AMSTERDAM 2019

1. Úvod

Amsterdam je hlavné a najväčšie mesto Holandského kráľovstva, hoci vláda, parlament a kráľ sídlia v Haagu, ako aj slovenská ambasáda. Amsterdam sa nachádza v provincii Severné Holandsko a patrí do metropolitného regiónu nazývaného Randstad (oblasť miest Amsterdam, Haag, Rotterdam, Utrecht a ďalšie). Amsterdam je vodnou cestou spojený so Severným morom. Mesto má približne 850 tisíc obyvateľov mnohých národností a údajne aj rovnaký počet bicyklov. Pre mesto sú typické kanály, preto sa Amsterdam nazýva Benátkami severu. A podobne ako Benátky sa už bráni nájazdu turistov.

2. Doprava

Vyše 10 kilometrov juhozápadne od centra Amsterdamu leží letisko Schiphol (kód AMS). Ide o tretie najvyťaženejšie letisko v Európe so 6 dráhami. Je základňou pre domáce aerolinky KLM, najstaršie na svete, ktoré v októbri oslávili 100 rokov. Z Viedne tam lietajú spoločnosti KLM, Austrian Airlines a nízkonákladové easyJet a Level. My sme leteli lacnejším easyJetom, kde ceny spiatočných leteniek na jeseň začínali približne od 60 €.

2.1 Transfer z letiska Schiphol

Vlak

Vlak je najrýchlejší spôsob ako sa dostať do centra Amsterdamu. Ak nerátame medzinárodné rýchliky, tak možno použiť holandské vlaky - osobný Sprinter alebo rýchlik Intercity. Sprinter má tieto stanice: Schiphol – Amsterdam-Lelylaan – Amsterdam-Sloterdijk – Amsterdam-Centraal Station (hlavná stanica, označovaná aj skrátene Amsterdam Centraal alebo skratkou Amsterdam CS). Cestovné z letiska na hlavnú stanicu je 4,50 € plus poplatok 1 € za kúpu papierového lístka z automatu. Vlaky jazdia viackrát za hodinu a jazda trvá asi 16-18 minút. Po rovnakej trase má jazdiť aj Intercity. Myslím, že cestovné je rovnaké a jazda trvá kratšie.

Toto bola popisovaná severná trasa do mesta. Ešte je možnosť cestovať južnou trasou stanicami: Schiphol - Amsterdam-Zuid – Amsterdam-RAI (výstavisko) a ďalej južne Bijlmer-Arena (štadión, športoviská). Táto trasa však nevedie do centra a je potom potrebné v staniciach Zuid alebo RAI prestúpiť napríklad na metro M52.

Autobus

Letiskový expresný autobus č. 397 (Airport Express) spoločnosti Connexxion jazdí medzi letiskom a autobusovou stanicou Elandsgracht viackrát za hodinu. Trasa vedie do širšieho centra z juhu s medzizastávkami napríklad Museumplein – Rijksmuseum – Leidseplein. Treba lístok BTM za 6,50 € a jazda trvá asi 40 minút. Tento autobus nejazdí na vlakovú stanicu Centraal. V noci je táto linka nahradená nočným autobusom N97 a tento pokračuje na námestie Dam až na stanicu Centraal.

Iný autobus č. 69 spoločnosti GVB jazdí z letiska len na vlakovú stanicu Amsterdam-Sloterdijk s množstvom medzizastávok. Obyčajný lístok stojí 3,20 €, jazda trvá asi 40 minút. O jeho použití uvažujte, ak by ste mali ubytovanie na jeho trase.

2.2 Transfer z letiska Eindhoven

Vzhľadom na obsadenosť letiska Schiphol je iste problém pre letecké spoločnosti otvoriť si tam nové linky. A ak áno, letiskové poplatky nebudú malé, čo sa premietne do vyšších cien leteniek. Preto iné nízkonákladové letecké spoločnosti Ryanair, LaudaMotion a Wizz Air alternatívne lietajú na malé letisko pri Eindhovene. Z Bratislavy tam od apríla 2019 lieta Ryanair pondelok a piatok a ceny spiatočných leteniek sú nižšie ako u easyJetu.

Letisko je od Eindhovenu vzdialené len 7 kilometrov západne. Vzdialenosť medzi mestami Eindhoven a Amsterdam je okolo 120 km. Transfer z letiska pri Eindhovene do Amsterdamu je možný priamym autobusom alebo prestupom na vlak v Eindhovene.

Dočítal som sa, že expresný autobus AirExpressBus jazdí od letiska priamo do Amsterdamu k stanici Centraal s jednou medzizastávkou v Utrechte. Jednosmerný lístok stojí 24 €, spiatočný 40 €. Lístky možno kúpiť v príletovej hale alebo trochu lacnejšie na internete. Autobus jazdí 6-krát denne a jazda trvá asi 1:45 hod. Na rovnakej trase a za rovnakú cenu by mali jazdiť aj autobusy spoločností FlixBus a Terravision.

Inou možnosťou je dostať sa miestnym autobusom č. 400/401 alebo taxíkom z letiska na vlakovú stanicu v Eindhovene a potom pokračovať vlakom Intercity z Eindhovenu do Amsterdamu-Centraal s tromi medzizastávkami, prípadne s prestupom v stanici Utrecht-Centraal. Autobus vyjde na 4 €, rýchlik na 21 €, taxi tak na 25 €. Lístok na autobus sa kupuje u vodiča. Lístok na vlak kúpite v stanici z automatu. Je však možnosť už v príletovej hale letiska v žltom automate železníc kúpiť kombinovaný lístok na autobus a vlak. Autobus do mesta jazdí 4 až 6-krát za hodinu a jazda trvá asi 20 minút. Vlak jazdí každú polhodinu a jazda trvá asi 1:20 hod.

Odporúčanou voľbou je expresný autobus a podľa cien leteniek teraz môžete porovnávať a prepočítavať, či letieť na Schiphol alebo do Eindhovenu.

2.3 Doprava v meste

Verejnú dopravu v Amsterdame zabezpečuje predovšetkým mestský dopravný podnik GVB (Gemeentelijk Vervoerbedrijf), ktorá prevádzkuje metro, električky, autobusy aj trajekty cez rieku IJ. Okrem toho na dopravu v meste a v okolí možno použiť vlaky holandských železníc NS [Nederlandse Spoorwegen] a tiež regionálne autobusy spoločností Connexxion, EBS a Arriva. Tu je plánovač jázd.

