Terchová ponúka veľké množstvo ubytovacích zariadení rôzneho typu od individuálneho súkromného ubytovania cez penzióny až hotely. Na svoje si prídu ako mladý turisti očakávajúci aktívnejší život až po rodiny s deťmi hľadajúci pokojné miesto na oddych.
Osobne som využil možnosť ubytovať sa v súkromí v jednej zrekonštruovanej drevenici (podobných ubytovaní je tam dostatok). Cena k úrovni ubytovania bola primeraná, domáci boli ústretový a milý.
Prišli sme v neskorších poobedňajších hodinách počasie nám našťastie prialo a dúfali sme že sa nepokazí ani v ďalších dňoch. Po ubytovaní sme sa rozhodli že preskúmame okolie, blízke pohostinstvá, reštaurácie a ráz tejto obce. Jak to že sme po ceste riadne vyhladli zastavili sme sa ochutnať bryndzové halušky v jednej z miestnych reštauračných kolíb v blízkosti amfiteátru, kde sa konávajú rôzne slávnosti (ako aj spomínané MS vo varení bryndzových halušiek) a spoločenské podujatia.
Cestou späť sme obdivovali majestátnu sochu Juraja Jánošíka v jeho nadživotnej veľkosti (Autorom sochy je akademický sochár Ján Kulich. Socha meria 7 a pol metra a je vyrobená z oceľového plechu.), ktorá je umiestnená na kopci nad obcou a akoby z výšky aj po toľkých rokoch dozeral na spravodlivosť a rovnosť ľudí.
Nasledujúci deň sme skoro ráno vyrazili do Jánošíkových dier.
Jánošíkové diery alebo len Diery je sústava tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. Nachádzajú sa v národnej prírodnej rezervácií Rozsutec. Skladajú sa z 3 ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery.
Trvanie trasy: 3 a pol - 4 a pol hod.
Východiskový bod trasy: Parkovisko pri hotely Diery, parkovisko Štefanová
Cieľový bod trasy: Parkovisko pri hotely Diery časť Terchová - Biely Potok, parkovisko Štefanová
Opis trasy: Trasa Dolné diery je napriek rebríkom pomerne nenáročná a bežne ňou chodia aj deti. S deťmi sa však neodporúča vydať na Malý Rozsutec.
Stav: V súčasnosti sú chodníky a rebríky zrekonštruované.
Dierami preteká Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.
Východiskom do Jánošíkových dier sú osady patriace do katastrálneho územia obce Terchová - Štefanová a Biely Potok. V Dolných dierach je vybudovaný náučný chodník. Horné diery sú v zimnom období uzatvorené. Jánošíkove diery sú prístupné atraktívnymi značenými turistickými chodníkmi s lávkami, rebríkmi a reťazami.
Po úspešnom prejdení Dier sme zamierili na amfiteáter v Terchovej kde sa konali MS vo varení bryndzových halušiek.
Ochutnali sme halušky od viacerých kuchárov no najviac nám chutili od minuloročných víťazov. Bohužiaľ bol aj na ne najväčší rad, čakali sme cca 2 hodiny. Po skončení programu, ktorý trval do neskorých nočných hodín, sme sa pobrali naspäť na privát na ďalší deň sme odchádzali.
V nedeľu skoro ráno sme sa pobalili a rozlúčili s domácimi a zamierili sme severnou trasou domov (smer Vychylovka -> Oravská lesná -> Oravský podzámok). Spomínanú trasu sme si vybrali zámerne. Chceli sme si pozrieť viac z tohto kraja a navštíviť ďalšie atrakcie ktoré nám ponúka.
Vychylovka
Ako prvé sme sa zastavili vo Vychylovke (časť obce Nová Bystrica, v okrese Čadca), kde sa nachádza kysucko-oravská lesná železnica (Úvraťová železnica je železnica, na ktorej sa nachádza jedna alebo niekoľko úvratí najčastejšie z dôvodu prekonávania prudkého stúpania.
V úvratiach vlak zmení smer (jazda úvraťou) a pokračuje v jazde povyše trate, ktorou do úvrate prišiel. Úvraťové železnice často vznikali na miestach ťažby dreva a predstavujú dnes cenné kultúrne dedičstvo. ).
