ÚVOD

Niečo z názvu

ATÉNY (v angličtine Athens; pod týmto názvom je v USA viac miest) sú hlavné a najväčšie mesto Grécka. Názov Atény sa odvodzuje od starogréckej bohyne s menom Aténa, ktorá je patrónkou mesta. Bola to bohyňa múdrosti, odvahy, práva a spravodlivosti.

Oficiálny názov Gréckej republiky je Helénska republika (v súčasnej forme od roku 1975) a uvádzam to preto, že viackrát sa tu stretneme s prívlastkom helénsky (helénsky = grécky, hoci helénsky pôvodne vyjadruje slovo týkajúce sa Helénov = starovekých Grékov).

Atény majú 650 tisíc obyvateľov, metropolitná oblasť vrátane splynutia s prístavným mestom Pireus má vyše 4 milióny obyvateľov.

Niečo z histórie

Atény sú zaujímavé predovšetkým tým, že ide o jedno z najstarších miest na svete (najstaršie hlavné mesto v Európe a vraj najhlučnejšie mesto na svete), kde je množstvo antických pamiatok. Staroveké Atény boli kolískou západnej civilizácie, demokracie, filozofie, olympijských hier..., je toho viac. Vznik Atén sa datuje 3 tisícročia pred naším letopočtom (p.n.l.).

V zozname svetového dedičstva UNESCO je zapísaná Akropola [Akropolis] a tiež kláštor Dafni [Daphni] neďaleko Atén.

Niečo zo zemepisu

Pevninské Grécko leží na južnom cípe Balkánskeho polostrova. Mesto Atény leží na polostrove Attika [Attica] v Sarónskom zálive Egejského mora (more medzi Gréckom, Tureckom a na juhu ostrovom Kréta, s množstvom ďalších ostrovov; Egejské more má v angličtine názov Aegean Sea a slovo aegean používajú aj grécke aerolinky). Atény ležia na rovine na pobreží, ale vo vnútri Atén je 12 kopcov, z toho 7 tzv. historických.

Niečo praktické

• Grécko je začlenené do Schengenskému priestoru,
• používa sa tam mena euro
• a rovnaké elektrické zásuvky ako u nás.
• V porovnaní so Slovenskom je u nich časový posun +1 hodina.
• Je typické, že grécke mená a priezviská sú zakončené na -os, -is, -as, -us, možno -ou. Ty kokos. Ja poznám len jedného Gréka, tenistu niekde z top 20 ATP s menom Stefanos Tsitsipas.
• Používa sa tam grécke písmo, takže Slováčisko z ich textu nič nevyčíta. Skôr pripomeniem, že grécka abeceda sa používa aj na matematické symboly, možno si zo školy spomínate na α alfa, β beta, γ gama, ..., ω omega.

Nielenže tie grécke názvy boli pre mňa zložité, ale stretával som sa s rôznymi alternatívami a odchýlkami. Napríklad hlavná vlaková stanica má názov Larissa aj Larissis, vyhlásená mestská štvrť Omonoia/Omonia, vrch Areopagus/Areopág, prístav Pireuas/Pireus, teda zjavne originálne aj prevzaté/zdomácnené názvy. V Gréckej agore je stavba, pri ktorej sa možno stretnúť s viacerými výrazmi – Chrám Hefaista alebo Hefaistosa, Hephaisteion alebo Hephesteum aj Theseion alebo Theseum. To len ilustruje, ako to môže byť pre zahraničného turistu mätúce, a čitateľov prosím, aby prípadné nepresnosti prehliadali.

 

DOPRAVA

Let z Bratislavy, či Viedne trvá okolo 2 hodín. Pre tých, čo sa nechcú vzdať auta, je podľa navigácie najkratšia trasa z Bratislavy do Atén po cestách dlhá približne 1700 km a teoreticky 17 hodín jazdy. To určite!

Letisko Atény

Mesto Atény obsluhuje medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény, jednoducho letisko Atény (skratka ATH). Nachádza sa asi 30 km východne od centra (20 km vzdušnou trasou, medzi Aténami a letiskom sa nachádza hora Hymettos). Na najvyššom poschodí letiska má byť malé múzeum s históriou Atén.

„Athens airport“ je najväčšie letisko v Grécku. Je základňou pre grécku leteckú spoločnosť Aegean Airlines, jej dcérsku spoločnosť Olympic Air a tiež pre Sky Express. Využíva sa ako prestupné letisko na početné grécke ostrovy. Letisko bolo otvorené v roku 2001 v rámci príprav na olympijské hry v roku 2004. Dovtedy sa používalo letisko Elliniko na južnom pobreží. Tam má byť v budúcnosti vybudovaná supermoderná zelená štvrť.

Na letisko do Atén lieta:

• z Bratislavy spoločnosť Aegean Airlines, linka bola spustená od novembra 2023, ide o dva lety týždenne (pondelok, štvrtok),
• z Viedne Ryanair (Lauda), Austrian Airlines a Aegean,
• z Budapešti Ryanair, Wizzair a Aegean,
• z Prahy Smartwings a Aegean.

Z týchto susedných štátov sú lety frekventovanejšie. Hoci som nikdy neletel s Aegean, mojím hrubým porovnaním je Aegean dvakrát drahší ako Ryanair. Aegean však nie je nízkonákladovka, je to klasický dopravca, a tak aj kvalita cestovania je lepšia. V cene letenky by mala byť príručná batožina do 56 cm (56x45x25 cm, max. 8 kg), občerstvenie a podľa Google Flights viac miesta na sedenie (76 cm na nohy vs. 71 cm u Ryanairu).

Letisko Atény má dve dráhy, jednu používajú na prílety, druhú na odlety. Medzi týmito dráhami je cesta a trať vlaku a metra, preto sú dráhy prepojené dvoma mostami. Letisko má dva terminály – hlavný a satelitný. Pri hlavnom termináli sú zastávky autobusov, taxíkov, je tu stanica metra a vlaku a parkoviská. Satelitný terminál používajú nízkonákladové spoločnosti vrátane Ryanairu. Terminály sú prepojené dlhou podzemnou chodbou, ale je tam pohyblivý chodník (travelátor), takže presun trvá pár minút.

Oficiálna webová stránka letiska je www.aia.gr, ďalšie napríklad tu a tu.

Doprava z letiska

Transfer z letiska Atény do centra je možný viacerými prostriedkami.

Metro

Na letisku je okrajová stanica metra linky 3 (modrá). Metro jazdí z/na letisko v čase približne 06-24 hod. každú polhodinu (presnejšie každých 36 minút). Linka vedie cez centrum Atén a pokračuje až do prístavu Pireus. Jazda do centra Atén, napríklad do staníc Syntagma (hlavný uzol v meste) alebo Monastiraki zaberie 40 minút.

Osobitný jednosmerný lístok stojí 9 € a platí 90 minút od označenia. Obojsmerný lístok stojí 16 € a má mať platnosť 30 dní (v niektorých článkoch sa písalo len o 48 hodinách). Lístok si kúpite v stanici v automate alebo v pokladni. Lístok si označíte pri turniketoch (bránach) a zídete dole na nástupište. Z rovnakého nástupišťa jazdí nielen metro (koľaje v strede, na tabuli bude v gréčtine vypísaná konečná stanica Dimotico Theatro), ale aj vlak (suburban train, koľaje pri múre).

Vlak

Prímestský vlak Proastiakos jazdí dvakrát za hodinu z letiska na hlavnú vlakovú stanicu v Aténach s názvom Larissa/Larissis (dodám, že Larissa je aj názov jedného z väčších miest v Grécku) a ďalej pokračuje do prístavu Pireus. Do stanice Larissa v centrálnej časti Atén príde vlak za približne 35 minút. Ak cestujete mimo Atén, tu možno prestúpiť na vlak na sever Grécka alebo na Pelopenézsky polostrov.

Na prímestský vlak by mal byť rovnaký lístok ako na metro za 9 € a tento možno použiť aj pri prestupe na metro, do úvahy prichádzajú stanice metra Doukissis Plakentias (linka M3), ďalej Nerantziotiss (M1) a Larissa (M2).

Autobusy

Z letiska jazdia expresné autobusy OASA s označením:

• X95 na Námestie Syntagma (stred Atén a dopravný uzol v centre; trasa pravdepodobne kopíruje trať metra),
• X93 na hlavnú autobusovú stanicu Kifissos/Kifisou (a Liossia/Liosion?),
• X96 do prístavu Pireus (po južnom pobreží do prístavu),
• X97 na stanicu metra Elliniko.

Autobusy, na rozdiel od metra, jazdia nonstop, jazda trvá 45 až 90 minút podľa linky (dĺžky trasy) a premávky. Napríklad autobus X95 do centra Atén jazdí každých 15-20 minút a jazda trvá približne 60 minút. Lístok na tieto autobusy stojí 5,50 € a možno ho kúpiť v pokladni alebo v autobuse. V porovnaní s metrom je teda lístok lacnejší, ale pamätajte, najmä pri ceste na letisko, že čas jazdy závisí od hustoty cestnej premávky.

Od letiska jazdia do regiónov autobusy KTEL.

Taxi

Dočítal som sa, že ceny sú pevné – 40 € počas dňa a 60 € v noci. Jazda do centra trvá okolo 40 minút.

+ + +

Tu je zopár webov o transfere – tu,  tu a tu.

Podľa môjho názoru, do centra Atén je vhodnejšie použiť metro ako vlak. Autobus je lacnejšia alternatíva.

Letisko Thessaloniki

K téme leteckej dopravy ešte dodám, že ak by ste chceli navštíviť Atény aj Thessaloniki, Ryanair prevádzkuje linku Bratislava – Thessaloniki (skratka SKG), a to 2 lety týždenne (streda, sobota, spiatočné letenky od 50 €). Z Viedne tam viackrát lieta Ryanair a Aegean. Na letisku Thessaloniki má Aegean tiež základňu.

Thessaloniki je druhé najväčšie mesto v Grécku (380 tisíc obyvateľov). Na Slovensku sa pre toto mesto používa skôr názov Solún (určite ste počuli frázu „solúnski bratia Cyril a Metod“), v Grécku sa používajú aj názvy Saloniki alebo Salonika.

Vzdialenosť medzi Solúnom a Aténami je približne 500 km. Treba však dodať, že doprava zo Solúna do Atén je po zemi dlhá. Podľa webu www.rome2rio.com (pamätaj ako "z Ríma do Ria") to vlaku trvá 5 hodín (cestovné 10-30 €) a autobusu do 6 hodín (cestovné okolo 30-50 €). Medzi týmito mestami je tzv. letecký most, čo znamená niekoľko letov denne (jednosmerná letenka je v rozsahu tak 40-80 €).

Ja som v minulosti cestovaniachtivej kolegyni kúpil jednosmernú letenku Bratislava → Thessaloniki za 6 €, no nevyužila to a zostala radšej v práci pri pečiatkach. Možno by sa jej viac hodil mesačný lístok (na MHD alebo jednosmerný lístok na Mesiac?). Pozdravujem Š.

Narýchlo nájdené weby o výlete do Solúna sú tu, tu a tu.

Doprava v Aténach

Hlavné historické pamiatky sú pomerne blízko pri sebe, takže sa to dá obehať pešo. Vlastne, v historickej časti (štvrte Monastiraki a Plaka) nemajú autobusy ako jazdiť.

V Aténach je integrovaná doprava, a teda na metro, autobusy, trolejbusy a električky platia rovnaké lístky. Zastrešuje to organizácia OASA, respektíve jej dcérske spoločnosti STASY pre koľajovú dopravu (metro, električky) a OSY pre cestnú dopravu (autobusy, trolejbusy).

OASA koordinuje aj prímestské vlaky Proastiakos, ktoré sú prevádzkované Helénskymi železnicami [Hellenic train pod skratkou OSE alebo TrainOSE]. Úsek vlakov Proastiakos medzi stanicami Pireus, Magoula a Koropi je považovaný za mestskú zónu, kde možno použiť lístky na integrovanú dopravu.

Metro

Metro má 3 linky s označením M1, M2 a M3:

• M1 zelená, trasa Pireus – Kifisia, spája prístav na juhozápade a stanicu Kifisia na severovýchode. Trať bola vybudovaná dávno (už v roku 1869, v roku 1904 bola elektrifikovaná), a tak väčšinou vedie na povrchu. Napríklad prechádza cez areál Gréckej agory, jej okrajom medzi ruinami, až sa pýtam, čo bolo postavené skôr, agora alebo metro? Tiež spomeniem, že v niektorých staniciach možno natrafíte aj na archeologické artefakty (napríklad stanica Monastiraki).
• M2 červená, trasa Anthoupoli – Elliniko, spája severozápad a juhovýchod k bývalému letisku.
• M3 modrá, trasa Pireus – Plakentias – letisko, spája západ a východ, trasa je dlhá 39 km. Presnejšie, okrajová stanica je Dimotiko Theatro, nasleduje stanica Pireus v prístave, v centre stanice Monastiraki a Syntagma a súprava metra bežne končí/začína v stanici Doukissis Plakentias. Na letisko zachádza súprava metra iba raz za 36 minút, pričom od stanice Plakentias používa železničnú trať. Ktorá súprava ide až na letisko, je vypísané na informačných tabuliach na nástupišti (napríklad, že najbližšie metro na letisko ide o 7 minút) ako aj na prednom vagóne metra. Zvyknú sa striedavo zobrazovať grécke a anglické názvy.

V centrálnej časti Atén sú prestupné stanice Syntagma (M2, M3), Monastiraki (M1, M3), Omonia (M1, M2) a Attiki (M1, M2, je o jednu stanicu ďalej od vlakovej stanice Larissa). Metro jazdí zhruba v čase 5:30-0:30 hod., v piatok a v sobotu v noci o hodinu dlhšie.

Tu je mapa (PDF) koľajových prostriedkov, tu link na stiahnutie mapy a tu iná zdieľaná mapa.

Linky metra zelená, červená a modrá. Električky fialové a rozpoznateľné sú aj vlakové trate zaznačené šedou čiarkovanou linkou.

Začala sa výstavba linky M4 žltá a v pláne je aj M5. Tak snáď v Bratislave skôr dostavajú trať električky na juh Petržalky. Či?

Električka

Električky boli dobudované v roku 2004 k olympiáde. Pôvodne boli tri linky s označením T3, T4 a T5 a spájali centrum mesta (Námestie Syntagma) s južnými predmestiami a pobrežím. Spomínam to preto, lebo viac článkov píše o troch linkách.

V súčasnosti by mali byť dve prečíslované linky s označením T6 a T7. Fakticky jazdia po rovnakých tratiach, teda z centra na juh na pobrežie a po pobreží:

• T6, Syntagma – Neos Kosmos – Pikrodafni (prístav Alimos, štvrť Kalamaki), trať je orientovaná centrum – pobrežie, ergo sever – juh.
• T7, Pireus (Agia Triada) – Pikrodafni – Voula (na juhu), trať je orientovaná po pobreží severozápad – juhovýchod.

Aj na wikipédii som našiel len nákres s troma trasami, ale pre predstavu to stačí.

Autobusy

Spoločnosť OSY prevádzkuje vyše 300 liniek autobusov. Na expresnú dopravu (rýchlejšia preprava s menším počtom zastávok) je prevádzkovaných zopár liniek s označením E a X. Sú to napríklad už zmienené autobusy X93, X95, X96 a X97 spájajúce letisko. Alebo napríklad linka X80 na trase Syntagma – Akropolis – Pireus, ktorá jazdí denne v sezóne od mája do októbra a platia naň iba denné lístky alebo turistické lístky.

+ + +

Spoločnosť KTEL prevádzkuje medzimestské/prímestské/regionálne linky z dvoch autobusových staníc Kifissos a Liossia na sever od centra Atén. Tieto autobusy však nepatria pod integrovanú dopravu.

Ako to v turisticky obľúbených mestách býva, kde je dopyt, tam je ponuka a v Aténach tiež jazdia aj turistické autobusy, tzv. hop-on hop-off (CitySightSeeing, OpenTour). Ponúkajú viac trás (linka Atény, plus linka Pireus alebo riviéra, platnosť 24, 48 až 72 hodín). Najlacnejší lístok na 24 hodín v Aténach stojí okolo 20 €.

Trolejbusy

Trolejbusy sú vraj hybridné, jazdia na elektrinu a naftu. Dočítal som sa o 3 linkách. Ani si nespomínam, že by sme videli trolejbus. Vlastne my sme nevideli ani električku, a to sme okolo dôležitej zastávky pri Námestí Syntagma išli najmenej dvakrát.

Prímestské vlaky

Najskôr spomeniem, že v Grécku funguje národná železničná spoločnosť Helénske vlaky pod gréckou skratkou OSE (alebo TrainOSE).

Z hlavnej vlakovej stanice Larissa v Aténach sú v podstate len dve elektrifikované trasy:

• na západ na Pelopenézsky polostrov (mestá Korint, Kiato, Aigio), v budúcnosti s predĺžením do 3. najväčšieho mesta Patras,
• na sever do Thessaloník (cez mesto Larissa v strednej časti Grécka), odkiaľ možno pokračovať do susedných štátov (Skopje, Sofia, Turecko).

 

Teda železničná sieť nie je veľmi rozvinutá. A vraj je zanedbávaná, veď pred rokom došlo k tragickej zrážke vlakov medzi Aténami a Solúnom a potom niekoľko týždňov vôbec nepremávali vlaky.