Metro

Metro má 5 liniek s označením M50 až M54, spolu 39 staníc. Pozretím do mapy liniek zistíte, že trasovanie metra nie je optimálne. Jednotlivé linky majú viaceré úseky tratí rovnaké. Pri vlakovej stanici Centraal majú stanicu 4 linky metra. V lete 2018 bola otvorená severojužná linka M52, ktorá prechádza centrom, pokračuje ďalej na sever od stanice Centraal a v budúcnosti má byť predĺžená južne na letisko. Mimo centra sú trate metra vedené na povrchu.

Linky metra aj vlakové stanice v meste

 

Električky

Električky sú rozšírené a predstavujú hlavný spôsob dopravy v centre. V prevádzke je 15 liniek, z toho až 9 liniek vychádza z hlavnej stanice. Tie, čo smerujú do východnej časti mesta, majú pri stanici Centraal nástupištia označené písmenom A, tie do západnej časti písmenom B.

Nové moderné električky majú 5 dverí. Nastupuje sa prvými a štvrtými dverami, ktoré sú označené slovom „Welkom“, v preklade vitajte. Ostatné dvere slúžia na vystupovanie a zvonka sú označené značkou zákaz vjazdu. Lístok by sa mal dať kúpiť aj u vodiča. A pre nás nezvyčajné je, že pri štvrtých dverách je konduktor, ktorý tam sedí za pultom, a dozerá na to, či ľudia majú lístky, respektíve predáva lístky.

Mapa koľajových prostriedkov.

Autobusy

Autobusy MHD sú v modrej farbe. Nastupuje sa prednými dverami.

Tu je veľká mapa vrátane liniek autobusov.

Vlak

Vlaky Sprinter stoja v každej stanici a sú používané na lokálnu dopravu. Vlaky Intercity stoja len vo väčších staniciach Centraal, Sloterdijk, Zuid, Amstel a Bijlmer Arena.

Na cestovanie vlakom treba jednorazový lístok (papierový s príplatkom 1 €) alebo OV-kartu. Jednorazový lístok môže by jednosmerný [Enkele Reis / Single] alebo spiatočný [Dagretour / Day Return]. Cestovné z letiska Schiphol na Amsterdam Central je 4,50 € + poplatok 1 € za jednorazový lístok.

Mapa

 

Trajekty

Severne od vlakovej stanice Centraal je rieka, či skôr jazero IJ, cez ktorú zdarma premávajú trajekty, čím tak spájajú severnú časť mesta s centrom. Má viac liniek, najfrekventovanejšia je najkratšia od stanice Centraal k Buiksloterwegveer, odkiaľ sa možno dostať k A´DAM Lookout. Trasy sú dobre vyznačené aj v Google maps.

Mapa

2.4 Lístky

V ponuke je viac lístkov, čo môže byť pre cudzinca zložité.

Obyčajný lístok GVB [GVB 1 uur / GVB 1 hour ticket] – stojí 3,20 € a platí 60 minút od prvého označenia na metro, električky a autobusy spoločnosti GVB. Počas platnosti lístka možno ľuvoboľne prestupovať. Tento lístok neplatí na jazdu z/na letisko vlakom alebo autobusom č. 397, ani nočným autobusom. Vzhľadom na nie malú cenu nie je vhodný na krátku trasu.

Obyčajný lístok BTM (Bus-Tram-Metro) – stojí 6,50 € a platí 90 minút od prvého označenia na dopravné prostriedky GVB (autobusy GVB, električky a metro) a tiež na autobusy spoločnosti Connexxion/EBS. Platí aj na autobus č. 397 (Connexxion), ktorý spája Schiphol a námestie Leidseplein. V porovnaní s obyčajným hodinovým lístkom GVB ho teda možno použiť vo viacerých dopravných prostriedkoch, má dlhšiu časovú platnosť a preto je aj cena vyššia. Neplatí na nočný autobus.

Denný lístok [jednodňový GVB Dagkaart / GVB Day Ticket, viacdňový GVB Meerdagenkaart 2-7 dagen / GVB Multi-Day ticket] – stojí 8 až 36,50 € a platí na 1 až 7 dní na všetky dopravné prostriedky GVB. Platnosť lístka je na 24-hodinovej báze, teda presnejšie vyjadrené ide o 24, 48, 72, 96, 120, 144 a 168 hodinové lístky. Príklad: ak dvojdňový lístok prvýkrát použijete (aktivujete) pondelok o 15:00 hod., jeho platnosť končí stredu o 15:00 hod. Ceny:

Amsterdam Travel Ticket stojí od 17 € a platí 1 až 3 dni. Ide tiež o denné lístky, ktoré umožňujú cestovať prostriedkami GVB ako je to pri denných lístkoch z predchádzajúceho odseku. Naviac umožňujú aj dopravu z/na letisko vlakom NS alebo expresným autobusom č. 397/N97. Tiež nimi možno jazdiť domácimi vlakmi NS 2. triedy v rámci Amsterdamu medzi stanicami na území mesta: Centraal, Lelylaan, Sloterdijk, Zuid, RAI, Duivendrecht, Bijlmer-Arena, Holendrecht, Muiderpoort, Amstel, Sciencepark a Diemen. Pozor, tento typ denných lístkov platí na kalendárny deň, respektíve do 04:00 hod. nasledujúceho dňa. Príklad: ak si dvojdňový lístok aktivujete pondelok o 15:00 hod., jeho platnosť končí stredu o 04:00 hod. Ceny:

Amsterdam & Region Travel Ticket na 1 až 3 dni, platí na cestovanie v Amsterdame aj v regióne, napríklad Waterland – oblasť rybárskych dedín, Zaanse Schans, pláže, tulipánový Keukenhof a iné. Platí na kalendárny deň pre prostriedky GVB (autobusy, električky, metro), vlaky NS a regionálne autobusy Connexxion a EBS.

Mapa a ceny:

OV-karta [OV-Chipkaart / OV-Chip Card] je plastová karta s kreditom, ktorú možno použiť na verejnú dopravu v celom Holandsku, nielen v Amsterdame. Je to obdoba londýnskej Oyster Card. Sú dva druhy: 1/ osobná, s osobnými údajmi a fotografiou, ktorá je len pre obyvateľov Holandska, a 2/ anonymná pre hocikoho bez potreby preukazovať totožnosť. Anonymná stojí 7,50 € bez kreditu a platí 4 až 5 rokov. Potom treba kúpiť kredit, maximálne je to 150 €. Kartu možno kúpiť v automatoch v staniciach metra aj v stánkoch, niektoré aj s kreditom. Jednu OV-kartu nemôže použiť viac osôb v skupine.

