BRUSEL 2022, Antverpy + Brugy

Brusel je hlavné mesto Belgického kráľovstva. Po 2. svetovej vojne sa stalo centrom medzinárodnej politiky a sídlom mnohých organizácií. Označuje sa aj za hlavné mesto Európy, lebo tu sídlia hlavné inštitúcie Európskej únie (EÚ). Tiež je tu hlavné sídlo vojenskej organizácie NATO.

Keď budete hľadať informácie o Bruseli na zahraničných webových stránkach, možno sa stretnúť s názvami Brussels v angličtine, Bruxelles vo francúzštine, Brussel v holandčine, či Brüssel v nemčine. Pomenovanie Brusel má aj región okolo mesta, preto sa mesto samotné niekedy rozlišuje pomenovaním ako City of Brussels (angl.), Ville de Bruxelles (fran.) a Stad Brussel (hol.).

Podľa wikipédie má mesto Brusel necelých 200 tisíc obyvateľov, aglomerácia Bruselu cez 1,2 milióna obyvateľov (skôr berme do úvahy tento údaj). V Bruseli žije množstvo cudzincov (údajne cez 30 %) a určite dosť diplomatov a euroúradníkov. Brusel je multijazyčné a multikultúrne mesto a je to vidieť aj v uliciach.

Na oboznámenie pomerov v krajine trochu zemepisu a politiky.

V Belgicku sú tri úradné jazyky – francúzština, holandčina a nemčina a ústava píše o troch komunitách:

• flámska (okolo 60 % obyvateľstva),
• francúzska (okolo 40 %),
• hovoriaca nemecky (menej ako 1 %).

S tým súvisí aj rozdelenie Belgicka na tri regióny:

• V severnej časti od Holandska je región Flámsko (okolo 44 % územia Belgicka), kde sa používa holandčina, respektíve flámčina (flámčina je akési nárečie holandčiny, na flámčinu mala vplyv francúzština, zatiaľ čo holandčina bola ovplyvnená angličtinou).
• V južnej časti od Francúzska je to Valónsko (okolo 55 %), kde sa používa francúzština. Na východnom okraji Valónska pri hranici s Nemeckom žije nemecky hovoriaca komunita (pôvodne územie Nemecka zabraté po prvej svetovej vojne).
• Približne medzi nimi v strede je malý dvojjazyčný región Brusel (menej ako 1 % územia). Mesto Brusel je skôr frankofónne, pomer francúzštiny a holandčiny je údajne 60/40.

Na čele Belgicka je kráľ, od roku 2013 je ním kráľ Philippe. Štát riadia federálna vláda a dvojkomorový parlament (snemovňa a senát). Všetky tri regióny – Valónsko, Flámsko aj región Brusel majú svoje autonómne vlády a parlamenty.

Teda, majú to tam zložité a dôsledkom toho sú v krajine isté separatistické trenice, keďže bohatšie Flámsko sa už roky snaží o osamostatnenie.

Ako som už naznačil, v Bruseli sa možno stretnúť s dvojjazyčnými francúzsko-holandskými pomenovania. Napríklad najznámejšie námestie má názov Grand Place (fran. preklad Veľké námestie) aj Grote Markt (hol. preklad Veľký trh). Najdôležitejšia vlaková stanica Brusel-juh má pomenovanie Gare du Midi (alternatívy Gare de Bruxelles Midi alebo Bruxelles-Midi, všetko fran.) aj Zuidstation alebo Station Brussel-Zuid (obe hol.). Dopravný podnik v Bruseli má skratku STIB/MIVB (v textoch som častejšie natrafil na fran. skratku STIB) alebo štátna železničná spoločnosť má skratku SNCB/NMBS (asi častejšie sa dočítate o fran. skratke SNCB). Keď sme čakali na vlak do Antverp, na tabuli na peróne sa striedavo zobrazovali nápisy Anvers (fran.) a Antwerpen (hol.), až som bol kvôli prvému názvu v pomykove, či stojíme na správnom nástupišti.

Doprava z letiska

Letisko Zaventem

Brusel obsluhuje hlavné letisko Zaventem (kód BRU), ktoré sa nachádza 12 km severovýchodne od centra mesta. Transfer do centra je možný vlakom a autobusom. Vlak jazdí viackrát za hodinu. Expresný autobus č. 12 spoločnosti STIB jazdí od letiska do Európskej štvrte, napríklad na stanicu metra Schuman, a jazda mu trvá 30 minút. Používa sa osobitný lístok Go2City za 7,00 €, resp. 7,50 €.

Na toto veľké letisko sa z Bratislavy nelieta, preto sa mu nebudem viac venovať. Najbližšie sa tam lieta z Viedne, a to letecké spoločnosti Austrian Airlines a Brussels Airlines. Len dodám, že počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v druhom polroku 2016 lietal Ryanair medzi letiskami Bratislava a Zeventem. Zrejme to bolo vylobované európskou diplomaciou a bola to aj obchodná príležitosť pre leteckú spoločnosť. V marci 2016 bol na tomto letisku bombový útok.

Letisko Charleroi = Brusel-juh

Nízkonákladové letecké spoločnosti Ryanair a Wizzair lietajú na letisko Charleroi (kód CRL). Letisko leží pri meste Charleroi 50 km južne od Bruselu a označuje sa aj ako letisko Brusel-juh. Na toto letisko lieta z Bratislavy Ryanair 4-krát v týždni a z Viedne až 6-krát v týždni.

Z letiska Charleroi priamo do Bruselu jazdí kyvadlový autobus spoločnosti Flibco. Bielozelený autobus má zastávku priamo pred budovou terminálu a v Bruseli pri hlavnej vlakovej stanici Gare du Midi na ulici Rue de France (súradnice 50.835232, 4.333286). Autobus jazdí v čase 04-24 hod. každých 20 minút. Jazda trvá 55 minút. Lístok možno kúpiť online na konkrétny deň, jednosmerný za 15,50 €, spiatočný za 31 € alebo na mieste za niečo vyššiu cenu.

Menej vhodná alternatíva transferu je ísť z letiska autobusom do mesta Charleroi na vlakovú stanicu, odkiaľ jazdí vlak do Bruselu. Ide o žltý autobus MHD spoločnosti TEC, linka A. Dočítal som sa o takomto cestovnom – autobus 5 €, vlak 9,20 €, pričom kombinovaný lístok na autobus a vlak za 14,20 € možno kúpiť už na letisku v automate. Jazda autobusom trvá 20 minút, vlak chodí každých 30-60 minút a jazda mu trvá hodinu. A určite jazdí aj nejaký autobus na linke mesto Charleroi - mesto Brusel.

Doprava v meste

Väčšinu dopravy v meste zabezpečuje spoločnosť STIB. Jej sieť zahŕňa metro, električky a autobusy.

Metro

Metro má 4 linky č. 1, 2, 5 a 6. Niektoré linky jazdia sčasti v rovnakých úsekoch. Linky č. 1 a 5 vedú cez centrum a majú orientáciu západ-východ. Linky č. 2 a 6 sú okružné, pričom linka č. 6 pokračuje na sever k atrakciám Atómium a Mini Europe. Metro jazdí od 5:30 do 24:00 hod. Mapa metro + električky tu (PDF).

Električky

Prevádzkovaných má byť 18 liniek. Linky č. 3 a 4 a asi aj č. 7 a možno aj ďalšie sú v centre mesta vedené pod povrchom, nazývajú sa „premetro“ a v niektorých článkoch sú označované za metro. Možno aj preto to číslovanie, keďže čísla 3, 4 a 7 zapadajú do radu čísel liniek metra č. 1, 2, 5 a 6. Významné linky č. 3 a 4 majú orientáciu juh-sever, vedú centrom medzi vlakovými stanicami Midi a Nord a napríklad ich stanica Bourse je najbližšie k námestiu Grand Place.

Autobusy

STIB prevádzkuje okolo 50 autobusových liniek vrátane linky č. 12 spájajúcej letisko Zaventem. Ďalej zabezpečuje nočné autobusy nazvané Noctis (označenie N), ktoré jazdia v piatok a v sobotu od polnoci do 03:00 hod. každých 30 minút a všetky vychádzajú z oblasti vlakovej stanice Nord.

V Bruseli prevádzkuje autobusové linky aj spoločnosť De Lijn z regiónu Flámska a spoločnosť TEC z regiónu Valónska. Pravdepodobne ide trasy spájajúce Brusel a tieto regióny.