Železnička vo Vychylovke patrí medzi najvýznamnejšie lesné železničné trate na Slovensku. Vznikla v roku 1926 dobudovaním spojovacieho úvraťového medzi existujúcou Kysuckou lesnou železnicou(Oščadnica – Chmúra) a Oravskou lesnou železnicou (Lokca – Erdútka). Spojenie vzniklo výstavbou spojovacej trate na úseku Erdútka – Chmúra. Po spojení dosiahla celková dĺžka trate vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zvyšok tvorili odbočky. Od roku 1991 je ako technická pamiatka vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR.
Oravská lesná
Nasledujúca zastávka bola v Oravskej lesnej, kde sme navštívili ďalšiu časť kysucko-oravskej lesnej železnice. Oravská lesná železnica je múzejná železnica medzi stanicami Tanečník a sedlo Beskyd na Orave. Je oravským úsekom bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice.
Pôvodná trať na zvážanie dreva bola uvedená do prevádzky 27. júla 1918 na trati Oravská Lesná cez Zákamenné do Lokce, ale nebola napojená na verejnú železničnú sieť. Z toho dôvodu sa v roku 1926 dobudoval spojovací úsek ku kysuckej železnici, ktorý bol v prevádzke do roku 1967.
Po absolvovaní oboch železničiek našou poslednou zástavkou na Orave bolo Oravské podhradie a návšteva Oravského hradu.
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Hrad je sprístupnený verejnosti denne od mája do marca.
Oravský hrad sa člení na horný, stredný a dolný hrad.
- Horný hrad tvorí Citadela - najstaršia časť hradu, ktorá bola postavená v 13. storočí a slúžila na obranu hradu.
- Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a obytnej veže.
- Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány.
Zaujímavosti:
- Na hrade bola nakrúcaná prvá čiernobiela verzia filmu Dracula z roku 1922. Ďalej sa tu točili filmy ako Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš.
- Na strednom hrade sa nachádza hradná studňa, ktorej pôvodná hĺbka bola 90 metrov. Studňu dal vyhĺbiť František Turzo v polovici 16. storočia mala 70 m.
- Na rodinným erbe Turzovcov vo dvore, nájdete meno boha - Jehova
Spomínaný hrad som navštívil už viac krát no vždy je tam niečo nove čo sa človek dozvie a tak vždy keď budem mať možnosť isť sa pozrieť na túto dominantu Oravy, tak neodmietnem.
Celkovo sme náš výlet zhodnotili pozitívne s jedným nedostatkom a tým bol čas a preto sa tam určite ešte prídeme pozrieť pretože je tu veľa toho čo sme ešte nevideli a čo nás čaká spoznávať.
Ďalšie tipy:
Túra na Veľký Rozsutec 1610 m.n.m.
Trvanie: 3-4 hod.
Východiskový bod: Štefanová, zastávka SAD, parkovisko.
Cieľový bod: Štefanová, zastávka SAD, parkovisko.
Opis trasy: Náročná a ťažká túra, ktorá vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v r. 1967 s aktualizáciou v r. 1986. Na trase je potrebné prekonať veľký výškový rozdiel pri výstupe na Veľký Rozsutec a to až 985 m. Vo vrcholovej časti treba pozorne sledovať značkovanie, ostatné úseky sú orientačne nenáročné.
Prvá časť túry z osady Štefanová na Podžiar vedie po trase náučného chodníka. Vo vrcholových partiách sa môžu veľmi nebezpečné úseky vyskytnúť najmä v období jarného, resp. jesenného namŕzania. Vyskytujú sa tu endemické, vzácne a zriedkavé druhy flóry a fauny. Niektoré rastlinné spoločenstvá sú v rámci Slovenska unikátne. Žije tu asi 2000 druhov živočíchov, takmer všetky druhy chránených rastlín SR.
Zbojnícky chodník - Obšívanka
Trvanie: 3-4 hod.