Spoločnosť OSE v meste Atény a v blízkom regióne prevádzkuje prímestské vlaky pod názvom Proastiakos. Dočítal som sa rôzne informácie, že ide o 3 linky, niekde, že o 5 liniek (vôbec som nachádzal zmätočné informácie ohľadom dopravy, zrejme to často menia...):

• Pireus – Atény – letisko,
• Pireus – Atény – Algia,
• Larissa – Chalkidy,
• ďalšie možno Kiato – Aigio,
• Pireus – Kiato.

Našiel som takýto nákres tratí vlakov Proastiakos.

 

Avšak len niektoré úseky prímestských vlakov spadajú do integrovanej doprave, kde možno použiť jednotný lístok. Dočítal som sa, že do „mestskej zóny“ OASA patria trate medzi stanicami Pireus (na juhu), Magoula (na západe) a Koropi (na východe, predposledná stanica v smere na letisko). V inom zdroji som sa dočítal, že po stanicu Dekeleia (na severe). Tieto úseky vytvárajú akýsi kríž v strede so stanicou Acharnes známou pod skratkou SKA (križovatka vlakov).

Vlakové trate. Vyznačil som stanice, ktoré označujú okraje mestskej zóny vlakov Proastiakos.

 

Lístky

Rovnaké lístky sa používajú na metro, autobusy, električky a trolejbusy a v mestskej zóne aj na prímestské vlaky a možno medzi nimi prestupovať.

K dispozícii sú dva nosiče lístkov:

• papierový lístok (s magnetickým prúžkom),
• plastová karta.

Na oba typy sa nahrávajú lístky, rozumej cestovné, alebo peňažný kredit:

• Ath.ena ticket – je dobíjateľný papierový lístok vhodný na krátke obdobie alebo na príležitostné cestovanie, preto je vhodný pre turistu na krátky pobyt. Na tiket možno nahrať jednorazové až 5-dňové lístky, vrátane lístkov z/na letisko. Tiket sa nedá použiť na zľavnené lístky.
• Ath.ena card – je dobíjateľná plastová karta, môžu byť na ňu nahraté lístky alebo kredit do 50 € (ako elektronická peňaženka) na úhradu cestovného. Karta môže byť:
•       anonymná [anonymous], použitie je rovnaké ako u Ath.ena ticket a navyše možno nahrať kredit na kúpu určitého lístka,
•      personalizovaná [personalized], určená pre domácich obyvateľov, ktorí často cestujú, lebo karta môže obsahovať všetky druhy lístkov vrátane dlhodobých lístkov až na jeden rok (na 30, 90, 180 a 365 dní / day pass) a tiež aj zľavnené/polovičné lístky pre zvýhodnené vekové kategórie (osoby vo veku 7-18 rokov, nad 65 rokov a študenti), preto karta obsahuje meno a fotku držiteľa. Túto kartu možno dobíjať aj online.

Krátkodobé lístky/cestovné

• Obyčajný lístok [single ticket = 90-minute ticket], cena 1,20 €, platnosť 90 minút po prvom označení.
• Zvýhodnený balík 2, 5 alebo 11 obyčajných lístkov [2-ticket pack, 5-ticket pack, 10+1-ticket pack] za 2,30 €, 5,70 € a 12 €. Uplatňuje sa tu denný strop, že za jeden deň používania sa odrátajú najviac 4 lístky.
• Denný lístok [daily ticket = 24-hour ticket], cena 4,10 €, platnosť 24 hodín po prvom označení.
• 3-dňový turistický lístok [3-day tourist ticket] = 72 hodinový lístok, cena 20 €, tento platí aj na jednu jazdu z letiska a jednu jazdu na letisko, tiež platí na autobus X80.
• 5-dňový lístok [5-day ticket], cena 8,20 €, platnosť 5x24 hodín po prvom označení.

Všetky tieto lístky umožňujú neobmedzene prestupovať počas časovej platnosti.

Na www.athenstransport.com je takýto prehľad cestovného (full – plná cena cestovného, half – polovičné/zľavnené cestovné):

  

Vyššie uvedené lístky, okrem 3-dňového turistického lístka, nemožno použiť na jazdu z/na letisko. V prípade metra alebo vlaku s nimi možno zájsť najďalej do stanice Koropi, čo je predposledná stanica pred letiskom.

Lístky z/na letisko

Už v časti o transfere z letiska som napísal, že z/na letisko treba použiť lístky:

• na metro [metro airport ticket] za 9 €, tento platí aj na prímestský vlak, obojsmerný lístok za 16 €, dočítal som sa, že druhá jazda má byť uskutočnená do 30 dní (v minulosti to bolo len do 48 hodín),
• na expresný autobus za 5,50 €, platí len na jednu jazdu z/na letisko,
• 3-dňový turistický lístok, z/na letisko platí na metro a zrejme aj na expresný autobus (napríklad X95) a prímestský vlak, ale toto neviem naisto.

 

Keď som si pred výletom čítal články o doprave, tak sa uvádzali vyššie ceny, napríklad lístok z letiska za 10 € namiesto súčasných 9 €, bežný lístok 1,40 € namiesto súčasných 1,20 € a 3-dňový lístok 22 € namiesto súčasných 20 €. Dopátral som sa, že od mája 2020 z dôvodu kovidu (z chudoby obyvateľstva?) lístky zlacneli (znížila sa DPH na tieto lístky).

Kúpa a označovanie lístkov

Athena ticket a Athena card kúpite (prvýkrát nabijete) v pokladniach/kanceláriách. Athena ticket aj v predajných automatoch vo väčšine staníc a zastávok. Automaty prijímajú platobné karty, bankovky a mince. Každý cestujúci musí mať svoj tiket alebo kartu. Tiket aj kartu možno opakovane dobiť [reload] v pokladniach a v automatoch, personalizovanú kartu aj online. V prípade dobíjania musí byť tiket „prázdny“, teda musí uplynúť doba platnosti posledného lístka (napríklad uplynie 90 minútová platnosť obyčajného lístka). Anonymná karta môže obsahovať dva krátkodobé lístky a kredit.

Označovanie tiketu alebo karty sa robí priložením k čítačke (v autobuse, trolejbuse a v električke pri dverách) alebo k čítačke turniketu/brány (metro, prímestský vlak; ide o turniket označený zelenou šípkou naľavo od čítačky), a to nielen pri prvom použití, ale pri každom použití:

• pri vstupe (respektíve prestupe) do autobusu, trolejbusu alebo električky počas doby platnosti lístka,
• pri vstupe aj pri výstupe cez turniket v prípade metra alebo vlaku; ak v metre nie je (funkčný) turniket a vstup je tak akoby nekontrolovaný, čítačka bude niekde na stĺpikoch alebo na stene (zažili sme to tak v stanici metra Pireus).

Pri úspešnom označení sa na čítačke zobrazia zelené LED-ky a zaznie zvukový signál, pri neúspešnom označení červené LED-ky s iným zvukovým signálom. Čítačka zároveň informuje o čase zostávajúcom do konca platnosti lístka.

+ + +

Dodám, že my sme počas pobytu jazdili len metrom, s ostatnými dopravnými prostriedkami nemám skúsenosť. Keďže náš pobyt bol na tri dni, naša voľba bol trojdňový turistický lístok za 20 €/osobu. Bola v tom zahrnutá preprava z letiska aj na letisko v deň odchodu. Pokiaľ sa však budete pohybovať iba v centrálnej časti Atén, možno ani nevyužijete MHD a ekonomická voľba je zvoliť si na transfer z/na letisko autobusy (2 x 5,50 €). My sme boli aj v prístave Pireus, odtiaľ pri futbalovom štadióne, v pláne som mal aj Park Stavros Niarchos, eventuálne pobrežnú riviéru a olympijský areál ďalej od centra.

 

ATRAKCIE

Zoznam atrakcií tradične čerpám z portálu Visit_a_city:

1. Akropola alebo Akropolis [Acropolis]

Názov pochádza z gréckeho akros = vysoký a polis = mesto, čo v preklade znamená „horné mesto“. Akropola je kopec v centre Atén, na ktorom je komplex stavieb:

• chrám Partenón,
• chrám Erechteion,
• chrám Atény Niké,
• schody/brána Propylaie.

Na južnom svahu kopca [South Slope of the Acropolis] sú:

• divadlo Herodesa/ Herodota,
• divadlo Dionýza.

A ruiny ďalších stavieb.

A teraz podrobnejšie. Akropola je vápencová planina rozmerov cca 300 x 150 metrov vo výške 150 m nad okolím (ozaj toľko?) V 14. storočí p.n.l. tu stál hrad, neskôr pribudli hradby vysoké 10 m. Po tom, keď to bolo zničené, tam boli v 5. storočí p.n.l. (v rokoch 447 až 406 p.n.l.) postavené vyššie spomínané stavby.

Do Akropoly vedú dva vchody (s pokladňami a súčasne východy):

• Hlavný vchod je zo západnej strany (GPS 37.97121, 23.72388). Najbližšia stanica metra Thissio a na juh ulicou Apostolou Pavlou alebo stanica metra Akropola a na západ ulicou Dionysiou Areopagitou, kde je tiež parkovisko.
• Južný vchod je v juhovýchodnej časti areálu (GPS 37.96963, 23.72898), blízko je stanica metra Akropola a Múzeum Akropoly.

Hlavný vchod pokračuje monumentálnym mramorovým schodiskom, kde je vstupná brána Propyleje/ Propylaie. Napravo od nej je zrenovovaný malý Chrám Atény Niké (víťazstva nad Peržanmi), miesto obradov. Ďalej v pravej (južnej) časti je najznámejší chrám Partenón zasvätený bohyni Aténe, patrónke mesta. V ľavej (severnej) časti je menší chrám Erechteion zasvätený Poseidonovi. V zadnej (východnej) časti je Staré múzeum [Old Acropolis Museum], to bolo v čase našej návštevy zatvorené, a z jeho boku nenápadné WC a v blízkosti je tuším aj zdroj pitnej vody. A úplne vzadu (na východnom okraji) akási vežička s neprehliadnuteľnou gréckou zástavou. Najmä z tohto miesta sú krásne výhľady na mesto dole.

Na južnom svahu kopca sú dve divadlá/amfiteátre, zvyšky chrámov a iné ruiny. Bližšie od hlavného vchodu je veľké Herodotovo/Herodesovo divadlo. Toto je zrenovované a v súčasnosti sa v ňom konajú kultúrne akcie, ale nie je prístupné počas prehliadky Akropoly. Bližšie od južného vchodu je Dionýzovo divadlo a zbierka sôch.

Takto vyzeralo srdce Atén kedysi (pohľad od hlavného vchodu).

Takto nejako vyzerá v súčasnosti (pohľad z juhozápadu).

Vstupné:

• 20 € počas letnej sezóny od apríla do októbra,
• 10 € v ostatných mesiacoch.
• Občania EÚ do 25 rokov majú vstup zdarma, seniori majú zľavy.
• Existuje aj zvýhodnený kombinovaný lístok na viac atrakcií za 30 €, ktorý ešte spomeniem.

Otváracie hodiny sú počas hlavnej sezóny v čase 08-20 hod., v septembri a v októbri sa postupne skracujú a v zimnej sezóne v čase 08-17 hod., pričom posledný vstup je vždy polhodinu pre záverečnou. Myslím, že letná sezóna (apríl – október) s dlhšími otváracími hodinami sa podobne aplikuje aj pri iných pamiatkach v Aténach a podobne mimo hlavnej sezóny je aj tam zľavnené vstupné.

Na Akropole vás budú sledovať pamiatkoví strážnici, ktorí dohliadajú na správanie návštevníkov. Na Akropolu si vraj môžete so sebou zobrať len čistú vodu, žiadne alkoholické či nealkoholické nápoje. My sme mali malý ruksak, nikto sa nezaujímal, čo je v ňom, ani by to nestíhali kontrolovať. Neodnášajte ani balvany vážiace tonu a viac.

Akropola je dominanta Atén a žiadna iná pamiatka nereprezentuje lepšie hlavné mesto Grécka aj celú krajinu. Ale Akropoly, čiže „mestá vo výške“, majú aj iné mestá v Grécku. Spravidla ide o opevnené kopce nad mestom, kde sa stavali chrámy na počesť bohov.

2. Partenón [Parthenon]

Partenón/Parthenón je hlavný chrám na Akropole zasvätený bohyni Aténe Parthenos (panenskej). Ide o mramorový chrám s rozmermi 70 x 30 m, po obvode má 46 dórskych stĺpov vysokých 10 m, z toho 8 stĺpov je na priečelí. Vo vnútri bola svätyňa a 12 metrová socha bohyne Atény zo zlata a slonoviny. Táto najznámejšia stavba je svedectvom slávneho zlatého veku Grécka a v minulosti sa využívala aj ako kresťanský chrám, či mešita a dokonca aj ako vojenská pevnosť.

Partenón dnes bez lešenia, žiaľ, neuvidíte a väčšina jeho pôvodnej výzdoby je v Britskom múzeu v Londýne. Niektoré zachránené artefakty sú v novom Múzeu Akropoly. Okolo Partenónu sú ako v stavebninách naukladané veľké balvany, ktoré sú jednak akousi ukážkou a jednak ich asi chcú použiť pri obnove chrámu. Nie nadarmo tam možno natrafiť aj na koľajnice pre žeriav.

V slovenčine sa používa skôr výraz Partenón (bez „h“). Cestovatelia pozor, v Ríme aj v Paríži sú známe chrámy Panteón (bez „r“), tak aby sa to nezamieňalo, vraj Gréci sú na to citliví. Partenón v Grécku bol postavený pre bohyňu Aténu, Panteón v Ríme bol postavený na oslavu rímskych bohov.

3. Chrám Zeusa Olympského [Temple of Olympian Zeus]

Zeus bol v mytológii kráľ bohov, vládca Olympu. Pre meno Zeus sa používa aj meno Dia (súvisí to nejako aj so skloňovaním). Preto sa možno stretnúť s názvami Chrám Zeusa/Dia s prívlastkom Olympia/Olympského alebo jednoslovne Olympieion. Jeho výstavba začala v 6. storočí p.n.l., dokončený bol o 700 rokov neskôr za rímskeho cisára Hadriána. Vo svojej dobe bol najväčším chrámom v Grécku, mal 104 mramorových stĺpov vysokých 17 metrov o priemere 2 metre. Nachádzala sa tam socha Zeusa zo slonoviny a zlata, jedna z najväčších sôch antického sveta. V súčasnosti je to na veľkej ohradenej ploche už len asi 16 stĺpov ozdobených korintskými hlavicami a v okolí rôzne ruiny. Vstupné je 2 €, ale dovidieť sa dá aj spoza plotu.

Pri areáli chrámu je Hadriánov oblúk. Rímsky cisár Hadrián bol milovníkom gréckej kultúry a jeho meno je spojené s viacerými objektami v Aténach. V blízkosti chrámu je Aténska národná záhrada.

4. Štvrť Plaka

Plaka je obytná štvrť na severovýchodnom svahu Akropoly, medzi námestím Syntagma a Monastiraki (Google Maps vám zobrazí aj hranice tejto mestskej štvrte). Je to najstaršia štvrť Atén a čiastočne bola postavená na ruinách starovekej Agory. Je to akoby dedina v meste, dláždené úzke uličky s tradičnými domami s kvetinovou výzdobou. Sú tu taverny, kaviarne, obchodíky so suvenírmi, a preto je rušná. Najvýznamnejšia je ulica Adrianou. Na jej konci na malom námestí je Lysikratov pomník [Monument of Lysicrates].

5. Divadlo Dionýza a Odeonské divadlo Herodesa [Theater of Dionysos & Odeion Theater of Herodes Atticus]

Ide o dve divadlá na južnom svahu Akropoly vzdialené od seba 300 metrov.

Divadlo Dionýza, bližšie k južnému vchodu, bolo postavené v 4. storočí pre 17 tisíc divákov. Konali sa tu sviatky na počesť boha Dionýza. Z pôvodných 64 radov kamenných sedadiel sa zachovalo iba 20. Ozaj ide o amfiteáter, v súčasnosti dosť schrátraný.

Divadlo Herodesa Attiky, tiež nazývané Herodeion/Herodion alebo Odeon, bližšie k západnému vchodu, je kamenné rímske divadlo pomenované po Herodesovi, ktorý financoval jeho návrh a výstavbu v 2. storočí. Polkruhové divadlo pre 5,5 tisíca divákov bolo postavené z mramoru a z vápenca. Toto zrekonštruované divadlo je umiestnené „vyššie“ a viac zaujme. Konajú sa tam predstavenia, ale v rámci prehliadky Akropoly sa dovnútra nedostanete, nanajvýš si možno urobiť fotku z okraja.

6. Hadriánov oblúk [Arch of Hadrian = Hadrian´s Gate]

Hadriánov oblúk alebo Hadriánova brána je víťazný oblúk postavený v 2. storočí na počesť cisára Hadriána. Oblúk vysoký 18 metrov je postavený z mramoru a sú v ňom vytesané nápisy. Postavený bol medzi Akropolou a Chrámom Zeusa. Zdalo by sa, že je vstupom do areálu s Chrámom Zeusa (v skutočnosti je vstup do areálu na opačnej strane). Táto stavba je neohradená a leží tesne pri rušnej ceste, až by som sa bál možného vandalizmu. Dočítal som sa, že brána kedysi rozdeľovala mesto na jeho grécku a rímsku časť. Alebo iným vyjadrením, že rozdeľovala staré Atény na západe a Hadriánove nové Atény alebo Hadrianoupolis na juhovýchode.