Ešte doplním, že v Bruseli jazdí aj turistický hop-on-hop-off autobus TootBus, ktorý obchádza hlavné atrakcie. Cena na 2 hodiny je 20 €, na jeden deň 27 € a na dva dni 34 €.

Vlaky

Vlaky prevádzkuje federálna železničná spoločnosť SNCB. Vlaky jazdili často, boli pekné, čisté, radosť cestovať. A zrejme sú drahšie ako autobusy, ale tak to nejako v západnej Európe je.

V Bruseli sú tri významné vlakové stanice na línii juh-sever:

• stanica Midi / Zuid = Juh, je hlavná a najrušnejšia stanica v meste, zastavujú tu aj vysokorýchlostné vlaky do Londýna, Paríža, Amsterdamu a do Nemecka, je tu stanica metra a električiek aj zastávka transferového autobusu z letiska/na letisko Charleroi,
• stanica Centrale / Centraal = Central alebo Stred, je v strede mesta, v okolí je viac turistických atrakcií, je to najbližšia vlaková stanica k námestiu Grand Place,
• stanica Nord / Noord = Sever, je tam aj významná autobusová stanica.

Ďalšie dve významné vlakové stanice sú neďaleko od seba v Európskej štvrti, a to stanica Schuman pri budove Európskej komisie a stanica Luxemburg pri budove Európskeho parlamentu pre jazdy do Luxemburska. V meste je okolo 30 vlakových staníc, ktoré by mali byť zahrnuté v integrovanej doprave.

V Belgicku jazdia dva druhy vlakov:

• intercity (medzimestský) – zastavuje v staniciach väčších miest (v niektorých úsekoch možno v každej stanici), sú to také zrýchlené vlaky, či rýchliky,
• local (miestny) – stojí vo všetkých staniciach na trati.

Ako som spomenul, Brusel je zastávkou aj pre vysokorýchlostné vlaky Thalys (Paríž, Antverpy, Amsterdam, Kolín), Eurostar (Londýn, Lille, Antverpy, Amsterdam), TGV (Paríž, Štrasburg), nemecký ICE (Kolín, Frankfurt). Ďalšie medzinárodné vlaky jazdia napríklad do Maastrichtu, Luxemburgu, či nočný vlak z Viedne (ÖBB NightJet; zisťoval som, že len sedadlo vyjde na vyše 100 € a jazda trvá 14 hodín).

Vodný bus

Skôr ako zaujímavosť vedzte, že v Bruseli je aj vodný kanál, na ktorom je prevádzkovaná pravidelná lodná doprava medzi Bruselom a mestom Vilvoorde 10 kilometrov severne. Kanál pokračuje ďalej do rieky Šelda a cez Antverpy do mora. A existuje aj vodný kanál medzi Bruselom a Charleroi.

Lístky

I. Karta MOBIB

V Bruseli funguje integrovaná doprava, čo znamená, že rovnaké lístky sa používajú na metro, električky a autobusy. Ak chcete kúpiť cestovné lístky, potrebujete dobíjaciu kartu MOBIB [card]. Sú dva typy kariet:

• MOBIB Personal – pre konkrétnu persónu – osobu a na jej vybavenie treba osobný doklad. Je vhodná pre domácich, lebo niektoré kategórie ako deti, študenti alebo seniori majú zvýhodnené cestovné, možno na ňu nahrať aj mesačné a ročné lístky.
• MOBIB Basic – je anonymná a je vhodná pre turistu na pár dní. Nie som si istý, či kartu môže použiť aj viac cestujúcich, ktorí sú spolu po celý čas jazdy (vtedy by sa opakovane označovali lístky podľa počtu osôb v skupine).

Karta MOBIB stojí 5 € a je platná 5 rokov od zakúpenia. Kartu MOBIB Basic možno kúpiť v predajniach STIB Bootik alebo Kiosk. Na túto kartu možno nahrať len niektoré lístky, a to lístok na jednu jazdu, lístok na 10 jázd alebo denný lístok, v stánkoch Bootik, Kiosk alebo v rôznych predajniach, na online platforme GO Easy a v automate GO. V prípade dobíjania karty v automate sa k nemu priloží karta, zobrazia sa dostupné lístky, kolieskom sa vyberie požadovaný lístok, potvrdí sa a zaplatí. Výber lístka záleží aj od toho, či použijete aj iného dopravcu ako STIB a od oblasti cestovania. Existujú tri oblasti cestovania:

1/ Celá sieť STIB (okrem jazdy z letiska a na letisko Zaventem), ktorá zahŕňa metro, električky a autobusy spoločnosti STIB:

• Jednorazový lístok [single ticket JUMP / STIB 1 journey], cena 2,10 €, platí 60 minút po prvom označení vrátane prestupov.
• Denný lístok (1-day card JUMP / STIB 1 day), cena 7,50 €, platí v deň označenia, presnejšie do skončenia prevádzky z toho dňa. Ak plánujete počas dňa urobiť aspoň 4 jazdy, oplatí sa denný lístok.

2/ Oblasť BRUPASS (zrejme akronym výrazu „bruselský pas“), ktorá zahŕňa sieť STIB (okrem linky č. 12 z letiska/na letisko Zaventem), sieť autobusov De Lijn ako aj vlaky SNCB v regióne Bruselu(!):

• Jednorazový lístok [BRUPASS 1 journey], cena 2,40 €, platí 60 minút po prvom označení vrátane prestupov.
• Lístok na 10 jázd [BRUPASS 10 journeys], cena 15,60 €.
• Denný lístok [BRUPASS 1 day], cena 7,80 €, platí v deň označenia do skončenia prevádzky.

3/ Ešte väčšia oblasť BRUPASS XL („veľkosť územia XL“):

• Jednorazový lístok [BRUPASS XL 1 journey], cena 3,10 €, platí 60 minút po prvom označení vrátane prestupov.
• Lístok na 10 jázd [BRUPASS XL 10 journeys], cena 21 €, jedna jazda môže trvať 60 minút po prvom označení vrátane prestupov,

II. Papierové lístky a bezkontaktné platby

Okrem kariet MOBIB dopravca STIB (iní dopravcovia nie) ponúka aj 4 druhy papierových lístkov vhodných na občasnú dopravu. Rovnaké lístky možno zaplatiť aj bezkontaktnou platbou kartou, vtedy je to lacnejšie, preto sú uvádzané dve ceny lístkov:

• Jednorazový lístok [single ticket JUMP / STIB 1 journey], cena 2,10 € pri bezkontaktnej platbe, 2,60 € za papierový lístok kúpený v automate alebo v Kiosk, lístok platí 60 minút po prvom označení vrátane prestupov.
• Denný lístok (1-day card JUMP / STIB 1 day), cena 7,50 € pri bezkontaktnej platbe, 8,00 € za lístok kúpený v automate alebo v Kiosk, platí v deň označenia do skončenia prevádzky.
• „Letiskový“ lístok Go2City 1 journey, cena 7,00 € pri bezkontaktnej platbe, 7,50 € za lístok kúpený v automate alebo v Kiosk, platí 60 minút po prvom označení a možno použiť na jazdu z/na letisko Zaventem.
• Kombinovaný lístok Combi-Train (SNCB + STIB), cena bežného lístka plus 4,20 €, nemožno použiť na autobusy De Lijn a TEC.

Papierové lístky sa kupujú v automate GO alebo na miestach Bootik a Kiosk. Lístok Combi-Train sa kupuje vo vlakových staniciach.

Spracoval som takýto stručný prehľad asi najpoužívanejších lístkov:

 

Označovanie lístkov

Lístok sa označuje pred každou jazdou a pri každom prestupe. Karta MOBIB alebo papierový lístok (s magnetickým prúžkom?) sa priloží k červenému označovaču pri vstupe do metra alebo pri nastupovaní do autobusu alebo električky pri dverách. Označovač pípne, zasvieti nazeleno a ukáže symbol „ü“. Bezkontaktná platba sa vykoná platobnou kartou, smartfónom alebo smart hodinkami tak, že karta alebo „smart-vecička“ sa priloží k šedomodrému označovaču, ktorý je spravidla vedľa červeného označovača určeného pre karty MOBIB.

Denný lístok sa bezkontaktnou platbou fakticky dosiahne tak, že rovnakou kartou sa platí jednorazový lístok za 2,10 € a pri platbe za štvrtú jazdu v ten deň sa stiahne len 1,20 €, čím sa dosiahne denný limit 7,50 €. Ďalšie jazdy sú v ten deň už bezplatné, ale treba stále prikladať k označovaču rovnakú kartu. Jednou kartou nemožno platiť za dve a viac osôb cestujúcich spolu.