Cestovné sa z karty strháva podľa prejdených kilometrov (sú sadzby za kilometer) a spravidla je to lacnejšie ako používanie obyčajných jednorazových lístkov. Pri cestovaní v Amsterdame sa platí 0,162 € za kilometer jazdy (ráta sa každých 50 metrov) a aj poplatok za nastúpenie 0,96 €. Ak urobíte prestup na iný prostriedok do 35 minút, ďalší poplatok za nastúpenie sa neplatí. Takže napríklad cestovné za 5 km je 1,77 € (0,96+5x0,162), čo je takmer polovica obyčajného lístka v cene 3,20 €. Na karte musí byť minimálny zostatok 4 €, pre cestovanie vlakom minimálne 20 €. Pri cestovaní vlakom sa platí štandardné cestovné. Karty, ktoré neboli zakúpené vo vlakových staniciach, je potrebné pre používanie vlakom ešte aktivovať v pokladni alebo v automate NS. Na OV-kartu by sa mali dať nahrať denné lístky.

Pre krátkodobých návštevníkov táto karta nemusí byť výhodná, keďže počiatočný poplatok 7,50 € je nevratný, a mali byť uvažovať skôr o denných lístkoch. Vrátenie zostatku kreditu je možné v kanceláriách dopravcov, kde sa vyplní dotazník. Ak je kredit vyšší ako 30 €, na bezhotovostnú refundáciu treba mať bankový účet v holandskej banke. Naopak, OV-karta sa oplatí tomu, kto plánuje veľa cestovať, cestuje do Holandska na dlhší pobyt alebo tam cestuje opakovane. Už som spomínal, že pri kúpe jednorázového papierového lístka na vlak, napríklad z automatu, sa k cestovnému pripočíta ešte poplatok 1 €. Ak používate na cestovanie vlakom OV kartu, poplatok sa neplatí. Tieto OV-karty sa však nepoužívajú na medzinárodné cesty.

Nočný lístok [GVB Nachtbus / GVB Night Bus Ticket] na autobusy GVB stojí 4,50 € a platí 90 minút vrátane prestupov. Lístok sa kupuje bezhotovostne u vodiča alebo sa použije OV-karta. Nočný lístok na autobusy Connexxion a EBS stojí 5,50 € alebo 4,50 € s použitím OV-karty. Tieto autobusy jazdia približne v čase 00:30-07:00 hod. (bežná MHD začína o 06:00 hod.) a vychádzajú zo stanice Centraal.

Ešte sú v ponuke aj iné lístky, ale tými nebudem zaťažovať.

Kúpa lístkov

Lístky možno kúpiť v kanceláriách dopravcov, v stánkoch a predovšetkým v predajných automatoch ako aj v autobuse a v električke. Automaty na lístky do dopravných prostriedkov GVB sú v modrej farbe, nachádzajú sa v každej stanici metra aj na ďalších miestach. Automaty na lístky na vlak sú v žltej farbe a nachádzajú sa v priestoroch vlakových staníc. V autobuse u vodiča si môžete kúpiť obyčajný lístok alebo 24-hodinový lístok. V električke u vodiča (nemám to vyskúšané) alebo u konduktora si môžete kúpiť obyčajný lístok, 24-hodinový lístok a zrejme aj 48-hodinový lístok. Platby sú možné len platobnou kartou (vrátane autobusov a električiek), v niektorých automatoch aj hotovosťou. Každá osoba musí mať svoj lístok.

Tu len poznamenám, že toto vypovedá o tom, že sa preferuje bezhotovostný styk. Na druhej strane sme boli v múzeu a v menších obchodoch, kde možno platiť len v hotovosti. A dokonca v stredne veľkom supermarkete, kde neakceptovali platobné karty Visa a Maestro, tak sme za nákup platili hotovosťou. Čo však nie je problém, keďže Holandsko používa euro.

Označovanie lístkov

Platí pravidlo, že lístky musíte označovať pri začatí a ukončení každej jazdy (nastúpenie/vystúpenie) vrátane prestupov. Lístok alebo OV-karta sa priloží k čítačke. V autobusoch a v električkách sú označovače pri všetkých dverách, v metre a vo vlakových staniciach sú spravidla turnikety. Ak aj nie sú, treba označovače hľadať niekde pri vstupe na nástupište, môžu byť na stene alebo na stĺpikoch ako je tomu na vlakovej stanici Schiphol pred vstupom do podzemia. Pri začatí jazdy označovač pípne raz, pri ukončení dvakrát, takže keď napríklad z autobusu vystupuje veľa ľudí, je to taká zvonkohra. Lístky začínajú platiť prvým označením, ktorým sa vlastne aktivujú. Pri denných lístkoch si zbežne zapamätajte, kedy ste ho aktivovali, aby ste vedeli, kedy mu končí platnosť.

V dopravných prostriedkoch je bežne displej, ktorý zobrazuje nasledujúcu zastávku. V autobuse a v električke sa má stlačením červeného tlačidla oznámiť vodičovi, že na nasledujúcej zastávke budete vystupovať. Ak ho už niekto stlačil pred vami, na displeji sa zobrazuje červeným textom „stop“ (zastávka). V autobuse je takých tlačidiel aspoň 20.

Turistické lístky Iamsterdam City Card na 24, 48, 72, 96 a 120 hodín platia na dopravu GVB ako aj na vstupy zdarma do atrakcií (vyše 40 múzeí vrátane plavby kanálmi) a iné zľavy.

Ceny:

3. Atrakcie

Prehľad atrakcií a mapa podľa webovej stránky VisitaCity:

1. Námestie Dam. Hlavné námestie, kde sa nachádza Kráľovský palác [Koninklijk Paleis], kostol Nieuwe Kerk [Nový kostol] s vyrezávanou kazateľňou, ktorý slúži na korunováciu panovníkov a kráľovské svadby, Národný pamätník obetiam vojny [Nationaal Monument], či Múzeum voskových figurín. Sú tu stánky, bary, pouliční umelci, na jar karnevaly.

2. Vyhliadková plavba po kanáloch v trvaní jednej hodiny okolo viacerých zaujímavých budov. Vstupné od 11 €.

3. Dom Anny Frankovej [Anne Frank Huis]. Dom, kde sa počas dvoch rokov 2. svetovej vojny schovávala Anna Franková s rodinou a ďalšie osoby a zanechala tam svoj denník. Múzeum obsahuje osobné veci židovského dievčaťa a jej rodiny. Vstupné 10 €, lístky sa predávajú len online a nekupovať na poslednú chvíľu.