7. Rímska agora [Roman agora = Roman Forum of Athens]

Na vysvetlenie začnem tým, že v starovekých Aténach bola agora, čo znamená miesto stretávania sa, verejné zhromaždisko ľudu, v preklade asi trhovisko. Išlo o námestie alebo miesto, kde bolo politické a obchodné centrum (dôležité administratívne budovy, chrámy, súd, trh). Jednoducho miesto verejného života. Keďže v Aténach vznikla aj Rímska agora, tá pôvodná agora má prívlastok staroveká, antická alebo grécka (atrakcia č. 8).

Atény sa stali súčasťou Rímskej ríše v 1. storočí p.n.l. Vtedy bola Grécka agora rozšírená na východ o Rímsku agoru obklopenú iónskymi kolonádami. Možno sa stretnúť aj s pomenovaním Rímske fórum (v angličtine Roman Forum; je tu paralela s Roman Forum v Ríme, čo je areál starovekého Ríma).

Rímska agora je v súčasnosti malý archeologický areál. Vstup je cez bránu Athena Archegetis. Najznámejšia stavba je tam Veža vetrov [Tower of the Winds] alebo Horologion, domáci ju volajú jednoducho „vetry“. Je to 12 metrov vysoká veža s 8 hranami, na ktorých sú reliéfy 8 vetrov. Veža slúžila ako slnečné a vodné hodiny a je jednou z najstarších meteorologických staníc na svete. Vodné hodiny fungovali podobne ako presýpacie hodiny s pieskom, ibaže tu sa z jednej nádoby do druhej prelievala voda, a tak sa meral časový interval. V areáli je aj osmanská mešita Fethiye. Vstupné 6 €, areál je oplotený, ale všetko podstatné je vidieť aj z cestičky okolo areálu.

8. Grécka agora [Ancient Agora of Athens]

Staroveká agora, rozumej Grécka agora, je archeologické nálezisko centra administratívneho a obchodného života v starovekých Aténach asi 100 rokov p.n.l. Tento areál je väčší ako Rímska agora a je tam viac objektov. Najlepšie zachovanými stavbami je Attalosova stoa [Stoa of Attalos] (stoa = krytý chodník), teraz Múzeum starovekej agory [Museum of the Ancient Agora], predtým obchod s kolonádou, a Chrám Hefaista známy aj pod názvami Hephaisteion, Hephesteum, Theseion alebo Theseum. Múzeum je dlhé vyše 100 metrov, je dvojpodlažné, na prízemí je najmä keramika, na poschodí dobové obrazy mesta.

Ostatné objekty sú ruiny, patrí sem napríklad Odeon Agrippa (odeon = miesto na spev, „ódu“, hudbu, akési malé rímske divadlo na akustické účely), sídlo mestskej rady Bouleuterion, Knižnica Pantainos [Library of Pantainos], chrámy a sochy. Pri areáli je Kostol sv. Apoštola [Church of the Holy Apostles of Solakis].

Staroveká agora sa nachádza medzi traťou metra M1 v jame a kopcom Areopág. Išli sme touto linkou metra a fakticky metro prechádza ruinami tohto areálu, čo je dosť zvláštne. Vstup do areálu je od ulice Adrianou, ktorá pokračuje ďalej na Keramaikos. 

9. Múzeum Akropoly [Acropolis Museum]

Ide o archeologické múzeum z nálezov na Akropole. Stavby na Akropole boli storočiami spustošené, preto bolo zriadené Múzeum Akropoly, aby vystavilo zachované poklady a archeologické nálezy. Obsahuje napríklad najstarší chrám Hekatompedon, sú tu sochy a rôzne iné prvky z Akropoly. Vstupné je 15 € (november – marec 10 €).

10. Štvrť Monastiraki

Monastiraki je štvrť na sever od Akropoly a západne od štvrte Plaka. Tieto dve štvrte sú rušné a plné turistov aj miestnych, ktorí sa tam stretávajú a nakupujú. Pre štvrť sú typické úzke uličky s obchodíkmi, stánkami, reštauráciami. V centrálnej časti je Námestie Monastiraki, kde je byzantský kostol Pantanassa a mešita Tzistarakis.

Neďaleko námestia je Hadriánova knižnica [Hadrian´s Library], ktorú dal v 2. storočí postaviť Hadrián. Pôvodne mala 100 stĺpov a uchovávali sa tam spisy a dôležité písomnosti.

Do štvrte Monastiraki patrí tiež Rímska Agora a Námestie Avissynias s blším trhom.

11. Národné historické múzeum [National Historical Museum]

Stavba bola sídlom novodobého gréckeho kráľa Otta, ktorý v roku 1844 založil ústavu. Neskôr (1875-1932) tam zasadal grécky parlament, preto sa ako pomenovanie budovy používa „Starý parlament“. Potom tam sídlilo ministerstvo spravodlivosti a od roku 1962 je tam múzeum histórie. Vstupné 10 €.

Zbierka obsahuje artefakty od 15. storočia, s dôrazom na grécku revolúciu a vznik moderného gréckeho štátu, predovšetkým zbrane, osobné veci historických osobností, historické obrazy ako aj zbierku tradičných gréckych krojov.

12. Panatéjsky štadión [Panathenaic Stadium]

Ešte pred Kristom to bola dostihová dráha, kde sa každé 4 roky konali Panaténajské hry na oslavu bohyne Atény (panaténaia = hlavný aténsky sviatok). V 2. storočí bol Panatéjsky/ Panaténsky/Panathénsky/Panaténajský/ štadión, známy aj pod názvami Panathinaiko alebo Kallimarmaro, celý prestavený z mramoru a pri rozmeroch 204 x 83 metrov mal tento trojstranový štadión kapacitu 50 tisíc miest. (Kallimarmaro znamená vyrobený z krásneho mramoru a je to aj názov malej štvrte okolo štadióna).

Štadión bol zrekonštruovaný pre prvé moderné olympijské hry v roku 1896. V súčasnosti sa tu konajú koncerty a športové udalosti, dobieha sa tu maratón. Na štadióne sa koná ceremoniál odovzdávania olympijského ohňa hostiteľskej krajine. Pred rokom som videl v TV tenisový turnaj na tomto štadióne. Zo štadióna je v zadnej časti prístup do múzea štadiónu, respektíve Múzea histórie moderných olympijských hier [Modern Olympic Games History Museum]. Vstupné 10 € by malo platiť na vstup na štadión aj do múzea(?).

Štadión je vsadený do pahorku, západne je kopec Ardittos navrchu s ruinami chrámu. Pred štadiónom je námestie a na ňom tiež Filatelistické a poštové múzeum [Philatelic and Postal Museum of Greece].

V niektorých článkoch sa štadión Panaténaj nazýva ako olympijský, ale upozorňujem, že 7 kilometrov odtiaľ na sever je Olympijský štadión [Athens Olympic Stadium] a ďalšie športoviská (haly, kurty, bazény), kde sa konali letné olympijské hry 2004. Tento štadión, žiaľ, už chátra. V tomto športovom komplexe je aj Olympijské múzeum [Athens Olympic Museum]. Len aby sa to rozlišovalo.

13. Námestie Syntagma [Syntagma Square]

Námestie Syntagma alebo Námestie ústavy alebo v gréčtine Plateia Syntagmatos je hlavné námestie v Aténach, kde sa konali významné udalosti v dejinách Grécka. Keď sa v roku 1843 Grécko stalo ústavným štátom (povstanie proti vláde Otta I), bolo premenované na Námestie ústavy [Syntagmatos]. Na námestí je budova gréckeho = Helénskeho parlamentu (tzv. „Nový parlament“, od roku 1934). Predtým to bol kráľovský palác a námestie sa volalo Palácové námestie.

Pred budovou parlamentu je hrob neznámeho vojaka, ktorý stráži prezidentská garda [evzones]. Stráže sa menia každú hodinu a slávnostná výmena s kapelou je v nedeľu o 11.00 hod. Za palácom je verejne prístupná veľká záhrada.

Námestie Syntagma je v samotnom centre Atén, je plné ľudí, konajú sa tu koncerty aj demonštrácie. Predstavuje dopravný uzol v meste (metro M2/M3, autobus z letiska, ďalšie autobusy, okrajová zastávka električky). Od námestia vedie rušná obchodná ulica Ermou cez Námestie Monastiraki až k stanici Thissio.

14. Múzeum Benaki [Benaki Museum]

Múzeum gréckej kultúry Benaki je umiestnené vo viacerých budovách. Za palácom gréckeho parlamentu je hlavná budova múzea v kaštieli, ktorý odkázal zberateľ umenia Benakis. Múzeum spočiatku obsahovalo najmä ázijské umenie, po prestavbe grécke umenie od praveku po súčasnosť. V kaštieli je kolekcia Benakiho zameraná na vývoj gréckeho umenia od doby kamennej až po 20. storočie, vystavené sú šperky, keramika, obrazy, sochy, nábytok a kostýmy. Ďalšie umelecké zbierky sú v budovách v Aténach: Benaki Museum Pireos 138 street Annex, Múzeum islamského umenia [Benaki Museum of Islamic Art], Galéria Ghika, Yannis Pappas Studio podľa sochára s týmto menom a Múzeum hračiek [Toy Museum].

15. Múzeum kykladského umenia [Museum of Cycladic Art]

Neďaleko od Múzea Benaki je v inom kaštieli Múzeum kykladského umenia. Zbierka rodiny Goulandrisovcov je zameraná na kultúru na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori (súostrovie Kyklady okolo posvätného ostrova Dilos, vrátane ostrovov Santorini a Mykonos). Obsahuje rôzne vázy, figúry aj umelecké diela zo starovekého Grécka a kultúry na Cypre.

16. Múzeum umenia Herakleidon [Herakleidon Museum]

Múzeum umenia približuje prácu umelcov, ukazuje umelecký vývoj a metódy používané pri práci umelcov, ako aj súkromný život umelca. Konajú sa tu dočasné výstavy gréckych a zahraničných umelcov.

17. Archeologické miesto Kerameikos [Kerameikos Archaeological Site]

Staroveké pohrebisko a ruiny mestských hradieb a mestských brán sa nachádza v starej hrnčiarskej štvrti Kerameiskos (odtiaľ slovo keramika) na západnom konci ulice Ermou. V areáli sú ruiny významnej stavby Pompeion, ďalej najväčšia z mestských brán Dipylon a Múzeum Kerameikos, kde sú originálne náhrobné kamene a keramika z cintorínu. Niektoré sú vystavené aj v Národnom archeologickom múzeu. Vstupné 8 €.

18. Národné archeologické múzeum [National Archaeological Museum]

Múzeum spomenuté v predchádzajúcom odseku je najväčším múzeum v Grécku vôbec a má najväčšiu zbierku archeologických nálezov z Grécka, viac ako 11 tisíc exponátov z histórie gréckej civilizácie od praveku až po neskorú antiku. Existuje 5 veľkých stálych zbierok. Múzeum má tiež jedinú zbierku egyptských a blízkych starožitností v krajine. Vstupné 12 €.

19. Aténske mestské múzeum [Athens City Museum]

Múzeum mesta je zamerané na modernú históriu mesta Atény v 18. až 20. storočí. Múzeum je v dvoch susediacich a prepojených budovách. Jedna z nich je bývalé sídlo kráľa Otta a kráľovnej Amálie, volá sa Starý palác a ponúka pohľad do domu kráľovského páru. Múzeum ďalej obsahuje zbierky umelcov, maľbu Atén z roku 1674 a zmenšený model Atén z roku 1872. Vstupné 5 €.

20. Múzeum modernej gréckej kultúry [Museum of Modern Greek Culture]

Expozície sú rozmiestnené vo viacerých budovách. V centrálnej budove v centre Plaky je knižnica a galérie gréckeho ľudového umenia (šperky, keramika, výšivky, kostýmy, textílie, kroje). Neďaleko Veže vetrov je Kúpeľný dom vetrov [Bath-house of the Winds]. Ďalšia expozícia s názvom Človek a nástroje [Man and Tools] zahŕňa exponáty remeselníkov. Patriť by tam malo aj Múzeum gréckych ľudových hudobných nástrojov [Museum of Greek Folk Musical Instruments] a centrum pre etnomuzikológiu a v minulosti mala byť expozícia aj v mešite Tzisdarakis.

21. Hora Lykabetus/Lykavitos [Mount Lycabettus, Lycabettus Hill]

Špicatá hora so zalesnenými svahmi a skalnatým vrcholom vysokým 277 m.n.m. je najvyšším bodom v meste a obľúbeným turistickým miestom, odkiaľ je krásny výhľad na mesto a Akropolu až more. Na vrchole je vyhliadková terasa, reštaurácia a pravoslávny Kostol sv. Juraja [Church of Saint George], kde stál predtým Chrám Zeus. Asi pol kilometra na východ je amfiteáter, kde sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia. Tam je prístup aj autom. Tieto miesta sú prepojené chodníkmi.

Na vrchol hory vedie viac chodníkov, najmä z juhozápadu, a tiež možno využiť pozemnú lanovku. Dolná stanica lanovky je z južnej strany kopca (v križovatke ulíc Aristippou a Ploutarchou), horná stanica je pri kaplnke. Trasa dlhá 210 metrov vedie v tuneli a má sklon 28 stupňov. Jednosmerný lístok stojí 7 €, obojsmerný 10 €, jazda je každých 30 minút a trvá asi 2 minúty. Turistický výstup pešo vraj zaberie 30-40 minút. Vhodná kombinácia môže byť hore použiť lanovku a dole zísť pešo.

Legenda o vzniku hory Lykabetus hovorí, že bohyňa Aténa niesla veľkú skalu na stavbu Akropoly a táto skala jej tu spadla. Pomenovanie vrchu však má pochádzať od vlkov (les lykovatias), čo tu žili, respektíve Lykabetus bol pôvodne menovaný ako Lykavittos, čo znamená vlčí pahorok.

22. Byzantské a kresťanské múzeum [Byzantine and Christian Museum]

Múzeum obsahuje zbierku sôch, nástenných malieb, ikon, keramiky, textilu, rukopisov, obrazov a mozaík z ranokresťanského obdobia a z Byzantskej ríše a prepojenie medzi byzantským a moderným umením. Zbierka ikon múzea je najväčšia na svete. Vstupné 8 €.

23. Národná galéria [National Gallery]

Galéria sídli v dvoch budovách. V hlavnej budove sa nachádzajú diela gréckeho a západoeurópskeho umenia od 14. do 20. storočia. Druhá budova, Národné múzeum glyptotéky alebo Národná glyptotéka [National Glypthotheque] (glyptotéka = zbierka sôch) sa nachádza v aténskej štvrti Goudi a uchováva diela moderného gréckeho sochárstva. Vstupné 5 €.

24. Philopappov vrch [Philopappos Hill]

V parku západne od Akropoly sa nachádzajú pri sebe 3 kopce – Nymphs, Pnyx a Philopappos na juhu. Vrch Philopappos s výškou 147 m.n.m. je z nich najvyšší a ponúka výhľad na Akropolu aj na more na juhu. Je pomenovaný podľa pamätníka [Philopappos Monument] na počesť rímskeho senátora Philopappa, ktorý má na vrchole kopca mramorovú hrobku vysokú 12 m. V starovekom Grécku sa hora nazývala Mouseion (Hora múz).

25. Numizmatické múzeum [Numismatic Museum]

V krásnom kaštieli je zbierka tisícov gréckych mincí. Expozícia je tiež venovaná razeniu mincí. Časť múzea je venovaná samotnému domu a jeho majiteľovi, kde sú nástenné maľby a mozaiky. Vstupné 3 €.

26. Chrám Poseidona v Sounion [Temple of Poseidon, Sounion]

Poseidonov/Neptúnov chrám stojí na južnom cípe polostrova Attika, na útese výbežku Sounion, asi 70 km južne od Atén. Ide o archeologické miesto, kde zostalo 15 stĺpov. Z Atén tam jazdia autobusy.

27. Aténska národná záhrada [Athens National Garden]

Tropická záhrada veľká 24 hektárov je za budovou gréckeho parlamentu. V minulosti sa volala Kráľovská záhrada aj Záhrada Amálie, keďže ju dala vybudovať kráľovná Amália a jedna časť slúžila pre kráľovský pár. Do záhrady je z okolitých ulíc 7 vchodov. Hlavný vchod je od ulice Leoforos Vasilisis Amalias (neďaleko od Námestia Syntagma), kde sú kamenné slnečné hodiny [Stone Sundial], ale asi ich prehliadnete. V parku sú eukalypty, palmy, cyprusy, voľne žijúce živočíchy, jazierka, ruiny a sochy, tiež kaviareň a detské ihrisko. V južnej časti je palác Zappeion, ten v súčasnosti slúži na výstavy a konferencie. Google Maps časť záhrad maskuje, ale mala by tam byť aj botanická záhrada a vedľa areál s Prezidentským palácom.

28. Nadácia Helénskeho sveta [Foundation of the Hellenic World, Hellenic Cosmos]

Ide o netradičné múzeum alebo kultúrne centrum Helénsky kozmos [Hellenic Cosmos Cultural], ktoré cez displeje ukazuje helénsku kultúru, ponúka virtuálnu prehliadku Grécka, ukazuje históriu a kultúru Grécka od staroveku po súčasnosť. Múzeum sa nachádza ďalej od centra, najbližšia stanica metra je Kallithea. Vstupné 10 €.