Pre turistov môže byť výhodné používať bezkontaktnú platbu (s denným stropom 7,50 €). Ak v meste strávite viac dní, zvážte lístok BRUPASS na 10 jázd, k čomu je už potrebné vlastniť kartu MOBIB.

BrusselsCard

Pre turistov je k dispozícii karta na vstupy do múzeí a iných atrakcií zdarma alebo so zľavou. Kartou môžete v automate GO získať lístok na dopravné prostriedky STIB, vrátane autobusovej linky č. 12 a nočných autobusov

 

Odporúčanie

My sme jazdili metrom, električkou a medzi mestami vlakmi. Nikdy neboli preplnené, skôr poloprázdne, čo ma po skúsenostiach z iných metropol v dobrom prekvapilo. V Bruseli sme s manželkou pri cestovaní používali iba platobné karty. Každá osoba musí mať svoju kartu. Netreba tak riešiť kúpu MOBIB karty a jej dobíjanie. S platobnou kartou sme dostali najvýhodnejšie cestovné – 2,10 € za jazdu a maximálne 7,50 € za deň (za 4 a viac jázd v kalendárnom dni). Bankové karty sme použili pri každom turnikete, pri vstupe do stanice aj výstupe zo stanice metra aj električky (v centre). Pri nastupovaní do autobusu alebo do električky (priamo z ulice, nie cez turniket) sme karty priložili na modrošedý označovač pri dverách. Na vlak sme si kupovali papierové lístky v automate v stanici.

ATRAKCIE

Rebríček atrakcií podľa webu „Visit_a_city":

1/ Soška cikajúceho chlapca [Manneken Pis]

Je asi najznámejším symbolom mesta. V zastrčenej uličke Rue de I´Etuve 31, asi 250 metrov od námestia Grand Place, je bronzová socha cikajúceho chlapca. Malá 61 centimetrová soška je súčasťou fontány a je opradená legendami. Ak by pri nej nepostávali turisti, asi by ste si ju nevšimli. Chlapec má svoj vlastný šatník oblečenia, okolo tisíc kusov, ktoré sú vystavené v Mestskom múzeu. Rôzne oblečenie je súčasťou niekoľkých osláv, napríklad týždeň pred vstupom Slovenska do EÚ mal oblečený detviansky kroj a cikal slovenské pivo.V meste je viac „pis“ sošiek – cikajúce dievča Jeanneke Pis (neďaleko od Grand Place) a cikajúci pes Zinneke Pis.

2/ Kráľovský palác [Palais de Bruxelles]

Rezidencia belgických kráľov sa používa na zahraničné návštevy. Pred palácom je veľký park. Kráľ v skutočnosti býva v inom Kráľovskom paláci Laeken na severnom okraji mesta.

3/ Radnica [Hôtel de Ville, Stadhuis van Brussel]

Na námestí Grand Place (hol. Grote Markt) je mestská radnica, vo francúzštine Hôtel de Ville. Gotická budova bola postavená v roku 1420. Má 96 metrov vysokú vežu a na jej vrchole je 5 metrová socha svätého Michaela, patróna mesta. Na fasáde sú výklenky so sochami. Radnica je oficiálnym sídlom primátora. Je tu možnosť prehliadky. Na námestí oproti je Mestské múzeum.

4/ Katedrála sv. Michaela a sv. Guduly [Cathédrale des St Michel et Gudule]

Najvýznamnejší katolícky kostol je zasvätený patrónovi archanjelovi Michaelovi a sú tu aj pozostatky šľachtičnej sv. Guduly. Konajú sa tu kráľovské krstiny, svadby a pohreby. Je tu viac oltárov – kamenný, pozlátený, medený, okná z farebného skla, cez sklenú podlahu možno vidieť zvyšky kostola z 11. storočia.

5/ Múzeum Magritte [Musée Magritte Museum]

Múzeum obsahuje vyše 200 diel najlepšieho belgického umelca 20. storočia René Magritte. V budove bývalého hotela sú na piatich poschodiach maľby, kresby, sochy a fotografie. V susedstve je Múzeum výtvarného umenia.

6/ Kráľovské múzeum výtvarného umenia [Musées Royaux des Beaux-Arts de Belgique]

Pozostáva z viacerých múzeí – Múzeá Magritte, Fin-de-Siecle, Old masters, Modern, Meunier a Wiert. Niektoré sa nachádzajú na rozličných miestach.

7/ Múzeum čokolády [Cacao and Chocolate Museum]

V Belgicku je povestná čokoláda a toto múzeum je venované histórii a produkcii kakaa a čokolády. Súčasťou múzea je aj predajňa.

8/ Palác Coudenberg [Palais du Coudenberg] (koudenberg = studený vrch)

V minulosti tu bol palác, z ktorého bolo riadené Belgicko, potom zhorel. Dnes sú tam archeologické vykopávky pozostatkov paláca. Možná prehliadka aj podzemia. V susedstve je Kráľovský palác a Múzeum Belvue.

9/ Katedrála Panny Márii v Sabloni [Église Notre-Dame des Victoires au Sablon]

Gotická katedrála zasvätená Panne Márii vo štvrti Sablon. Okná sú z farebného skla, kazateľnica je vyrezávaná.

10/ Atómium

Zobrazuje atóm železa zväčšený 165 miliárdkrát. Atómium bolo vybudované pri príležitosti svetovej výstavy Expo 1958. Vysoké je 102 metrov, pozostáva z 9 gúľ akoby v rohoch pomyselnej kocky vrátane jednej gule v strede. Pre verejnosť je prístupných 6 gúľ. Je tu stála expozícia venovaná histórii atómu a svetovej výstave. Vo vrchnej gule je reštaurácia a vyhliadka. Vstupné 16 €. V susedstve je Mini Europe. Kombinovaný lístok do týchto dvoch atrakcií je za 28. V tejto lokalite je ďalej ADAM – Brussels Design Museum a Planetárium, kde tiež možno kúpiť kombinované lístky.

11/ Múzeum hudobných nástrojov [Musée des Instruments de Musique = MIM]

Je súčasťou Kráľovského múzea umenia. V galérii je vystavených vyše tisíc nástrojov, historické aj moderné.

12/ Múzeum BELvue

Múzeum venované histórii Belgicka sídli v budove bývalého hotela Belvue.

13/ Múzeum komiksov [Comics Art Museum, Centre Belge de la Bande Dessinée]

Je venované umeniu komiksov. Komiksy pre deti a dospelých, politická satira. Ukazuje komiksových hrdinov (Šmolkovia, Tintin a iné), sú tu kreslené knižky a ich história.

14/ Mini Europe

V areáli pod Atómiom je park miniatúr s 350 modelmi známych európskych miest v mierke 1:25. Je tu interakcia a zvukové efekty. Vstupné 17,30 €. Možnosť kombinovaných lístkov aj do Atómia alebo Planetária.

15/ Parlament EÚ [Parliament EU]

Miesto, kde zasadajú europoslanci. Možnosť sprevádzaných návštev na rezerváciu.

16/ Námestie Grand Place [= hlavné, veľké námestie], holandsky Grote Markt [= veľký trh]

Miesto svetového dedičstva UNESCO. Hlavné námestie v geografickom strede mesta je veľké asi 100 x 70 metrov. Obklopené je radnicou so zvonicou, Mestským múzeom a inými krásnymi budovami, sú to najmä tzv. "cechové domy" ako napríklad Dom pekárov, Dom tesárov, Dom lodníkov, Dom mäsiarov, Dom krajčírov a iné. Mnoho zverejňovaných fotiek z Bruselu je z tohto námestia. Nepochybujem, že každý návštevník zavíta na toto námestie v strede mesta, až sa čudujem, že má v rebríčku až 16-tu pozíciu. Je to miesto rôznych podujatí a v stredu a v piatok tu má byť kvetinový trh a v polovici augusta je na námestí kvetinový koberec.

17/ Múzeum mesta Brusel [Musée de la ville de Bruxelles]

Sídli vo výrazne šedej budove s balkónmi na námestí Grand Place. Budova sa označuje aj ako Kráľovský dom [Maison du Roi] alebo Dom chleba [Broodhuis]. Mestské múzeum je venovaného histórii mesta, sú tu umelecké a archeologické artefakty. Je tu umiestnený originál sochy Manneken-Pis, jeho šatník a zmenšený model Bruselu.