4. Námestie Leidseplein s pouličnými umelcami. Predstavuje aj dopravný uzol.

5. Múzeum Van Gogha obsahuje najväčšiu zbierku holandského maliara Vincenta van Gogha a ďalších umelcov. Nachádza sa v dvoch prepojených budovách. Vstupné 19 € z automatu.

6. Múzeum Rijksmuesem je národné múzeum zamerané na históriu a umenie Holandska. Vstupné 19 €.

7. Vondelpark je najznámejší a najväčší park v meste.

8. Kostol Oude Kerk [Starý kostol] je najstarším kostolom v meste. Sú tam aj hroby a pozlátené organy. Paradoxne sa nachádza v štvrti červených svetiel. Vstupné 12 €.

9. Múzeum Dom Rembrandta [Museum Het Rembrandthuis]. Dom slávneho holandského maliara Rembrandta, v ktorom žil v 16. storočí. Vstupné 14 €.

10. Múzeum fotografií Huis Marseille obsahuje aj fotografie zo súčasnosti. Vstupné 9 €.

11. Prehliadka pivovaru Heineken. Ide o starší pivovar. Vstupné 18 €.

12. Múzeum Stedelijk je múzeum súčasného a moderného umenia. Vstupné 18 €.

13. Múzeum Van Loon. Dom zakladateľa holandsko-indickej spoločnosti menom Willem van Loon. Vstupné 9 €.

14. Dedina Zaanse Schans. Tradičná vidiecka architektúra s veternými mlynmi. Doprava vlakom Sprinter z Amsterdam Centraal do stanice Zaandijk Zaanse Schans, sú to štyri zastávky v smere na Uitgeest. Spiatočný lístok vyjde na 7 € a jazda trvá 20 minút.

15. Dedina Volendam. Bývalá rybárska dedina známa svojimi malými a farebnými domami pri prístave. Doprava autobusom č. 316 z Prins Hendrikkade v smere Volendam - Edam. Lístok stojí asi 5 € a jazda trvá 25 minút.

16. Ostrov Marken s peknými domčekmi. Doprava autobusom č. 315 zo Station Noord na konečnú. Lístok stojí asi 5 € a jazda trvá 25 minút.

17. Amsterdamské múzeum venované histórii mesta. Vstupné 15 €.

18. Múzeum Allard Pierson obsahuje zbierku starovekých artefaktov. Vstupné 10 €.

19. Štvrť červených uličiek [Rosse Buurt, angl. Red Light District]. Vo štvrti Wallen sú typické ulice so sexuálnym priemyslom. Platí tu zákaz fotiť (pracujúce ženy).

20. Múzeum Jood Historich. V štyroch synagógach je múzeum venované židovskému náboženstvu a životu Židov.

21. Múzeum Willet-Holthuysen. Pani s týmto menom zanechala svoj „kanálový dom", aby sa z neho stalo múzeum. Expozíciou je jeho dobové zariadenie. Vstupné 12 €.

22. Mesto Delft medzi Rotterdamom a Hágom, charakteristické svojimi domami a univerzitou.

23. Artis Royal ZOO. Zoologická záhrada, súčasťou je akvárium, planetárium, lesný dom, vtáčí dom, motýlí dom a historický park. Vstupné od 24 €.

24. Mesto Rotterdam. Druhé najväčšie mesto v krajine, známe svojou architektúrou a má najväčší prístav v Európe.

25. Mesto Haag je politickým sídlom Holandska. Žili tu viacerí holandskí panovníci, sídlia tu národné a medzinárodné inštitúcie ako napríklad Medzinárodný súdny dvor. Údajne Amsterdam sa spomína v holandskej ústave ako hlavné mesto iba v súvislosti s korunováciou monarchu. Obľúbenou atrakciou je park Madurodam s miniatúrami holandských miest.

26. Kráľovský palác [Koninklijk Paleis] je jeden z troch kráľovských palácov v krajine a slúži na reprezentačné účely aj ako múzeum pre verejnosť. Pôvodne bol postavený ako radnica. Vstupné 10 €.

27. Kvetinový trh [Bloemenmarkt] na kanáli Singel, kde nájdete nielen tradičné holandské tulipány.

28. Múzeum Ons´ Lieve Heer op Solder [Múzeum nášho Pána v podkroví] je najstaršie múzeum v meste. Ide o utajovaný kostol v podkroví troch kanálových domov. Vstupné 12 €.

29. Vedecké centrum Nemo je vzdelávacie centrum s exponátmi. Vstupné 17 €.

30. Kostol Westerkerk [Západný kostol] bol svojho času jeden z najväčších kostolov na svete, bol tam pochovaný Rembrandt (pamätná tabuľa). Vstupné na vežu [Westertoren] vysokú 85 metrov je 9 €.

31. Námorné múzeum [Het Scheepvaartmuseum], súčasťou je replika plachetnice z 18. storočia. Vstupné 16 €.

32. Múzeum Hash, Marihuana & Hemp je venované rastline konope. Vstupné 9 €.

33. Botanická záhrada Hortus [Hortus Botanicus] zo 17. storočia obsahuje tisíce rastlín a motýlí skleník. Vstupné 10 €.

34. Kráľovský palác je aj v bode 26.

35. Trh Albert Cuyp [Albert Cuyp Markt] je najväčší trh v meste. V nedeľu je zatvorené.

36. Antropologické múzeum Tropenmuseum „tropických“ oblastí. Vstupné 16 €.

37. Panoramatická vyhliadka z veže A´DAM Lookout vo výške 100 metrov. Veža sa nachádza severne od stanice Centraal, možno sa tam dostať trajektom a výstup je výťahom so svetelnými a zvukovými efektami. Vstupné 13 €.

38. Múzeum voskových figurín Madame Tussauds. Vstupné od 20 €.

V Holandsku sú ešte jedny "Benátky" - dedina s názvom Giethoorn, vzdialená z Amsterdamu hodinu a pol cesty autom. Pri naštudovaní Amsterdamu a jeho atrakcií som zistil základné zemepisné pojmy ako: gracht=kanál, plein=námestie, straat=ulica, kerk=kostol, huis=dom, koninklijk=kráľovský, markt=trh, brug=most, toren=veža, svetové strany noorden=sever, zuiden=juh, oosten=východ, westen=západ. V Holandsku sa používa holandčina, ktorá sa radí k západogermánskym jazykom, ale veľa domácich hovorí anglicky.

4. Správa z pobytu

Amsterdam patrí medzi najviac navštevované mestá v Európe a tak som bol tiež naň zvedavý. Z Bratislavy je to po cestách asi 1200 km. Priame autobusy jazdia napríklad z Viedne, Brna a z Prahy. Vlaky len s prestupmi.