29. Kláštor Kaisariani [Monastery of Kaisariani]

Stredoveký kláštor je na hore Hymettos vo výške 350 m.n.m. V lese je antický chrám, kostol, cintorín a ďalšie objekty. Prístup je autobusom č. 224 alebo 250 z Námestia Syntagma, potom trochu turistiky do kopca.

30. Kláštor Dafni [Monastery of Daphni]

Ďalší kláštor mimo Atén. Tento byzantský kláštor z 11. storočia je múzeom a vďaka nádherným mozaikám a freskám je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Z kláštorného komplexu je zachovaný kostol. Kláštor sa nachádza 11 km severozápadne od centra Atén. Verejná doprava tam bude zložitejšia, asi metro M3 a autobus, možno linka č. 865. Vstup zdarma?

+ + +

A v skratke ešte ďalšie atrakcie:

31. Židovské múzeum Grécka [The Jewish Museum of Greece].

32. Mohyla Aténčanov k bitke pri obci Maratón [Tumulus of the Athenians at Marathon].

33. Múzeum ilúzií [Museum of Illusions Athens].

34. Múzeum gréckych ľudových nástrojov [Museums of Greek Folk Musical Instruments]. Bolo spomenuté v bode 20.

35. Múzeum šperkov [Ilias Lalaounis Jewelry Museum] pomenované podľa zakladateľa.

36. Múzeum súčasného umenia Frissiras [Frissiras Museum].

37. Múzeum histórie zo zbierky rodiny Canellopoulos [Canellopoulos Museum].

38. Helénske automobilové múzeum [Hellenic Motor Museum].

Ďalšie tipy

Zábavný park Allou Fun Park, jednoducho lunapark s kolotočmi a horskými dráhami.

V strede ulice Ermou je jeden z najstarších kostolov v meste Panagia Kapnikarea [Kapnikarea] alebo pod názvom Svätý univerzitný kostol Obetovania Panny Márie [Holy University Church of the Presentation of the Virgin Mary].

Neďaleko neho je Metropolitná katedrála Atén [Metropolitan Cathedral of Athens] alebo grécky pravoslávny Metropolitný kostol Zvestovania Panny Márie [Holy Metropolitan Church of the Annunciation to the Virgin Mary]. Vedľa katedrály je malý kostolík Little Metropolis = Holy Church of the Virgin Mary Gorgoepikoos and Saint Eleutherius.

Katedrála sv. Denisa [Holy Catholic Cathedral of Saint Denis the Areopagite].

Byzantské a kresťanské múzeum Loverdos v kaštieli Ziller [Loverdos Museum – Ziller Mansion].

V meste sú dve národné knižnice. Jedna s názvom Vallianeio Megaron je vedľa centrálnej budovy univerzity (v meste je veľa univerzít) a Akadémii vied [Academy of Athens]. Všetko sú to honosné budovy pri stanici metra Panepistimio.

V Parku Stavros Niarchos je druhá Národná knižnica Grécka [National Library of Greece] spolu s Gréckou národnou operou [Greek National Opera]. V kultúrnom centre parku sa konajú rôzne podujatia, koncerty a výstavy. V parku sa nachádza promenáda/esplanáda pri vodnom kanáli s tancujúcimi fontánami. O kúsok ďalej je prístav Flisvos, kde sú aj športové haly, ďalšie športoviská a Námorné múzeum na krížniku Avefor [Museum Ship Averof]. Nie ďaleko je štadión Karaiskakisa futbalového klubu Olympiakos Pireus.

Ruiny Školy Aristotela [Aristotle´s Lyceum], tzv. Lykeion.

Mestská radnica [City Hall] na Námestí Kotzia [Kotzia Square] pomenovanom po bývalom starostovi. Na námestí sú ďalšie dve zaujímavé budovy – vežičkový Palác Melas a Kultúrne centrum Národnej banky Grécka, pred ním sú ruiny mestského múru a hrobka.

Neďaleko je centrálny trh Varvakios agora s potravinami (zapáchajúcimi rybami) a reštauráciami.

Múzeum gréckeho folklóru [Museum of Greek Folk Art] zamerané na kostýmy, šperky a iné.

Múzeum ľudového umenia a tradícií [Museum of Popular Art and Tradition Angeliki Hatzimichali].

Najstarší hotel v Aténach Grand Bretagne na Námestí Syntagme, používal sa ako výletné kráľovské sídlo a počas druhej svetovej vojny slúžil ako veliteľstvo nacistov.

Vojenské múzeum [War Museum].

Galéria Pandora [Pandora Art Gallery].

Múzeum školy [School Life and Education Museum].

Detské múzeum [Hellenic Children´s Museum = HCM].

Múzeum hororu [Athens Hall of Horrors].

Skulptúra Dromeas, bežec [The Runner].

Kde-kade natrafíte na rôzne sochy, ruiny a podobne. Na pouličných umelcov najskôr natrafíte na Námestiach Monastiraki, Syntagma alebo medzi nimi pri kostole Kapnikarea.

Vstupenky

Akropola je najnavštevovanejšie miesto v Aténach. Denne sem zavíta údajne 20 tisíc návštevníkov, ktorí sa tam zdržia priemerne 45 až 60 minút. Najväčší nápor je v čase medzi 08-12 hod., preto sa odporúčalo chodiť tam skoro ráno alebo radšej až poobede alebo využiť južný vchod, o ktorom mnohí asi ani nevedia.

Z dôvodu náporu návštevníkov úrady od septembra 2023 zaviedli skúšobný režim, že rozložia návštevníkov počas celého dňa tým, že regulujú vstupy a za hodinu vpustia okolo 2 tisíc ľudí (tzv. časové okná alebo časové sloty na zabezpečenie toku návštevníkov). Od apríla 2024 má byť tento režim v plnej prevádzke. Dočítal som sa, že treba si urobiť online rezerváciu. Termíny sú dostupné, zdá sa, asi na dva mesiace dopredu. Vo vysvetlivkách sa píše, že vstup je možný v časovom úseku 15 minút pred až 15 minút po vami zvolenom časovom okne. Príklad, ak si vyberiete časový slot 10:00-11:00 hod., do areálu môžete vstúpiť v čase 09:45 až 11:15 hod. Dĺžka pobytu na Akropole sa nesleduje, takže kto chce, môže tam híkať aj tri hodiny. Ono sa to dá rýchlo prejsť, urobíte zopár fotiek, z okraju sa pozriete na mesto dole a potom už chcete odísť z tej masy ľudí.

Rezerváciu na vstup na Akropolu možno urobiť na stránke https://hhticket.gr. Rezervácia na časové okná by sa mala uplatňovať aj na iné miesta v Aténach. A na rovnakej webovej stránke si možno vopred kúpiť lístky aj na iné miesta a múzeá v Grécku, ale veľmi by som to nepreháňal.

Neviem, či je rezervácia, najmä na Akropolu, povinná(?!). Skôr sa domnievam, že stačí prísť k pokladni a predajú vám lístok na voľný časový slot, možno so vstupom o hodinu-dve-tri. Alebo prísť až poobede, kedy by nemal byť taký nátresk. Kto chce mať istotu pevného termínu, nech si urobí v predstihu rezerváciu. Rezervácie do iných miest mi prídu neopodstatnené. Napríklad vo veľkom areáli Olympieion bolo minimum návštevníkov, určite tam nie sú zástupy návštevníkov. Obdobne málo ľudí bolo v Rímskej agore. V Gréckej agore bolo síce v deň vstupu zdarma dosť ľudí, ale tí boli rozptýlení v pomerne veľkom areáli.

My sme mali lístky na Akropolu s rezerváciou na 11.00 hod. Pred pokladňou pri hlavnom vchode stálo dosť ľudí, evidentne organizované skupiny (z autobusov). My sme pokračovali o kúsok ďalej k bráne, kde tiež stálo dosť ľudí, ale určite nie 2 tisíc, odhadom tak 200-300. Dovnútra nás začali vpúšťať o 10.45 hod., teda 15 minút pred 11.00 hod. Najskôr SBS-kár skontroloval čas na lístku a následne sme prešli k turniketu, na ktorý sme priložili lístok.

Na Akropole sme sa pomalou prechádzkou zdržali asi 70 minút, vrátane zostupu cez južný svah. Okrem archeologických pamiatok nájdete na Akropole lešenie, žeriav aj koľajnice, skaly a úlomky naukladané na sebe ako v stavebninách (už len dať pod ne palety, zrejme ich používajú pri nikdy nekončiacej rekonštrukcii). Na južnom svahu sme „stretli“ veľké korytnačky.

Myslím, že podobne ako pri Akropole sa rozlišuje hlavná letná sezóna, pravdepodobne od apríla do októbra, a zimná sezóna v ostatných mesiacoch. Mimo hlavnej sezóny sú lístky lacnejšie o polovicu(?) a skrátené sú aj otváracie hodiny.

K dispozícii je kombinovaný lístok [Athens combinated ticket, combo ticket, multi pass] za 30 €, ktorý zahŕňa vstupy do 7 hlavných pamiatok vrátane Akropoly:

 

Tento kombinovaný lístok sa dá zakúpiť na týchto archeologických miestach a platí 5 dní. Oplatí sa, keď plánujete navštíviť najmenej 3 atrakcie (Akropolu chce navštíviť snáď každý a ešte aspoň 2 atrakcie). Naopak, mimo sezóny, keď je vstupné polovičné, sa to neoplatí (zľavnený kombinovaný lístok neexistuje), lebo lacnejšie vyjdú jednotlivé lístky (ibaže by ste chceli navštíviť všetky atrakcie).

• 1. Na vstup na Akropolu neušetríte. Kto sa tam chce dostať, a to takmer každý návštevník Atén, nie je čo špekulovať.
• 2. Grécka agora je pomerne veľký ohradený areál, je tam viac vecí k videniu a možno tam stráviť dosť času prechádzaním sa, a preto sa oplatí ho navštíviť.

Takže, ak chcete navštíviť tieto dve miesta, tak aj s jednotlivými vstupmi to vyjde spolu na 30 €, rovnako ako je cena kombinovaného lístka.

• 3. Rímska agora je malá, a hoci je ohradená, okolo celého areálu je cesta, z ktorej uvidíte viac-menej všetko (nie detaily a textové popisky), takže nie je nevyhnutné vstupovať do nej a platiť vstupné. Hlavnú atrakciu Vežu vetrov uvidíte zo vzdialenosti 15-20 metrov spoza plota.
• 4. Podobne je z ulice vidieť Hadriánovu knižnicu a areál za ňou.
• 5. Areál Dia Olympia je veľký a ohradený, ale zase tak veľa tam nie je čo vidieť (nech mi odpustia milovníci histórie a archeológie). Zvyšky samotného chrámu, teda zopár stĺpov schovaných za lešením, sa dá vidieť z niektorých miest po obvode ohrady alebo ešte lepšie zhora Akropoly. Pri tomto areáli je pri rušnej ceste Leof. Vasilisis Amalias voľne dostupný Hadriánov oblúk, ktorého sa môžete dotknúť.
• 6. Z ulice by sa malo dať pozrieť aj na Lykeoin.

Dodám, že mesto Rím pokladá za múzeum pod holým nebom. Aj v Aténach je viac miest, kde sú voľne prístupné, respektíve z ulice pozorovateľné vykopávky, napríklad Stoa Poikile v rohu ulíc Adrianou a Agiou Filipou alebo ruiny na Námestí Kotzia oproti mestskej radnici.

• 7. Na archeologické miesto Kerameikos sme sa nedostali. Okrem náhrobných kameňov je tam zrejme viac k videniu, tak zvážte vstup.

Niektoré dni počas gréckych sviatkov sú múzeá zdarma, vrátane Akropoly:

• 6.3. pamätný deň ministerky kultúry Mercouri, ktorá bola autorkou projektu Európske mesto kultúry,
• 18.4. Medzinárodný deň pamiatok (v čase nášho pobytu),
• 18.5. Medzinárodný deň múzeí,
• posledný víkend v septembri (Dni európskeho dedičstva),
• 28.10. Deň oxi alebo ohi – deň, keď Gréci odmietli spoluprácu s Mussolinim,
• každú prvú sobotu v mesiaci od novembra do marca (zimná sezóna).

My sme mali pobyt 16.-18.4.2024. Termín pobytu som plánoval s ohľadom na ceny leteniek a predpokladané počasie, nie na deň, keď bude medzinárodný deň pamiatok a vstupy zdarma, o čom som ani nechyroval. Pri poznávacích pobytoch sa prvé dni snažím navštíviť top atrakcie, ak by náhodou ďalšie dni pršalo alebo z nejakého iného dôvodu by sme už nemohli vidieť tie najväčšie atrakcie. Všetky menej zaujímavé atrakcie beriem ako niečo naviac, ak nám na to vyjde čas. Na vstup zadarmo 18.4.2024 sa nedala urobiť online rezervácia, bol to deň nášho odchodu a nevedel som, či by sme sa pre veľký záujem dostali na Akropolu, či by bola nejaká čakačka pri vstupoch (a poobede by sme boli už mysľou nastavený na presun na letisko). Tak Akropolu sme „na istotu“ navštívili 17.4.2024 na platenú rezerváciu a 18.4.2024 sme zadarmo navštívili Grécku agoru a areál Hadriánovej knižnice.

Niektoré miesta a múzeá môžu byť v nedeľu alebo v pondelok zatvorené. Zatvorené býva aj počas niektorých sviatkov ako napríklad Nový rok, Veľkonočná nedeľa, 1. máj, Vianoce. Nevidím v tom problém, vtedy by som odporučil naplánovať si napríklad výlety na kopce (Lykabetus, Areopág, Philopappos), Pireus a iné miesta.

V televízii som zachytil správu, že počas letných horúčav zatvárali aj Akropolu. Môj názor je, že poznávačky miest (prechádzky v mestách) pri teplotách 30 a viac stupňov nie sú veľkým zážitkom, ale skôr bojom o prežitie dňa. Preto by som si Atény, Rím, Barcelonu a ďalšie krásne južanské mestá neplánoval na letné prázdniny.

Pasy do múzeí a iných atrakcií, aj na viac dní, sú dostupné na tomto webe https://theathenspass.com, cena začína od 79 €.

Výlety

Z Atén možno podniknúť rôzne výlety.

Aténska riviéra nazývaná aj Copacabana Európy. Na pobreží južne od Atén (juhovýchodné predmestie od prístavu Flisvos po predmestie Varkiza) sú pekné pláže [paralia] a promenáda. Prístup z centra je tam električkou. Spomeniem pláže ako Edem, Kalamaki, Akti Iliou, Agios Kosmas, Glyfada, Asteras, Voula. Vraj čím južnejšie/východnejšie, tým lepšie, my sme sa tam nedostali. Na juhu je pláž Vouliagmeni a pod skalou termálne jazero Vouliagmeni aj s morskou vodou.

Vnútrozemie. Z Atén možno vycestovať na slávne pamiatky ako napríklad Korinth, Mykény, kláštor Meteora, Olympia, Delfi [Delphi] a Epidauros. Posledné tri uvedené miesta sú na zozname UNESCO.

Grécke ostrovy. Z Atén možno vyraziť na ostrovy, či už lietadlom alebo skôr loďou. Tieto ostrovy obľubuje a píše o nich Travelhackerka Janka.

Prístavy

K téme vodnej dopravy treba spomenúť, že Atény majú v širšom okolí tri väčšie prístavy [port], odkiaľ sa možno trajektami dostať na okolité ostrovy.

1. Prístav Pireus patrí k najväčším osobným prístavom v Európe a kotvia tam aj veľké výletné lode. Mesto Pireus bolo v podstate začlenené pod Atény a do prístavu vedie aj metro z letiska.

Samotné mesto Pireus asi nie je veľmi atraktívne pre turistov, spomenul by som Park Stavros Niarchos s blízkym okolím (Národná knižnica Grécka, Grécka národná opera, esplanáda a v prístave Flisvos krížnik Averof). Bližšie pri prístave je námestie s Mestským divadlom [Municipal Theatre of Piraeus].

2. Prístav Lavrio sa nachádza pod Aténami na juhovýchodnom pobreží polostrova Attika.

3. Prístav Rafina je až za letiskom na západnom pobreží polostrova Attika.

Atény v širšom zábere sú pobrežným mestom a pohľadom do mapy by som povedal, že na celom pobreží južne od Atén sú malé prístavy [marina], napríklad už zmienené prístavy Flisvos, Alimos, či Agios Kosmas.

 

SPRÁVA Z POBYTU

Letenky

Na konci roka 2023 som sa zamýšľal nad nejakým poznávacím pobytom niekedy na jar (marec – apríl) do „teplých krajín“. Tipy som mal na Maltu a Atény. „Náhodne“ som natrafil aj na talianske Rimini (+San Marino a Ravenna) za zaujímavých 30 € spiatočne. Do týchto troch destinácií sa lieta z Viedne, na Maltu a do Atén aj z Bratislavy dvakrát v týždni (na Maltu lieta Ryanair, do Atén Aegean).

Neskôr som sa zameral na Atény a avizoval som to manželke. Uvažoval som o lete Ryanairom z Viedne, ktorý má lacnejšie letenky ako Aegean z Bratislavy (samozrejme, viedenské letisko znamená vyššie náklady na dopravu a prípadne parkovné). Nemenej však bolo pre mňa dôležité aj to, že Ryanair má z Viedne asi 10 letov týždenne a možno si tak vybrať vhodnejšie časy letov. Moja predstava bola pobyt na 3, najviac 4 dni.