18/ Múzeum „Autosvet“ [Autoworld]

Múzeum je v parku Parc du Cinquantenaire a vystavuje viac ako 250 vozidiel. Tiež sú tu expozície venované automobilovým pretekom, dizajnu áut a cestnej infraštruktúre. V blízkosti je Vojenské múzeum [Musée royal de l´armée et de l´histoire militaire] a Múzeum umenia a histórie [Musée Art & Histoire].

19/ Prírodovedné múzeum [Muséum des Sciences Naturelles]

Múzeum s antropologickými, zoologickými a geologickými expozíciami. Obsahuje množstvo zvierat, aj skameneliny vyhynutých plazov.

20/ Múzeum umenia a histórie [Musée Art & Histoire]

Ide o jedno z kráľovských múzeí umenia a histórie. Nachádza sa v parku Cinquantenaire, preto sa možno stretnúť aj s názvom Cinquantenaire Museum. Múzeum obsahuje archeologické objavy od praveku. V susedstve je Múzeum áut.

21/ Vojenské múzeum alebo Kráľovské múzeum ozbrojených síl a vojenskej histórie [Musée royal de l´armée et de l´histoire militaire]

Nachádza sa v dvoch objektoch v parku Cinquantenaire. Okrem iného je tu vystavených množstvo tankov a lietadiel. Venované je tiež 1. svetovej vojne aj starším vojenským dejinám.

22/ Botanická záhrada [Jardin Botanique]

Botanická záhrada s veľkým skleníkom je pri vlakovej stanici Nord. V súčasnosti je tam aj kultúrne centrum, kde sa organizujú koncerty a výstavy.

23/ Kráľovské skleníky [Serres Royales de Laeken]

Skleníky sú v parku pri paláci Laeken so zbierkami rastlín, tiež je to zimná záhrada. Pre verejnosť sú otvorené len tri týždne v roku na prelome apríla a mája.

24/ Kostol sv. Mikuláša [Eglise Saint Nicolas]

Tento kostol v centre je starý asi tisíc rokov.

25/ Múzeum „Svet vlakov“ [Train World]

Múzeum je vo vlakovej stanici Schaarbeek. Obsahuje lokomotívy aj modely vlakov a simulátory vlakov.

26/ Múzeum kostýmov a čipiek [Musée Mode & Dentelle]

Múzeum venované garderóbe a čipkárstvu.

27/ Dom Horta alebo Múzeum Horta [Musée Horta]

Múzeum pomenované po belgickom architektovi menom Victor Horta sídli v jeho dome a obsahuje predmety z jeho života a tvorby ako nábytok a umelecké diela. Múzeum je zapísané v zozname pamiatok UNESCO.

28/ Múzeum Ixelles [Musee d´Ixelles]

Múzeum vo štvrti Ixelles sídli v budove bývalého bitúnku a obsahuje najmä belgické obrazy.

29/ Múzeum Buuren [Van Buuren Museum]

Bankár David van Buuren a jeho manželka vybudovali zbierku umenia (maľby, sochy, nábytok), ktorá je vystavená v ich dome so záhradou.

* * *

MAPA 1 ↓ prehľad atrakcií (PDF) s mapovými podkladmi Google maps. Väčšinu atrakcií možno zaradiť do štyroch oblastí:

• centrum – Grand Place a okolité uličky,
• širšie centrum – juhovýchodne od Grand Place je Mont des Arts [Vrch umenia] s okolitými múzeami, Kráľovským palácom a katedrálou,
• Európska štvrť, ak chcete naživo vidieť budovy orgánov EÚ, nielen z televíznych správ,
• Atómium a Mini Europe na severozápadnom okraji mesta.

MAPA 2 ↓ širšie centrum (PDF). Detailnejší pohľad na oblasť Grand Place vľavo hore, a oblasť múzeí, katedrály a paláca vpravo dole.

 

Správa z pobytu

Rok 2020. Návštevu Bruselu sme mali s manželkou na pláne už pred dvoma rokmi. Z Číny prišla „korona“ a letenky na máj nám Ryanair zrušil, čo som aj uvítal. Cestovanie išlo do úzadia.

Rok 2022. Podarilo sa nám kúpiť spiatočné letenky na jún, jedna za 25 €. Dalo sa aj za menej, s odletom o týždeň skôr boli za 16 €, ale to sme mali v rodine maturitné skúšky, tak sme tomu prispôsobili termín výletu, aby sme skúšky prežívali v strese doma.

Pre porovnanie k tej cene letenky za 25 € uvádzam, že spiatočný lístok na autobus z letiska do Bruselu a späť stojí 31 €. Teda transfer autobusom vyšiel drahšie ako let tam a späť dokopy. Keď sme si k letenkám dokúpili sedačky a jeden 20 kg kufor do podpalubia, konečná cena bola 105 € za dve osoby. K batožine dodám, že predchádzajúce roky sme si u Ryanairu kupovali v rámci prednostného nástupu (priority & 2 cabin bags) 10 kg príručnú batožinu na palubu pre každého. Výška poplatku pre dve osoby je porovnateľná za jednu 20 kg batožinu do podpalubia. Zarazilo ma, keď pri vystavení letenky nebol tento ťažší kufor uvedený na letenke. Ale zjavne to bolo v poriadku. Letenku asi treba čítať tak, že k bráne sme si mohli doniesť len malú príručnú batožinu (do 40 cm). Väčší kufor sme odovzdali pri odbavovacom pulte a neskôr si ho vyzdvihli v cieľovom letisku na kolotoči s batožinami.

Keď som objednával ubytovanie v Bruseli, zistil som si, že také lacné ako Neapol spred mesiaca to nebude. V porovnaní s Neapolom bol hotel približne dvakrát drahší v prepočte na osobu a noc (samozrejme, je to také hrubé porovnanie, treba zohľadniť aj úroveň ubytovania a lokalitu), cestovné z letiska do centra (15,50 € verzus 5 €), či najlacnejší lístok na MHD (2,10 € vs. 1,10 €).

Na internete možno nájsť veľa stránok venovaných porovnaniu nákladov na život (daj do vyhľadávača „cost of living“), čo môže byť zaujímavé pre cestovateľov. Podľa webu Numbeo je v rebríčku európskych krajín 51. Brusel a 134. Neapol, 153. Bratislava (pre zaujímavosť, pri Bratislave uvádzajú mesačné náklady na 4-člennú rodinu 2.254 €). Podľa iného ratingu je 31. Brusel, 74. Neapol a 95. Bratislava. Najdrahšie na život sú švajčiarske mestá, veľkomestá všeobecne, mestá vo Veľkej Británii a v severských štátoch.

Deň 1

Leteli sme z Bratislavy na letisko pri meste Charleroi. Tu má Ryanair jednu zo svojich najväčších základní, lieta odtiaľ do vyše 70 destinácií vrátane Bratislavy. Na tejto linke BTS – CRL zrejme lieta aj lietadlo bázované na letisku v Bratislave, takže v lietadle môžete mať aj slovenskú posádku. My sme mali takú zmiešanú slovensko-zahraničnú. Let trval približne 90 minút.

Terminál letiska Charleroi je malý a toalety na mňa neurobili dobrý dojem. A slovenskej verejnosti je možno ešte známa tragická udalosť, keď tu bol vo februári 2018 zadržaný Slovák a neskôr v policajnej cele došlo k jeho kontroverznému úmrtiu.

Po pristátí sme si počkali na kufor a vystúpili z budovy letiska. Prebiehali tam stavebné práce, jediná odchodová cesta viedla napravo, kde je zastávka autobusov Flibco. Bola tam unimobunka s predajom lístkov a stál tam autobus. Autobusy majú jazdiť každých 20 minút, takže keď pasažierom pomaly skontrolujú lístky, títo uložia svoju batožinu do podpalubia a nastúpia do autobusu, možno príde aj ďalší autobus. Tým chcem povedať, že frekvencia spojov je zjavne dostatočná.

Jazda autobusom po diaľnici trvala do jednej hodiny. Jediná a konečná zastávka je na ulici Rue de France pri vlakovej stanici Brusel-Midi. Je v zákrute pri juhozápadnom okraji veľkej budovy vlakovej stanice. Na protiľahlom severovýchodnom okraji tejto budovy je stanica metra linka a podzemných električiek č. 3 a 4.

