Doporučené 

NEAPOL 2022

pizza

1. Úvod

NEAPOL (po taliansky Napoli, po anglicky Naples) je hlavné mesto regiónu Kampánia na juhu Talianska, leží pri Tyrrhenskom mori pod sopkou Vezuv. S počtom obyvateľov takmer jeden milión je to tretie najväčšie mesto v Taliansku (1. Rím, 2. Miláno), aglomerácia má okolo 3 miliónov obyvateľov. Poznamenávam, že pri gúglení zahraničných informácií iste natrafíte na to, že Naples je aj mesto na Floride v USA.

Prvú osadu založili Gréci asi v 7. storočí pred naším letopočtom. Názov Neapol pochádza z gréckeho „nea polis“, čo znamená nové mesto. Pre historické centrum mesta sú typické úzke uličky a staré domy.

Mesto sa pokladá za domov pizze aj lazaní (lasagne). V júni sa na promenáde nábrežia Caracciolo organizuje festival PizzaFest, známy aj ako „najväčšia pizzeria na svete“.

Dočítal som sa, že Neapol má najväčší počet sakrálnych stavieb na svete - okolo 400 kostolov. Ďalej, že v meste je vyše 800 pizzerií, z toho asi 100 má certifikát „vera pizza napoletana“ [pravá neapolská pizza], lebo pripravujú pizzu podľa tradičných receptúr. Pod mestom sú desiatky kilometrov podzemných chodieb (chodby, cisterny na vodu, pohrebiská, štôlne, katakomby). S Neapolom sa spája sopka Vezuv a Pompeje. Práve tie podzemné chodby zrejme súvisia s tým, že celá oblasť má sopečný charakter.

Historické centrum Neapolu [Centro Storico] je od roku 1995 zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva. Z blízkeho okolia sú v zozname ešte 1/ archeologické zóny Pompeje, Herculaneum a Torre Annunziata, 2/ Amalské pobrežie [Costiera Amalfitana] a 3/ Kráľovský palác Caserta a akvadukt Carolino.

2. Doprava

2.1 Letisko, transfer

Letisko Aeroporto Internazionale di Napoli (skratka NAP) sa nachádza vo štvrti Capodichino a je vzdialené len 6 kilometrov severne od centra Neapolu. Je to piate najvyťaženejšie letisko v Taliansku (1. Rím-Flumicio, 2. Miláno-Malpensa, 3. Benátky, 4. Bologna). 

Transfer do centra mesta zabezpečuje autobus s názvom Alibus, ktorý patrí pod dopravnú spoločnosť ANM (bude ešte viackrát spomenutá). Tento kyvadlový autobus jazdí:

  • od letiska (zastávka je asi 100 metrov od terminálu),
  • k hlavnej vlakovej stanici Stazione Centrale (zastávka je pred budovou stanice na okraji námestia Corso Garibaldi; jazda trvá asi 15 min.)
  • a do prístavu (dve zastávky Porta di Massa a Molo Beverello; jazda trvá asi 30 minút; pri jazde na letisko sú v prístavnej oblasti až tri zastávky).

Lístok za 5 € možno kúpiť v predstihu online, v stánku, v automate alebo priamo v autobuse u vodiča. Lístok platí 90 min. po prvom označení a možno s ním potom v Neapole prestúpiť na mestskú hromadnú dopravu (MHD). Tento letiskový autobus jazdí každých 15-20 min. približne v čase 06-24 hod.

Lacnejšie, ale menej vhodné alternatívy sú autobusy MHD č. C68, 580 a 182.

Pre malú vzdialenosť by nemal byť drahý ani taxík, uvádzajú sa ceny od 20 € podľa trasy, čo je výhodné pre skupinu osôb.

2.2 Doprava v meste

Dopravcovia

Mestskú aj prímestskú dopravu zabezpečuje viac dopravcov, čo môže byť komplikácia pre cudzinca vyznať sa v tom. Ide najmä o tri štátne spoločnosti:

1/ ANM (Azienta Napoletana Mobilita) zabezpečuje podstatnú časť MHD, konkrétne dve linky metra č. 1 a 6, autobusy, električky, trolejbusy, pozemné lanovky a spomínaný letiskový Alibus. Dodám, že webová stránka tohto hlavného mestského dopravcu je len v taliančine. Viac stránok ohľadom Neapolu bolo len v taliančine, čo pokladám za nedostatok pri tak turistami navštevovanom meste.

2/ Trenitalia, štátny železničný dopravca, zabezpečuje linku metra č. 2 (malo by ísť o starší vlak v podzemí) a ďalšie vlakové linky prechádzajúce mestom.

3/ EAV (Ente Autonomo Volturno) zabezpečuje autobusy a tiež prímestské vlaky pomenované ako Circumvesuviana, Cumana a Circumflegrea.

Okrem nich tu fungujú ďalšie autobusové spoločnosti.

Druhy dopravy

Metro

Možno sa dočítať o troch linkách:

  • Linka č. 1 jazdí v samotnom centre mesta. Okrajová stanica Garibaldi na hlavnej vlakovej stanici, ďalej napríklad stanica Municipio pri prístave, Toledo a ďalšie. Niektoré stanice metra pre svoje dekorácie predstavujú umeleckú architektúru a sú tak aj vyznačené v mapách (Stazione dell´Arte, asi prvých 6-7 staníc od stanice Garibaldi). Napríklad stanica Toledo sa vraj považuje za najkrajšiu stanicu metra v Európe. Táto linka má byť v roku 2024 zokruhovaná a stanica by mala byť aj na letisku, čo by ešte zlepšilo možnosť transferu. Metro jazdí približne v čase 06-23 hod. každých 10 minút a býva preplnené.
  • Linka č. 6 má len 4 stanice západne mimo centra. Takže turista ju nielenže pravdepodobne nevyužije, ale v súčasnosti táto linka ani nejazdí z dôvodu predĺženia jej trasy do centra mesta.
  • Linka č. 2, bolo už spomenuté, malo ísť o vlak vedúci centrom mesta (neviezli sme sa na ňom).

Autobusy

Autobusy prevádzkuje ANM, EAV aj iné spoločnosti. Autobusy sú mestské, prímestské, mestské nočné – označené s písmenom N (napríklad N1, N5 ai.) a prímestské nočné.

Električky [tram]

Električky majú asi 3 linky, tuším všetky prechádzajú okolo hlavnej vlakovej stanice.

Trolejbusy [filobus]

Mali by byť 4 linky, ani si nepamätám, či som nejaký videl.

Lanovky [funicolari]

Na prepravu v kopcovitých úsekoch sú prevádzkované 4 pozemné lanovky:

  • Centrale, má 4 stanice v úseku Augusteo – Piazza Fuge.
  • Chiaia – Piazza Amedeo, 4 stanice v úseku Margherita Park – Cimarosa.
  • Montesanto, 4 stanice v úseku Piazza Montesanto - Via Morghen.
  • Megellina, 5 staníc v úseku Mergellina – Manzoni.

Prvé tri uvedené lanovky majú hornú stanicu na kopci Vomero (nachádzajú sa tu hrad Sant´Elmo a Múzeum San Martino a vyhliadka na mesto a záliv). My sme sa viezli na lanovke Centrale, predstavte si pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hrebienok, trasa vedie väčšinou v tuneli, kabíny sa v polovici trasy míňajú.

Dodám, že v meste sú aj tri verejné výťahy, napríklad v štvrti Most Chiaia, a možno niekedy sú aj v prevádzke.

Vlaky

Štátne talianske železnice Trenitalia zabezpečujú linku metra č. 2. Okrem toho prevádzkuje ďalšie vlaky, napríklad:

  • západne od Neapolu do Pozzuoli Solfatara, čo je turisticky vyhľadávaná oblasť Flegrea - Flegrejské polia [Campi Flegrei] so sopkami – bublá tam bahno a uniká para síry,
  • severne od Neapolu do mesta Caserta, kde je hneď pri stanici Kráľovský palác, jeden najrozsiahlejších a s veľkým parkom a vraj pripomína Versaille.
  • Východne do Salerna cez Ercolano a Pompeje alebo do Castellammare.

Spoločnosť EAV prevádzkuje do troch oblastí prímestské vlaky:

  • Circumvesuviana, podľa názvu ide o železničnú sieť v okolí Vezuvu (pre zapamätanie „cirkuluje okolo Vezuvu“), vrátane obcí Ercolani a Pompei a ďalej východne do Salerna alebo južne do Sorrenta cez Castellammare, kde je lanovka [funivia] na vrch Faito. Ide o 6 liniek úzkorozchodnej trate. Tieto vlaky vychádzajú zo stanice Porta Nolana a pokračujú cez hlavnú stanicu Stazione Centrale. Spoločnosť Trenitalia tiež jazdí v tejto oblasti Vezuvu, ale používa iné trate.
  • Cumana, trať vedie západne od Neapolu popri pobreží cez mesto Pozzuoli (Flegrejské polia) a končí stanicou Torregaveta.
  • Circumflegrea, trať tiež vedie západne od Neapolu, severnejšie ako Cumana, a končí v rovnakej stanici Torregaveta na pobreží.

Okrem hlavnej vlakovej stanice Stazione Centrale, kde sa zdržuje množstvo ľudí, aj menej príjemných, patria k významnejším staniciam už spomínaná blízka stanica Porta Nolana pre linky na východ k Vezuvu a ďalej a stanica Montesanto pre linky smerujúce na západ od Neapolu.

K Neapolu jazdí aj rýchlovlak (Frecciarossa od Trenitalia alebo iný vlak Italo) na trase Salerno – Neapol – Rím – Florencia – Bologna – Miláno – Turín alebo z Florencie do Benátok. Napríklad trať Neapol – Rím dlhú 230 kilometrov prejde za 70 minút. Čítal som, že trať rýchlovlaku však obchádza centrum Neapolu a ako stanica Neapolu slúži futuristická stanica Afragola v rovnomennej štvrti postavená v roku 2017, ktorá sa nachádza asi 8 kilometrov severne od centra Neapolu. No na hlavnej vlakovej stanici som videl aj lokomotívy vlakov Italo, takže, ak budete uvažovať o jazde rýchlovlakom, zistite si to.

Lode

Neapol je prístavné mesto a tých vodných ciest bude iste viac. Nielen na blízke ostrovy Capri, Ischia a Procida, ale aj ďalej do miest Amalfi, Positano a iné. Nepotreboval som, nezisťoval som... A kotvili tam aj hooodne veľké lodičky.

Mapy dopravy

Neapol mapa1,  Neapol geografická mapa2, Kampánia mapa3 a vlaky Circumvesuviana mapa4.