Vyčkával som s kúpou leteniek s tým, že najlepší čas na kúpu by mohol byť 10 až 6 týždňov pred odletom. Manželka sa už dotazovala, čo s Aténami? Hovorím jej, že zvádzam psychologický boj s Ryanairom. Čakám, že znížia ceny a ľudia z Dublinu už vedia, že sa zaujímam o túto linku (klikám v počítači a zanechávam digitálnu stopu) a čakajú, že budem čím skôr kupovať.

Viac ako dva mesiace pred možným odletom sa začali meniť ceny leteniek. Vo februári sa dali kúpiť letenky na apríl v rozsahu približne 50-100 €, v niektoré dni až do 200 €! Mal som zámer počkať si na cenu pod 60 € za jednu spiatočnú letenku. Nakoniec som kupoval v predstihu 8 týždňov. Letenky som kúpil v zľave na sviatok Valentína 14.2.2024 na pobyt v dňoch 16.-18.4.2024 za 59 € pre jednu osobu. Len dodám, že o týždeň neskôr bola iná akcia na letenky na apríl a spiatočná letenka na rovnaký termín bola za 50 €. To bola snáď najnižšia cena, čo som za to obdobie zaregistroval.

Pobyt bol v strede týždňa, utorok – štvrtok, keď aj letenky bývajú zvyčajne lacnejšie. Oba tieto dni sa z/do Viedne lieta dvakrát, tak som si vybral let tam o 11:15 hod., let späť o 19:55 hod., čo znamená dva a pol dňa pobytu v Aténach. Let tam o 06:05 hod. by znamenal veľmi skoré vstávanie, spánkový deficit a zlý začiatok dovolenky. Let späť o 11:30 hod. by znamenal, že v ten deň by sme vybavili už len raňajky a presun na letisko.

Ponuka leteniek na webstránke Ryanairu. Dva lety v utorok, dva lety vo štvrtok.

 

Letenky pre dve osoby s rezerváciou sedačiek (poplatok 8 € na osobu a jeden let) a so základnou = príručnou batožinou (bez poplatkov) nás vyšli na 150 €.

Vyhľadávanie leteniek

Tu sa pozastavím pri problematike vyhľadávania leteniek a problémoch, s ktorými som sa stretol. A možno napíšem malý článok o vyhľadávaní leteniek, aj keď je omnoho viac ľudí ako ja, ktorí majú väčšie skúsenosti s lietaním. Avšak tak ako aj v iných článkoch, mojím zámerom je zdieľať moje osobné skúsenosti z poznávacích ciest.

Na internete je dostupných množstvo vyhľadávačov letov. Moje preferencie boli vyhľadávače 1. Kiwi a 2. Azair.

Kiwi

Ja som v prvom rade používal vyhľadávač Kiwi (s koncovkou .com), kde možno zadať viac parametrov vyhľadávania, nielen odletové a príletové letisko a dátumy letov. Posledné mesiace mali Ryanair a Kiwi spor, lebo Kiwi predávalo letenky Ryanairu bez ich súhlasu, bez nejakej dohodnutej spolupráce (viac článkov tu, tu, tu). Vyústilo to až do súdnych sporov. Zrejme v dôsledku toho Kiwi prestalo vyhľadávať lety Ryanairu. Aby som bol konkrétny, keď som vo februári cez Kiwi vyhľadával lety Viedeň – Atény na apríl, nikdy mi nenašlo lety Ryanairu, iba drahšie lety Aegean alebo Austrian.

Snímka z Kiwi. Ako najlacnejšie letenky Viedeň – Atény na apríl ponúklo letenky od Aegean prevyšujúce 100 €.

 

Pre objektívnosť dodám, že po dobu asi jedného týždňa mi vyhľadalo aj lety Ryanairu a nad zeleným políčkom „Rezervovať“ bolo políčko „Rezervovať na ryanair.com“. Po kliknutí ma presmerovalo na webstránku Ryanairu, teda Kiwi už priamo nepredávalo ich letenky. Toto trvalo asi len týždeň a potom Kiwi zase ignorovalo Ryanair. Zrejme ide o prechodnú situáciu, pokým sa dohodnú na nejakej spolupráci (a provízii).

Azair

Toto ma donútilo začať používať AZair (mnemotechnická pomôcka „air od A po Z"; s koncovkami .sk, .cz, .com alebo .eu). Vyhľadávač Azair som používal predovšetkým pred rokmi, lebo mi vyhovoval dizajn webstránky (hoci viacerí budete mať možno opačný pohľad) a má asi rovnaké parametre vyhľadávania ako Kiwi, vratane dĺžky pobytu. Ale postupne som ho používal čoraz menej, lebo vo výsledku hľadaní neboli vždy aktuálne ceny. Neviem ako často tento vyhľadávač kontroluje platné ceny, ktoré sa môžu meniť aj viackrát za deň. Pre overenie ponúkaného letu som sa musel vždy preklikať, aby som zistil, aká je skutočná aktuálna cena.

A aby nebolo toho málo, tak tentokrát vo výsledku neboli vždy ani korektné časy odletov. Keď som vo februári cez Azair vyhľadával lety Viedeň – Atény na apríl, našlo mi lety s nesprávnymi časmi odletov.

Snímka z Azair. Na ukážke je v deň nášho letu 16.4.2024 uvedený čas odletu 18:15 hod., v skutočnosti však v tento deň boli dva odlety o 06:05 a o 11:15 hod. Falošná ponuka odletu o 18:15 hod. môže odradiť. Vedel som, že sa lieta v rôznych časoch a takýto večerný let by nebol pre mňa zaujímavý, ignoroval by som ho a hľadal iné lety.

 

Nesprávne časy odletov sú zásadný problém pre rozhodovanie sa pri výbere letu. Zato vyhľadané lety na marec (zimný letový poriadok) mali správne časy. Tak neviem ako sa Azair dostal k nesprávnym časom na apríl, aké dáta z rezervačných systémov čerpal. Správnosť výsledkov hľadania pre iné spoje a iné letiská som síce neskúšal, ale pre mňa to znamenalo, že ani Azair nebol pre Atény použiteľný a musel som prejsť na iný vyhľadávač.

Možno tieto problémy budú o mesiac-dva, či polroka vyriešené, že Kiwi bude hľadať a ponúkať aj lety Ryanairu (článok z 30.5.2024) a Azair bude pracovať s aktuálnymi cenami a s korektnými časmi odletov. Toľko moja skúsenosť z jari 2024.

Google Flights

Tak som bol donútený prejsť na vyhľadávač Google Flights, ktorý som v minulosti skúšal, ale nejako ma nezaujal. Ale veď Google vie veľa, niekedy aj viac ako vlastná manželka (a svokra dokopy). Staré čínske príslovie hovorí: „Čím viac pásikov, tým viac adidas. Čím viac ‚o‘, tým lepší Goooooooooooogle“.

Gúglovský vyhľadávač letov je síce spoľahlivý, uvádzal správne časy letov a aktuálne ceny, ale neumožňuje toľko parametrov vyhľadávania ako Kiwi. Zadáte letiská a dátumy a výsledkom sú lety z tých dní rôznych leteckých spoločností. Doplní to o relevantnú informáciu, či ide o nízku, bežnú alebo vysokú cenu, a ponúkne aj prehľad o vývoji cien.

Výsledky hľadania možno zobraziť aj v dátumovej mriežke – v tabuľke alebo v stĺpcovom grafe. Ja som používal graf, ale ten zobrazí ceny leteniek na časovej osi na pevnú dĺžku pobytu, napríklad na 3 dni (deň odletu + 2 dňová cesta). Dobu pobytu si môžete zmeniť (napríklad na 4-dňový pobyt, 5-dňový atď.) a zase porovnávať stĺpce/ceny v nejakom období.

Nie som si však istý, či dokáže spoľahlivo nájsť kombináciu „návrat na iné ako odletové letisko“. Totiž, ja som hľadal aj marcové letenky Bratislava → Malta na piatok o 06:05 hod. a späť Malta → Viedeň na sobotu na druhý deň o 20:05 hod. (čo predstavuje dva plné dni pobytu s nákladmi len na jednu noc v hoteli), ale nikdy mi neponúklo spiatočné letenky s kombináciou letísk Bratislava/Viedeň.

Ubytovanie a štvrte

A naspäť k Aténam. Po kúpe leteniek som začal riešiť ubytovanie. Mojim predstavám a požiadavkám (vlastná kúpeľňa je nevyhnutnosť, raňajky sú takmer nevyhnutnosť, dobrá lokalita vrátane dopravnej dostupnosti, vyššie hodnotenie a dobré recenzie, úschovňa batožín je plus) s prihliadnutím za rozumnú cenu vyhovovali najmä hotely v priestore medzi Akropolou a námestím Omonia, až ďalej vo štvrti Omonia.

Prečítal som si zopár článkov cestovateľov, kde sa vyjadrili, že v meste sú viditeľné kontrasty, pekné ulice aj ulice poznačené chudobou, špinou a nie práve sympatickými osobami, diplomaticky povedané. Podľa týchto cestopisov sa:

• Za dobré štvrte pokladajú Plaka, Anafiotika, Monastiraki, Gazi, Kolonaki a južne od Akropoly a určite aj iné štvrte.
• Za „nie dobré“ štvrte Omonia, Exarchia, Patissia, Colonus, Agio Panteleimomas. Väčšinou poukazovali na špinavé ulice, počmárané domy a najmä večer výskyt bezdomovcov a prisťahovalcov, čo môže v lepšom prípade vyvolať zlý pocit a v horšom prípade obavu o bezpečnosť. Cez deň môžu byť tieto miesta síce zaujímavé na prechádzky, aj sa tam vraj pohybuje dosť policajtov, no po zotmení sa neodporúča pohybovať sa tam.

Tak som začal zisťovať, kde sú aké štvrte. Orientačným bodom je kopec Akropola, akési srdce Atén. Našiel som zopár mapiek, ale tie štvrte tam boli často vyznačené rôzne. Posúďte sami.

1. Do tejto mapky som zakreslil červenú kružnicu ako približnú oblasť, kde mi Booking ponúkol hotely podľa mojich preferencií.

 

2. Podľa jedného článku sa na pobyt odporúčajú štvrte označené v mapke červenou farbou (v okolí Akropoly a Kolonaki). Tie modré (viac na sever) nie, k nim nich sú vysvetlivky, že „navštíviť ich áno, ale nebývať tam“! ↓

 

Že v tých označeniach štvrtí je istý guláš, svedčí aj to, že štvrť Omonia je trochu odlišne zakreslená (ako na mapke 1). Namiesto dobrej štvrte Lycabettus je zlá štvrť Exarcheia, namiesto Gyzi (mapka 1) je Gizi (mapka č. 2) a pribudla aj štvrť Gazi.

3. Tu je ďalší odlišný nákres štvrtí. ↓

 

Thissio je zakreslené na rôznych miestach (na mapke 1 západne od Akropoly, na mapke 2 severne od Akropoly, na mapke 3 južne od Akropoly). Psirri (mapka 3) a Psyrri s odlišnými názvami (mapky 1 a 2), na čo si už zvykám, tiež nie sú zakreslené na rovnakých miestach.

4. A ešte jedna verzia. ↓

 

Ako najatraktívnejšia pre turistu sa javí štvrť Plaka, na sever až východ pod Akropolou. Jej malou súčasťou (alebo samostatnou štvrťou?) je štvrť Anafiotika s bielymi domami na severnom svahu Akropoly (vyznačená na mape 4). Na tejto mapke pribudla štvrť City Center a namiesto Thissio je Thiseio viac vzdialené od Akropoly ako na predchádzajúcich mapkách.

Tak a teraz si vyberajte lokalitu!

+ + +

Aj keď som si prezeral recenzie vytypovaných hotelov s dobrými hodnoteniami (kvalita ubytovania, služby), častokrát tam bola zmienka, že okolie hotela bolo – jemne povedané – ponuré, neporiadok a grafiti sú veľmi rozšírené. Ale zohľadnil som to pri výbere z vytypovaných hotelov s tým, aby sa nachádzal bližšie k Akropole ako k štvrti Omonia. Viac hotelov, čo som si prezeral, malo ako benefit terasu s výhľadom na Akropolu. Stavby medzi námestiami Monastiraki a Omonia viac-menej dosahujú rovnakú výšku, takže z horných poschodí si nezakrývajú výhľad.

My sme si vybrali hotel vo štvrti Psirri. Je to taká stará štvrť s úzkymi uličkami nad štvrťou Monastiraki. Hotel mal na Bookingu rating 8,5, v cene boli bufetové raňajky (s množstvom olív) a k tomu extra strešná terasa s výhľadom na celé mesto vrátane Akropoly. Terasa bola dostupná kedykoľvek počas dňa, o poschodie nižšie bola presklená jedáleň, takže aj raňajky sme vychutnávali s výhľadom na Akropolu. S mojím zákazníckym levelom a zľavovým kódom nás ubytovanie vyšlo na 125 € na dve noci pre dve osoby. Hotel bol pekný, moderný, čistý, ale okolie mi trochu pripadalo ako v Indii (kde som síce nikdy nebol). Veľa ľudí na okolí zjavne nepochádzalo z Európy, niektoré ulice boli špinavé, rozbitá dlažba, niekde odpadky aj zápach, rôzne obchodíky ázijských predavačov, pri jednom bol dokonca pristavený aj trojkolesový tuk-tuk na zásobovanie. Bežne boli ošarpané a počmárané domy, snáď každý piaty dom bol opustený a schátraný. Ale o kúsok ďalej bol už civilizovaný svet, napríklad Námestie Psirri s množstvom reštaurácií alebo rozprávkový podnik Little Kook. Poloha hotela bola fajn, asi 5 minút pešo na Námestie Monastiraki, ale hotel si pri mojom hodnotení nezaslúžil vysokú známku za prostredie. Napriek tomu sme sa tu necítili ohrození, ako píšu v niektorých blogoch, a to ani po zotmení. Asi to chce pozitívne myslenie.

+ + +

Štvrte Plaka a Monastiraki boli popísané ako atrakcie v meste, kde sa pohybujú turisti. Z môjho krátkeho pobytu neviem posúdiť iné štvrte, pohybovali sme sa len v centrálnej časti, na severe sme boli najďalej na Námestí Omonia, aj to na poludnie.

Medzi štvrťou Plaka a Akropolou je ešte štvrť Anafiotika. Nachádza sa na svahu, zhruba pod severovýchodným rohom Akropoly. Ako orientačnú pomôcku poradím, že je to malá štvrť na strmom svahu v oblasti ako je hore na Akropole vyvesená grécka zástava. Prví obyvatelia tejto štvrte pochádzali z ostrova Anafi a pozval ich sem kráľ ako najlepších remeselníkov v krajine. V tejto malej štvrti sú malé domčeky, často natreté na bielo a keď majú niektoré dvere a okenné rámy v modrej farbe, tak to pripomína obydlia na známom ostrove Santorini. Síce ani tam som ešte nebol, ale zábery zo Santorini sú notoricky známe. No, biele domy sú aj na ostrove Anafi, len tento ostrov zatiaľ nie je známy ako Santorini, čo sa však zmení týmto mojím blogom. Vo štvrti Anafiotika sú úzke chodníčky, schody, obrastá to viničom. Tie domy sú obývané, takže domáci veľmi nie sú nadšení, keď im pod oknami chodia turisti. My sme sa tam boli trochu prejsť, našli sme aj modré okná, ale to je zrejme zriedkavé. Zato som si všimol oznam v tom duchu, aby turisti dbali na súkromie obyvateľov. Stretli sme tam možno 20-30 ďalších turistov, čo v tichosti blúdili medzi domami.

K tým dobrým štvrtiam a lokalitám patrí oblasť Syntagma, luxusná Kolonaki, pokojné Thissio. O Psirri sa píše ako o štvrti s nočným životom. Štvrte Kerameikos a Gazi sú miestom alternatívnej hudby a umenia, vrátane grafitov. Myslím, že oblasť južne od Akropoly je pokojná a pekná, napríklad štvrte Makrigianni, Koukaki a Nea Smyrni.

O tých nevhodných ako Omonia, Exarcheia, Metaxourgeio a ďalších, najmä na severe, sa píše, že sú to skôr špinavé štvrte plné bezdomovcov a imigrantov a iných živlov, dokonca sa spomínajú gangy. Cez deň môžu byť zaujímavé na prechádzku, sú tam reštaurácie, archeologické múzeum, bývajú tam vysokoškoláci. Počas dňa sa tam vraj pohybuje dosť policajtov, v noci to tam však nemusí byť bezpečné. Píšem, ako som sa dočítal.

Mnohí hodnotia Atény ako mesto kontrastov. Monumentálne stavby, výborné reštaurácie a rooftop bary. Na druhej strane, severne od Monastiraki špina, odpadky, bezdomovci, feťáci... Veľa domov je počmáraných grafitmi, ale natrafíte aj na krásne maľby na múroch stavieb.

Stručné info

Po kúpe leteniek a hotela som začal zhromažďovať informácie o samotných Aténach. V Googli mi vyskakovali aj takéto rady.

Kedy navštíviť Atény? Najlepšie na jar (marec – máj) alebo na jeseň (september – november). Leto (jún – august) je horúce, teploty môžu presiahnuť 40 stupňov. Zima (december – február) môže byť daždivá. Letenky bývajú lacnejšie v mesiacoch: 3, 4, 10 a 11.

Na ako dlho do Atén? Najmenej na 3 dni.