Prvý deň sme sa dostali na hotel neskôr poobede. Štvrtý deň bol odlet okolo 14.00 hod. Ak sme chceli v deň odchodu dodržať odporúčanie byť na letisku dve hodiny pred odletom, plus hodina cesty autobusom na letisko, tak Brusel sme mali opustiť do 11.00 hod. Takže posledný deň bola úloha len dlhšie si pospať, naraňajkovať sa, zbaliť a hor sa domov. Na poznávanie Bruselu sme mali približne dva a pol dňa.

* * *

V deň príletu sme riešili len večeru a išli sa prejsť do centra. Ako inak, prvá cesta smerovala na námestie Grand Place. Je to krásne námestie stvorené na fotografovanie.

Odtiaľ sme pokračovali k soške cikajúceho chlapca. Je to asi 250 metrov uličkou naľavo pozdĺž mestskej radnice s vežou, prešli sme okolo grafitov Tintina na múre domu a okolo Múzea čokolády. Keďže tento úsek prechádzajú tisíce turistov, sú tu samé predajne suvenírov a čokolády. Roh budov so soškou cikajúceho chlapca je pomerne nenápadné miesto a, ak by tam množstvo turistov nerobilo selfíčka, možno by sme to prehliadli. Od neho na stúpajúcej ulici Rue du Chene je iné Múzeum oblečenia sošky chlapca [Garde Robe Manneken Pis] aj s grafitmi.

My sme mali ubytovanie v pešej dostupnosti ku Grand Place, a tak na hlavnom námestí sme boli každý deň (prvé tri dni), ako aj v jeho okolí vrátane sošky malého cikáča.

MAPA 3 ↓ centrum (PDF). V strede snímku je námestie Grand Place (16) obklopené radnicou (3) a Mestským múzeom (17). Vľavo dole na križovatke je soška chlapca (1).

 

Pochodili sme ešte okolité uličky. Pochopil som, že centrum Bruselu pochodíme pomerne rýchlo. Niektoré zaujímavé miesta, ktoré stoja za návštevu a sú viac vzdialené od centra, sú napríklad Atómium a park miniatúr alebo pre mňa Európska štvrť s inštitúciami EÚ na opačnom konci mesta. Ale utvrdil som sa v myšlienke, že vlakom vycestujeme aj mimo Bruselu. V hre boli Antverpy, Gent a Brugy. Všetky tieto mestá sa nachádzajú vo Flámsku. Na prvom mieste som mal Antverpy.

Deň 2

Na druhý deň sme si naplánovali Atómium a Mini Europe. Tieto atrakcie sú pri sebe, asi 6 kilometrov severne od centra. Najbližšie k nim je stanica Heysel, kam jazdí linka metra č. 6 a električka č. 7.

Stavba Atómia je veľkolepá. Návštevníci sa v rámci prehliadky môžu dostať do 6 gúľ vrátane tej najvyššej. Gule majú priemer 18 metrov. Až na mieste sme uvideli, aké je to veľké. Spojovacie tunely medzi guľami majú dĺžku 23 metrov, kde sú schody alebo pohyblivé schody. Do vrchnej gule má viesť výťah.

V susedstve Atómia, možno povedať, že pod ním, je park miniatúr Mini Europe. Na ten som sa zvlášť tešil. Je to tam veľmi dobre vymyslené, že sa ide značeným chodníkom tak, aby ste prešli všetky atrakcie. Sú tam krásne modely tých najznámejších stavieb v Európe, celé je to vsadené do zelene a vodného kanála. Moje srdce cestovateľa sa potešilo. „Tam som bol, tam som bol, tam nie, tam pôjdem...“ Radosť fotiť, zvlášť, ak máte v pozadí Atómium. Mnohé objekty boli spracované do detailov. Jedným z nich je bruselské námestie Grand Place. Pri niektorých modeloch bol pohyb panáčikov, áut, vlakov, lodí. Niektoré atrakcie boli ozvučené. Niektoré boli interaktívne, že stlačením tlačidla sa dá niečo pohybu. Bola tam sopka Vezuv, po stlačení tlačidla začala dymiť a pod nami sa zatriasla zem. Naozaj! Slovensko tam reprezentoval bratislavský Modrý kostolík. Vedľa neho bol Pražský orloj.

Cestou k parku miniatúr pôjdete okolo Kinepolisu (kiná), vedľa je tiež Planetárium a observatórium. V oblasti je najväčší štadión Belgicka, kde sa hráva futbal, ragby alebo sa tam konajú atletické preteky a koncerty. Ďalej v tejto oblasti sú výstavné a kongresové haly Expo a Múzeum dizajnu. V okolí je aj množstvo parkovacích miest. Je to vyslovene miesto na okraji mesta určené pre trávenie voľného času.

Južne od Atómia je Park Laeken. Je rozsiahly, ani sme doňho nešli. Má tam byť Kráľovský palác Laeken a Kráľovské skleníky. Nie som si istý, či sa turista všade dostane alebo sú to zabezpečené objekty. Ďalej je tam veľký monument, zámok, Múzeum japonskej kultúry a iné. Určite by to tam bolo zaujímavé, ale nechcel som nachodiť kilometre prechádzkou parkom, lebo už som bol rozhodnutý dnes navštíviť aj Antverpy.

MAPA 4 ↓ Atómium a park miniatúr (PDF). V ľavej hornej časti pri sebe sú Atómium (10) a park miniatúr (14). V strede a vpravo dole je v zelenej farbe časť parku Laekan.

 

* * *

Električkou sme sa presunuli na vlakovú stanicu Nord. V automate sme si kúpili lístok. V tých týždňoch mali belgické železnice akciu „Duo ticket“, keď za cenu jedného lístku mohli cestovať spolu dve osoby. Spiatočný lístok z Bruselu do Antverp nás vyšiel na 15,40 €. Jazda vlakom trvala asi 40 minút.

Antverpy

Antverpy [angl. Antwerp, fran. Anvers, hol. Antwepen]. Na úvod niečo z wikipédie. Ide o 2. najväčšie mesto v Belgicku s počtom obyvateľov cez pol milióna. Je tu 2. najväčší prístav v Európe (1. Rotterdam, 3. Hamburg), leží na rieke Šelda, ktorá sa vlieva do Severného mora. Antverpy sú centrom diamantového priemyslu, preto majú aj prezývku Diamantové mesto. V Antverpách je premetro, už ste o tom dnes čítali.

Vystúpili sme na vlakovej stanici Central. Stanica sama o sebe ja technickou pamiatkou. V susedstve je ZOO. Nabrali sme smer východne do centra a k rieke. Išli sme ulicou Keyserlei, ako väčšina ľudí, po ľavej strane boli samé zlatníctva, po pravej reštaurácie, kde sme sa zastavili na obed. V ulici napravo je budova Flámskej opery [Vlaamse Opera]. Po obede sme pokračovali bulvárom Meir. Po ľavej strane je Kráľovský palác [Paleis op de Meir] a po krátkej odbočke vpravo sa možno dostať ku Katedrále sv. Juraja [Sint-Jacobskerk]. Ďalej na rázcestí je neprehliadnuteľná vysoká administratívna budova [KBC-Toren], ktorú sme obišli zľava.

Zakrátko sme sa už dostali do samotného centra. Prechádzali sme okolo najvýznamnejšieho kostola v Belgicku – Katedrála našej pani [Onze-Lieve-Vrouwekathedraal Antwerpen] z roku 1352. Na našu škodu bola veža obložená lešením. Len kúsok odtiaľ je hlavné námestie Grote Markt. Áno, rovnaký názov ako hlavné bruselské námestie, ale sme vo Flámsku, tak tu sú holandské názvy. Námestie nemá tvar obdĺžnika. Zhromažďujú sa tu turisti, holuby a skupina dievčat z Ázie sa lúčila so slobodou. V strede námestia je monument s fontánou. Námestie je obkolesené radnicou [Stadhuis] a ďalšími krásnymi budovami a mne dosť pripomínala bruselské Grand Place / Grote Markt. A to ešte nie sme na konci príbehu s týmto názvom.

Z námestia sme sa presunuli k neďalekej rieke. Na brehu bolo vyhliadkové ruské koleso. Kúsok ďalej stredoveká Kamenná pevnosť [Het Steen]. Okolo Múzea Vleeshuis z pieskovca a tehly sme sa vrátili na hlavné námestie. V centre je ešte Kostol sv. Pavla [Sint-Pauluskerk]. Ďalej na sever v prístavoch sú atrakcie ako Múzeum pri rieke [Museum an de Stroom]. Ide o najväčšie múzeum v Antverpách, ktoré sídli vo zvláštnej červenej budove a zamerané je na umenie a námorné predmety. Ďalej múzeum Red Star Line Museum s vyhliadkovou vežou, zamerané na lodnú dopravu a príbehy prisťahovalcov. V prístavnej priemyselnej zóne je zaujímavá budova správcu prístavu [Port Authority of Port of Antwerp-Bruges].