2.3 Lístky

Lístky [biglietto, viacdňové lístky abbonamento] sa kupujú podľa toho, či jazdíte na území mesta Neapol [urbano Napoli] alebo aj mimo mesta [extraurbano Napoli], prípadne ktorým dopravcom [aziendali, integrato]. Na dostupných mapách je vyznačené územie mesta.

I. lístky cestovanie na území mesta [urbano Napoli]:

MHD zabezpečujú spoločnosti ANM, Trenitalia a EAV. K dispozícii sú dva druhy lístkov:

1/ Lístky iba pre prostriedky konkrétneho dopravcu, tzv. firemné [aziende]. Sú o niečo lacnejšie, ale neumožňujú prestupovanie na dopravné prostriedky iného dopravcu. Takže napríklad, ak máte lístok ANM, čo je asi najčastejšia voľba pre turistu, môžete jazdiť na ich prostriedkoch, t.j. metro č. 1 a 6, autobusy ANM, električky, trolejbusy a lanovky. Ak máte aziende lístok Trenitalia, môžete jazdiť na metre č. 2 a vo vlakoch Trenitalia v rámci mesta.

Sú to lístky:

  • Obyčajný lístok [anglicky single ticket / taliansky corsa singola], cena 1,10 €, platí iba na jednu jazdu a nemožno prestupovať.
  • Denný lístok [daily ticket / giornaliero], cena 3,50 €, platí na kalendárny deň, kedy bol označený, teda do 24:00 hod.
  • Týždenný lístok [weekly ticket / abbonamento settimanale], cena 12,50 €, platí 7 dní do 24:00 hod.

2/ Lístky na integrovanú dopravu v Kampánii = lístky TIC [ticket integrato Campania], kde možno použiť prostriedky viacerých dopravcov, konkrétne prostriedky ANM (metro, autobusy, električky, trolejbusy, lanovky), vlaky Trenitalia a autobusy EAV a ich vlaky Circumvesuviana, Cumana a Circumflegrea.

Sú to lístky:

  • Obyčajný lístok [time ticket / orario], cena 1,60 €, označuje sa aj ako hodinový, ale platí 90 minút vrátane prestupovania.
  • Denný lístok [daily ticket / giornaliero], cena 4,50 €, platí do 24:00 hod.
  • Týždenný lístok [weekly ticket / abbonamento settimanale], cena 16 €, platí 7 dní do 24:00 hod.

V ponuke sú tiež lístky mesačné a ročné, firemné a integrované (35 €, 42 €, 235,20 € a 294 €), ale tie už nie sú zaujímavé pre turistu.

Treba poznamenať, že na letiskový Alibus platí osobitný lístok za 5 € a tento umožňuje použiť aj iné prostriedky MHD v rámci 90 minút.

Tu je môj prehľad lístkov na cestovanie v meste:

 II. lístky mimo územia mesta [extraurbano Napoli]

Myslia sa tým lístky na jazdu za hranicou mesta Neapol.

1. Ak cestujete z Neapolu do nejakej obce, napríklad Ercolano, Pompeje, alebo z nejakej obce do Neapolu, alebo medzi dvoma obcami s prestupom v Neapole, ide o tarifnú oblasť NA (pomôcka: N by mohlo vyjadrovať Neapol).

2. Ak cestujete medzi dvoma obcami bez prestupu v Neapole, napríklad z Ercolano do Pompejí, ide o tarifnú oblasť AC.

Je určených 16 pásiem vzdialeností - tarify NA1 až NA16 a tarify AC1 až AC16 a podľa toho sú cenové sadzby a časová platnosť lístkov. Napríklad lístok tarify NA1 na jednu jazdu stojí 2,20 € a platí 100 minút. Lístok NA2 stojí 2,70 € a platí 120 minút. Alebo lístok AC1 stojí 1,70 € a platí 60 minút. Lístok AC2 stojí 2,40 € a platí 80 minút. A potom sú ešte mesačné a ročné lístky v týchto tarifách. Ale týmto by som sa nezaťažoval. Lístok si kúpite v automate alebo v okienku stanice alebo u vodiča autobus tak, že poviete destináciu, kam cestujte.

III. Turistický lístok

Pre návštevníkov je určený 3-dňový turistický lístok Campaniartecard. Ide o viac typov. Karta s označením Napoli (21 €) je na tri dni, platí na verejnú dopravu v Neapole, umožňuje zdarma vstupy do prvých troch vybraných atrakcií (múzeí) a ostatné vstupy sú so zľavou. Karta s označením Campania je na tri alebo sedem dní (32 alebo 34 €), platí na verejnú dopravu v regióne Kampánia, umožňuje zdarma vstupy do prvých dvoch, respektíve piatich vybraných atrakcií (múzeí) v Neapole aj mimo neho, napríklad Archeologické parky Pompeje a Herculaneum, Palác Caserta, ostatné vstupy sú so zľavou. Osobitný typ je karta Pompei@Madre (22 €) pre dopravu v Kampánii a pre návštevu Pompejí a Múzea Madre v Neapole.

Kúpa lístkov

Lístky možno kúpiť v automatoch v stanici metra alebo vlaku a na vybraných autobusových zastávkach, v pokladniach a v stánkoch.

Označovanie lístkov

Lístky sa označujú v metre v turnikete a v autobuse v označovači pri dverách a rovnako asi v električke a v trolejbuse. Pred jazdou vlakom ešte pred nastúpením do vlaku na nástupišti, príp. v turnikete, inak sa považuje za neplatný (sprievodca vo vlaku nechodí). Na denný a týždenný lístok (a mesačný a ročný) sa má na zadnej strane vyplniť aj meno a dátum narodenia a na požiadanie sa preukázať dokladom totožnosti. My sme na toto asi zabudli.

3. Atrakcie

Atrakcie podľa portálu Visit_a_city:

1. Ulica sv. Gregora Arménskeho [Via San Gregorio Armeno]

Úzka a krátka ulička popri kostole San Gregorio Armeno. Po oboch stranách uličky sú obchody celoročne predávajúce betlehemy (rôzne figúrky; sú tu aj umelecké dielne), preto sa nazýva aj ako Vianočná ulička.

2. Ulica SpaccaNapoli

Ulicu dlhú 2 kilometre v podstate tvorí viac ulíc, vedie od námestia Piazza Gesu Nuovo ulicami Benedetto Croce, Biagio dei Librai a Vicaria Vecchia a rozdeľuje centrum historického starého mesta na polovicu (spacca v preklade znamená, že rozdeľuje, a skutočne pri pohľade zhora vytvára v meste akúsi deliacu čiaru). Ulica je blízko k niekoľkým známym kostolom a námestiam.

3. Neapolská katedrála

Neapolská katedrála alebo Neapolský dóm [Duomo di Napoli] alebo Katedrála Nanebovzatia Panny Márie [Cattedrale di Santa Maria Assunta] alebo Katedrála sv. Januária [Duomo di San Gennaro] je hlavným kostolom Neapolu a sídlom neapolského arcibiskupa. Stredoveká katedrála bola založená v 4. storočí, ale jedinou zachovanou časťou pôvodnej stavby je baptistérium. Katedrála má veľkú loď s vyše 100 žulovými stĺpmi. Katedrála je známa najmä relikviami sv. Januária, bývalého neapolského biskupa a patróna mesta. Nachádza sa tu ampulka s krvou sv. Januária, ktorá sa trikrát v roku (v deň svätca 19. septembra, 16. decembra a prvú májovú nedeľu) zázračne skvapalňuje. Vstup do kostola zdarma. V katedrále sa nachádzajú staroveké rímske vykopávky v krypte, tu je vstupné 3 €.

4. Podzemie [Sotterranea]

Pod starým mestom Neapolu je historický podzemný svet, kde v geotermálnych zónach pochádzajúcich z Vezuvu je vybudovaný labyrint komôr, tunelov, cisterien a dutín. Podzemné akvadukty slúžili na privádzanie vody do mesta, boli používané ako kanalizácia, divadlo, miesta bohoslužieb, pohrebné komory a cestné tunely. Denne sú tri hodinové sprevádzané prehliadky na objednávku za 10 €.

5. Kaplnka Sansevero [Cappella di Sansevero]

Kaplnka prestavaná kniežaťom zo Sansevero, nazývaná aj ako Kaplnka sv. Márie súcitu [Santa Maria della Pieta alebo Pietatella], predstavuje múzeum s umeleckými dielami (zahalené sochy). Vstupné 8 €.

6. Kostol Pobožná hora milosrdenstva [Pio Monte Della Misericordia]

Kostol s umeleckými dielami. Najznámejšie dielo Sedem diel milosrdenstva visí nad hlavným oltárom. Komplex tvorí osemuholníkový kostol a palác. Na prvom poschodí nad kostolom je galéria.

7. Kostol Girolamini

Kostol a kláštor pri katedrále. Komplex tvorí kostol s freskami a pozláteným stropom, knižnica a dva kláštory zdobené majolikovými dlaždicami a obrazová galéria. Vstupné 5 €.

8. Národné archeologické múzeum [Museo Archeologico Nazionale di Napoli = MANN]

Múzeum sídli v dome zo 17. storočia a obsahuje bohatú zbierku rímskych artefaktov z miest Pompeje, Stabiae a Herculaneum, ako aj egyptskú zbierku a staroveké umenie. Je považované za jedno z najvýznamnejších múzeí na svete. Je tu aj zbierka erotického umenia [Gabinetto Segreto = tajný kabinet] pochádzajúca z Pompejí. Vstupné 15 €.

9. Námestie plebiscitu [Piazza del Plebiscito]

Veľké námestie je pomenované po ľudovom hlasovaní (plebiscite) v roku 1863, ktorým sa Neapol pripojil do zjednoteného Talianska kráľovstva. Možno sa dočítať aj o názve Námestie ľudu. Polkruhové námestie pripomína Námestie sv. Petra vo Vatikáne. Na námestí sa nachádza Kráľovský palác [Palazzo Reale di Napoli], Bazilika sv. Františka z Paoly [Basilica Reale Pontificia San Francesco da Paola], ktorá pripomína Panteón v Ríme a má dlhú zakrivenú kolonádu. Polkruh budov dopĺňajú dva paláce Palazzo Salerno a Palazzo della Prefettura (kaviareň Gambrinus). Pred kostolom sú dve bronzové jazdecké sochy. Neďaleko je nákupná Galéria Umberto I. Námestie je tiež miestom verejných umeleckých výstav a podujatí.