Sú Atény drahé? V porovnaní s európskymi metropolami sú s cenami niekde v strede. Obed vyjde na 10 €, v turistických uličkách viac. No uvidíme. Prehľad cien je tu a v rebríčku životných nákladov v Európe sú Atény 95-te. Pre porovnanie: 91. Rím, 96. Thessaloniki, 100. Barcelona, 104. Bratislava, 108. Praha, 116. Budapešť, 117. Varšava (ale to poradie sa časom mení).

Ďalšie info: Atény sú bezpečné a centrum s pamiatkami sa dá pochodiť pešo.

Teším sa!

+ + +

Tak sme sa vydali na cestu do Grécka! Do Atén. Ja pevne dúfam, že naši politici nepošlú Slovensko na grécku cestu. V apríli som zachytil, že Slovensko si ako štát požičalo peniaze (predalo dlhopisy) za vyšší úrok ako Grécko. Vyšší úrok na trhoch vyjadruje vyššie riziko, že krajina bude schopná splácať svoj dlh. Vyšší úrok znamená väčšie zadlžovanie sa, povedal (som ako) ekonóm-laik. Ale iný ekonóm-profesionál (analytik z banky) povedal, že trhy sú pokojné a ratingy Slovenska sa nezhoršili. Držme si palce. Do politikov dnes ešte zabrdnem.

Doprava na letisko Viedeň a späť

Cesta na letisko

Tentokrát sme nešli na letisko Viedeň-Schwechat vlastným autom, ale využili sme kyvadlový autobus z Bratislavy. Prišlo mi to ekonomickejšie, komfortnejšie a priznávam, že som bol zvedavý na tú jazdu, veď sme ako malé deti sedeli v prednom rade.

Dopravu medzi Bratislavou a letiskom pri Viedni, ktoré tak veľmi využívajú Slováci, prevádzkujú 3 autobusové spoločnosti:

• červený Slovak Lines, slovenský dopravca,
• zelený Flixbus, najväčší autobusový dopravca v celej Európe,
• žltý Regiojet, prípadne biely, táto česká spoločnosť prevádzkuje aj žlté vlaky.

Všetky tri autobusové spoločnosti majú vlastné webové stránky (SlovakLines, RegioJet, FlixBus) aj aplikácie do mobilov.

Zastávky majú v Bratislave:

• na autobusovej stanici AS Nivy (v suteréne = podlažie -1; pre zákazníkov Slovak Lines je tam pokladňa, salón s nápojom zadarmo a možnosť výhodnejšieho parkovania auta v OC Nivy za 7 €/deň), stanica by mala byť dostupná nonstop aj v čase mimo otváracích hodín prevádzok OC,
• Pod Mostom SNP,
• na zastávke MHD Einsteinova na diaľničnom obchvate pri Inchebe (pri ceste späť na druhej strane).

Niektoré linky (Flixbus?) majú zastávku aj na bratislavskom letisku. A niektoré linky Slovak Lines aj na bratislavskej vlakovej hlavnej stanici (vtedy zrejme autobus nestojí na zastávkach Pod Mostom a Einsteinova).

Cez Rakúsko sa jazdí po diaľnici. Jazda z Nív na letisko pred Viedňou trvá hodinu a mala by byť plynulá bez nejakých zdržaní. My sme zažili aj doobeda takmer prázdnu diaľnicu, ale možno to nie je pravidlom. Viaceré autobusové spoje pokračujú z viedenského letiska až do centra Viedne.

Bola to náš prvý transfer na viedenské letisko autobusom, možno o tomto spôsobe transferu viac napíšem v článku o letenkách.

My sme mali kúpené lístky Regiojetu. Z uvedených troch dopravcov majú síce najmenej spojov počas dňa, ale najnižšie ceny (cestovné je zjavne dynamické ako pri letenkách, teda s blížiacim sa termínom a podľa obsadenosti ceny rastú). Nám vyhovoval odchod o 8.30 hod. za cenu 4,90 €. Vodiča Regiojetu som sa ešte v Bratislave opýtal, či by zobral osobu, ak nemá vopred kúpený lístok. Odpovedal, že áno, ak má voľné miesto. Dobre vedieť, zvlášť pre cestu späť z viedenského letiska. Možno to bola trochu naivná otázka, veď predovšetkým im ide o biznis, ale raz som na nejakom fóre, ktoré sa síce netýkalo Regiojetu, čítal, že to nemusí byť samozrejmosť a vyžaduje sa rezerváciu vopred. Autobus bol podľa môjho odhadu zaplnený tak z tretiny. A ako som si všimol, podobne zaplnený mohol byť aj autobus Slovak Lines, ktorý odchádzal v rovnakom čase. Na hraničnom priechode Jarovce – Kittsee nám rakúski policajti skontrolovali doklady, ale to je skôr asi náhoda. Autobus na viedenskom letisko má zastávku priamo pred príletovou halou (na „prízemí“).

Z letiska

Preskočím k návratu o dva dni. Lístok na autobus z letiska Viedeň do Bratislavy sme si v predstihu nekúpili. Z jednoduchého dôvodu. Lietadlá často meškajú, zvlášť meškania naberú tie večerné lety, a nechcem zmeškať autobus a nechať prepadnúť peniaze z cestovného. A počas letu storno neurobím, v lietadle nie je prístup na internet.

Skôr som plánoval, že keď budeme čakať na letisku v Aténach a budeme už vedieť v akom čase odletíme, tak vtedy si zabukujem autobus. Z hľadiska časového manažmentu treba prirátať priemerné dve hodiny letu a dať si časovú rezervu najmenej pol hodiny. Radšej aj viac. Po pristátí lietadla trvá dosť dlho do momentu, aby sme sa dostavili pred príletovú halu k autobusu. Poznáte to, lietadlo pristane, roluje k stojanku, pristavia schody, pomalá „evakuácia“ pasažierov, lúčenie sa s letuškou, odvoz autobusom do budovy letiska, pohyb cez terminál s návštevou toalety, v horšom prípade si počkať na batožinu z kolotoča. Viackrát som takto videl utekať ľudí z lietadla. Kam asi? Na druhej strane, kupovať lístok pár hodín pred odchodom je riziko, hoci nie veľké, či budú v autobuse vôbec voľné miesta (okrem toho včasná rezervácia vopred zvyčajne vyjde lacnejšie ako kupovať lístok u vodiča). Nakoniec som sa rozhodol, že to skúsime bez rezervácie a pri autobusoch sa opýtame vodiča, či má voľné a zoberie nás do Bratislavy.

Po pristátí už počas presunu cez budovu letiska som sa ešte narýchlo pokúšal urobiť cez mobilný telefón rezerváciu, ale nepustilo ma to. Totiž aplikácia Slovak Lines mi v ten večer po prílete nezobrazila žiadne spoje na zvyšok dňa, hoci určite jazdia aspoň do polnoci. Autobus Flixbusu mal odísť o 10 minút, ale aplikácia Flixbusu mi tiež nedovolila kúpiť lístky, zrejme je čas online kúpy časovo ohraničený. Vyšli sme pred príletovú halu, kde sú napravo zastávky autobusov do Bratislavy. Stál tam autobus Flixbusu s odchodom okolo 22:00 hod. a keďže nebol plný, vodič nás ochotne zobral (bolo nás 5 takýchto osôb), len nás upozornil, že (práve) nemá terminál na platbu kartou. Lístok stál 16 €. Doplním, že bolo 7 stupňov a sychravo a my sme z Atén prileteli v tričku a v šortkách, takže zopár očí smerovalo na nás. Prečo asi?

Ak by sme sa do autobusu nedostali, skúsili by sme ďalší autobus. Počas hodiny prídu tak 2-3 autobusy smerujúce do Bratislavy, takže šanca nastúpiť je – myslím si – pomerne veľká. V prípade, že by neboli voľné miesta, bol by som ochotný počas hodinovej jazdy stáť, ale myslím, že vodič nezoberie viac pasažierov ako je sedadiel. A predovšetkým sme boli v pohode, lebo sme mali aj záložný plán B, lebo vlastný syn bol v prípade potreby pripravený prísť pre nás na Schwechat autom. Mať deti je k nezaplateniu! Na všetko ostatné je tu platobná karta, ako hlási reklamný slogan, len na autobus treba hotovosť.

Náklady na/z letiska Viedeň

Keď cestovné rozmením na drobné, obojsmerný transfer nás vyšiel 5 + 16 = 21 € na osobu, za dvoch 42 €, a to sa už blíži k sume lacnejšieho parkovného na 3 dni, ak nezohľadním spotrebu paliva autom.

Napríklad parkovné na 3 dni je

• na parkovisku Mazur Parken 54 € (43 € s 20 % zľavou, ak je online booking parkovania urobený viac ako 5 dní vopred alebo viac ako 48 hodín vopred, ak parkovanie zahŕňa sobotu); toto parkovisko ráta za deň parkovania každých začatých 24 hodín,
• alebo v obci Fischamend pred letiskom na parkovisku Panda Parken alebo partnerskom parkovisku Holiday Parken za 59 €; tieto parkoviská rátajú parkovanie za kalendárne dni (do 24.00 hod.), čo je nevýhoda.

Vychádza mi, že pri jednej osobe je autobus určite výhodnejší. Pri rodine alebo inej skupine osôb môže vyjsť lacnejšie použiť na transfer auto a zaparkovať ho pri letisku alebo sa nechať niekomu odviesť. Samozrejme, je rozdiel, či cestujete z Bratislavy alebo z Kysaku. A po druhé, záleží to aj od dĺžky parkovania. Všeobecne platí, že čím viac osôb cestuje a čím je doba parkovanie kratšia, tým viac sa oplatí jazda autom. Pri dlhom parkovaní sa oplatí jazda autobusom. Treba to zbežne porovnať, zistiť si cestovné na jazdy autobusmi a vyčísliť si náklady na spotrebu auta a za parkovanie.

Odlietame...

Leteli sme lietadlom Airbus 320 spoločnosti Lauda, kde boli už staršie vysedené sedačky. Preleteli sme nad Aténami aj nad samotným letiskom, ako som ho videl z okienka, otočili sa nad morom a vrátili na pristávaciu plochu. Lietadlo prešlo po moste ponad cestnú komunikáciu a koľajnice. Z menšieho satelitného terminálu sme kráčali dlhou chodbou s pohyblivými pásmi.

Vystúpili sme z príletovej haly na prízemí. Tuším napravo boli zastávky transferových autobusov. My sme išli podľa značenia rovno, doľava a hore po schodov do stanice metra/vlaku, kde sme si v automate kúpili dva trojdňové lístky po 20 €. S ich použitím sme cez turnikety, kde sme si označili lístky, zišli dole na spoločné nástupište metra a vlaku. Na krajné koľajnice chodí vlak, na stredné koľajnice metro, bolo to označené tabuľkami.

Asi za 20 minút prišlo metro. Metro jazdí z letiska otvorenou krajinou, až neskôr sa dostáva do podzemia zastavaných Atén. S blížiacim sa centrom sa metro zaplnilo, hlava na hlave, dosť ľudí používalo rúška. Ako dobre vychovaní Slováci sme uvoľnili sedenie páru gréckych seniorov. Jazda do centra trvala dlhých 40 minút, my sme vystupovali na Námestí Monastiraki. Vo vagónoch metra sú nad každými dverami plániky s trasami metra, v niektorých vagónoch doplnené o blikajúce diódy zobrazujúce nasledujúce stanice. Pod stropom boli informačné tabule, ktoré uvádzali najbližšiu stanicu v tej ich „azbuke“ a striedavo aj v angličtine, respektíve v latinke. A zobrazovalo sa tam aj upozornenie, že z/na letisko treba špeciálny lístok za 9 €. Tak ma napadá, že revízori majú dôvodu kontrolovať lístky predovšetkým v úseku medzi stanicami letisko a Koropi.

Tušil som, že keď vystúpime na Námestí Monastiraki, hneď uvidíme Akropolu. A stalo sa. Najbližšie dni som ten pohľad mal asi 10-krát.

Našli sme hotel, išli sme k nemu takou divnou ulicou (ďalšie dni sme našli lepšiu prístupovú cestu), ale hotel bol moderný a na konci tejto ulice už boli „civilizované“ uličky. Taký kontrast. Ubytovali sme sa a hybaj sa túlať. Zastavili sme sa v prvej reštaurácii a chutne sa najedli.

1. deň po ubytovaní sme sa túlali štvrťou Psirri, určite zaujme kaviareň Little Kook. Z preplneného Námestia Monastiraki sme prešli okolo oboch agor a ulicou Adrianou naprieč štvrťou Plaka až k južnému vchodu Akropoly. Odtiaľ okolo Hadriánovho oblúku na Námestie Syntagma, kde sme pomerne dlho sledovali prezidentskú čestnú stráž, ich výmenu a „tanečky“. Preplnenou ulicou Ermou sme sa vrátili na Námestie Monastiraki a na hotel.

Pri agorách, severnom svahu Akropoly a na ulici Ermou sme boli aj nasledujúce dni. Vo štvrti Monastiraki a Plaka je veľa uličiek, často úzkych, kde sú obchody, stánky, reštaurácie a bary. Reštaurácie boli na každom kroku, snáď všetky s vonkajším sedením. Stačí trochu chodníka a hneď tam boli vyložené stoly a staré stoličky. Stoly boli aj na schodisku. Často zaberali miesto, že sa tade nedalo prechádzať.

2. deň bol pre nás hlavný. Cestou od Námestia Monastiraki sme vyšli na Areopág a hlavných vchodom vystúpili na Akropolou. Tu sme sa zdržali trištvrte hodiny a zišli južným svahom okolo divadiel. Nasledovali tri kopce na západ od Akropoly, konkrétne Sokratovo väzenie, kopec Philopappos s monumentom, kostol, kopec Pnyx s monumentom, kopec Nymf, kde je staršie observatórium, a popod Národné observatórium na vrcholku. Okruhom okolo Gréckej agory sme sa dostali do Anafiotiky. Zase inými uličkami sme sa vrátili do centra. Od Námestia Monastiraki okolo trhu a radnice na Námestie Omonia. Z Námestia Omonia smerom na Námestie Syntagma po ulici Stadiou, kde sme videli mestské múzeum, Národné historické múzeum, a tiež po ulici Panepistimioum, kde je knižnica, univerzita a akadémia vied. Opäť sme sa zdržali na námestí Syntagma pri čestnej stráži. Potom sme sa poprechádzali v národnej záhrade a vyšli na ulici Irodou Attikou, kde je prezidentský palác a dlhšie pozerali na výmenu čestnej stráže. Odtiaľ je to kúsok k Panatéjskemu štadiónu s múzeom, kde však, žiaľ, už končili otváracie hodiny. Tak sme pokračovali sčasti zase do parku k palácu Zappeion a odtiaľ spoza plota videli Chrám Zeusa Olympského. Okolo Hadriánovho oblúku sme sa zase vrátili do centra a večer sme zakončili pri pouličnom spevákovi pri kostole Kapnikarea. Nočnou ulicou Aiolou sme sa vrátili na hotel.

3. deň sme boli lanovkou na kopci Lykabetus. Potom sme metrom pokračovali do prístavu Pireus a o hodinu k futbalovému štadiónu Olympiakos Pireus. Čas pokročil, tak sme sa museli vrátiť do centra. Bez vstupného sme obehali Grécku agoru a Hadriánovu knižnicu. Neskorší obed, z hotela sme si vyzdvihli batožinu na chrbát a do 17-tej hodiny sa ešte pomotali centrom. Potom presun metrom na letisko.

Moje mapy

Tak zopár odporúčaných a alternatívnych trás podľa vlastnej skúsenosti.

Mapa 1 (PDF), štvrť Monastiraki a Plaka

Prvá mapa zobrazuje centrum Atén v priestore medzi námestiami Monastiraki a Syntagma. Tieto námestie sú prepojené predovšetkým ulicou Ermou, ktorá pokračuje ešte ďalej na západ k areálu Kerameikos. Ulica je plná obchodov a prúdili tam davy ľudí. Až paradoxne vypadá, že v strede tejto ulice je malý kostol Kapnikarea. Súbežné ulice sú Mitropoleos a Pandrossou, najmä od Námestia Monastiraki sú plné stánkov a reštaurácií. Ale to sú vlastne všetky uličky okolo v Monastiraki.

Južne od Námestia Monastiraki sú archeologické areály, konkrétne Hadriánova knižnica a ďalej Rímska agora. Viac na západ je veľký areál Gréckej agory, prístup tam je z ulice Adrianou. Obchodná ulica Adrianou sa však tiahne až na juhovýchod k pomníku Lysikrates, odkiaľ je dovidieť Hadriánov oblúk, a pokračuje až na juh takmer k východnému okraju Akropolu.

Námestiu Syntagma dominuje budova parlamentu. Pred ním je čestná stráž. Tam sme sa zdržali snáď hodinu a pozorovali tie ich neskutočné choreografie.

 

Mapa 2 (PDF), Námestie Syntagma, oblasť na východ a sever

Táto mapa je zameraná na oblasť na východ od Námestia Syntagma, respektíve Helénskeho parlamentu, kde sú múzeá – atrakcie pod č. 14, 15, 22 a 23.

V tej oblasti je prístupová cesta od stanice metra Evangelismos k lanovke na vrch Lykabetus. Ide skôr o chodník do kopca dlhý asi 500 metrov, zväčša po schodoch. Lanovka jazdí každých 30 minút. Hore je kostol a vyhliadka, kde veľmi fúkalo.

Mapa tiež zobrazuje oblasť na sever. Ide o dva úseky. Po prvé, medzi námestiami Syntagma a Omonia sú atrakcie č. 11, 19 a 25 ako aj Akadémia vied, univerzita a knižnica. Po druhé, úsek medzi námestiami Monastiraki a Omonia. Kúsok od Monastiraki je pešia ulica Aiolou s Námestím Agia Irini.