My sme si vybrali let easyJetu z Viedne. Auto sme nechali na parkovisku Mazur, kde už niekoľko mesiacov trvá 25 % zľava, ak pri internetovej objednávke vložíte kód „mazur25“. EasyJet na tejto trase lieta 6 dní v týždni, pondelok a piatok až dva lety denne. Keďže Amsterdam pre našinca nie je lacný, každá ušetrená noc ubytovania je dobrá. Naviac, samotný Amsterdam sa dá obehať za deň-dva podľa individuálneho záujmu. Pondelok sme si vybrali ranný let o 9:45 hod., stredu sme odlietali späť o 13:30 hod. Takže na spoznávačku sme mali jeden a pol dňa, stredu už nerátam. Let trvá približne 1:30 hod. Tam sme leteli tuším na airbuse 319, späť na airbuse 320 s pohodlnými sedačkami.

V októbri bola najnižšia cena spiatočnej letenky za 57 € na osobu. Ak kupujete v easyJete letenky pre viac osôb naraz, tá cena na osobu sa znižuje (nepoznám presné podmienky, mohlo byť to byť tým, že pri každej rezervácii sa platí jeden poplatok, ktorý sa tak rozpočíta na viac osôb). Základná cena za dve letenky mala byť 114 €, nakoniec to bolo len 96 €. Spolu s rezerváciou sedačiek nás dve letenky vyšli na 122 € a v tejto cene bol aj bežný palubný kufor.

S britským easyJetom to bol náš prvý let, tak urobím isté porovnanie s írskym Ryanairom, s ktorým lietame najčastejšie. Obe spoločnosti majú svoju webovú stránku aj v češtine. Všeobecne možno asi skonštatovať, že letenky easyJetu sú drahšie ako letenky Ryanairu. Treba však zdôrazniť, že easyJet lieta na hlavné letiská, zatiaľ čo Ryanair väčšinou nie (napríklad, čo sa týka Amsterdamu, easyJet lieta na Schiphol, Ryanair do Eindhovenu). EasyJet má v cene bežnej letenky jednu batožinu do rozmerov 56x45x25 cm bez ohľadu na hmotnosť. Ryanair má v cene bežnej letenky jednu malú batožinu do rozmerov 40x20x25 cm, pričom za bežný palubný kufor s rozmermi do 55x40x20 cm si musíte už priplatiť (formou prednostného nástupu s dvomi batožinami alebo ako odbavená batožina do 10 alebo do 20 kg). Rezervácie sedačiek sa mi zdajú byť o niečo lacnejšie u Ryanairu. EasyJet má airbusy, Ryanair boeingy 737-800 (jeho dcérska firma LaudaMotion má tiež airbusy). Rovnaké sú si v tom, že majú len ekonomickú triedu s nahustenými sedačkami. Ak si dobre pamätám, pri objednávke easyJet nepožaduje zadať dátum narodenia a osobný doklad. Z lietadla a letu easyJetom som mal dobrý pocit, stewardi ponúkli len občerstvenie, žiadny zbytočný cirkus.

Pri online objednávke u easyJet som odklikol len palubnú batožinu. Odkázalo ma to do druhého okna s upozornením, že žiadnu inú batožinu už nesmieme mať. Preto sme to vyriešili tak, že pri nastupovaní pri bráne (gate) som ja malý ruksak a manželka dámsku kabelku vložili do svojich palubných kufrov. Nevedel som, nakoľko prísne to budú kontrolovať (a spoplatňovať), ale všimol som si aj ženy so štandardnými letenkami (nie s prednostným nástupom) ako prechádzali bránou s kufrom aj s kabelkou, takže to bolo prehliadané a tolerované. Hoci každý cestujúci easyJetu má právo v cene bežnej letenky na jednu batožinu do 56 cm so sebou, na palubu do skriniek nad hlavami vpustia len prvých 70 kusov. To bol aj náš prípad, tak som potom už nevidel, ako to riešili s ďalšími. Myslím, že ďalšie kufríky pri bráne označovali páskou a pasažieri ich priniesli dole k lietadlu, tam ich odovzdali na vozík, pracovníci letiska ich naložili do podpalubia lietadla a v cieľovom letisku boli vydané na batožinový kolotoč. A hoci Ryanair umožňuje uložiť do skriniek až 90 batožín, v easyJete to nebolo o nič lepšie a skrinky boli rovnako prepchaté.

Ráno bola vo Schwechate taká hmla, až som váhal, či nebudú rušiť lety. Nerušili.

Posledné minúty pred pristáním som pozoroval krajinu. Samá rovina, polia s vodnými kanálmi, žiadny kopec za dedinou. Aj preto má Holandsko v češtine príznačné pomenovanie Nizozemsko a rovnako je tomu aj v angličtine (Netherlands) a v nemčine (Niederlande). Amsterdam uvádza nadmorskú výšku mínus 2 metre. Čítal som, že asi tretina územia Holandska leží pod hladinou mora. K zatopeniu krajiny zabraňuje rozsiahly systém hrádzí a čerpadiel pozdĺž pobrežia. Najvyššie miesto v krajine je 322 metrov vysoký kopec v južnom cípe štátu pri trojhranici s Nemeckom a Belgickom. V dôsledku globálneho otepľovania, keď sa topia ľadovce a bude stúpať hladina oceánov a morí, budú musieť rozširovať protipovodňové opatrenia.

Na Schiphole sme rolovali niekoľko minút - je to veľké letisko - a odstavili to na najvzdialenejšej bráne M7 (terminál M/H je určený pre nízkonákladové spoločnosti, M pre schengenské lety). Smerujúc k exitu sme prišli do rušnej hlavnej haly, v podzemí ktorej je vlaková stanica a vonku pred halou je veľká autobusová stanica.

V žltom (žltomodrom) automate sme si kúpili lístok na vlak. Konkrétne do stanice Amsterdam-Sloterdijk, v blízkosti ktorej sme mali hotel. Náš lístok stál 4,70 € (jednosmerný lístok/enkele reis, trieda/klasse 2, kúpený-platný/geldig 14-10-2019, základná cena/prijs 3,70 €, prídavok/toeslag 1 €).

