Kysuce – kúsok nedotknutej prírody

Kysuce – kúsok nedotknutej prírody

Kysuce ležia na severozápade Slovenska, susedia s Českom a Poľskom a ich názov je odvedený od rieky Kysuca, ktorá touto oblasťou preteká.

Kysuce sú ohraničené zo západu Javorníkmi (Veľký Javorník 1071 m.n.m.), z východu sú to Kysucké Beskydy (symbol Kysúc – Veľká Rača 1236 m.n.m.) a na severe sú to Moravsko-sliezske Beskydy (Veľký Polom 1067 m.n.m.).

Najstaršou osadou na Kysuciach je Kysucké Nové Mesto pri toku rieky Kysuca, leží na bývalej dôležitej obchodnej ceste do Tešína.

 

Tipy na výlet

 

1. Vysoká nad Kysucou - osada Semeteš

Osada leží v nadmorskej výške 670 m.n.m.. Nachádza sa v sedle hrebeňa Javorníkov na cestnom spoji Veľké Rovné - Turzovka. Spája sa s ňou Semetešovská tragédia z 2. Svetovej vojny.

Semetešská tragédia

Dňa 20.4.1945 zavraždili v kopaničiarskej osade Semeteš príslušníci vlasovských nacistických jednotiek 21 mužov a chlapcov vo veku 16 - 51 rokov. Vydrancovali a zapálili 13 domov. V priebehu niekoľkých málo hodín sa osada zmenila na obraz hrôzy a nešťastia. Niekoľko rodín stratilo svojich otcov, synov a manželov.

Pamätná izba Eugena Cernana

Je umiestnená v budove obecného domu. Otvorená bola v roku 1994, pri  návšteve Eugena Cernana rodnej obce starých rodičov z otcovej strany, ktorí sa v roku 1903 vysťahovali do USA. (Z matkinej strany pochádzali starí rodičia Eugena Cernana z okolia Tábora v Českej republike). Eugen Cernan bol veliteľom americkej expedície Apollo 17, ktorá v roku 1972 pristála na Mesiaci. Pred návštevou odporúčame dohodnúť sprístupnenie pamätnej izby na obecnom úrade – tel. č.: 041/436 11 01 alebo 041/436 11 60.

 

2. Dedina Korňa

Sedem divov Korne:

(Podľa knihy Javorníky - Moravsko-sliezske Beskydy od vydavateľstva DAJAMA má Korňa svojich sedem divov)

  1. Kaplnka Panny Márie Kráľovnej Pokoja na Živčákovej - , kde došlo v minulom storočí k zjaveniu Panny Márie. Ročne tam putujú tisíce ľudí do kaplnky na Hore Živčáková
  2. 3 upravené pramene - podľa povery má aj voda – vyvierajúca na onom, predtým inak suchom mieste – pozoruhodné účinky
  3. Krížová cesta na Živčákovú
  4. Nový kostol
  5. Veterný mlyn
  6. Lipa na Vígľaši
  7. Korniansky ropný prameň (prirodzený výtok ľahkej ropy) -Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe. V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku 300 m, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.

Čudácka

Pás skalných brál nasledujúcich v rade za sebou v dĺžke cca 150 m. Ukážka rôznej odolnosti pieskovcov a zlepencov voči eróznym procesom. Prístup: nachádza sa na kóte Čudácka (827 m), na hrebeňovej trase z Bieleho Kríža na Konečnú.

 

3.Makov

Najstarší brest hrabolistý - na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.

Sa nachádza v osade Papajovci v miestnej časti Kopanice. Je to najstarší 400–ročný a najmohutnejší strom, obvod kmeňa je 635 cm, na   Kysuciach s vysokou biologickou, vedeckou a estetickou hodnotou.

Pomník partizána

Nachádza sa moravsko-slovenskom pomedzí medzi obcami Makov a Veľké Karlovice. Autorom diela je Jozef Malejovský. Pomník bol postavený v roku 1984 na pamiatku partizána brigády J. Žižku, ktorá sa počas SNP prebojovala na Moravu, aby rozšírila protifašistický odboj aj na územie tzv. Protektorátu. Miesto je strediskom každoročných stretnutí odbojárov z oboch častí hranice v období osláv SNP.