Východiskový bod: Parkovisko Tiesňavy
Cieľový bod: Parkovisko Tiesňavy
Opis trasy: Veľmi pekný chodník s prudkým stúpaním a klesaním. V niektorých úsekoch aj s pomocou reťazí. Z parkoviska Tiesňavy vystúpite cez skalné bralá s niekoľkými vyhliadkami na rázcestie Malé nocľahy. Z Malých nocľahov pokračujete vpravo do jednej z najkrajších dolín, doliny Obšívanka.
Niekoľko rokov bol tento chodník uzavretý z dôvodu ochrany prírody, takže v niektorých starších mapách ho nenájdete. Značenie v teréne je, ale bezproblémové. Po zostupe cez Obšívanku pokračujete vpravo do Terchovej poľným chodníkom. Túru si môžete spestriť prechádzkou po „Krížovej ceste“ na vrch Oravcové.
Z Oravcového zídete do Terchovej a pokračujete do Tiesňav.
Šútovské vodopády
Trvanie: 5-6 hod.
Východiskový bod: KLD Chleb, chata Vrátna
Cieľový bod: KLD Chleb, chata Vrátna, železničná stanica Šútovo
Opis trasy: Túra na Šútovské vodopády je jedna z ťažších túr, hlavne čo sa týka jej dĺžky a prevýšenia. Nástup na chodník je z konečnej satnice KLD Chleb, cez chatu pod Chlebom, ku Mojžišovým prameňom a k Šútovskému vodopádu.
S deťmi sa však neodporúča absolvovať túto trasu pešo späť do Snilovského sedla, ale odviezť sa vlakom do obce Varín a odtiaľ autobusom do Terchovej. Šútovský vodopád meria 38 m a je najvyšší vodopád v pohorí Malá Fatra, a patrí aj medzi najvyššie na Slovensku.
Cez Šútovskú dolinu je vybudovaný náučný chodník popri Šútovskom potoku a končí sa až pri Šútovskom vodopáde.
Plte na Váhu
Príjemný oddych na pltiach, splav Váhu s príjemnými pltníkmi. Vypočujete si históriu pltníctva humorne aj vážne. Plte na Váhu sú vhodné aj pre skupiny a firemné akcie. Možnosť absolvovať aj prehliadku hradu Strečno a výstup na Starhrad.
Hrad Strečno
Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo.
Potom však nastalo obdobie veľkých "záchranných" prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické zabezpečenie hradnej skaly, avšak silueta hradu ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela. Pôvodná stredoveká cesta (dnes vydláždená), obchádzajúca hradné hralo a vedie návštevníka k vstupnej bráne s premostením nad skalnatou hradobnou priekopu. Do nádvoria je možné nakuknúť cez mrežu brány.
Ak prídete v čase sprístupnenia hradu, môžete si obzrieť celý areál s dominujúcou vežou a konštrukciami hradných palácov až po kaplnku. Musíte mať veľkú predstavivosť, pretože ani terajšia rekonštrukcia a ani sprievodcovia vám nepodajú verný obraz ako hrad pôvodne vyzeral.
Napriek tomu sa hrad stal miestnou atrakciou (zo spomínaných bastiónov napríklad strieľa replika bronzového dela) a keď spojíte jeho návštevu s blízkym Starým hradom, môžeme vás ubezpečiť, že si prídete na svoje.
Budatínsky zámok
Zachovalý, verejnosti sprístupnený hrad na predmestí Žiliny, pri vtoku Kysuce do Váhu.
V priestoroch Budatínskeho zámku sídli Považské múzeum Žilina (zal. 1936), vlastivedné múzeum s okresnou a čiastočne i oblastnou pôsobnosťou.
Vlastivedné expozície tu prezentujú vývin prírody a spoločnosti (vrátane národopisu) od najstarších čias, s dôrazom na špecifiká zbernej oblasti, ku ktorým patrí o. i. drotárstvo a unikátne drotárske umenie; upútajú aj historické zbierky (doklady hrdelného práva Žiliny, cechové predmety), bronzové archeologické nálezy, doklady o slovanskom osídlení stredného Považia a kováčske stredoveké nástroje spod hradu Vršatec.
V bývalých hospodárskych budovách sídli aj Štátny okresný archív.
Komentáre