10. Nový hrad [Castel Nuovo]

Veľký stredoveký hrad nazývaný tiež Pevnosť Angevín [Maschio Angioino] sa nachádza pri prístave oproti námestiu Piazza Municipio [municipio = magistrát] a bol postavený v roku 1279, keď sa hlavným mestom Neapolského kráľovstva stal Neapol. Hrad slúžil kráľovskej rodine. Okolo hradu vyrástlo historické centrum Neapolu. Dnes tam sídli múzeum, kde možno vidieť sály, fresky, sochy, rímske pozostatky a maľby. Hrad má 5 okrúhlych veží. Pri vstupe do hradu medzi dvoma vežami je víťazný oblúk so strážnou vežou [Torre della Guardia] z bieleho mramoru vyzdobený sochami. Zaujímavé sú tiež bronzové dvere z 15. storočia, v ktoré sú prederavené delovou guľou. Vo vnútri hradu je kaplnka Cappella Palatina a rímske ruiny. Vstupné 5 €. V čase našej návštevy v susedstve robili vykopávky.

11. Kráľovský palác [Palazzo Reale di Napoli]

Sídlo bývalého Neapolského kráľovstva sa zmenilo na múzeum. Nachádza sa tu aj jedna z najväčších knižníc v Taliansku Biblioteca Nazionale Vittorio Emanuele III. V paláci sa nachádza biele a ružové mramorové monumentálne schodisko [Scalone d´onore]. Fasáda budovy má 8 výklenkov so sochami slávnych neapolských kráľov. K dispozícii je strešná záhrada, ktorá zvyčajne nie je prístupná verejnosti, a záhrada Giardino Romantico.

12. Kostol sv. Kláry [Complesso Museale di Santa Chiara]

Kostol v komplexe Múzea Santa Chiara vo františkánskej citadele. K vrcholom kostola patrí rozetové okno, časti pôvodnej stavby zo 14. storočia na západnej verande, vitráže, bočné kaplnky s gotickými pamiatkami a dokorán otvorený interiér bez členenia na bočné uličky. V kostole sa nachádzajú hrobky.

13. Kostol Nového Ježiša [Chiesa del Gesu Nuovo]

V susedstve na námestí Piazza del Gesu Nuovo je kostol nazývaný aj Trinita Maggiore. Zaujímavá je fasáda, ktorá pozostáva z malých kvádrov v tvare pyramídy. Interiér je bohato zdobený, je tu klenutý strop pokrytý freskami, z oltára vychádza socha Madony na veľkom glóbuse.

14. Pompeje [Pompei]

Pompeje boli mesto s asi 11 tisíc obyvateľmi, keď ho 24. 8. 79 nášho letopočtu pokryla 4-6 metrová vrstva popola z erupcie sopky Vezuv. Pod touto vrstvou tak zostali zakonzervované ulice a stavby. Dnes sú Pompeje archeologický park a ruiny mesta sú prakticky v pôvodnom stave. Ulice sú vykladané blokmi, chodníky sú vyvýšené. Je tu viac významných objektov, najlepšie bude si o tom viac prečítať. Napríklad Pompejské fórum, námestia, bazilika, kúpele, domy významných obyvateľov, brány, amfiteáter, veľké a malé divadlo, fresky, aj vo vila Villa dei Misteri. Po zasypaných ľuďoch zostali stáročiami dutiny, do ktorých urobili odliatky. V 18. storočí tu boli urobené prvé vykopávky. Vstupné 16 €. Podobný osud ako Pompeje postihli aj iné miesta pod sopkou, ako napríklad Herculaneum (Ercolano), Oplontis (Torre Annunziata), Stabiae (Castellammare di Stabia) a (Antiquarium) Boscoreale, ktoré predstavujú archeologické miesta (scavi = vykopávky).

15. Galéria Umberto I. [Galleria Umberto I.]

Obchodné centrum je v budove s pôdorysom kríža (dĺžky 138 a 108 metrov), má sklenené klenby, podlaha je z mramoru. V strede je 57 metrov vysoká kupola, pod ňou na podlahe mozaika. Do budovy sú 4 vchody, hlavný vchod je oproti divadlu Teatro San Carlo. Galéria bola otvorená v roku 1890 a pomenovaná na počesť talianskeho kráľa Umberta I. Podobá sa nákupnej Galérii Vittorio Emanuele II v Miláne.

16. Kostol sv. Márie [Santa Maria Di Monteoliveto]

Kostol na námestí Monteoliveto je známy aj ako Kostol sv. Anny Lombardskej [Sant’Anna dei Lombardi]. Kostol je stále miestom bohoslužieb, no kláštor bol prerobený na kasárne pre karabinierov. V kostole sa nachádza viac kaplniek a množstvo umeleckých diel. Sakristia má klenutý strop s freskami a steny sú vykladané drevom. Na námestí pred kostolom je Fontana di Monteoliveto,

17. Vrch Vezuv [Monte Vesuvio]

Sopka v národnom parku Vezuv je vysoká 1282 metrov doslova nad morom. Kráter [Gran Cono] má priemer 400 metrov a hĺbku 250 metrov (dočítal som sa o rôznych rozmeroch). Sopka je aktívna, hoci aktuálne spiaca. V roku 79 zasypala Pompeje, odvtedy prebehlo 36 erupcií, naposledy v roku 1944. Návštevníci sa zvyčajne odvezú autobusom na úpätie hory vo výške okolo 1000 metrov nad morom. Odtiaľ je to pol hodiny pešo k okraju krátera. Hore sa môžete pozrieť do kužeľovitého krátera. Pri dobrej viditeľnosti sú výhľady na záliv a Neapol vzdialený 20 kilometrov.

18. Neptúnova fontána [Fontana Del Nettuno]

Fontána z roku 1601 sa nachádza námestí Piazza Municipio a je ohradená zábradlím.

19. Hrad „Vajce“ [Castel dell Ovo]

Najstarší hrad v Neapole a jeden z najstarších opevnených hradov na svete. Nachádza sa malom polostrove (výbežku) Borgo Marinaro. Svoj názov má podľa legendy o Vergíliovi, ktorý tu zahrabal vajce do džbánu a povedal, že keď sa vajce rozbije, hrad spadne. Hrad je tiež miestom, kde Gréci v 7. storočí pred Kristom založili mesto. Hrad má obdĺžnikovú základňu a vysokú baštu. Pred hradom je okrúhla veža. V minulosti pôsobil ako pevnosť a väzenie, dnes je hrad koncertným a výstavným priestorom.

20. Kostol sv. Dominika Veľkého [Chiesa di San Domenico Maggiore]

San Domenico Maggiore je názov kostola aj námestia, kde sa nachádza. Na námestí sa nachádza obelisk so sochou San Domenico di Guzman. Toto je jeden z troch morových stĺpov, ktoré boli postavené po morovej epidémii v roku 1656. Na námestí je viac palácov ako Palazzo Petrucci, Palazzo Saluzzo di Corigliano, Palazzo Casacalenda, Palazzo Sangro di Sansevero a Kaplnka Sansevero. Kostol má viac bočných kaplniek a stropné fresky. Vedľa kostola je kláštor, ktorý bol pôvodným miestom Neapolskej univerzity.

21. Kostol sv. Gregora Arménskeho [Chiesa di San Gregorio Armeno]

Ide o kláštorný komplex zo 16. storočia. V kostole sú uložené relikvie svätca a arménskeho biskupa Gregora. Interiér je celý pozlátený, sú tu fresky a chór z dreva. Vstup je od „Vianočnej uličky“ Via San Gregorio Armeno.

22. Nábrežie ulice Caracciolo [Via Caracciolo e Lungomare]

Nábrežná promenáda pozdĺž ulice Caracciolo je dlhá 3 kilometre a vedie od Mergelliny na západe po koniec Via Partenope na východe. Je tu park Villa Comunale, kde je akvárium, trh so starožitnosťami, letné koncerty pod holým nebom a tenisový klub. Je tiež miestom športových podujatí, festivalov a pouličných umelcov.

23. Divadlo sv. Karola [Teatro Di San Carlo]

Divadlo je spojené s Kráľovským palácom. Bolo zničené požiarom a zrekonštruované. Divadlo ponúka operu, balet a hudbu a je jedným z najstarších fungujúcich divadiel na svete. Hľadisko v tvare podkovy má kapacitu 3285 miest a 184 boxov na šiestich úrovniach. K divadlu patrí múzeum MeMus venované histórii a archívov divadla. Prehliadka divadla 6 €.

24. Múzeum súčasného umenia [Museo d´Arte Contemporanea Donnaregina - Museo Madre]

Múzeum súčasného umenia, známe aj ako Múzeum Madre, sa nachádza v paláci Donnaregina.

25. Katakomby sv. Januária [Catacombe di San Gennaro]

Tunely a podzemné kaplnky vznikli tunelovaním do sopečného tufu na svahoch kopca Capodimonte. Katakomby z 2. storočia boli vytvorené z troch existujúcich pohrebísk, z ktorých každé je zasvätené inému svätcovi, vrátane sv. Januária. Z troch úrovní katakomb môžu návštevníci vidieť so sprievodcom dve úrovne.

26. Hrad sv. Eliáša [Castel Sant´Elmo]

Pôvodne tu stále malá kaplnka, v roku 1329 bol zo sopečného tufu postavený hrad, premenený na palácový dom pre kráľa. Neskôr dostal dnešný hviezdicový tvar a zmenil sa na obrannú pevnosť, slúžil aj ako vojenská väznica. Poskytuje výhľady na záliv a dočítal som sa, že je tam prehliadka stráží.

27. Kostol sv. Vavrinca Veľkého [San Lorenzo Maggiore]

Bazilika v geografickom strede historického centra s vysokým stropom s kupolou. Kostol zahŕňa aj múzeum venované histórii tohto kostola. Múzeum je na troch poschodiach nad nádvorím. Pod kostolom je vykopaná podzemná krytá tržnica Macellum z rímske éry, ktorá bola zakrytá zosuvom bahna.

28. Cintorín fontány [Cimitero delle Fontanelle]

Ide o starobylú podzemnú kostnicu. Aby sa na cintorínoch uvoľnilo miesto pre novopochovaných, odstránili sa kosti zosnulých z predchádzajúcich rokov a boli umiestnené do jaskyne mimo mesta. Obsahuje milióny ľudských kostí. Vstup zdarma alebo platený pre organizované prehliadky.

29. Bazilika sv. Pavla Veľkého [Basilica di San Paolo Maggiore]

Barokový kostol bol postavený na mieste starovekého rímskeho chrámu a dodnes je možné vidieť dva stĺpy z pôvodnej stavby z 1. storočia. Strop zdobia obrazy na plátne, zlatá štuková výzdoba a na podlahe je farebný mramorový geometrický vzor. Zvonku je dvojité schodisko.