Náučný chodník Družba

Vedie po hrebeni pohoria Javorník, ktoré je hranicou medzi Slovenskom a Českou republikou. Začína sa pri už spomenutom pamätníku Partizána a pokračuje smerom na juh až k stredisku Portáš.

Upozorňuje na prírodné a historické hodnoty na trase a v okolitých obciach. Po oboch stranách chodníka sú krásne výhľady na okolitú krajinu.

 

4. Čadca

V Čadci vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový). 

Prírodná pamiatka Megoňky

Je nálezisko prírodných pieskovcových útvarov guľovitého tvaru v lokalite Vyšné Megonky, v mestskej časti Čadca-Milošová na Slovensku. Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome Padyšák v Turzovskej vrchovine.

Ide o najväčšie nálezisko kamenných gulí v Európe, v bývalom lome a na jeho okrajoch. V lokalite sa pôvodne nachádzalo asi 30 guľovitých kamenných útvarov s priemerom 25 – 300 cm, viaceré z nich boli odvezené do expozícií alebo súkromných záhrad. Od roku 2003 je toto územie s rozlohou 1 670 m² vyhlásené za prírodnú pamiatku v správe CHKO Kysuce.

  

5. Raková

1. Pamätná izba Janka Palárika (1822-1872)

Je umiestnená v budove kultúrneho domu. Otvorená bola r. 1972 pri 150. výročí jeho narodenia. Na počesť tohto kňaza, dramatika a publicistu sa tu koná každý rok súťažná prehliadka ochotníckych divadiel s názvom Palárikova Raková. Návštevu pamätnej izby je potrebné vopred dohodnúť na Obecnom úrade v Rakovej – tel. č.: 041/434 10 55.

2. Pomník Janka Palárika

3. Dielo sochára  Fraňa Štefunku.

Pomník Jána Palárika, bol slovenský dramatik a publicista.

4. Kostol Narodenia P. Márie

Bol postavený v roku 1789, ktorého projektantom bol Jozef Zítek, bol projektantom aj Národného divadla v Prahe.

5. Medvedia skala v lesnom komplexe Korcháň

Je v blízkosti moravsko-slovenských hraníc. Predstavuje ukážku geologickej stavby Moravsko-sliezskych Beskýd, vytváraných striedaním ílovcov a pieskovcov. Nerovnaká odolnosť týchto skál proti účinkom erózie podmienila vznik zachovaných skalných solitérov.

Tento má rozmery veľkosti poschodového domu. Prístup:  je od rekreačného areálu Korcháň lesnou cestou smerom k hranici. Peši to trvá asi 30 minút.

6. Prírodná rezervácia Veľký Polom

Zaberá vrcholovú časť Veľkého Polomu (1067 m) a nachádza sa v katastri obce Raková. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných útvarov rôznych zlepencov.

 

6. Staškov

1. Rodný dom herca Jozefa Krónera

Nachádza sa za železnicou v blízkosti stanice, na ktorej bol zamestnaný jeho otec. Neskôr sa rodičia presťahovali do Serede. Do obce svojho rodiska a detstva sa počas celého života často vracal, najmä na známy futbalový turnaj o pohár Jozefa Krónera, ktorý sa tu koná každoročne na druhú júlovú nedeľu od roku 1971.

2. Pomník Jozefa Krónera

Bol postavený v roku 2001 pred budovou kultúrneho domu.

3. Kalvária v osade Jelitov

Je známe pútnické mesto. Prísupné je cestou podĺž potoka Olešňanka, ktorý tvorí hranicu medzi obcami Staškov a Olešná. V areáli kalvárie je upravený prírodný prameň.

4. Mohutná lipa

V obci Staškov je pozoruhodná aj mohutná lipa pri bývalej základnej škole v ústredí obce, ktorá má v prsnej výške obvod 390 cm a je zaujímavo rozvetvená mohutnými konármi.

 

7. Turzovka a okolie

1. Pamätná izba spisovateľa Rudlofa Jašíka

Je v budove kultúrneho domu, ktorý nesie jeho meno. Zriadená bola v roku 1979, pri 60. výročí jeho narodenia. Na jeho počesť sa každý rok konajú Jašíkove Kysuce, literárna súťaž mladých prozaikov. Návštevu pamätnej izby je potrebné vopred dohodnúť na tel. č.: 041/435 22 10 – Centrum voľného času Turzovka.