Lístok na vlak zo Schipholu a dvojdňový=48-hodinový lístok GVB:

 

Lístok sme označili už na stĺpikoch pred vstupom do podzemia, neboli tam nejaké turnikety. Vlaková stanica je rušná a má viac nástupíšť, kde sú displeje zobrazujúce odchody najbližších vlakov. Treba hľadať nielen smer Amsterdam-Centraal, ale aj nastúpiť do správneho vlaku. Dodám, že z letiska Schiphol jazdia vlaky na všetky smery, napríklad do miest Leiden, Haag alebo inou trasou Utrecht, Eindhoven a Maastrich. A vysokorýchlostné vlaky - holandský Intercity Direct do Rotterdamu, Antwerp a Bruselu, francúzsky Thalys do Antwerp, Bruselu a Paríža a vlaky Eurostar do Rotterdamu, Bruselu a cez Francúzsko do Londýna. Na nástupišti č. 1-2, kde sme čakali, zastavil aj červený rýchlovlak Thalys do Bruselu a o pár minút nato náš vlak Sprinter.

Vlaky Sprinter sú žltomodré, niektoré aj sčasti s bielou farbou, niektoré majú nápis „Sprinter“ na vagónoch, niektoré sú poschodové. Lokomotíva by mala mať vpredu svetelnú tabuľu s označením konečnej stanice. Keďže absolútna väčšina cestujúcich smeruje do centra Amsterdamu, bolo tam veľa ľudí a dostavil sa tam nejaký zamestnanec v žltej veste a usmerňoval masu ľudí, kde máme čakať. Totiž na nástupišti boli označené aj miesta, kde budú dvere vagónov po zastavení.

Po vystúpení na stanici Sloterdijk sme si v modrom automate kúpili 2 dvojdňové lístky (48-hodinové) po 13,50 € (GVB 48 uur/2 dagen; viď foto vyššie). Priestory stanice sme opustili cez turnikety priložením lístka na vlak. Na blízkej autobusovej zastávke sme nastúpili do autobusu, priložením lístka na čítačku pri vodičovi sme aktivovali lístok. Zapamätal som si približný čas, lebo tento sa nevyznačí na lístku. Autobusom sme sa odviezli do hotela, najedli sa vo fastfoode a neskôr sme rovnakou autobusovou linkou vyrazili do centra mesta.

Vystúpili sme na hlavnej stanici Centraal. Prvé, čo ma zaujalo, bola rieka IJ, ktorú križovali trajekty, a na druhej strane je vysoká budova A´DAM Lookout a Múzeum filmu. Trajekty spoločnosti GVB sú zdarma, cez asi 300 metrov širokú rieku jazdili nepretržite 3 trajekty. Naložiť chodcov, osoby na bicykloch a skútroch, previezť, vyložiť a toto nepretržite 24 hodín. Pri veži A´DAM je atrakcia ThisIsHolland, ide o zážitkový let s premietaním o Holandsku za 17 €.

Pri vlakovej stanici je niekoľko „parkovísk“ pre bicykle, aj poschodové, aj kryté parkovacie domy. Tisíce bicyklov. V kanáli čaká na turistov niekoľko vyhliadkových lodí. Všimnete si kostol Sint Nicolaaskerk, patróna námorníkov sv. Mikuláša. A potom hor sa do centra. Je tam množstvo uličiek, ktoré stoja za prechádzku, takže staré centrum môžete križovať hore-dole. Začať možno ulicou Damrak. Urobím len malý nákres odporúčaných trás.

Mapa sever

Mapa stred

Mapa juh

A teraz niekoľko postrehov.

Námestie Dam predstavuje centrum centra. Je tu množstvo ľudí, pouliční umelci, v čase našej návštevy tam Číňania spisovali nejakú petíciu. Pri námestí je katedrála, pamätník, Múzeum voskových figurín, či luxusný obchodný dom Bijenkorf s najdrahšími značkami. Turista ocení, že na prvom poschodí sú toalety zdarma. Ešte k tým záchodom. Poznáte to, že nie vždy je jednoduché nájsť verejné toalety. Turisti často na tento účel využívajú aj reštaurácie typu McDonalds. V Amsterdame som na jednom malom námestí videl akoby prezliekaciu kabínku na pláži, ktoré slúži ako WC pre mužov. Postavu zakrývajú viac-menej len vo výške pása. V betónovej podlahe je rošt, nesplachuje sa a v okolí to zapácha.

Kapitola kanály. Práve kanály robia mesto zaujímavým a kruhový systém kanálov zo 17. storočia bol v roku 2010 zapísaný do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. V meste je viac ako 100 kilometrov kanálov, ktoré vytvárajú okolo 90 ostrovov a preklenuje ich 1500 mostov (viac ako v Benátkach, dokonca v inom zdroji som sa dočítal až o počte 2500, tie významnejšie mosty sú očíslované). V meste sú štyri hlavné kanály: Singel, Herengracht (Pánov kanál), Keizersgracht (Cisárov kanál) a Prinsengracht (Princov kanál), ktoré vytvárajú sústredené polkružnice okolo centra alebo skôr tvar podkovy. Singel bol akousi obrannou priekopou mesta v stredoveku, nazýval sa aj ako Mestský kanál (Stedegracht) alebo Kráľovský kanál (Koningsgracht). Prepája rieky IJ a Amstel, pokladá sa za najkrajší polkruhový kanál a na jeho brehoch je viacero zaujímavých objektov. Keď sa mesto v bažinatej oblasti rozširovalo, boli okolo centra vybudované odvodňovacie kanály Herengracht, Keizersgracht a Prinsengracht. Ďalšími významnými kanálmi sú Brouwersgracht, Zwanenburgwal, Kloveniersburgwal, Reguliergracht a kanály vo štvrti Jordaan. Iný kanál Singelgracht bol vonkajšou obrannou hranicou mesta. V minulosti v kanáloch skončili splašky, v súčasnosti sú kanálové domy napojené na kanalizáciu, ale voda v kanáloch je špinavá.

Početné mosty dodávajú mesto isté čaro, zvlášť osvetlené za tmy. Spomeniem zopár známych mostov. Most mostov alebo Most 15 mostov je na križovatke kanálov Reguliersgracht a Herengracht. Z neho je možné teoreticky vidieť tromi smermi ďalších 14 mostov. Torensluis – najstarší most v originálnom stave a jeden z najširších mostov. Alebo naopak úzky, pôvodný, 300 rokov starý zdvíhací most Magere Brug [Úzky most]. Ďalej Blauwbrug [Modrý most] inšpirovaný Parížom, Lekkeresluis Brug, Aluminiumbrug [Hliníkový most] a Waalseilandbrug. Nové mosty - červený most Pythonbrug [Pytón] a Nesciobrug, oba východne ďalej od centra. Je z čoho si vyberať. Zdvíhacích mostov je v meste viac a vraj domáci radi uvádzajú ako dôvod meškania do práce alebo do školy zdvihnutý most. My sme dvakrát zažili, keď sme sa večer vracali autobusom na hotel, že na moste Willemsbrug cez Singelgracht sa rozblikali červené svetlá, spadli rampy, zdvihol sa most a preplávala väčšia loď. A myslím, že o kúsok ďalej sa dvíha aj železničný most, ak je to potrebné.