30. Múzeum Capodimonte [Museo e Real Bosco di Capodimonte]

Múzeum sa nachádza v kráľovskom paláci Capodimonte. Obsahuje zbierku umenia a starožitností z 13.-20. storočia, Neapolskú galériu aj výstavu súčasného umenia. Je to druhé najslávnejšie múzeum v Neapole, je tu Národná galéria. Vstupné 7,50 €.

31. Kláštor a múzeum sv. Martina [Certosa e Museo di San Martino]

Bývalý kláštorný komplex je dnes národné múzeum súvisiace s históriou mesta a Neapolského kráľovstva. Je na kopci Vomero vedľa pevnosti Sant´Elmo. Súčasťou areálu je kostol, nádvorie a terasovitá záhrada s výhľadom na more. Vstupné 6 €.

32. Kapuánsky hrad [Castel Capuano]

Druhý najstarší hrad v Neapole z roku 1100, postavili ho vedľa Kapuánskej brány v mestských hradbách. Neskôr sa hrad stal Justičným palácom [Vicaria] a suterén slúžil ako väzenie. Dnes je hrad mestskou budovou a pre širokú verejnosť je zvyčajne uzavretý. Fasádu možno najlepšie vidieť z ulice Tribunali alebo prejsť na nádvorie hradu.

33. Kostol sv. Juraja [San Giovanni a Carbonara]

Kostol zo 14. storočia na ulici Via Carbonara, ktorý stojí na vrchole eliptického dvojitého schodiska. Na vrchole schodiska je kaplnka Santa Monica. Kostol je známy mnohými hrobkami panovníkov. Za vysokým oltárom z mramoru sa nachádza 18 metrov vysoký pomník a hrob kráľa. Za oltárom je kruhová kaplnka Caracciolo di Vico s majolikovou dlažbou, stĺpmi a výklenkami. V osemhrannej kaplnke Caracciolo del Sole sú fresky a dláždená podlaha v toskánskom štýle v odtieňoch modrej. V kostole môžete vidieť niekoľko kaplniek. Vstup zdarma.

Mapa ukazuje lokalizáciu záujmových miest. Ako je zrejmé, najviac miest je sústredených 1/ v uliciach Tribunali a SpaccaNapoli a 2/ v okolí námestí Plebiscitu a Municipio neďaleko pobrežia (podklad Google maps). PDF.

4. Report

4.1 Obdobie pandémie

Naposledy sme absolvovali poznávací pobyt v zahraničí v Amsterdame v októbri 2019. V roku 2020 na jar sme mali letenky do Lisabonu (spiatočná letenka za cenu okolo 35 €) a do Bruselu (tiež okolo 30 €). Od začiatku roka sme sa v správach dozvedali, že v Číne sa rýchlo šíri nejaký vírus. Stretol som sa s myšlienkou, že vírus je „made in China“, tak nevydrží dlho. ...VYDRŽAL! A stále je tu. Ešte sme žasli ako v čínskom meste Wu-chan postavili za 10 dní funkčnú nemocnicu a zakázali obyvateľom vychádzať z domu. To sa u nás nemôže stať. ...STALO SA! Okrem tej nemocnice. U nás je iný extrém, že 10 rokov sa rieši búranie nedostavanej nemocnice Rázsochy. Vraj v rámci globálneho oživenia ekonomiky má Slovensko a Čína vybudovať diaľnicu medzi Žilinou a Pekingom. Stavbári oboch krajín sa majú pri výstavbe stretnúť v Ivachnovej. Čínski experti už zisťujú, kde to je. Čínsky vírus bol ďaleko od nás, netýka sa nás to. ...MYSLEL SOM SI!. Postupne každý večer v správach informovali o počtoch pozitívnych v európskych krajinách. Rádovo jednotky, neskôr desiatky osôb. Stále som veril, že Lisabon dáme. ...NEDALI SME! Letenky sme stornovali a niekoľko týždňov čakali, kým nám letecké spoločnosti vrátili peniaze za oba lety. Tie totiž prioritne chceli, aby si pasažieri zmenili termíny lety na neskôr, prípadne do inej destinácie, alebo si nechali peniaze na kredite, ktorý možno minúť na letenky v nasledujúcich dvoch rokoch.

Prišla celosvetová pandémia kovid-19 (koronavírus sa objavil v decembri ´19). Svojím rozsahom bola prirovnávaná k španielskej chrípke spred 100 rokmi. Pandémia tiež spôsobila ekonomickú krízu. Jednou z najviac zasiahnutých oblastí bol cestovný ruch. Biznis s cestovaním a ubytovaním spadol na dno. Častokrát sa rušili lety alebo lietali takmer prázdne lietadlá, aby si v súlade s európskymi predpismi – a v rozpore s ekologickým európskym zmýšľaním – udržali sloty, t.j. cenné časy, kedy môžu pristáť na letisko. Zo zvedavosti som viackrát pozeral ceny leteniek. V rámci Európy boli spiatočné letenky za lákavých 20-30 €, ale necestovali sme nikde. Nestál som o výlet, kde musím celý čas nosiť rúško, či respirátor - letisko, lietadlo, autobus, metro, hotel, reštaurácia, múzeum, ba dokonca v exteriéri na ulici. A predovšetkým sme necestovali v záujme vyhnúť sa vírusu a zostať zdraví.

Na jar 2022 tému pandémie a opatrení prebila téma vojny na susednej Ukrajine. Katastrofa za katastrofou. Do toho ešte globálna inflácia, negatívne tiež podporená dôsledkami vojny. Faktom je, že epidemická situácia sa v Európe zlepšovala. Počty nakazených klesali, respektíve kovid zmutoval na menej nebezpečný vírus omikron. Na druhej strane, počty zaočkovaných stúpali a situácii pomohli aj teplejšie jarné dni. Jednotlivé krajiny ohlasovali zmierňovanie opatrení.

4.2 Ideme do Neapolu

A u mňa sa OHLÁSILA TÚŽBA CESTOVAŤ. Mal som vytipovaných viac destinácií na juhu Európy a sledoval som ceny leteniek. Výber padol na Neapol, ktorý som mal v hlave aspoň dva roky. U Ryanairu som natrafil na spiatočné letenky z Viedne za 26 €. Nízka cena bola aj preto, že sme leteli mimo víkend. Dodám, že z Viedne do Neapolu má viac letov týždenne Austrian Airlines, a menej letov WizzAir. K letenke sme si kúpili sedačky vedľa seba a dva palubné kufre do 55 cm. Výsledná cena necelých 120 € pre dvoch bola fajn, ale konštatujem, že za ostatné dva roky stúpli poplatky na rezerváciu sedačiek a batožinu.

Po pár dňoch som sa zaoberal dopravou na Schwechat. Keďže návrat do Viedne bol plánovaný o 23.00 hod., nedalo sa spoľahnúť na niektorý transferový autobus do Bratislavy, ani sme si pre neskorú hodinu nechceli objednať na odvoz príbuzného. Využijeme vlastné auto a parkovisko. Zistil som však, že cenovo dostupnejšie parkovisko Mazur, ktoré sme v minulosti k spokojnosti využívali, je zatvorené. Ako dôvod uviedli pandémiu. Nepochopil som, čím bolo rizikovejšie ako parkoviská pri termináloch, dokonca kryté. Ale z webstránky Mazuru som bol presmerovaný na rezerváciu parkoviska C pri termináloch (Pc) so zľavou, tak som to rezervoval. Pri checkine letu – vydaní letenky som musel nahrať naše kovid-pasy a vyplniť formuláre o návšteve Talianska (v tom čase to vyžadovali štyri európske krajiny).

V apríli prestalo byť na Slovensku povinné prekrytie tváre v dopravných prostriedkoch a v interiéri budov. V Taliansku ešte nie. Respirátor sme mali na letisku, počas letu, v Taliansku v dopravných prostriedkoch a v interiéroch a ľudia to dodržiavali, domáci aj turisti. V reštaurácii a v malom obchode tolerovali aj bez respirátora. Vlastne, buď sme jedli vonku pred reštauráciou, alebo vošli dovnútra reštaurácie a za stolom sme boli už bez respirátora. V našom súkromnom ubytovaní to tiež neriešili.

4.3 Deň prvý

Leteli sme z viedenského letiska spoločnosťou Lauda patriacej pod Ryanair. Lietadlo bolo plné. Pri boardingu to bolo chaotické, ako už mám skúsenosť, keď sa masa ľudí natlačila k pultu pri bráne a ľudia boli vpúšťaní k lietadlu bez ohľadu na to, či mali alebo nemali prednostný nástup, či mali alebo nemali zakúpenú batožinu na palubu a bez ohľadu na rozmery batožiny, lebo viaceré kufre na prvý pohľad prekračovali dovolené rozmery (55 x 40 x 25 cm, príručná batožina 40 x 25 x 20 cm). K tomu cestujúci, čo nevedia čítať letenky s porozumením, a hoci mali sedačky v zadnej časti lietadla, nastupovali prednými dverami a potom s ostatnými bojovali v úzkej uličke lietadla.

Let ponad Chorvátsko trval 80 minút. Letisko v Neapole má jednu dráhu v zastavanej oblasti. Bol som rozhodnutý použiť kyvadlový autobus Alibus. V príletovej hale som videl automat na predaj lístkov, ale správal sa čudne, tak som sa rozhodol, že lístky kúpim u vodiča v autobuse. K a z terminálu viedla len jedna prístupová/odchodová cesta, tak sme sa ňou vydali. O 100 metrov ďalej bola zastávka autobusu Alibus, nedá sa to minúť popri zábradlí. Okrem toho tam už čakali dva autobusy. Cestou k nim sme prechádzali okolo taxíkov a vodiči ponúkali odvoz za 6 € na osobu. Dobrá cena, otázka je kam, za akú trasu? Ale každopádne pre blízkosť centra mesta by nemal byť drahý ani taxík. Nastúpili sme do autobusu, vodičovi som prstami ukázal dva lístky a zaplatil, tuším, kartou. Na moje prekvapenie nám vydal bloček z pokladne, teda nie lístok, ktorý by sa dal v meste použiť ešte na prestúpenie na MHD v rámci 90 minútovej jazdy. Preto môže byť vhodnejšie kúpiť si lístok na Alibus v automate, ktorý môžete ešte ďalej použiť v meste, napríklad na prestup na metro. Tieto autobusy boli menšie, čo je vhodné pri manévrovaní v preplnených uliciach, a na spôsob autobusu MHD, kde je priestor aj na státie a je si kde položiť kufre. Keď sa sedadlá zaplnili, pristavili ďalší autobus. Asi za 15 minút trochu divokej jazdy sme vystúpili priamo pred budovou hlavnej vlakovej stanice. O poschodie nižšie sme našli stanicu metra Garibaldi, v automate kúpili lístky po 1,10 € a odviezli sa do stanice Toledo. Tunely metra sú zjavne dosť hlboko pod zemou. Metro bolo plné a myslel som na vreckárov. Stanica Toledo je vraj najkrajšia stanica metra na svete. No, v priestore pohyblivých schodov bola krásna bielo-modrá mozaika s akýmsi komínom na povrch, ale v propagačných materiáloch sú lepšie nasvietené zábery.