2. Kostol Nanebovzatia P. Márie

Bol postavený v roku 1759 a je pozoruhodný svojím bohatým  interiérovým  vybavením,  najmä  krížovou  cestou  a obr.  Ružencovej Panny Márie, ktorých autorom je J. B. Klemens.

3. Pútnické miesto Živčáková

4. V blízkosti železničnej zastávky Turzovka

Vyšný koniec je začiatok chodníka k miestu údajného zázračného zjavenia Panny Márie na vrchu Živčáková, ktoré sa nachádza na trojmedzí chotárov obcí Vysoká, Korňa a Turzovka.

5. Socha Drotára s džarkom

Socha je dielom Miroslava Cipára, pripomína známu kysuckú tradíciu drotárstva.

 

8. Dlhá nad Kysucou

Súbor objektov ľudovej architektúry v osade U Gajdoši

Pri návšteve dostávame pohľad na klasicko-historicú architektúru tohto regiónu.

 

9. Krásno nad Kysucou

Most lásky a priateľstva

Nachádza sa v mestskej časti Kalinov a spája miestnu osadu Jedličník s mestskou časťou. Bol vybudovaný ako náhradný most po povodni, ktorá zničila predchádzajúci most v roku 2007. Otvorený bol v Júni 2010 a dodnes má na ňom uzamknutých 70 zámkov lásky a priateľstva.

 

10. Vychylovka (mestská časť Čadce) 

Múzeum kysuckej dediny

Múzeum v prírode bolo prvý krát otvorené v roku 1981. Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.

Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou. Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.

Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.

V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú i pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí, hojne využívané v minulosti.

Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.

Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu

Historická lesná úvraťová železnica – HLUŽ

Je časť pôvodnej Kysucko-oravskej lesnej železnice, ktorá vďaka nadšencom je druhou zachovalou lesnou železnicou na Slovensku. Okolitá príroda Kysuckých Beskýd a susedný skanzen z nej robí obľúbený cieľ návštevníkov Kysúc.

Niečo z histórie a techniky

Drevo bolo najväčším prírodným bohatstvom Kysúc a Oravy. Dobudovaním Košicko-bohumínskej železnice, ktorá prechádza Kysucami, stúpol záujem o zvýšenie ťažby dreva. Tradičných pejov (zvoz dreva koňom) postupne nahradili parné úzkokoľajky, ktoré sa postupne rozpínali do jednotlivých dolín. Ich celková dĺžka z Oščadnice do Lokce bola až 110 km.

Práve v doline Chmúra stála pred vtedajšími inžiniermi neľahká úloha, pripojiť oravskú stranu železnice na kysuckú. Vďaka prudkému stúpaniu tradičné riešenie trate s oblúkmi neprichádzalo do úvahy, tak sa zvolil tzv. úvraťový systém. Vlak vlastne svah stúpavo traverzuje, pričom do ďalšej úvrate prechádza po prechode výhybkou opačným smerom (súpravu striedavo ťahá a tlačí).

Práve tento technicky najcennejší úsek z kysuckej stanice Kubátkovia do oravskej stanice Tanečník v dĺžke 8 km sa zachoval. Na tejto vzdialenosti trať prekonáva v troch úvratiach cez sedlo Beskýd výškový rozdiel 217 m. Prevádzka trate na hospodárske účely začala v roku 1926 a skončila v roku 1971. V roku 1991 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Riadna, hoci len muzeálna prevádzka, sa obnovila až v roku 1995. 

Súčasnosť

Železnica je súčasťou skanzenu – Múzea kysuckej dediny. Aj keď sa lístky na vláčik kupujú zvlášť, odporúčam prezrieť si aj skanzen. Nie je veľmi rozsiahly a je ponorený do nádhernej prírody. Zaujme najmä gáter a mlyn v jednom drevenom objekte, ako aj priestorová nenáročnosť našich predkov.

Vráťme sa však späť do stanice Skanzen, kde je aj malé depo a kde na nás čaká buď dymiaca mašinka (cez víkend) alebo malý dieselový rušeň (utorok až piatok) spolu s dlhým otvoreným vozňom. Nastupujeme spolu s posádkou, ktorú tvoria rušňovodič, sprievodca a brzdár. Sprievodca okrem kontroly lístkov aj podáva výklad. Mašinka sa pohýna do areálu skanzenu.