 

Mapa 3 (PDF), Námestie Syntagma, oblasť na juh

Mapa zachytáva najmä oblasť na juh od Námestia Syntagma. Je tu veľký park = národná záhrada, do ktorej sa možno dostať z viacerých miest okolitých ulíc. V parku je množstvo chodníkov, nemá zmysel kresliť len jeden, aj my sme tam trochu zablúdili. Na ulici Irodou Attikou je sídlo prezidenta a tiež je tam prezidentská stráž a miesto na sledovanie jej dramatickej a vtipnej výmeny.

V južnej časti parku je Palác Zappeion a v jeho okolí štadión Panathinaiko a areál Olympieion. K štadiónu sme sa dostali na večer, keď už končili otváracie hodiny. Škoda. Že som si nemohol sadnúť do hľadiska, by mi tak nevadilo, ale mal som v pláne navštíviť olympijské múzeum vzadu štadióna.

 

Mapa 4 (PDF), okolie Akropoly

Mapa zobrazuje okolie Akropoly, či skôr prístupové cesty k nemu.

K rušnému západnému vchodu sa možno dostať najmenej troma cestami, záleží od východiskového bodu.

• Od Námestia Monastiraki okolo Rímskej agory do kopca po ulici Theorias okolo kopca Aeropág. Toto bol náš prístup, vrátane vyhliadky zo spomínaného kopca.
• Od Námestia Monastiraki po ulici Adrianou, prípadne po ulici Ermou, k stanici metra Thissio a ďalej ulicou Apostolou Pavlou (asi najdlhšia trasa).
• Z južnej strany po ulici Dionysiou Areopagitou, na konci ktorej je väčšie parkovisko a chodník k bráne. Aj túto trasu sme absolvovali, keď sme po návšteve Akropoly išli na kopec Philopappos.

Alebo dostať sa na Akropolu od južného vchodu, kde bude málo ľudí. Prejsť južné svahy, divadlo Herodesa a vystúpiť na Akropolu. Odporúčam skôr túto cestu.

 

 Akropola je malá, za hodinu aj menej sa dá sa pobehať hore-dole. Od hlavného západného vchodu po propylejských schodoch, na kopci potom obísť dookola Partenón, dostať sa k Erechteionu a zájsť až k východnému okraju s gréckou zástavou. Potom pri zostupe pokračovať okolo Herodesovho divadla k južnému svahu.

Kto zvolí vstup z juhu, nebude o nič ukrátený. Najskôr prejde južný svah s divadlami a vystúpi na kopec Akropoly. Z areálu potom môže zísť slávnym schodiskom a vyjsť západným vchodom. 

Mapa 5 (PDF), Grécka agora a oblasť na západ

Vstup do Gréckej agory je z ulice Adrianou. Areál je pomerne veľký, kde sa možno rôzne prechádzať. Mapka tiež zobrazuje už popísaný prístup k západnému vstupu do Akropoly od ulice Adrianou ako aj pokračovanie ulice Ermou na západ.

 

Kopce

Viackrát boli v texte spomenuté kopce v Aténach. Môže sa hodiť zorientovať sa v nich. Tu sú kopce v centrálnej časti Atén.

 

Tu môj nákres v satelitnej Google mape (PDF).↓

 

Akropola je v srdci Atén a atrakcia nambr van.

Lykabetus – najvyšší vrch, bol popísaný tiež ako jedna z atrakcií.

Areopág/Areopagus [Areopagus Hill, Hill of Ares, Mars Hill] – kopec medzi Akropolou a Gréckou agorou má svoju históriu. Názov je zrejme odvodený od boha vojny Aresa. V staroveku sa tu stretával najvyšší dvor Atén zv. Areopág, mestská rada starších. A kázal tu apoštol Pavol. Hore sa dá dostať po klzkých schodoch vytesaných do skaly. V súčasnosti je tam už kovové schodisko, ale samotná skala je šmykľavá. Videl som tam aj pošmyknúť sa muža alebo ženu štverajúcu sa štvornožky.

Asi 500 metrov západne od Akropoly ležia tri kopce (od severu):

Nymf [Nymphs Hill / Hill of the Nymphs, Observatory Hill] – pomenovaný po bohyniach nymfách (mladé ženy, víly). Na jeho vrcholku je hvezdáreň – Národné observatórium [National Observatory of Athens].

Pnyx [Pnyx Hill] – pokladá sa za kolísku demokracie, lebo už v roku 500 p.n.l. sa tu konali ľudové zhromaždenia (eklésia), kde občania prvý raz v dejinách ľudstva dosiahli volebné právo a diskutovali tu o návrhoch zákonov. Miesto stretnutí [Pnyx Auditorium alebo Pnyx Monument] bolo pravdepodobne prototypom pre grécku divadelnú sálu. V súčasnosti je to skôr taká lúka, odkiaľ je dovidieť na hlavný vstup na Akropolu.

Jedna poznámka k demokracii. Na tomto kopci sa v dávnej minulosti schádzali stovky ľudí, aby diskutovali o svojej budúcnosti. Demokracia znamená vládu ľudu, vzácny výdobytok civilizácie, hoci nie dokonalý. V demokracii sa občania môžu podieľať na správe vecí verejných, priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov – poslancov. A slovo minister pochádza z latinského slova sluha (v kostole miništrant). Takže táto politická elita má slúžiť občanom, nie naopak.

Philopappos/Filoppapos/Filopappou [Philopappos Hill] alebo Kopec múzy [Hill of Muses / Mouseion]. Najskôr bol vrch pomenovaný podľa starogréckeho filozofa Mousaiosa (v preklade múzy), od 2. storočia premenovaný na počesť Philopappa, ktorý Aténam pomohol s peniazmi. Na kopci je Philopappos Monument, odkiaľ je možnosť urobiť si typický záber na Akropolu, a opačným smerom dovidieť až Sarónsky záliv. Ďalej pod kopcom je Sokratovo väzenie („diera“ v skale) a divadlo [Filopappou Theatre alebo Dora Stratou Theatre].

Musím povedať, že aj pri kopcoch som mal zmätočné informácie. Google maps mi Pnyx označoval na vrchol kopca Philopappos ako miesto vyhliadky. Pri oboch týchto kopcoch som sa dočítal o zaužívanom názve Kopec múz, tak som nevedel, či Pnyx nie je akousi súčasťou Philoppapos.

Ardittus – ešte jeden kopec v centre, pri Panaténskom štadióne, vlastne je na ňom vybudované hľadisko.

Mapa 6 (PDF), kopce na západ od Akropoly

Moja mapa s trasami na kopcoch. Nie sú to žiadne vysoké kopce. Je to taká ľahká turistika, či nenáročná prechádzka v teréne, sčasti v tieni stromov. Na týchto kopcoch je veľa chodníkov, tie hlavné sú vykladané. Možno vás nalákam tým, že typická propagačná snímka Atén, konkrétne Akropoly, je urobená z kopca Philopappos. Z neho potom prejsť na sever okolo chrámu, na kopci Pnyx sa zamyslieť ako to tu bolo so začiatkami demokracie a pokračovať okolo starého observatóriu k tomu vyvýšenému novému.

 

Jedlá

V rámci pobytov v zahraničí sa odporúča vyskúšať lokálne jedlá, domáce špeciality. Som si toho vedomý, ale radšej vsádzam na niečo overené, a to nehovorím o tom, že z jedálnych lístkov býva problém vyčítať, čo si objednať.

Ja ani nerozlišujem medzi gyrosom a kebabom. Niekto znalý napísal, že gyros je grécky a pochádza z tureckého kebabu. Gyros sa vraj krája na hrubšie rezance a podáva sa najčastejšie v chlebe pita. Doner kebab je turecký, krája sa na tenké plátky a najčastejšie sa podáva v tureckom chlebe.

A keďže nie som expert na gastro, k téme stravovania a jedál sa nechajte inšpirovať inými. Tu sú dva články aj s popisom jedál:

https://www.aktuality.sk/clanok/meFY9Ps/ateny-co-vidiet-a-ochutnat-top-40-tipov-pamiatok-miest-a-atrakcii/,

https://www.streetfoodhunters.com/grecka-kuchyna-co-ochutnat-food-guide/.

Z tejto druhej stránky s názvom street-food-hunter vyplýva, že sa zameriavajú (aj) na jedlá v cudzine a informácie sú doplnené výstižnými fotkami jedál.

Takže, hovorí sa o 6 národných jedlách – gyros, musaka/mousaka, souvlaki, magiritsa (jahňacia polievka), kokoretsi a fasolada. Asi poznáte grécky šalát alebo grécky jogurt, možno predjedlo tzatziki a syr feta. Grécko patrí medzi najväčších producentov olív, preto takmer každé tradičné jedlo obsahuje olivový olej.

Atény sú vraj lacnejšie hlavné mesto. Reštaurácie bývajú plné. Všeobecne platí, čím bližšie do centra, tým drahšie. My sme vyskúšali musaka (jedlo z troch vrstiev – odspodu baklažán, mleté mäso v rajčinovej omáčke a navrchu bešamelová omáčka; niečo ako lasagne) a souvlaki – ugrilovaný mäsový špíz na špajdli so zemiakmi/hranolkami. Tieto jedlá nás v širšom centre vyšli na 10-12 €.

Šport

Zopár poznámok k maratónu a k olympijským hrám, čím sa Atény, respektíve Grécko preslávili.

Maratón

Vznik maratónskeho behu bol inšpirovaný legendou. V roku 490 p.n.l. Peržania pristáli pri pobrežnom meste Maratón [Marathon] vzdialenom asi 40 kilometrov severozápadne od Atén. Po víťazstve Grékov bežal jeden z vojakov do Atén, aby oznámil víťazstvo. Celú vzdialenosť prebehol bez zastavenia, odovzdal správu a zomrel od vyčerpania. Táto legenda sa zaviedla do maratónskych behov (+/-40 kilometrové behy, v roku 1924 sa dĺžka maratónu stanovila na 42,195 kilometra). Z inej bežeckej legendy, ktorá súvisí s gréckym mestom Sparta, vznikli ultramaratónske behy Spartathlon (246 kilometrov).

Olympijské hry

Staroveké olympijské hry sa nikdy v Aténach nekonali. Prvé olympijské hry sa totiž konali v roku 776 p.n.l. v malom meste Olympia na Peloponézskom polostrove. Nasledujúce tisícročie sa tu každé 4 roky konali hry. Archeologický park Olympia zahŕňa antický olympijský štadión, chrámy a múzeum a od roku 1989 patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO. Berte to ako tip na výlet.

V Aténach mali vlastné hry nazývané Hry Panathenaj, ktoré sa tu prvýkrát odohrali v roku 566 p.n.l.

V Aténach sa dvakrát uskutočnili olympijské hry v rokoch 1896 a 2004.

Prvé novodobé olympijské hry sa konali na Panaténskom štadióne v roku 1896, a preto sa tento štadión pokladá za domov prvých moderných olympijských hier. V niektorých článkoch sa štadión Panaténaj nazýva ako olympijský a cez štadión sa možno dostať do múzea venovanému histórii olympijských hier [Modern Olympic Games History Museum].

Avšak Olympijský štadión [Athens Olympic Stadium], kde sa konali olympijské hry v roku 2004, vrátane otváracieho a záverečného ceremoniálu, je 7 kilometrov na sever od Panaténskeho štadióna. V tomto športovom komplexe sú ďalšie športoviská (haly, kurty, bazény) aj Olympijské múzeum [Athens Olympic Museum]. Len aby sa to rozlišovalo, keď v iných článkoch natrafíte na dva olympijské štadióny a pri každom je olympijské múzeum. V súčasnosti Olympijský štadión zrejme chátra. Je to ukážka megalomanstva, keď neskôr buď nevedia využiť športoviská alebo zabezpečiť ich prevádzku a údržbu.

Ešte poznámka k olympijského ohňu. Niekoľko mesiacov pred olympijskými hrami sa v Hérinom chráme v Olympii pomocou slnečného svetla a parabolického zrkadla vznieti olympijský oheň. Potom sa plameň prenesie na Panaténsky štadión v Aténach, kde sa z plameňa zapáli pochodeň. Zachytil som správu, že v piatok 19.4.2024 večer, deň po našom odchode, francúzski športovci vyniesli olympijský oheň na Akropolu. Fakľa sa prepraví z Atén do hostiteľskej krajiny olympijských hier (tento rok do Francúzska), kde v štafete pokračuje do miesta olympijských hier (do Paríža). Pochodňou sa počas otváracieho ceremoniálu zapáli kotol na hlavnom štadióne.

LOH Paríž 2024 boli v tomto smere iné. Otvárací ceremoniál nebol tradične na štadióne, ale na rieke Seina. Namiesto plameňa niekde na štadióne bol v Tuilerijských záhradách vzdušný balón zospodu osvetlený LEDkami. Z ekologických dôvodov išlo o imitáciu ohňa a dymu pod balónom, ktorý sa, mimochodom, večer vznášal nad Parížom. Pri balóne bol vystavený malý lampáš s „pravým“ olympijským ohňom z Grécka.

Futbal

Ako fanúšik futbalu trochu vnímam najznámejšie grécke futbalové kluby: Olympiakos Pireus, AEK Atény a Panathinaikos Atény.

• Asi najznámejší Olympiakos Pireus hráva na štadióne Georgiosa Karaiskakisa (kapacita 33 tisíc divákov, stanica metra Neo Faliro), ktorý sme si boli zvonka obzrieť.
• AEK Atény má domovský štadión Agia Sophia, pod iným názvom OPAP Arena (31 tisíc), kde sa nasledujúci mesiac po našom odchode (29.5.2024) konal finálový zápas Konferenčnej ligy UEFA a víťazom bol práve aténsky klub Olympiakos.
• A.O. Atény hráva na štadióne Apostolosa Nikolaidisa (15 tisíc, stanica metra Ampelokipi za horou Lykabetus).

Tieto kluby zastrešujú aj iné športy, napríklad obľúbený je basketbal.

Problémové Grécko

Nedá mi nespomenúť dve záležitosti týkajúce sa Grécka.

Grécka kríza

V roku 2009 bola celosvetová hospodárska kríza a vtedy sa aj ukázalo, že Grécko sa do eurozóny (krajiny s menou euro) dostalo v roku 2001 podvodom, lebo nespĺňalo Maastrichtské kritériá a falšovalo ekonomické štatistiky. Ďalej tajilo veľký dlh, až malo problém požičať si peniaze na samotný chod štátu. Štát si žil nad svoje pomery a mal veľké výdavky na zamestnancov aj dôchodcov.

Krajiny eurozóny rozhodovali o záchrane. Argumentovalo sa tým, že bankrot Grécka by otriasol s eurom a ohrozil aj iné štáty a ich ekonomiku. Na pomoc tlačili najmä silné Nemecko a Francúzsko. Nahlas sa však nehovorilo, že grécke dlhopisy za desiatky miliárd euro vlastnili najmä nemecké a francúzske banky, ktoré zarábali na vysokých úrokoch, a fakticky sa zachraňovali (aj) banky, aby im boli dlhy splatené. Na Slovensku na otázke záchranného eurovalu padla vláda. Sulík odmietol, aby chudobné Slovensko zachraňovalo nezodpovedné a rozhadzovačné Grécko.

Pôžičky eurovalu boli poskytnuté s tým, že Grécko prijme reformy a úsporné opatrenia. Zvýšili sa dane a znížili sa výdavky štátu na platy a dôchodky, privatizovalo sa, mala sa potlačiť šedá ekonomika a korupcia. V dôsledku toho všetkého rástla nezamestnanosť, životné náklady a chudoba. Myslím, že v súčasnosti sa Grécko už z toho dostáva, ale chudoba sa zjavne prejavuje aj v uliciach Atén. To bola pointa tohto odseku.

Ochrana Schengenu

Podmienkou vstupu krajiny do schengenského priestoru je (aj) zabezpečiť vonkajšie hranice. Myslím, že Grécko toto nikdy nespĺňalo. Podľa mňa reálne nedokážu ochrániť námornú hranicu od Turecka, najmä na desiatkach ostrovoch (napríklad grécky ostrov Samos je vzdialený 2 km od územia Turecka, ostrov Kos 5 km). Zato Slovensko bolo prísne posudzované, či dokáže ochrániť krátku hranicu s Ukrajinou v dĺžke 98 km, z toho väčšia časť je v pomerne náročnom teréne.

Takže nahlas uvažujem, že Grécko sa v roku 2000 dostalo do schengenského zoskupenia buď (zase) podvodom alebo prístupový proces bol (pravdepodobne) príliš zhovievavý. Bolo to rozhodnutie pre dobré časy, ale keď v roku 2014 vypukla utečenecká kríza do Európy, ukázalo sa, že Grécko nedokáže chrániť vonkajšie hranice a kontrolovať migrantov z Turecka a z Blízkeho východu. V Bruseli sa začalo hovoriť o tom, že ak Grécko nezastaví príliv utečencov, bude mu pozastavené členstvo v Schengene, respektíve bude vyradené zo schengenského zoskupenia štátov voľného pohybu. Grécko je prvou krajinou Európskej únie na balkánskej migračnej trase, a to bola pointa, prečo je tam toľko migrantov.