Súkromné ubytovanie sme mali v Španielskej štvrti, asi 3 minúty chôdze od stanice metra, asi 50 metrov od rušnej ulice Via Toledo. Ubytovanie bolo v starom dome. V tej štvrti sú všetky domy staré, často ošarpané a pomaľované. Išlo o bytový dom, pričom na vrchnom štvrtom poschodí bolo asi 5 izieb pre ubytovaných hostí. Izba bola malá, ale moderne zariadená, takže podľa fasády domu netreba súdiť stav izby. K izbe bol malý balkón a ten už zodpovedal veku domu, preto som sa o nízke zábradlie radšej neopieral. Asi 4-5 metrov bol balkón oproti stojaceho domu. Hostia mali prístup na strešnú terasu s posedením. Ale výhľady boli akurát tak na strechy iných domov a na osvetlený kláštor San Martino na kopci.

Rýchlo sme sa zložili a vyrazili do večerných ulíc ešte sa najesť. Tešil som sa na pizzu. Pravú pizzu. V úzkych uličkách Španielskej štvrte bolo viacero reštaurácií a uličky boli plné turistov. My sme vyšli na pešiu ulicu Via Toledo a prešli sa až ku Kráľovskému palácu. Cestou späť k ubytovaniu sme sa zastavili v jednej zastrčenej pizzerii a dali si očakávanú pizzu Margerita. Dve pizze s kolou za 25 € vrátane poplatku servizio. Ide sa späť a spať, zajtra začína výlet.

Vzhľadom na pomerne neskorý let sme prvý deň nemali v pláne nič konkrétne. Druhý deň boli v pláne Pompeje a posledný tretí deň pobehať mesto a večer odlet. Dva plné dni. Predpovede počasia boli priaznivé, okolo 20 stupňov a najmä bez dažďa. Pompeje, cestu tam a späť, som odhadol tak na pol dňa, preto som uvažoval, či dať aj Vezuv. Ale stihneme obe miesta za jeden deň? V oboch sú obmedzené „otváracie“ hodiny. Uvažoval som, že sme prvý a možno jedinýkrát v tomto meste a v lokalite. Vysoké Tatry sme navštívili viackrát, ale príležitosť vystúpiť na sopku sa asi nebude opakovať. Tak to skúsme.

4.4 Deň druhý

Ráno sme vstali pripravení užiť si krásny deň. V „hotelíku“ sme mali raňajky. Také klasické talianske – jeden kroasant a káva alebo džús. Pre dospelého muža, na môj vkus a chuť trochu málo.

Zbalili sme sa a metrom sme sa presunuli do stanice Garibaldi. Plán bol cestovať vlakmi Circumvesuviano. Cesta do Ercolano a skúsiť výlet na Vezuv, potom presun do Pompejí. V okienku sme si kúpili jednosmerné lístky do Ercolano-Scavi po 2,20 €. V Taliansku platí, že lístok na vlak si musíte označiť už pred nastúpením do vlaku. Neoznačený lístok vo vlaku sa pokladá za čiernu jazdu, nečakajte sprievodcu ako na Slovensku, ktorý príde skontrolovať ho. To možno príde už revízor. Lístok sa zvyčajne označuje v označovači niekde na nástupišti, na stene prístupovej chodby alebo v turnikete ako bolo tomu v tejto stanici. Lístok sa vloží sa do otvoru a vyjde iným otvorom asi o 30 cm ďalej. Došli sme na perón so smerovou tabuľou Sorrento, kde čakalo asi tisíc ľudí. Trochu preháňam, ale keď všetci nastúpili do vlaku, bolo plno. Raj pre vreckárov a po celý čas som na to myslel a dával pozor na ruksak a podozrivé indivíduá. Bol to taký starší vlak, ktorý má pomerne dosť zastávok.

Asi 20 minút sme cestovali do stanice Ercolano-Scavi. Vyšli sme zo staničnej budovy na malé námestie, kde v suteréne bytového domu bola zreteľne označená kancelária Vesuvio Express. Smerovalo tam viac ľudí. Tu sme si kúpili lístky na Vezuv. Jeden stál 25 € a platba bola možná len v hotovosti, čo ma prekvapilo. V cene lístka bola spiatočná jazda na Vezuv za 15 € a vstupné na Vezuv za 10 €. Na lístku bolo rukou napísané, že je pre dve osoby a čas odchodu o 10.00 hod., čo bolo o 20 minút. O chvíľu asi 30 metrov od predajne lístkov pristavili autobus. Autobus bol označený číslom 2, pred nastúpením nám skontrolovali lístky, na tričká nám nalepili malé nálepky s číslom 2 a boli sme inštruovaní, že týmto autobusom sa aj vrátime. V autobuse nám ešte každému rozdali nejaký papier formátu A4. Vyčítali sme, že to bola vstupenka na Vezuv s časom o 10.40 hod. Jazda do výšky cca 1000 metrom nad blízkym morom trvala cez 30 minút. Išli sme serpentínami, často úzkou cestou a neveril som, že sa tu dokážu obísť dve autá. ...OBIŠLI! Dokonca aj autobusy. Ja by som na to ako vodič nemal nervy. Ale vodiči to mali zmáknuté. Darmo, v kancelárii v Ercolano bolo na tabuli napísané „autista professionista“, čo v preklade znamená „vodič-profesionál“, čo ma upokojilo.

Hore pod Vezuvom je malé parkovisko. Sú stánky so suvenírmi, wifi a malý obchodík s WC len pre svojich zákazníkov. Tu sme vystúpili. Ešte nám vodič na papieriku ukázal čas plánovaného odchodu o 12.30 hod. Ak ho zmeškáte, máte problém. Nemožno sa spoliehať, že vás dole zvezie iný autobus Vesuvio Express (nie s číslom 2) alebo autobus inej spoločnosti, dodávka, či taxík, čo sa tam vrtia. Takže sme mali čas dve hodiny, hoci podľa inštrukcií na lístku to mala byť hodina a pol.

Prešli sme vstupnou bránou, kde nám traja zamestnanci skontrolovali lístky a zrejme čas vstupu na ňom, ako som sa neskôr dovtípil. Nasledovala turistika. Plynulé stúpanie ukázalo, kto je ako na tom s kondíciou. Nie je to nič strašné, výstup trvá do 30 minút, predbiehali sme aj skupinu seniorov hovoriacich francúzsky. Bol to taký hnedokamenistý chodník, stačí na to bežná obuv. My sme mali tenisky a ani sme si ich nezašpinili, hoci neviem, či v noci nespŕchlo, a teda neprášilo sa. Český turista – ako ho poznáme zo spomínaných Tatier – by zvažoval, či si dá do sandál ponožky alebo pôjde naboso. V hornej časti sú asi dva-tri stánky so suvenírmi. Okolo okraja krátera je približne na polkružnici chodník, odkiaľ je možnosť vidieť do jamy až na dno. Akiste to bola náhoda, ale keď v diaľke niečo zadunelo, nejaký výstrel, či čo, a my sme stáli na vrchole aktívnej sopky, tak som si v duchu povedal, že sa asi prebúdza k životu. Zamyslel som sa, ako je monitorovaná aktivita sopky, lebo pod Vezuvov býva okolo 3 milióny ľudí. Na vrchole bolo chvíľami chladnejšie, raz som bol len v tričku, raz v mikine, určite si zoberte dve vrstvy oblečenia. Doobeda bolo čiastočne zamračené, takže Vezuv sme nevideli zdola z dediny a z Vezuvu sme nevideli dole na záliv a Neapol. Iba nachvíľu.

Naším autobusom, dvojkou, sme sa vrátili k vlakovej stanici v obci Ercolano. Bol čas obeda, sadli sme do prvej pizzerie. Zase dve pizze a trištvrte litrová fľaša s vodou – ako som si všimol, domáci pili najmä vodu – za 20 €.

Po obede sme vošli do stanice. V okienku sme si kúpili jednosmerné lístky do Pompei-Scavi za 2 €.

Na nástupišti nebola tabuľa s označením, aký vlak – na ktorý smer príde. Onedlho prišiel vlak, vpredu na lokomotíve mal vysvietený nápis Sorrento. To je náš smer. Za 20 minút sme vystúpili v stanici Pompei-Scavi. Ani nie 100 metrov od stanice je hlavný vchod do areálu Pompeje. Jeden z troch. Ešte pri stanici nám predajcovia ponúkali lístky do Pompejí s možnosťou preskočiť rad za 20 €. My sme si kúpili lístky až v pokladni pri vchode za 16 € a zobral som si mapku zdarma. Vzhľadom na poobedňajšiu hodinu tu neboli zástupy ľudí. Ale prekvapilo ma, že hoci bol pracovný deň, v areáli bolo množstvo ľudí. Ako to potom vyzerá cez víkend?

Začali sme prechádzať uličkami. Z mapky som zistil, v ktorých častiach sa majú nachádzať významnejšie objekty a tie sme chceli prejsť. Zakrátko som pochopil, že sú tu desiatky, či stovky uličiek a všetky viac-menej rovnaké. Zachované sú kamenné múry a vydláždené cesty. Zamyslel som sa, že ak takto vyzeralo mesto pred 2000 rokmi, tak skláňam klobúk pred tou civilizáciou. Okrem „bežných uličiek“ je tu veľké námestie, vo východnej časti amfiteáter, pri ňom múzeum a niekde medzi nimi veľké a malé divadlo. Pri niektorých objektoch boli popisky ako napríklad záhrada, kúpele, dom niekoho významného, či vystavené odliatky osôb v stave ako boli zasypané v kritický deň.

Pompeje sú veľký areál, môžete sa tam prechádzať celý deň. Preto by bolo vhodnejšie mať sprievodcu, ktorý prejde významnejšie miesta a doplní ich príbehmi. V pokladni boli dostupné aj audio zariadenia, ale neskúmal som v akých jazykoch. Alebo by bolo fajn niečo si vopred prečítať o tomto zaniknutom meste.