Okrem lesa, potoku a stavieb tu možno obdivovať aj odstavené staré lokomotívy či podvozky na prepravu dreva. Krásna symbióza prírody a starosvetskej architektúry či techniky. Po asi kilometri jazdy by mal brzdár prehodiť výhybku a mašina by mala slávnostne stúpať a tlačiť vagón do prvej úvrate (a zároveň aj poslednej na trase, lebo ďalej sa bežne nejazdí).

Minulý rok sa tak však nestalo, po vyčíňaní živlu bola trať poškodená. Rušňovodič zmení smer jazdy a práce sa chopí brzdár. Usadil som sa kúsok od neho a mám možnosť sledovať nielen ostré zakrivenie 760 mm rozchodu, ale aj krivosť jednotlivých koľají. Vláčik minie začiatočnú stanicu Skanzen a klesá cez lúku až do osady Chmúrovci, cez cestu, ktorá vedie na Oravu. Trať klesá ďalej cez les vedľa bystriny, prekročí asfaltku – to sme už na konečnej stanici Kubátkovia. Pristúpiť však nie je možné, rušeň ťahá vláčik späť až do stanice Skanzen. Celá trasa meria 6,8 km, je to však dvojnásobok trate, ktorú vlastne prechádza dvakrát.

Prístup a okolie

Pre nemotorizovaných návštevníkov je prístup autobusom SAD, buď z Krásna nad Kysucou alebo z Čadce. Takmer až k skanzenu zachádza autobus v období jeho prevádzky od mája do októbra (zastávka Nová Bystrica, Vychylovka, skanzen). Tu je tiež parkovisko pre autá, k skanzenu sa ide kúsok pešo.

Možné je tiež vystúpiť na zastávke Nová Bystrica, Vychylovka, Rycierky a vybrať sa po asfaltke (červená turistická značka) asi 1,5 km. Môžete si vychutnať pohľad na začiatok trate ako aj na vláčik, ktorý vás bude práve míňať. Hneď vedľa skanzenu je na lúke vybudované detské ihrisko, bufet a toalety.

Na prístupovej ceste kúsok pred vstupom do areálu je prameň pitnej vody. Kto by chcel pešo pokračovať ďalej, tak červená značka ho dovedie okolo železničky až do susednej Oravskej Lesnej. Zo sedla Beskyd sa možno po zelenej dostať na hlavný hrebeň Beskýd, ak na ňom zabočíte doprava, tak Oravských, ak doľava, tak Kysuckých.

 

11. Stará Bystrica

Slovenský ORLOJ

Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.

Šesť bronzových plastík, ktoré sú umiestnené vo výklenkoch orloja: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. V rámci historických postáv 19. a 20. storočia bol úmysel autorov vybrať po dve postavy z prostredia katolíckeho a po dve z prostredia evanjelického.

Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou, ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave.

Drapéria je zhotovená zo slovenského kameňa ryolitu, ktorý vznikol stuhnutím lávovej hmoty a bol vyťažený v lomoch pri Hliníku nad Hronom. Horná časť drapérie je vytesaná v tvare opony, dolná časť obsahuje kruhové otvory, v ktorých sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu – jediného slovenského mramoru, ktorý sa ťaží v lomoch pri Leviciach.

Tento mramor obsahuje vo svojej štruktúre časti zlatého vlasu, od čoho je jeho pomenovanie. V noci sú tieto tabuľky zlatého ónyxu podsvietené. Autori drapérie sú taktiež akad. sochári manželia Loviškovci. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie.

Sedem sôch slovenských apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.

Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici.

Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza.

Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.

Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielova každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.

Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením.

Umelecké informačné centrum v priestore pod orlojom je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. V tomto priestore vznikla malá predajná galéria, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Okrem toho tu bude umiestnená predajňa suvenírov, informačno-turistická kancelária, a zároveň tu bude sprístupnené schodisko k zadnej časti orloja, v ktorej si budú môcť návštevníci pozrieť mechanizmy orloja.

Ohodnoťte tento článok:
1
 

Komentáre

Žiadne komentáre
Ste zaregistrovaný? Prihláste sa tu
Neregistrovaný
piatok, 20. október 2017

obrázok Captcha

Booking.com