MAPA 5 ↓ Antverpy (PDF). Nákres trasy od vlakovej stanice vľavo k rieke do centra, potom návrat inou trasou. Žltým štvorcom je vyznačené námestie Grote Markt a katedrála. Od stanice na námestie je to asi 2 kilometre.

 

Nohy oťaželi, bol čas na návrat. Sčasti inými uličkami sme išli na vlakovú stanicu. Vlak išiel za pár minút, chodili pomerne často, boli čisté a každý si našiel miesto na sedenie.

* * *

Vrátili sme sa na hotel, oddýchli si a na večer sme zase vyrazili do centra Bruselu – Grand Place, cikajúci chlapec a pomotali sa po okolitých uličkách. V týchto uličkách plných turistov sú najmä predajne a kaviarne. Veľa predajní so suvenírmi. Asi najtypickejším suvenírom je soška cikajúceho chlapca alebo model atómu – zmenšenina Atómia. Do nášho bytu na Slovensku sa prisťahoval chlapec.

Zašli sme ďalej až k Mont des Arts. Je tu malý park. Z jej hornej časti je fotogenický výhľad na centrum, respektíve vyčnievajúcu vežu bruselskej radnice. Často je tento záber v propagačných materiáloch. V blízkosti je orloj [Carillon du Mont des Arts] a smerom do kopca Múzeum hudobných nástrojov a ďalšie významné objekty. V tejto oblasti sa nachádza Kráľovské námestie [Place Royale Bruxelles] a kostol [Eglise Saint Jacques-sur-Coudenberg], napravo je Múzeum Magritte, Kráľovské múzeum výtvarného umenia, Múzeum umenia Fin-De-Siecle, Katedrála v Sabloni. Tou ulicou ďalej sme v diaľke videli mohutný Justičný palác [Palais de Justice], sčasti zakrytý lešením.

Od Kráľovského námestia sme išli doľava, kde sú pri sebe Múzeum BELvue a Palác Coudenberg a veľký Kráľovský palác. Pred palácom je Park Bruselu [Parc de Bruxelles]. Na jeho opačnej strane veľká fontána.

Vyšli sme z parku na ulicu Rue de la Loi. Oproti je budova belgického parlamentu [Chambre des Représentants de Belgique], napravo sídlo belgického premiéra [Chancellerie du Premier Ministre], naľavo parlament Valónska – francúzskeho spoločenstva [Parlement de la Communauté Française]. Na tejto ulici sú zrejme ďalšie vládne budovy a na jej východnom konci sú inštitúcie EÚ.

Ďalej sme od parku išli doľava v smere do centra okolo Katedrály sv. Michaela a sv. Guduly. Bol už večer a katedrála bola zatvorená. Prechádzali sme sa okolitými uličkami plných turistov. Možno vidieť zaujímavý Dom Saint Cyr, pri vlakovej stanici Central je Múzeum Moof Comic´s s veľkou sochou Šmolka pred ním, blízko Galeria Horta. Ďalej námestie Agoraplei-Grasmarkt a štvrť zvaná Delirium(?), kde sú samé pivárne. V jednej slepej uličke s pivárňami je vo výklenku aj soška cikajúceho dievčaťa. Keďže vo večerných hodinách je tu dosť podgurážených návštevníkov, výklenok so soškou zamykajú mrežou. My sme v inom čase našli aj sošku cikajúceho psa, nech to máme kompletné. Psíka si tam osedlal malý Číňan.

MAPA 6 ↓ širšie centrum (PDF). Atrakcie v okolí námestia Place Royale/Koningsplein.

 

Môžete sa promenádovať v uličkách v oblasti pol kilometra okolo Grand Place, je tu množstvo obchodov, barov a podobne. Pre Belgicko sú tradičné pivo, čokoláda, pralinky, wafle a hranolky. Porcia hranoliek nás v centre vyšla na 3,50 €. Waffle, plnené od výmyslu sveta, nás vyšli na 8,50 €. Drahú čokoládu sme kúpili v Brugách, išlo skôr o darček, či pamiatku. Keďže pivu sa rozumiem ako „hus do piva“, zdržím sa komentára. Pivární tam je tiež veľa, napríklad vám prinesú na ochutnávku asi 10 druhov piva. Len dodám, že Múzeum belgického piva [Musée de la bière belge] sa nachádza aj v jednom rohu Grand Place.

* * *

Večer na izbe som ešte goooglil. V polovici trasy z Bruselu do Antwerp je mestečko Mechelen, ktoré tiež stojí za návštevu. Tak v rýchlosti.

Mechelen

Mechelen [fran. Malines, hol. Mechelen]. Podľa wikipédie je to 10. najväčšie mesto v Belgicku s počtom obyvateľov 83 tisíc. V centre je, ako inak, námestie Grote Markt s radnicou [Stadhuis] a katedrála [Sint-Romboutskathedraal]. Podľa fotiek na internete sú na námestí podobné budovy ako v Bruseli, čiže pekné na pohľad. V meste je tiež ZOO a botanická záhrada, ďalšie väčšie kostoly [Sint-Janskerk], múzeá, mestská brána, nejaké paláce, parky a ako atrakcia sa uvádza aj vodný kanál.

Deň 3

Tretí deň sme venovali Európskej štvrti. Metrom sme sa presunuli do stanice Schuman (poznámka: francúzsky politik Schuman je pokladaný za zakladateľa EÚ). Tu je aj vlaková stanica Schuman. Vystúpili sme pri budove Berlaymont známej zo spravodajstva z Bruselu, kde sídli Európska komisia. Na druhej strane ulice sú budovy Justus Lipsius, kde zasadá Rada EÚ, a vedľa nej "Budova Európy", kde zasadá Európska rada. V okolí sú ďalšie administratívne budovy EÚ.

Potom sme sa presunuli ku komplexu budov Európskeho parlamentu. Pohľadom do mapy sa mi zdalo, že je to blízko, ale trvalo nám dlhšie, keď sme tam trafili. Možno cestou natrafíte na Sochu Európy [Statue de l´Europe]. Pri budove parlamentu sa nachádza aj návštevnícke centrum Parlamentárium, námestie Place du Luxembourg a vlaková stanica Luxemburg. Za parlamentom je skrytý park Leopold s jazerom a v jeho okolí Prírodovedné múzeum, Múzeum umenia Wiertz a múzeum Dom európskej histórie.

V Európskej štvrti je veľký park Cinquatenaire, kde je viac pamätníkov. V hornom – východnom konci parku je neprehliadnuteľný Víťazný oblúk [Arc/Arcades du Cinquantenaire]. Po jeho ľavej strane je Vojenské múzeum. Po pravej strane je Múzeum umenia a histórie, Kráľovský inštitút dejín umenia a archeológie [Institut Royal d´histoire de L´art and Archeology de Bruxelles] a Múzeum Autosvet. Prešli sme oblúk, kde pokračuje park s fontánou.

MAPA 7 ↓ štvrť EÚ (PDF)

 

* * *

Európska štvrť bola obehnutá, ďalej sa ide... ide... do Brúg. Z blízkej stanice metra sme sa presunuli na vlakovú stanicu Central. V automate na lístky sme si kúpili spiatočný lístok Duo ticket pre dvoch do Brúg za 29,40 €. Jazda rýchlikom trvala asi hodinu.

Brugy

Brugy [angl. Bruggy, fran. Bruges, hol. Brugge]. Zase použijem knižnicu wikipédie. Brugy sú centrom západného Flámska, počet obyvateľov okolo 120 tisíc. Brugy sa označujú ako „Benátky severu“, pretože rieka Reie tu tvorí sieť kanálov. Stredoveké centrum je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Vystúpili sme z vlakovej stanice. Je tam veľké námestie s autobusmi. Pokračovali sme severne ako väčšina ľudí, cez prechod prešli hlavnú cestu a za mostom zabočili na „poľnú cestu“ pozdĺž rieky, ktorá obkolesuje centrum. Možno pokračovať ďalej pozdĺž rieky, kde je niekoľko zaujímavých mostov [Minnewaterbrug, Bargebrug], aj sklápacích, veží a brán [Poertoren, Gentpootvest, Gentpoort, Kruispoort] a ďalej aj veterné mlyny [Sint-Janshuismolen, Windmolen De Nieuwe Papegaai, Koeleweimolen]. Ten posledný je už pri prístave, odkiaľ vedie kanál do Severného mora.