Unavení sme vyšli von rovnakým vchodom. Hneď sme vošli do stanice a kúpili lístky do Neapolu po 2,80 €. Tu sa lístky označujú v žltom označovači na stene v čakárni, až po tom sme prešli na nástupište. V Neapole sme prestúpili na Stazione Centrale na metro a nachodení sme išli na izbu trochu si oddýchnuť. Večer sme ešte vyrazili do blízkeho okolia prejsť sa a najesť.

Lístky spoločnosti EAV na vlak Circumvesuviana (corsa singola, extra urban). Prvý zľava Neapol → Ercolano-Scavi, cena 2,20 € (tarifa NA2), druhý Ercolano-Scavi → Pompei-Scavi, cena 2 € (tarifa AC2 mimo Neapolu), tretí Pompei → Neapol, cena 2,80 € (tarifa NA3).

Lístky spoločnosti ANM (urbano Napoli), prvý zľava jednorazový za 1,10 € z 2. 5. 2022, druhý celodenný za 4,50 € zo 4. 5. 2022.

4.5 Deň tretí

Cieľom bolo prejsť centrum a pobrežie tak, aby sme videli čo najviac atrakcií. Centrom prechádzajú dve rovnobežné uličky orientované východ-západ, ktoré sú plné turistov a obchodov. Jedna je tzv. SpaccaNapoli a severne od nej súbežná Via dei Tribunali.

Po raňajkách sme sa zbalili a dali arivederči. Zatiaľ čo predošlé dva dni sme si kupovali jednorazové lístky za 1,10 €, dnes ráno sme si kúpili celodenný a metrom sa presunuli na hlavnú stanicu, kde sme kufre nechali v úschovni (otvorená je do 20:00 hod., cena od 6 €). Bolo niečo cez 20 stupňov, už od rána som mal krátke nohavice a tričko s krátkymi rukávmi, takže som sa okato odlišoval od domácich Talianov, čo nosili vetrovky.

Zo stanice sme prešli námestie Piazza Garibaldi severozápadne ku Kapuánskemu hradu. Pár metrov pred ním je na námestí Kapuánska brána [Porta Capuana]. Hrad je z tejto strana ošarpaný, lepšie vyzerá od ulice Via dei Tribunali, ktorou sme pokračovali na západ. Zakrátko sme prišli ku kostolu Pio Monte Della Misericordia naľavo a najmä napravo je Neapolská katedrála. Je pred ňou malé námestie. Dočítal som sa, že v Neapole je približne 400 kostolov. Keďže centrum je stavba vedľa stavby v úzkych uličkách, častokrát som ani neregistroval, že ideme okolo nejakého kostola, nebolo to niekedy ani poznať. Aj katedrála je trochu schovaná a na rozdiel napríklad od Ríma, či Milána nestojí katedrála na nejakom veľkom námestí, aby bola neprehliadnuteľná. Pred katedrálou hliadkovali vojaci. Inak vojaci a menej často policajti postávali na viacerých významných námestiach alebo križovatkách.

Pokračovali sme ulicou Tribunali. Po stranách sú ďalšie kostoly Girolamini a na jednom mieste na malom námestí sú oproti sebe kostoly San Lorenzo Maggiore a San Paolo Maggiore. Pri kostole San Lorenzo Maggiore boli dvere s nápisom Neapolis Sotterrrata – podzemie, čo ma miatlo, lebo aj vedľa kostola San Paolo Maggiore bola nenápadná ulička, kde bola atrakcia Sotterranea. Väčšina ľudí asi zamieri južne do krátkej uličky San Gregorio Armeno. Sú tu stánky s vianočnými betlehemami, suvenírmi, fakt pekné na pohľad. Hneď vedľa uličky je kostol San Gregorio Armeno, kde sme na pár minút nakukli. Mal bohato zdobený a pozlátený interiér. Ulička San Gregorio Armeno spája ulice Tribunali so SpaccaNapoli. Ale my sme sa vrátili na ulicu Tribunali a pokračovali smerom na západ na Piazza Belini, kde je mestská brána. Odtiaľ uličkou Port Alba, kde je pizzeria Antica Pizzeria Port´Alba pokladaná za najstaršiu pizzeriu na svete. Ďalej sme sa dostali na pomerne veľké námestie Piazza Dante a dali si obed na terase.

Z tohto námestia sa môžete vydať severne ulicou Via Enrico Pessina, kde sú dostupné atrakcie ako Národné archeologické múzeum, námestie Piazza Cavour, Múzeum súčasného umenia, kostol Kostol San Giovanni a Carbonara. Západne je to na skok do stanice Montesante, kde je jedna z pozemných lanoviek a stanice metra č. 2 a vlakov Cumana, Circumflegrea, ktoré jazdia na západ od mesta, napríklad na futbalový štadión a sopečné Flegrejské polia.

My sme sa vydali južne po „našej domovskej“ ulici Via Toledo, cez námestie Toledo a ďalej, kde po pravej strane je nenápadná stanica Augusteo inej lanovky Centrale. S celodenným lístkom sme sa vyviezli hore na kopec do štvrte Vomero. Je to taká lepšia štvrť v meste a ulice nie sú také stiesnené. Odtiaľ sme sa pešo presunuli k hradu Sant´Etno, kde je vyhliadka na mesto a záliv. Cestou hore sme ešte prešli okolo stanice metra linky č. 1 ako aj hornej stanice lanovky z Montesanta. Vedľa hradu a kláštora San Martino je vyhliadka z výšky [belvedere San Martino]. Inak tento kláštor sa vyníma nad mestom a krásne sme ho videli z terasy nášho ubytovania. Potom sme zbehli dole a lanovkou sme sa vrátili na ulicu Toledo.

O pár metrov ďalej sa nachádza viac navštevovaných miest. Je tu Galéria Umberto I, ktorou sme sa prešli a dostali k divadlu San Carlo. Možno sa vydať vľavo, kde je Castel Nuovo, námestie Piazza Municipio, ktoré jedným smerom pokračuje do prístavu (je tu aj zastávka autobusu Alibus), alebo opačným smerom k palácu San Giacomo, kde sídli radnica a pred ňou je Neptúnova fontána.

My sme z Galérie Umberta prešli cez námestie Piazza Trieste s fontánou na iné veľké námestie Piazza Plebiscito. Toto je obklopené veľkým Kráľovským palácom, z druhej strany Bazilikou San Francesco da Paola („panteón“) s oblúkovou kolonádou. V jej ľavej časti sa udomácnili bezdomovci. Vedľa kolonády stoja paláce Palazzo Salerno a Palazzo della Prefettura.

Tu som bol zarazený. Čakal som, že spomínané dve veľké námestia Piazza Plebiscito a Piazza Municipio budú plné ľudí, možno pouličných umelcov. Naopak, boli ľudoprázdne a v lete tam musí byť páľava. Tak som pochopil, že masa ľudí sa pohybuje najmä v uličkách s reštauráciami, kaviarňami a obchodmi, napríklad aj v blízkej ulici Via Chiaia. Veď nie nadarmo sú práve dve ulice ohodnotené ako atrakcie č. 1 a 2.

Nakukli sme ešte do nádvoria Kráľovského paláca a pokračovali k moru k „Vajcovému“ hradu na polostrove s prístavom. Prechádzali sme okolo veľkej fontány Fontana del Gigante, ktorá sa však práve rekonštruovala. Hrad bol nedobytný, myslím tým, že sa naň nedalo dostať.

Na nábreží bol zvýšený pohyb prechádzajúcich sa ľudí. Na nábreží ďalej západne je väčší park, akvárium, Darwinovo múzeum, športoviská a iné. My sme už začali cítiť únavu nôh, preto sme sa vydali naspäť do centra. A úprimne, už som bol ochotný ísť aj na letisko.

Po nábreží sme sa dostali do prístavu Molo, odtiaľ prešli okolo Hradu Nuovo, kde robili nejaké vykopávky, ďalej cez Piazza Municipio hore k fontáne a k budove magistrátu. Odtiaľ je možno ísť na východ na námestia staníc metra Universita a Duomo alebo na trhové námestie Piazza del Mercato.

My sme zvolili trasu severne okolo kláštorného komplexu Santa Chiara na námestie Piazza del Gesu Nuovo a nazreli do kostola Del Gesu Nuovo. Tento kostol má zvláštnu fasádu, ktorá však bola z dôvodu rekonštrukcie zakrytá. Interiér kostola je bohato zdobený. No a to už sme sa dostali na ulicu SpaccaNapoli, ktorou sme sa pokračovali smerom na východ k vlakovej stanici. Zase sme natrafili na Vianočnú uličku a neskôr sme nabrali kurz akoby k stanici Nolana, kde je mestská brána Porta Nolana, a ulicou Corso Baribaldi k hlavnej stanici.

Nákres trasy

Prvá polovica trasy, orientovaná východ → západ, je zakreslená červenou farbou a rozdelená do troch snímok. Vedie od hlavnej vlakovej stanice na západ cez centrum ulicou Via Tribunali, potom južne ulicou Via Toledo na Námestie Plebiscitu a ďalej na pobrežie.

Druhá polovica trasy, orientovaná západ → východ, je zakreslená modrou farbou a rozdelená do dvoch snímok. Ide o cestu späť, a to od pobrežia a okolo prístavu cez námestie Muncipio a po ulici SpaccaNapoli k hlavnej vlakovej stanici.

Snímka 1. ↓ PDF

Červená trasa, časť 1. Trasa začína na námestí Piazza Garibaldi, nasleduje Porta Capuana a Kapuánsky hrad. Trasa ďalej vedie ulicou Via dei Tribunali z východu na západ, okrem iného okolo Neapolskej katedrály, Baziliky sv. Petra, je tu odbočka do Vianočnej uličky, ktorá spája ulicu SpaccaNapoli, a odbočka do Kostola sv. Gregora. Návrat na ulicu Tribunali, ďalej k bráne Port´Alba na Námestie Piazza Dante. Odtiaľ sa možno vydať severne k archeologickému múzeu a múzeu súčasného umenia. My sme ale pokračovali južne ulicou Via Toledo.

Modrá trasa, posledná časť 2, vedie okolo Kostola Nového Ježiša a po SpaccaNapoli k bráne Porta Nolana a na Námestie Garibaldi.

 

Snímka 2. ↓ PDF

Červená trasa, časť 2. Pokračuje ulicou Toledo až ku Galerii. Napravo je lanovka Augusteo, kam sa možno vyviezť na vrch Vomero (zelená trasa), kde je Sant´Elmo, Kláštor San Martino a vyhliadka na mesto a záliv. Po návrate z lanovky cez Galleriu okolo Teatro di San Carlo na námestie Piazza del Plebiscito s bazilikou a Kráľovským palácom a potom k pobrežiu.