Väčšina kanálov je splavná loďou. Viacero spoločností ponúka plavbu vo väčších či menších loďkách s uzatvorenou (presklenou) alebo otvorenou strechou. Vzhľadom na konkurenciu hodinová jazda stojí od 11 €. Čím menšia loď, tým drahšia. Niektoré loďky fungujú ako hop-on hop-off, teda že je možnosť vystúpiť a nastúpiť pri viacerých turistami navštevovaných miestach. Mnohé vyhliadkové lode kotvia pri stanici Centraal.

Zaujímavou je aj architektúra historického centra, tzv. kanálové domy. Domy sú úzke, takže popri schodisku tam asi nezostáva veľa miesta na izby. Kedysi tu vraj platilo pravidlo, že dane sa platili podľa toho, akú šírku mala fasáda domu obráteného do ulice. Preto sa stavali štíhle a vyššie domy. A mnohé domy sú na prvý pohľad krivé, či naklonené.

Kapitola bicykle. Sú všade. V meste je tomu prispôsobená infraštruktúra - oddelené cyklochodníky a semafory. Nezvyknutý Slováčisko si musí dávať pozor, keď prechádza cez cesty a chodníky, aby ho niekto nezrazil. A jazdí sa tam rýchlo až zbesilo. Až som sa čudoval, že za tie dva dni som nevidel žiadnu zrážku. Cyklisti musia byť obratní a dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Postojte chvíľu pri stanici Centraal, keď sa z trajektu vyvalí dav ľudí, a sledujte ten frmol.

Pred mesiacom sme boli v Kodani, ktorá je tiež plná bicyklov. V Kodani sa bicykle nezamykajú, asi vedia prečo, v Amsterdame sa však bicykle kradnú, preto čím hrubšia reťaz cez koleso, tým lepšie. Domáci majú na to vtip: keď okolo vás prechádza skupina bicyklistov a zakričíte na nich: „hej, to je môj bicykel“, asi päť ľudí zoskočí z bicykla a začne utekať preč. Avšak podľa jedného rebríčka je Amsterdam bezpečným mestom. Dokonca vo svetovej top desiatke sú dve európske mestá - práve 4. Amsterdam a 8. Kodaň. Mimochodom, v Amsterdame skončia v kanáloch tisícky bicyklov ročne. Miestni to nazývajú rybolov bicyklov. Tie kanále zvyčajne nie sú od ciest a chodníkov oddelené obrubníkmi či zábradlím, takže vo vode môže skončil hocičo a hocikto.

Nie je tajomstvom, že časť turistov navštívi Amsterdam s cieľom zažiť to, čo im nie je dovolené doma... Totiž je tu legalizovaná a regulovaná prostitúcia a užívanie ľahkých drog v coffeeshopoch (hašišových baroch). Prostitúcia je sústredená najmä v tzv. štvrti červených svetiel. Je to predovšetkým tá ulica s kanálom popri kostole Oude Kerk. Ale aj priľahlé uličky, často zastrčené, len jeden meter široké. Sú tu sexshopy, peepshow, vystúpenia. Typické sú výklady nevestincov, kde sú vystavané ženy v spodnej bielizni, prípadne v pančuchách. Ide o malé miestnosti široké asi jeden meter, zvyčajne vysvietené do červena a v čase nečinnosti mávajú zatiahnutý záves. V miestnosti je možno tak stolička a keďže v októbri by bola vyzlečených ženám zima, tak aj ohrievače. Väčšinou nejde o výklad, ale o balkónové dvere, takže prostitútky otvárajú dvere, aby sa dohadovali s potenciálnymi zákazníkmi a vpúšťajú ich tadiaľ aj dovnútra. Platí pravidlo, na niektorých výkladoch aj napísané, zákaz fotiť sexuálne pracovníčky. Niekoľko takýchto okien je v bezprostrednom okolí samotného kostola Oude Kerk. Coffeeshopov sú v meste desiatky. Väčšinou sú takto označené, ale viackrát sme si ich ani nevšimli, len keď sme prechádzali okolo nejakého baru, tak zvnútra razil typický dymový zápach. Nezaujímal som sa, ako sú prostitúcia a užívanie drog regulované, aké sú pravidlá. Len sa zmienim, že osoby zo sexbiznisu tu majú svoje zamestnanecké odbory. A čítal som, že kompetentní chcú tieto záležitosti legislatívne obmedziť.

Mesto z výšky možno vidieť z vyhliadky A´DAM Lookout (13 €, od roku 2016), z veží kostolov Westerkerk (9 €) a Zuiderkerk, z obchodného domu Bijenkorf Dam, zo strechy Múzea NEMO alebo knižnice OBA a tiež z niekoľkých reštaurácií a hotelov. My sme boli na veži A´DAM Lookout (A´DAM vyjadruje skrátene AmsterDAM). Výstup hore je výťahom so svetelnými efektami. Hore je reštaurácia a nad ňou strešná vyhliadka a sú tu adrenalínové hojdačky na okraji strechy.

Múzeá. V Amsterdame sú desiatky múzeí. Pokiaľ plánujete navštíviť viac múzeí, uvažujte o kúpe karty Museumkaart / Amsterdam Museum Card. Najznámejšie múzeá sú vo štvrti múzeí v okolí Museumplein – Rijksmuseum, Van Gogh Museum, Múzeum Stedelijk a Moco Museum. My sme zvažovali „edukačné“ poznávanie umenia Vincenta van Gogha. Keď sme sa dostali to tejto štvrte a začalo mrholiť, bolo rozhodnuté. V okolí námestia múzeí je veľký trávnik. Pred Rijksmuseum bol v minulosti 24 metrov široký nápis Iamsterdam (slovná skladačka z anglického „I am Amsterdam“ = Ja som Amsterdam), ktorý pozostával z písmen vysokých 2 metre, prvé tri písmená červená, ostatné biele. Bolo to jedno z najfotografovanejších miest v meste, turisti vyliezali na písmená. V decembri 2018 bol tento nápis odstránený, vraj ako opatrenie proti turizmu. Niekde v meste možno nájdete repliku tohto nápisu, nie som si istý, či je niekde na letisku.