My sme pokračovali doľava do centra a sčasti kopírovali kanál, na ktorom sa robia vyhliadkové plavby. Dostali sme sa na rázcestie ku kostolu Onze Lieve Vrouw. Naľavo je krátka odbočka ku katedrále [Sint-Salvatorskathedraal]. Pokračovali sme vpravo ulicou Dijver, neskôr doľava. Zakrátko sme sa dostali do samotného centra, ktoré predstavuje námestie Grote Markt, kde je napríklad kostolná zvonica [Belfort] a ďalšie stavby podobnej architektúry ako na Grand Place v Bruseli. Z tohto námestia len 100 metrov východne je ďalšie námestie [Burg], kde je radnica [Stadhuis], bazilika [Basiliek van het Heilig Bloed] a múzeum [Vrije].

MAPA 8 ↓ Brugy – prehľad atrakcií (PDF)

 

MAPA 9 ↓ Brugy centrum (PDF)

 

No, dalo by sa ešte veľa chodiť týmito uličkami historického centra, ale nohy už boli unavené a tak sme sa viac-menej rovnakými ulicami vrátili na vlakovú stanicu a do Bruselu.

Brugy by si zaslúžili viac času ako len pár hodín. A že sem cestuje množstvo turistov, svedčí aj to, že priamo z letiska Charleroi jazdí do Brúg autobus Flibco. Jazdí každých 90 minút, jazda trvá vyše 2 hodiny a cestovné je okolo 20 €.

* * *

Cestou vlakom na trase Brugy → Gent → Brusel som mal predsa myšlienku, či sa nezastavíme ešte v meste Gent. Nezastavili, boli by to ďalšie kilometre pre nohy. Ale zostáva plán niekedy sa tam vrátiť. Brugy a Gent by sú hodné výletu najmenej na jeden celý deň. Vrátili sme sa do Bruselu, trochu si oddýchli na hoteli a ešte na večer vyrazili prechádzať sa uličkami centra.

Gent

Tak len krátka zmienka, podobne ako vyššie popísaná inšpirácia k mestu Mechelen. Gent [angl. Ghent, fran. Gand, hol. Gent] je podľa wikipédie 3. najväčšie mesto v krajine s počtom obyvateľov okolo 260 tisíc. Mesto má prívlastky univerzitné a prístavné. V meste premávajú aj električky.

Východiskom bude hlavná vlaková stanica Gent-Sint-Pieter. Odtiaľ severovýchodne cez park a pokračovať na sever. V samotnom centre je katedrála [Sint-Baafskathedraal] a ďalšie významné kostoly [Sint-Niklaaskerk, Sint-Michielskerk], kostolná veža [Belfort], radnica [Stadhuis], kanálové uličky Korenlei a Graslei s malebnými domami, námestie Korenmarkt (hľadám podobnosť s bruselským Grand Place) a hrad [Gravensteen].

Do Gentu chodí tiež priamy autobus Flibco z letiska Charleroi a jazda mu trvá 90 minút. Domnievam sa, že by mohlo ísť o autobus, čo pokračuje do Brúg.

Iné

Po návrate do Bruselu sme ešte nakukli na Grand Place a pomotali sa v okolí. Naša misia bola splnená.

Samozrejme, ani zďaleka som nevymenoval ďalšie zaujímavé miesta v Bruseli. Nedostali sme sa k národnej Bazilike Najsvätejšieho srdca [Basilique Nationale du Sacré-Coeur] prezývanej aj ako Bazilika Koekelberg. Nachádza sa na kopci a z diaľky sme ju videli od Atómia a asi aj z miesta Mont des Arts. Pod bazilikou je park Elisabeth a múzeum “Dedina belgickej čokolády“ [Village du chocolat Belge]. Ďalšie významné kostoly sú Église Notre-Dame Immaculée, Église Notre-Dame du Finistère, Eglise Saint Roch, opátstvo [Abbaye de la Cambre]. Pre mňa ako fanúšika futbalu by bolo zaujímavé vidieť štadión v Anderlechte. Ďalej napríklad Dom opery [Monnaie de Munt], Múzeum hračiek [Musée du Jouet], brána Halle [Porte de Hal]. Pre nákupov chtivých obchodné centrum Gallery Saint-Hubert. Zaujímavé stavby sú mestské domy architekta Victora Horty– okrem Domu Horta (ateliér) aj Hôtel Tassel, Hôtel Solvay, Hôtel van Eetvelde. Pri vlakovej stanici Nord je oblasť zvaná Red Light District, obdoba amsterdamskej štvrti s prostitúciou.

Južne od Bruselu v smere na Charleroi je mestečko Waterloo. Možno ste (na hodinách dejepisu) počuli o bitke pri Waterloo, kde boli porazené vojská Napoleona (1815). Nachádzajú sa tu pamätníky.

* * *

Trochu osvety. Popíšem štyri zo siedmich hlavných inštitúcií EÚ:

Európsky parlament [angl. European Parliament, fran. Parlement européen, komplex budov Espace Léopold na adrese Rue Wiertz 60] – pozostáva z europoslancov, ktorí prijímajú predpisy platné pre EÚ. Predstavujú zákonodarnú moc, ale zákony navrhuje Európska komisia. Parlament má sídlo vo francúzskom Štrasburgu, sekretariát v meste Luxemburg a v Bruseli zasadajú parlamentné výbory. Pri parlamente je návštevnícke centrum Parlamentárium. Kontrolná otázka, „jestlipak víte“ koľko poslancov má Slovensko a viete ich vymenovať? Odpoveď je: 14 – Monika Be. a ďalší.

Európska komisia [angl. European Commission, fran. Commission européenne, budova Berlaymont na adrese Rue de la Loi 200 má pôdorys akéhosi kríža] – je obdoba vlády (zbor ministrov) EÚ, ide o kabinet 27 komisárov, z každej členskej krajiny jeden a každý pôsobí v istej oblasti (akoby rezort).

Rada EÚ [angl. Council of the European Union, fran. Conseil de l’Union européenne, budova Justus Lipsius na adrese Rue de la Loi 175] označovaná aj jednoducho ako Rada alebo neformálne ako Rada ministrov. Môže mať rôzne zloženie 27 ministrov z jednotlivých členských krajín podľa rezortu. Napríklad skupinu pre ekonomické a finančné záležitosti tvoria ministri financií jednotlivých štátov.

Európska rada [angl. European Council, fran. Conseil Européen] nazývaná aj Samit EÚ – členmi sú hlavy štátov – predsedovia vlád (premiéri) a v menšom počte prezidenti štátov. Záleží od ústavného zriadenia jednotlivých štátov, napríklad za Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko... je tam predseda vlády, za Nemecko a Rakúsko predseda vlády zvaný kancelár, za Francúzsko prezident. Ide o najsilnejšie osoby z každého členského štátu a tieto určujú politické smerovanie a priority únie. Jej „Budova Európy“ je prepojená s budovou Justus Lipsius.

Európska rada a Rada EÚ sú teda zastúpené výkonnom mocou jednotlivých členských štátov (prezidenti, premiéri, ministri). Asi niekto prezieravý celkom nedomyslel, a tak sa pomenovania týchto orgánov podobajú, nielen v slovenčine, a teda zamieňajú. A to ešte existuje Rada Európy [angl. Council of Europe, fran. Conseil de l´Europe], ktorá dohliada na ľudské práva a demokraciu, ale nie je to inštitúcia EÚ. Aj takýto slovný miš-maš môže spôsobiť, že tieto inštitúcie sú tak „vzdialené“ pre Slováka a sám som si to musel vyhľadať na internete.

Na okraji mesta od letiska je tiež hlavné sídlo vojenského zoskupenia NATO (dostupné autobusom č. 12, a električkou č. 62). K tomu sme sa nedostali, hoci bol som to mal v širšom pláne.

Deň 4

Podľa predpovede pršalo a dosť. Neskoré raňajky, zbaliť sa a najbližšou električkou na vlakovú stanicu Midi. Práve tam čakal transferový autobus, hneď sme nastúpili a hybáj na letisko.

Letiskový terminál bolo plný ľudí. Odovzdali sme batožinu, prešli kontrolou. Ja som si zabudol dať z ruky dole hodinky, tak ma pri prehliadke prešacovali. Zakrátko na informačnej tabuli oznámili číslo brány nášho letu, kde sme si sadli, čakali a dali si ľahký obed „á la bageta“.