Mimochodom, susedné štáty na severe Grécka ako Albánsko, Severné Macedónsko a Bulharsko nie sú členskými štátmi Schengenu. Pre úplnosť, Bulharsko bolo od marca 2024 čiastočne začlenené do Schengenu v rámci leteckých a námorných ciest (pri leteckej doprave sa už nevykonáva pasová kontrola, len potrebujete doklad k letenke), pozemné hranice nie sú ešte doriešené.

Poznámky

A na záver nejaké postrehy a zaujímavosti z pobytu, ktoré som nemal kam zaradiť.

V nedeľu 14.4.2024, dva dni pred našim pobytom, zaútočil Irán na Izrael a Izrael sľúbil odvetu. V dôsledku toho sa uzavrel vzdušný priestor medzi týmito krajinami. Napríklad z Bratislavy pozastavili lety na Blízky východ. Letov do Grécka sa to našťastie nedotklo, to je ďaleko od „svätej zemi“, kde desaťročia pretrváva napätie až vojnové konflikty.

Na druhý deň nášho pobytu 17.4.2024 bol v Grécku ohlásený celoštátny štrajk. Upozornenie na papieri A4 sme mali aj na dverách výťahu v hoteli. Išlo predovšetkým o štrajk v doprave. V Aténach nemalo nič jazdiť, metro, električky, vlaky, lodná doprava, nič. Autobusy mali začať jazdiť od 15. hodiny. Nemali jazdiť ani taxíky, hoci v ten deň sme ich v meste videli dosť. Apropo, v Aténach sú taxíky žltej farby a odhadujem, že 90 % z nich boli Škody Octavie.

No, kto potreboval cestovať, napríklad z/na letisko, tak mal veľký problém. My sme našťastie odlietali až na ďalší deň, takže sme si držali grécku pohodu. Ale trochu nám to narušilo plány, lebo v ten deň som chcel pôvodne vycestovať do prístavu Pireus a obehať nejaké miesta na pobreží (futbalový štadión, Park Stavros Niarchos). Myslím, že nejako v čase obeda bola demonštrácia pred parlamentom. My sme v tom čase boli na Akropole a počuli sme hluk z toho smeru.

Po našom návrate na Slovensko prebehla médiami správa, že 24.4.2024 piesok zo Sahary zahalil Atény na oranžovo.

V úvode som napísal, že názov mesta Atény sa odvodzuje od bohyne s menom Aténa. Podľa mytológie Aténa a Poseidon bojovali o titul strážcu mesta. Vyhrala Aténa, ktorá ľudom ponúkla olivový strom, zatiaľ čo Poseidon ponúkal prameň slanej vody. Kto by to pil, že?

Toaletný papier sa hádže do odpadkového koša. Naozaj! Údajne kanalizačné potrubie v meste je úzke a upcháva sa použitým toaletným papierom. Toto upozornenie sme mali na WC v hotelovej izbe. Natrafil som na to aj na toaletách v reštaurácii a v múzeu. Iný kraj, iný mrav.

V uliciach sme často natrafili na vypasené mačky. Dokonca v reštaurácii mali svoj brloh, na oknách domov (v Anafiotike) mali búdky. Neviem, či sú tam posvätné.

V meste je množstvo grafiti, ale aj pekných malieb na budovách [mural paints]. Na zopár sme natrafili aj my. Viac je ich tu a tu.

Vojaci prezidentskej čestnej stráže majú tradičné uniformy – červené barety, čierny kabát, biele pančuchy (podkolienky) a podkované topánky s brmbolcom. Výmena prebieha v pochodovo-tanečných rytmoch. A nielen vtedy, asi aj keď im je dlho stáť, tak si idú zacvičiť. Niektorí vojaci vykopávali nohy vyššie ako mali hlavu. Podľa mňa majú v rámci výcviku gymnastickú prípravu. Divné pohyby rúk, zakopávanie nôh a vydretý mramor pod nimi. Všetko spomalené. Tá choreografia je taká tragicko-smiešna. Neuvidíš, neuveríš!

 

ZÁVER

Ak ste milovníkom histórie a archeológie, Atény budú pre vás rajom. Majestátne pamiatky a bohatá história zrejme zaujmú každého. Za dva plné dni sme videli veľa, ale vedel by som tam stráviť ešte jeden deň objavovaním. Atény majú aj odvrátenú stránku, ale veď tam necestujeme viackrát do roka. Ja osobne som nemal zlú skúsenosť okrem niektorých špinavých ulíc. 

Hrubým odhadom nás celý výlet, počnúc od opustenia domova až po návrat, vyšiel okolo 500 eurodukátov za oboch (letenky 150 €, hotel 125 €, cestovné – presuny na letiská a z letísk, doprava v meste, strava, vstupné, ďalšie výdavky). Počasie vyšlo, čo viac si želať.

+ + +

Tip. Po ukončení pobytu už rozmýšľam, kam vyraziť nabudúce. Do roka by som rád absolvoval dva-tri zahraničné poznávacie výlety (obľúbenú Prahu a Česko nevnímam ako cudzinu). Zaujal ma „neďaleký“ Istanbul, z Atén čo by kameňom dohodil (na veľakrát). Je to slávne mesto na hranici kontinentov medzi Európou a Áziou a na moje potešenie turecká letecká spoločnosť Pegasus (Flypgs) od mája 2024 otvorila priamu leteckú linku medzi Bratislavou a istanbulským letiskom Sabihy Gökcenovej (skratka SAW). Nie je to hlavné letisko pre Istanbul, leží asi 30 kilometrov na juhovýchod, ale dostupné je metrom a autobusom, takže transfer do centra by mal byť v pohode. Lety sú asi dvakrát týždenne a v letnom časovom poriadku do konca októbra aj v dobrých časoch počas dňa. Ceny spiatočných leteniek začínajú od 80-90 €, avšak po krátkom pozorovaní musím povedať, že ak sa dali ceny do pohybu, tak len smerom hore (!, žiadny krátky pokles na 50-70 €) a bežne sú dostupné od cca 130 €, čo nie je málo (takú drahú letenku som ešte nekupoval). Z Viedne sú letenky tejto aerolinky o niečo lacnejšie (aj pod 100 €), ale zvýšené náklady na dopravu na viedenské letisko (prípadne parkovanie) ten rozdiel viac-menej zmažú. Urobil som si prieskum cien hotelov a cestovného v Istanbule. Turecko je asi relatívne lacná krajina, cudzinci tam radi nakupujú, chodia si tam transplantovať vlasy a na tureckú riviéru v okolí Antalye lietajú v lete desaťtisíce Slovákov. Ale aktuálne je v Turecku 75 percentná inflácia = zdražovanie, čo ma s vyššou cenou leteniek odrádza.

A na úplný záver jeden osobný záväzok, že v budúcnosti budem písať kratšie a stručnejšie články. Ďalším a ďalším blogom sa snažím zhustiť množstvo informácií a doplniť ich o vlastné zážitky a postrehy, až to pre mňa ako autora býva náročné a pre čitateľa možno otravné. V septembri letíme do Rigy, tam toho tak veľa nebude čo vidieť a písať.

 

ODKAZY

SK/CZ

https://bubo.sk/blog/ateny-inak-mesto-nielen-pre-bohov neviem, či Bubo pred rokmi publikoval články, teraz ich majú dosť a sú rozsiahle

https://travelhacker.blog/vylet-do-greckych-aten-sikovne-a-lacno/ známa blogerka – cestovateľka má Grécko v obľube

https://travelhacker.blog/tipy-na-grecky-island-hopping-z-aten/ vrátane ostrovov

https://bezmapy.com/co-vidiet-v-atenach/ rozsiahly článok iného blogera

https://www.streetfoodhunters.com/ateny-top-15-miest-ktore-by-ste-nemali-vynechat/ ešte niečo od „lovcov jedál“, popis hlavných atrakcií, otváracie hodiny, vstupné

https://lensbatohom.sk/dovolenka-v-atenach-co-vidiet-a-kedy-je-akropola-zadarmo/ úprimný článok s množstvom fotiek

https://www.aktuality.sk/clanok/meFY9Ps/ateny-co-vidiet-a-ochutnat-top-40-tipov-pamiatok-miest-a-atrakcii/ prehľad atrakcií aj jedál

https://www.idem.sk/idem/clanok/sprievodca-atenami-co-ponuka-najstarsie-hlavne-mesto-europy sprievodca Aténami

https://super.tours/sk/tourist-attractions-greece/tourist-attractions-athens/ prehľad atrakcií

https://blog.refresher.sk/article/9546/solo-cestovatelka-v-atenach

https://www.skrz.sk/ateny-top-atrakcie-letenky-hotely-a20-6-10-0-sk.htm

https://www.doletarecky.cz/cestovatelsk%C3%BD-blog/5-tip%C5%AF-na-v%C3%BDlet-z-at%C3%A9n výlety do okolia

https://dromedar.zoznam.sk/cl/11277/1959353/Ateny-su-trochu-nuda--skuste-radsej-vylet-do-okolia

EN

https://en.wikivoyage.org/wiki/Athens

https://wikitravel.org/en/Athens

https://en.wikipedia.org/wiki/Athens

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_World_Heritage_Sites_in_Greece

popisy jednotlivých atrakcií (nielen v Aténach, ale v celom Grécku) sú na webstránkach ministerstva kultúry odysseus.culture.gr alebo cestovnej kancelárie greeka.com doplnené o fotky

http://odysseus.culture.gr/h/3/eh3530.jsp?obj_id=2384 napríklad informácie k Akropole

https://www.greeka.com/attica/athens/

https://www.greeka.com/attica/athens/sightseeing

https://www.thisisathens.org/

https://www.thisisathens.org/getting-around/public-transportation-metro-bus-tram

https://www.introducingathens.com/

https://www.atlasobscura.com/things-to-do/athens-greece

https://www.tripadvisor.com/Attractions-g189400-Activities-Athens_Attica.html

https://www.lonelyplanet.com/greece/athens

https://www.athenstransport.com/english/

https://whyathens.com/what/

https://athens-tourist-information.com/

https://www.athensguide.com/

https://santorinidave.com/athens

https://www.athenstoolkit.com/

https://greece.refugee.info/en-us/articles/4985642299415

https://ancientathens3d.com/

https://athensattica.com/

 

FOTO

Náš prvý pohľad v Aténach po tom, čo sme vyšli z metra. Námestie Monastiraki plné ľudí.
Napravo stanica metra, v strede záberu mešita Tzistarakis, v pozadí vrch Akropola. 

 

 Cestou k hotelu. Jedna z tých pekných uličiek vo štvrti Psirri.

V tejto štvrti možno natrafiť na podnik Liitle Kook

 

 s pestrou rozprávkovou výzdobou.

 

Od Námestia Monastiraki naľavo za mešitou je Hadriánova knižnica.
Napravo je ulica Adrianou vedúca ku Gréckej agore. Cestou hore a doľava je Rímska agora. 

Rímska agora. Vstupná brána.

Vzadu malého areálu je osemstranná Veža vetrov. 

Pohľady na väčšiu Grécku agoru.
Areálom popri ulici Adrianou vedie trať metra M1 k stanici Monastiraki.

V jednej časti je múzeum - Attalosova stoa.  

Bližší pohľad na dvojpodlažnú kolonádu. 

Pohľad zvnútra. 

 V areáli je Kostol sv. Apoštola. 

  Pohľad na Grécku agoru z Akropoly. Neprehliadnuteľný je Chrám Hefaista.

Pre mňa to bola taká zmenšenina Pantenónu. 

 

Námestie Paleas (Pl.) Agoras, kde ulica Adrianou prechádza štvrťou Plaka. 

Námestie Syntagma. Vyššie za rušnou cestou je Helénsky parlament.

Budova parlamentu, pred ňou hrob neznámeho vojaka a pred ním prezidentská stráž.

Spomalený pochod. 

Medzi námestiami Monastiraki a Syntagma vedie pešia zóna ulice Ermou. V strede ulice je Kostol Kapnikarea. 

Neďaleko na vedľajšej ulici Mitropoleos je Metropolitná katedrála.

Napravo od nej je malý kostolík zv. Malá katedrála.

"Kozie" námestie.

Nachádza sa tam aj radnica.

V priestore medzi námestiami Syntagma a Omonia je Mestské múzeum a neďaleko Národné historické múzeum (na fotke ↓).

Ako aj tri ďalšie objekty pri sebe. Akadémia (vied) Atén.

Národná a Kapodistriánska univerzita.

Národná knižnica Vallianeio Megaron.

Nočný výhľad zo strešnej terasy nášho hotela.

Po raňajkách ešte jeden pohľad na Akropolu, kam dnes vyrážame.

Cestou k Akropole sme vyliezli na vrch Areopág. Skaly už na pohľad pôsobia šmykľavo. 

Schody a brána Propylaie. 

 Slávny Partenón. Niekoľko zachovaných stĺpov, lešenie a žeriav.

 Menší Chrám Erechteion, na ktorý je vidieť aj z Námestia Monastiraki.

 Na východnom okraji Akropoly je vyhliadka s veľkou gréckou zástavou.

Z vysokej Akropoly sú krásne výhľady na mesto. V pravej časti snímku je areál Chrám Dia Olympia. Bližšie k zastavanej časti je vidieť Hadriánov oblúk. V ľavej hornej časti za zeleným pahorkom je Panaténsky štadión.

Priblížený záber na Chrám Zeusa obklopený lešením.

Pohľad zhora na vrch Areopág. Vlastne je to malá skala s vyhliadkou do Gréckej agory. Na snímke vľavo sú vidieť schody na skalu.

Pohľad z výšky na južný svah s divadlami. Zrekonštruované Divadlo Herodesa.

Divadlo Dionýza. Pri ľavom okraji záberu je južný vchod na Akropolu, v pozadí nová budova Múzea Akropoly (je mimo areálu Akropoly).

Bližší záber na Divadlo Herodesa. Konajú sa tu rôzne podujatia, ale v rámci prehliadky Akropoly sa doňho nedostanete. Škoda. 

Divadlo Dionýza. Prístup do hľadiska tiež nie je možný. V stene je badať pamätník Thrasyllos. 

 Vyšli sme z Akropoly, ideme na kopce na západ. Na snímke Sokratovo väzenie v skale.

 Po 10 minútach sme vyšľapali na vrchol kopca Philopappos, kde je monument s rovnakým menom.

Ale úplne najlepšie na ňom sú výhľady. ↓ Toto je typická propagačná snímka z kopca Philopappos na kopec Akropola. Zreteľné sú oba chrámy na Akropole a naľavo brána Propylaie, ktorého súčasťou je Chrám Atény Niké. Pekne je vidieť aj južný svah Akropoly, najmä na ľavej strane veľké Divadlo Herodesa. V pozadí vpravo je špicatý vrch Lykabetus. 

 Z rovnakého kopca na opačný smer je výhľad na more (pobrežie Sarónskeho zálivu). Tam niekde je prístav Pireus.

Auditórium na kopci Pnyx, kde sa zrodila demokracia.  

 Z kopcov sme obišli Grécku agoru a zašli na Anafiotiku. Tak zopár príbytkov, úzkych uličiek a schodov. 

Ako je zrejmé, za domami je skala Akropoly (pod gréckou zástavou).  

Úzke a kľukaté cestičky, či skôr schody, často so zeleňou.

Ako Santorini? Biele domy, modré dvere a okná. 

 Od Námestia Syntagma, respektíve parlamentu, sme vošli do národnej záhrady. V prednej časti snímku sú na kamennom podstavci slnečné hodiny.

 Z druhej strany parku je Prezidentský palác. Na ulici pred ním tiež "šaškuje" čestná stráž.

 Odtiaľ je to už kúsok k Panaténskemu štadiónu. Je trojstranný, takže "od ulice" je vidieť do hľadiska. Veľkolepá stavba. V jeho zadnej časti je vstup do múzea.

 V smere do centra mesta sme prešli okolo Paláca Zappeion, ktorý je v južnej časti národnej záhrady.

V blízkosti je areál Chrámu Dia, tak spoza plota som urobil záber. Je to také stavenisko a zdá sa, že stavajú už spadnuté stĺpy. 

 Hadriánov oblúk pri ceste.

Tretí deň začal výletom na vrch Lykabetus. Takto vypadá z diaľky. Vpravo dole je badať budovu parlamentu.

Presunuli sme sa do stanice metra Evangelismos, kde je neďaleko takáto skulptúra bežca. 

Po dlhšej chôdzi a jazde lanovkou v tuneli sme vystúpili na vrchol, kde je Kostolík sv. Juraja. 

 Je tu vyhliadková terasa. Záber na Akropolu až more. Paráda! Pod gréckou vlajkou je na svahu malá štvrť Anafiotika. Pod Akropolou napravo je zalesnený areál Gréckej agory.

Snímka viac na juh. Na ľavom okraji je štadion Panaténaj. V strede snímku je zalesnená národná záhrada, pričom väčšia stavba v ňom je Palác Zappeion. Úplne na pravom okraji vidieť parlament aj plochu s chrámom Dia Olympského. 

Na opačnú stranu je vidieť takýto UFO amfiteáter s veľkým parkovisko. Niekde v diaľke bude aj areál Olympijského štadióna.  

Metrom presun do veľkého prístavu Pireus. 

 A starým metrom k štadiónu Olympiakos Pireus. Pohľad zo stanice metra.

 

 Naše suveníry - magnetka a zmenšenina Partenónu (tých stĺpov je nejako málo).
Takto vyzerá papierový Ath.ena ticket. My sme mali na ňom 3-dňový turistický lístok, na letisku bol zaznačený čas aktivácie 16/04/2024 o 14:45 hod.

 

A zopár nástenných malieb.