Modrá trasa, časť 1. Návrat po pobreží okolo prístavu až na námestie Piazza Municipio, kde je Nový hrad a magistrát s fontánou. Ďalej trasa smeruje severne na Spacca Napoli.

Snímka 3. ↓ PDF

Červená trasa, časť 3, pokračuje južne k moru na Hrad Vajce, príp. po promenáde Caracciolo. Odtiaľ sa vrátiť po pobreží do prístavu.

Tento deň sme pri bráne Porta Capuana začali a pri inej bráne Porta Nolana skončili náš poznávací pobyt. V úschovni sme si vybrali batožinu a nastúpili do prvého Alibusu smerujúceho na letisko.

Neapol nepatrí k drahým mestám. Celý výlet – letenky (120 €), parkovanie pri letisku, ubytovanie (120 €), cestovné, strava, vstupenky, malé nákupy – vyšiel na približne 550 € pre dvoch.

Letisko je pekne zariadené, je tam dosť miest na sedenie a čakanie. Vlastne, bol večer a tých letov zostávalo málo. Navyše naše lietadlo meškalo (takže autobus z letiska do Bratislavy by sme nestihli). Potešilo ma, že z terminálu bolo krásne vidieť na dráhu s pristávajúcimi a odlietajúcimi lietadlami ako aj odbavovaciu plochu, kde som pozoroval ruch okolo lietadiel. V tento deň lietadlá vzlietali na dráhe číslo 24 (24 krát 10 = azimut 240 stupňov, t.j. juhozápad), teda nad mesto. Naše lietadlo sa nad morom otočilo doľava ponad Vezuv a nabralo smer na Jadranské more a chorvátske mesto Split, ktoré som videl v nočnom osvetlení (zaznamenanú dráhu letu som si dodatočne overil na flightradar24).

Neapol nebol pre mňa o návšteve konkrétneho objektu, múzea, kostola. Zase poukážem na to, že turistami dve najvyššie hodnotené atrakcie sú uličky. Návšteva Neapolu znamenala pre mňa skôr zažiť atmosféru mesta a možno mentalitu domácich. A výbornú pizzu. Vlastne, z Neapolu sme videli len jeden deň centrum. Ale žiť by som tam nechcel. Vážme si to, čo máme doma, na Slovensku, hoci zďaleka to nie je ideálne.

5. A ešte niečo

Ak ešte nie ste unavení čítaním, pridám zopár postrehov.

Lokality

Už som spomenul, že mnoho ľudí si Neapol spája s Vezuvom a Pompejami, ktorým sa budem venovať podrobnejšie.

Východne od Neapolu je Vezuv. Pobrežná oblasť pod Vezuvom je husto obývaná. Pri hľadaní informácií sa iste dočítate o obciach Portici, Ercolano, Torre del Greco, Torre Annunziata, Boscoreale, Pompeje, ďalej južne mesto Castellammare di Stabia až Sorrento alebo východne Salerno.

V provincii Salerna je Amalfské pobrežie [Costiera Amalfitana], ktoré je zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva pre svoju historickú a scénickú hodnotu. Typické sú strmé kopce a terasovité záhrady. Uvedené pobrežie je dlhé 40 kilometrov a patria k nemu obce ako Amalfi, Positano, Ravello, Maiori, Praiano, Certaria, Hercle, Scala, Tramonti a ďalšie. Ešte ďalej je archeologické miesto Paestum.

Západne od Neapolu, asi 3 kilometre od mesta Pozzuoli, je oblasť asi 40 sopiek, ktoré tvoria Flegrejské polia. Jednou zo sopiek je Solfatara Pozzuoli, stále aktívne vulkanické pole na ploche asi 500 x 500 metrov. Je tu vriace bahno a úniká tu oxid siričitý.

V Neapolskom zálive sú známe ostrovy Capri a Ischia a tiež ostrov Procida. Na všetky sa dá dostať lodnou dopravou z prístavu v Neapole, na Capri aj z blízkeho Sorrenta, na Procidu aj z mesta Pozzuioli.

Ostrov Capri je veľký asi 10 km2 a má skalnaté pobrežie. Pri ostrove vystupujú z mora skalné útvary Faraglioni, kade sa prevádzkujú vyhliadkové plavby. Známa je tiež Modrá jaskyňa [Grotta Azzurra]. Na ostrove je lanovka na vrch Monte Solaro, záhrady, maják Punta Carena.

Kúpeľný ostrov Ischia je vulkanického pôvodu, veľký asi 30 km2, nachádza sa tu 6 obcí. Letovisko s plážami je známe termálnymi prameňmi. Na ostrove je tiež hrad.

Ostrov Procida, nachádzajú sa tu pláže s čiernym pieskom, rybárska dedina a pevnosť.

Vezuv

V reportáži som spomínal výlet na Vezuv. Pod vrchol jazdia autobusy a dodávky rôznych agentúr, aj taxíky. Na parkovisku nižšie boli aj súkromné osobné autá. My sme použili autobus Vesuvio Express z obce Ercolano. Zopár autobusových liniek by malo jazdiť priamo z Neapolu, možno len sezónne, treba zisťovať. Z Pompejí, zo zastávky neďaleko vlakovej stanice Pompei-Scavi, jazdí na Vezuv autobus Tramvia Vesuvio. Bol to menší autobus a oplechovaný tak, že pripomínal električku (tram). Asi najlacnejšia alternatíva je autobus EAV, ktorý vychádza z Pompejí. Mám dojem, že to by mohol byť autobus pravidelnej linky, bez predchádzajúcej rezervácie nastúpite a kúpite si lístok za tarifné ceny, možno 3-4 €. Ako je zrejmé, tých možností dopravy je viac, lebo kde je dopyt, tam je ponuka služieb zrejme cestovných agentúr.

Na vrchol sopky si možno urobiť aj túru. Existuje viac trás, napríklad z obce Ercolano to trvá vraj do troch hodín. Len sa zamýšľam, keď turista vyjde hore k parkovisku a nemá lístok, aby ho pustili vyššie ku kráteru. Lebo pri našom zostupe na parkovisko tam bol oznam v takomto duchu, že je vypredané. Zrejme hore púšťajú len limitovaný počet ľudí.

Ercolano, Herculaneum

Doprava z Neapolu do Ercolana je možná napríklad vlakmi Circumvesuviana, smer Sorrento alebo smer Poggiomarino, stanica sa volá Ercolano-Scavi. Alebo vlakmi Trenitalia jazdiacimi pri pobreží, smer Salerno, stanica sa volá Portici-Ercolano. A nepochybne existuje aj viac autobusových liniek.

V obci Ercolano je Archeologický park Herculaneum. Je to len 500 metrov rovnou ulicou dole od stanice Ercolano-Scavi. Toto miesto bolo postihnuté erupciou Vezuvu rovnako ako Pompeje, ale bolo pokryté vrstvou bahna (pemzou). Areál Herculanea je v porovnaní s Pompejami menší, lacnejší (13 €) a býva tam menej ľudí.

Pompeje

Slávne Pompeje boli aj sfilmované a odporúčam vopred si niečo o nich prečítať, lebo v areáli veľkom asi 65 hektárov budete „stratení“. Areál má tri vstupy z južnej strany. Prvý, hlavný vchod Porta Marina je pri vlakovej stanici Pompei-Scavi Villa dei Misteri (Porta Marina je aj brána vo vnútri areálu, bola jednou zo siedmich brán mestských hradieb a spojovala mesto s prístavom, výbuch sopky však pobrežie posunul ďalej o kilometre). Druhý vchod je pri námestí Piazza Porta Marina Inferiore, len 300 metrov východne od prvého vchodu. Tretí vchod je pri námestí Piazza Anfiteatro alebo Piazza Immacolata. Je pri východnej oblasti areálu, kde je veľký amfiteáter.

Ako už bolo spomenuté, k prvému, eventuálne k neďalekému druhému vchodu je najlepší prístup zo stanice Pompei-Scavi, kde stoja vlaky Circumvesuviana smerujúce do Sorrenta. K tretiemu vchodu je prístup zo stanice Pompei Santuario, kde stoja vlaky Circumvesuviana smerujúce do Poggiomarina, alebo zo stanice Pompei, kde stoja vlaky Trenitalia smerujúce do Salerna. Z oboch týchto staníc je to k tretiemu vchodu asi 700-800 metrov. Ešte dodám, že v okolí prvého a tretieho vchodu má byť zastávka autobusov EAV, ktoré jazdia hore na Vezuv, cena je asi 3-4 €.

Do Ercolano/Herculanea a Pompejí jazdí z Neapolu viac pravidelných autobusových liniek (ANM, EAV, CTP, Flixbus, SITA, Busitalia). Sezónne by mal z Neapolu priamo do Herculanea a Pompejí jazdiť turistický vlak (EAV) Campania Express s vybranými stanicami.

Španielska štvrť

Španielska štvrť [Quartieri Spagnoli] je autentická časť Neapolu medzi obchodnou ulicou Toledo a štvrťou Vomero na kopci. Na tomto svahu vybudovali Španieli v 17. storočí pravouhlú sieť uličiek. V súčasnosti patrí k skôr chudobnejších štvrtiam a niektorí sprievodcovia varujú pred jej návštevou. Typické sú úzke uličky so starými domami, kde môže byť zavesené prádlo, balkóny oproti stojacich domov sú len kúsok od seba. Natrafíte na špinu a neporiadok, ale to aj v iných častiach mesta. Vo štvrti sú reštaurácie a ubytovacie zariadenia.

Jedlo

V Neapole má pôvod pizza. Pôvodne išlo o jedlo pre chudobných, jednoduchý posúch potretý cesnakom a s paradajkami. Základná pizza margherita, pomenovaná po obľúbenej kráľovnej Margherite, má tenkú kôrku a obsahuje paradajkovú omáčku, mozzarellu a bazalku. Teda možno v tom vidieť taliansku trikolóru – farby červenú, bielu a zelenú. V meste kúsok od námestia Dante pri bráne Port Alba sa nachádza najstaršia pizzeria na svete – Antica Pizzeria z roku 1830.

Neapol je aj rodiskom lasagní a syra mozzarella. Kampánia je najväčším producentom mozzarelly.

Ďalej v Neapole ponúkajú sladké pečivo sfogliatelle. Môže byť plnené pudingom (tzv. taliansky krémeš), nutellou, syrom ricotta a podobne. Ďalším pečivom je babá alebo rum babá, sú to piškóty máčané v rumovom sirupe v tvare hríbika. A trubičky dcannoli plnené pistáciovým krémom a posypané mandľami.