Let bol načas, v posádke bol minimálne jeden Slovák, ktorý sa počas letu prihováral viacerým Slovákom a rozdával úsmevy. Pri rutinných ukážkach ako postupovať v prípade núdze – poznáte to, keď stewardi pred letom "cvičia" v uličke – svojimi pohybmi zabával pasažierov. Milé. Neviem, či podobné video nie je na YouTube.

* * *

Mňa Brusel očaril. Keď som si dával pred návštevou otázku, prečo je toľko inštitúcií sústredených do tohto (pomerne malého) mesta, „ujo Google“ odpovedal v tom zmysle, že o integráciu Európy sa zasadili najmä silné krajiny Nemecko a Francúzsko, a tak sa dohodlo, že sídlo bude na polceste medzi týmito krajinami. Vyšlo to na Belgicko a Brusel. Ale môj dôvetok môže byť „lebo to tam funguje“. Teda hodnotím služby a dopravu zažité za tri dni. Fungujúca MHD, hustá sieť diaľnic, frekventované, moderné a spoľahlivé vlaky a nepochybne dobré dopravné spojenie do Holandska, Nemecka, Francúzska aj Anglicka.

A umiestniť sídlo NATO do Bruselu bolo rozhodnutie vedenia aliancie po tom, čo v roku 1967 zaniklo sídlo v Paríži.

Ale nerobím si ani ilúzie. Ako som spomenul, v krajine sú spory medzi národmi Flámov a Valónov. Alebo som sa dočítal o hospodárskych a ekologických problémoch Valónska zaťaženého ťažkým priemyslom.

Menej sa medializuje problém s prisťahovalcami. Bruselská štvrť Molenbeek sa označuje za no-go zónu „kam sa nechodí“. V zahraničných zdrojoch sa píše o centre európskeho islamského extrémizmu, kde žili a ukrývali sa aj teroristi zodpovední za útoky v Paríži v roku 2015 a v Bruseli roku 2016. Toto som zohľadňoval, keď som hľadal ubytovanie, aby to náhodou nebolo v tejto štvrti. Európa má vôbec problém s nekontrolovanou migráciou a očakáva sa, že celoeurópske riešenie sa nájde v Bruseli.

Každopádne, navštívené mestá, ich historické centrá, stoja za návštevu a vrelo ich odporúčam. Však zachvíľu uvidíte fotky.

Zároveň som sa inšpiroval ísť pozrieť do Štrasburgu nielen európsky parlament. Na internete sú krásne fotky mesta Štrasburg, len doprava tam je značne komplikovaná. Netúžim stráviť celý deň v autobuse alebo vo vlaku a pritom dva-trikrát prestupovať. Musím sa opýtať svojho europoslanca (ktorý to je?), ako tam on cestuje zo Slovenska.

Linky Brusel

SK/CZ

https://bubo.sk/blog/brusel-pamiatky-tipy-co-vidiet

https://travelhacker.blog/tag/brusel/

http://www.walkers.sk/brusel.php

https://www.skrz.sk/brusel-doprava-po-meste-letenky-hotely-a20-12-7-0-sk.htm

 tipy na program s propagačnými fotkami:

https://www.primatravel.sk/belgicko-krajina-cokolady-a-wafli-brusel-a-romanticke-bruggy-letecky/produkt/278/124

https://pelipecky.sk/8-veci-v-bruseli/

https://pelipecky.sk/belgicko-tipy-mesta/

EN

https://www.brussels.info/

https://www.brussels.be/tourism

https://www.introducingbrussels.com/

https://www.planetware.com/tourist-attractions-/brussels-b-br-bbb.htm

 mapy:

https://brusselsmap360.com/brussels-tourist-map

https://ontheworldmap.com/belgium/city/brussels/tourist-map-of-brussels-city-center.html

https://www.mapaplan.com/travel-map/brussels-city-top-tourist-attractions-download-printable-street-guide/brussels-top-tourist-attractions-map.htm

https://www.stib-mivb.be/article.html?l=en&_guid=00266bf9-0883-3410-bc80-cd51a4d340c3#contentBodyList1

Fotky

Deň #1

Brusel 1

Radnica (3), fran. Hôtel de Ville, na centrálnom - trhovom námestí Grand Place.
Stredoveká baroková stavba má vysokú vežu so sochou patróna sv. Michala na vrchole.
Naľavo od budovy je cesta vedúca k soche cikajúceho chlapca.

Na opačnej strane námestia je Múzeum mesta Brusel (17), je to šedá budova vľavo.

Atrakcia č. 1 - Soška cikajúceho chlapca (1) na rohu ulíc. Naozaj je malá!

Detailný záber.

Mont des Arts alebo záhrada na "vrchu umenia".
Tento záber je často použitý v propagačných materiáloch (na mojom aj so žeriavom).
V pozadí sa týči veža radnice a pri zaostrení sa (vedľa veži vpravo) črtá v diaľke kupola Baziliky Sacré-Coeur.

 Pri Mont des Arts je aj bruselský orloj - zvonica.

Kráľovské námestie alebo Place Royale s Kostolom sv. Jakuba.
V tejto oblasti od kopca umenia smerom ku Kráľovskému námestiu je viacero múzeí (5, 6, 11).
Naľavo od kostola je Múzeum BELvue (12), Palác Coudenberg (8) a za nimi Kráľovský palác (2).

 

Deň #2

Brusel 2

Ohromujúce Atómium (10).

Bližší záber na Atómium. Podľa postáv dole si možno urobiť predstavu o jeho veľkosti.

Rozprávkový Park miniatúr Mini Europe (14) vedľa Atómia, akoby pod ním.
Toto ma očarilo, preto som musel vybrať viac fotiek.

Model bruselského Grand Place. V pozadí je Eiffelova veža.

Z Paríža je tam aj  Napoleonov Víťazný oblúk a na kopci Bazilika Sacre-Couer.

Taliansko reprezentuje Námestie zázrakov v Pise. Zľava Šikmá veža, katedrála a krstiteľnica. Krása!

Pražský orloj a za ním maličký Modrý kostolík v Bratislave, jediný objekt zo Slovenska.

Antverpy

V tento deň sme si odskočili Antverp. Vlaková stanica Antverpy-Central.

 

 Flámska opera.

 

Lavička na bulvári Meir.

 

Centrálne námestie Grote Markt a radnica. Námestie obsadili dievčatá z Ázie v ružovom.

 

Okolité stavby.

Stredoveká pevnosť Het Steen na brehu rieky.

Brusel 3

Po návrate z Antverp a regenerácii na hoteli sme ešte vybehli do mesta.
Doplnili sme zbierku "cikajúcich sôch".

 

   

Socha Šmolka pred Múzeom komiksov (13). 

 

Kráľovský palác (2), sídlo belgického kráľa. Pred ním je veľký park.

Z opačnej strany parku na ulici Rue de la Loi je federálny parlament Belgicka.
Na tejto ulici je viac vládnych budov a na jej východnom konci inštitúcie EÚ.

 

Za súmraku sme sa dostali ku Katedrála sv. Michala (4). Fotka tak bola tmavšia a brány už zatvorené.

Deň #3

Brusel 4

Na ďalší deň návrat na ulicu Rue de la Loi do stanice Schuman. Tu je Európska štvrť.
Na snímke budova Európskej komisie Berlaymont.

 

Z opačnej strany ulice sú zľava: budova Justus Lipsius, kde zasadá Rada EÚ,
a vedľa nej v strede záberu Budova Európy, kde zasadá Európska rada,
napravo ďalšia administratívna budova EÚ Lex.

 

Budova Európskeho parlamentu (15). Je to rozsiahla budova, ktorú ťažko zachytiť jednou snímkou.

Pri Európskej štvrti je park Cinquantenaire a na jeho vyvýšenom konci Víťazný oblúk, od ktorého vychádzajú dve zaoblené arkádové krídla. Po pravej strane je Múzeum umenia a histórie (20) a za ním Múzeum Autosvet (18). Po ľavej strane je Vojenské múzeum (21).

Brugy

Mesto na kanáloch.

Trhové námestie Grote Markt v centre. Zvonica Belfort.

 

Provinčný súd, budova v strede. 

 

Domy na námestí s reštauráciami.

 

 A na moju škodu som zabudol na fotkách zvečniť blízke námestie Burg s radnicou a bazilikou. Dôvod v budúcnosti sa tam vrátiť!