V reštauráciách rátajte s poplatkom za servis, akési oficiálne sprepitné. V kaviarňach sa vraj cena rozlišuje podľa toho, či si s nápojom sadnete alebo ho vypijete na stojáka.

Futbal

V meste pôsobí futbalový klub SSC Neapol, ktorý hráva zápasy na štadióne Stadio San Paolo ďalej od centra. V 80-tych rokoch tu hrával najlepší hráč toho obdobia, Diego Maradona. Po jeho smrti v roku 2020 bol štadión premenovaný na Stadio Diego Armando Maradona. A v meste je vidieť, že Maradona je pre Neapolčanov večne živý, jeho podobizeň je vidieť na mnohých miestach v meste.

V rokoch 2007 - 2019 tu hrával aj slovenský futbalový velikán Marek Hamšík, ktorý odohral viac zápasov a strelil viac gólov ako Maradona a fanúšikovia ho milovali. A možno priznanie, že ste zo Slovenska, vám môže v Neapole otvoriť dvere, pokiaľ naňho nezabudnú. V súčasnosti v klube pokračuje slovenská stopa v osobe Stana Lobotku. Pôvodne som mal v pláne navštíviť tento štadión, ale nevyšli sily a veľmi ani čas.

Iné

Takmer povinne z každého výletu kupujeme okrem chladničkovej magnetky nejaký suvenír, čo vystihuje mesto. Nevedel som, čo si vybrať. Ako suvenír sa v Neapole traduje červená paprika corno alebo maskot mesta – bábka výmyselníka Pulcinella. A všade prítomný a večný Maradona, jeho obrázky, figúrky, zástavy a pod.

Možno ste v minulosti v správach zachytili správy, že v Neapole sa v uliciach hromadil odpad. Zdôvodnené to bolo problémami s odpadovým hospodárstvom (pekný pojem), keď nemal kto vyvážať smeti. Aj pri našej návšteve boli niekde miesta, kde boli väčšie kopy sáčkov s odpadom. Sčasti to chápem, že do úzkych uličiek nechodia smetiarske vozidlá, a tak domáci vynášajú smeti na jedno miesto na širšej ulici.

Bezpečnosť

Už ako dieťa vyrastajúce v socialistickom bloku som vnímal Neapol v Taliansku ako mesto mafie. Asi z filmov, inak neviem, odkiaľ by som to mal. V článkoch o Neapole sa často preberá téma bezpečnosti. Je známe, že tu pôsobí mafia zvaná Camorra. Vraj za posledných desať rokov sa úradom podarilo potlačiť ich a turisti nie sú ohrození. Na internete sa dajú nájsť rôzne rebríčky nebezpečných miest. Napríklad podľa jedného európskeho ratingu z roku 2021 je Neapol siedmy. Na vrchných priečkach sú najmä mestá z Veľkej Británie. Pre porovnanie, toto je poradie niektorých európskych metropol: 16. Paríž, 17. Londýn, ..., 19. Rím, ..., 21. Brusel. Podľa iného rebríčka je Neapol 18-ty a pred ním sú na tom horšie mestá uvedené v predchádzajúcej vete ako aj Florencia a Miláno.

Prezradím vám jedno tajomstvo. Zločin je všade, v rôznych formách, niekde viac, niekde menej. Možno práve hotel, kde bývate, alebo reštaurácia, kde sedíte, patrí mafiánom alebo sa tam stretávajú. Domáci to možno tušia, turisti nie. V civilizovanej európskej krajine nepredpokladám prepady na ulici na bieleho dňa.

Predovšetkým je tu hrozba vreckárov. A tí sú všade, kde majú príležitosť kradnúť. Teda hlavne na miestach, ktoré navštevujú „neznalí“ cudzinci, turisti, a to preplnené ulice a najmä dopravné prostriedky a stanice. Práve z nejakého, asi z talianskeho filmu, si pamätám scénu, kde odzadu prichádza moped a spolujazdec strhne žene kabelku. Netreba to preceňovať, ani podceňovať, treba byť primerane opatrný.

Faktom je, že v Neapole sú štvrte, kde sa neodporúča chodiť vôbec, napríklad drogová a chudobná štvrť Scampia. Alebo nechodiť tam v nočných hodinách. Často sa ako nebezpečná spomína aj Španielska štvrť. My sme tam mali ubytovanie, ale upokojovalo ma, že len pár metrov od „civilizovanej“ ulice Toledo, kde sa promenádajú stovky ľudí. V tejto štvrti bol cez deň bežný život a keďže je tam veľa ubytovacích zariadení, pizzerií, trattorií a malých obchodov, bol tam veľký pohyb ľudí aj večer. Osobne som sa necítil byť ohrozený a v noci som už spal na izbe, lebo jednak som za celý deň unavený a jednak ma čaká ďalší deň chodenia kilometrov.

Na vreckárov nás upozornil aj prevádzkovateľ ubytovania, keď sme ráno odchádzali na vlak Circumvesuviana. Na vlakovej stanici boli tiež vylepené upozornenia na vreckárov. Dokonca som zo zvedavosti skúšal automat na predaj lístkov na vlak a prvé, čo sa zobrazilo, bolo takéto upozornenie. Rady, že nemáte vyzerať ako turista, je ťažko dodržať. Hovoríte inou rečou, nemáte výzor tmavého Taliana, ja som bol oblečený v letnom, domáci boli naobliekaní, so sebou som mal ruksak, fotoaparát, obzerám sa naokolo, pozerám do mapy a tak. Treba predchádzať krádeži a škode – nosiť čo najmenej cenných vecí a peňazí a mať ich primerane zabezpečené, zazipsované a umiestnené hlbšie v taške, všímať si bezprostredné okolie. Niekto sa na vás natlačí alebo odpúta pozornosť iným smerom tým, že sa vám prihorí alebo vyvolá rozruch a podobne. Videl som jednu slečnu, ktorá mala ruksak zavesený nie na chrbte, ale na hrudi, zipsy boli privrátené k telu - dosť originálne. Mám osobné skúsenosti s vreckármi a mám voči tejto hrozbe rešpekt. Viac starostí ako krádež platobnej karty alebo pár desiatok eur môže spôsobiť krádež dokladov, ktoré potrebujete na letisku aj v rámci Schengenskej zóny. Napríklad na letisku vo Viedni sme sa preukazovali len letenkou, na letisku v Neapole porovnávali letenku a osobné doklady.

Záver

Ak ste počuli alebo čítali slogan „Vidieť Neapol a zomrieť!”, nehľadajte v tom súvislosť s kriminalitou. Autorom výroku má byť  J. W. Goethe vo svojej knihe o ceste do Talianska z 18. storočia. V jednom blogu autorka vtipne napísala, že nechce zomrieť skôr ako uvidí Neapol. Lebo Neapol stojí za návštevu! A ak by som sa tam raz vrátil, určite bude čo navštíviť a zase vyraziť aj do blízkeho regiónu.

6. Odkazy

SK/CZ

https://travelhacker.blog/tag/neapol/

https://www.povlastniose.eu/blog/258-co-videt-a-navstivit-v-neapoli-vylet-do-pompeji-a-na-ostrov-procida

https://www.cestopisy.net/2847-pamatky-neapol.php

https://cestovanie.sme.sk/c/22785851/neapol-sorrento-rozhovor-sprievodkyna.html

https://www.milujemcestovanie.sk/vidiet-neapol-a-pompeje-vezuv-capri/

https://smilingway.cz/neapol-pamatky/

https://www.primatravel.sk/blog/65/neapol-laska-na-druhy-pohlad

https://sk.topworldtraveling.com/articles/travel-guides/15-best-day-trips-from-naples.html

https://www.icesty.cz/neapol/

EN

https://www.wikinapoli.com/Home

https://www.introducingnaples.com

https://www.napolike.com/tourism/

https://www.visitnaples.eu/en

https://en.wikipedia.org/wiki/Naples

https://wikitravel.org/en/Naples

ttps://www.tripadvisor.com/Attractions-g187785-Activities-c47-a_allAttractions.true-Naples_Province_of_Naples_Campania.html

https://ontheworldmap.com/italy/city/naples/

http://www.visitaliacard.com/index.php/napoli-card/public-transport-napoli

https://www.napolike.com/tourism/Tickets/

7. Fotky

Deň druhý. Kráter sopky Vezuv. Na dne môžte dolovať štrk. ↓

Pompeje, námestie. V pozadí je Vezuv.

Pompeje, amfiteáter.

 

 Deň tretí. Kapuánska brána. ↓

 

 Kapuánsky hrad od ulice Tribunali.

 Ulica Tribunali. Toto je starý Neapol. ↓

 

 Neapolská katedrála, priečelie.

 Neapolská katedrála, interiér. 

 Bazilika sv. Pavla. ↓

A v uličke naľavo od nej Sotterranea - vstup do podzemia.

Oproti bazilike je Kostol sv. Lorenca. Je tam iný vstup do podzemia. Vpravo je Vianočná ulička.

Ulica sv. Gregora Arménskeho alebo Vianočná ulička so stánkami.

Z uličky možno vkročiť do Kostola sv. Gregora Arménskeho.

 

Najstaršia pizzeria na svete na ulici Porta Alba.

Námestie Danteho. ↓

Španielska štvrť. Jedna z uličiek aj s Maradonom.

 

Výhľad na mesto (a záliv) z vyhliadky pri Kláštore sv. Martina. Na oblohe vzlietajúce lietadlo.

 

Galéria Umberto zvnútra.

Divadlo sv. Karola, pohľad od Galérie.

 

Námestie plebiscitu. Kráľovský palác. ↓

Bazilika sv. Františka, pripomína Panteón v Ríme.
A zakrivená kolonáda pripomína Námestie sv. Petra vo Vatikáne.

 

Hrad Vajce na pobreží.

 

Výhľad od pobrežia na Vezuv vpravo.

 Námestie Municipio.
V zábere je budova magistrátu, nad ňou na kopci Vomeri Kláštor sv. Martina, pred ňou Neptúnova fontána.

 

Nový hrad. Spredu sú vidieť tri veže a biely víťažný oblúk.

 

Kostol Nového Ježiša.

 

 Brána Nolana.

3
 

Komentáře

Zatím nebyly přidány žádné komentáře. Buďte prvním, kdo napíše komentář
Máte Již Registraci? Přihlašte se zde
Host
středa 9. říjen 2024

Captcha Obrázek

By accepting you will be accessing a service provided by a third-party external to https://www.go2trip.eu/

Používáním stránky souhlasíte s využitím cookies které zajistí její správnou funkčnost a lepší služby