Niektoré múzeá sú skôr predajňami, napríklad vedľa seba sú Múzeum tulipánov [Tulip Museum] a Múzeum syra [Cheese Museum]. V jednom predávajú tulipánové cibule, v druhom syry spojené s ochutnávkou a v pivničných priestoroch majú byť múzeá. Alebo sme prešli okolo dvoch výkladov, ktoré boli pomenované ako Múzeum kráv a Múzeum kačičiek, kde vo výklade boli vystavené suveníry týchto zvierat. Spomeniem niektoré špecifické múzeá. Electric Ladyland je múzeum s fluorescenčným umením. Amsterdam Illusions je múzeum s 3D obrazmi, pri ktorých sa môžete odfotiť. Múzeum mučenia [Torture Museum], Múzeum fajok [Pipe Museum] v kanálovom dome, Múzeum klavírov [Pianola Museum], Pohrebné múzeum [Museum Tot Zover], Múzeum Vrolik venované anatómii ľudí a zvierat, Múzeum hausbótu [Houseboat Museum], Biblické múzeum [Bijbels Museum], Múzeum kabeliek [Tassen Museum], Múzeum okuliarov [Brilmuseum], Múzeum mikróbov Micropia, či továrne na spracovanie diamantov [Diamond factory] aj s prehliadkami. Alebo tematické Múzeum sexu – Venušin chrám [Sexmuseum de Venustempel] je prvé múzeum tohto druhu na svete. V uličkách lásky sú Erotické múzeum [Erotic Museum] a Múzeum prostitúcie [Red Light Secret] alebo úsmevná predajňa rozmanitých kondómov Condomerie.

Tu je mapa múzeí zakreslená v štýle trás.

Nákupy. Centrum je plné obchodov ako všade, kde sa premelú milióny ľudí. Ako obchodné ulice sa uvádza ulica Kalverstraat, oblasť 9 uličiek [De Negen Straatjes] medzi najväčšími kanálmi a predajne v okolí Museumplein. Exotickejší tovar je na ulici Javastraat.

Architektonicky atraktívne sú veže Schreiertoren, Montelbaanstoren a Munttoren [Mincová veža] s hodinami na námestí Muntplein, ktorá hrá každých 15 minút zvonkohru. Begijnhof je areál zo 14. storočia ako útulok pre mníšky a je ukrytý od ruchu mesta. Dom č. 34 je najstarší dom v meste z roku 1420 a jeden z posledných dvoch drevených domov. V areáli je kostol Engelse Kerk [Anglický kostol] z 15. storočia. Areál je dostupný turistom z južnej strany, ale aby nenarúšali súkromie domácich, sú tam vyznačené miesta, kam nemôžu ísť.

Ak budete v meste vidieť tri krížiky (tri písmená „x“), vedzte, že je to mestské logo.

V okolí Amsterdamu sú dve navštevované miesta - skanzen veterných mlynov a kvetinový park. Čo ma mrzí, že nám nevyšiel čas odskočiť si do dediny Zaanse Schans s viacerými veternými mlynmi. V Amsterdame sú zachované veterné mlyny De Gooyer, Molen De Otter a Riekermolen. Druhým miestom je park Keukenhof a okolité polia, kde sa pestujú milióny kvetov, predovšetkým tradičné tulipány. Ideálny čas na výlet je v čase kvitnutia v apríli. V satelitnej Google Maps sú vidieť farebné políčka.

A sme na konci. Na letisko sme išli tiež vlakom. Treba pozorne sledovať, na ktorý vlak nastúpiť, lebo stanica Schiphol nie je konečná. Mali by to byť vlaky smerujúce do miest Haag, Leiden alebo Hoofddorp a pravdepodobne bude na tabuli napísané, že idú cez (via) Schiphol.

Cestou zo Schwechatu domov autom sme počúvali slovenské rádio, kde zhodou náhod dávali správu v znení, že amsterdamskí vyšetrovatelia zistili, že mnoho predávaných tulipánových cibúľ nevzíde, a ak áno, častokrát vyrastené tulipány majú inú farbu ako bola na obale s cibuľami. Len aby sa vedelo...

5. Linky

SK/CZ

https://dromedar.zoznam.sk/cl/100179/168687/Amsterdam

https://www.amsterdam.info/sk/fakty/

http://amsterdam.cestovanie.biz/

https://ara.cz/nizozemsko/amsterdam

https://dennikn.sk/blog/879519/ozi-v-amsterdame/

https://www.turistika.cz/amsterdam-22881/prispevky

http://www.zemesveta.cz/archiv/amsterdam

https://martinamagulova.sk/amsterdam-bez-cestovky-co-zazit-a-ako-usetrit/

https://www.dobrodruh.sk/amsterdam/coffee-shopy-v-amsterdame

EN

https://www.amsterdamtips.com/

https://www.iamsterdam.com/en

https://www.amsterdam.info/sights/

http://amsterdamfaq.com/1/amsterdam

http://www.dutchamsterdam.nl/

https://whichmuseum.com/the-netherlands/amsterdam/museums

https://www.amsterdamsights.com/attractions/index.html

https://www.amsterdamtourist.info/

doprava (plánovače)

https://en.gvb.nl/

https://www.ns.nl/en

https://9292.nl/en

https://citymapper.com/randstad?set_region=nl-randstad

mapy

https://reisinfo.gvb.nl/en/plattegronden

http://www.orangesmile.com/travelguide/amsterdam/high-resolution-maps.htm

http://www.mapaplan.com/travel-map/amsterdam-netherlands-top-tourist-attractions-printable-street-plan/amsterdam-top-tourist-attractions-map.htm

http://www.projectmapping.co.uk/Europe%20World/hollanddutchtrai.html

6. Fotogaléria

Pohľad z Amsterdam-Centraal na A´DAM Lookout a Filmové múzeum za riekou. ↓

Pohľad z vyhliadky A´DAM Lookout na hlavnú stanicu a historické centrum mesta.

Stanica Centraal z južnej strany.

Jedno z parkovísk bicyklov pri stanici Centraal. V ľavej časti záberu je parkovisko poschodové. Možno sa tu hrať na schovávačku "nájdi si svoj bicykel".

Kanálové domy pri ulici - kanáli Damrak. Že sú niektoré krivé?

Námestie Dam, pohľad na Kráľovský palác, vpravo Nový kostol. ↓

Kostol Westerkerk. Všimnite sú vežu.

Pri kostole je pamätník Anny Frankovej. Z opačnej strany kostola je jej dom.

Rijskmuseum. Pohľad z juhu od Museumplein. Ešte pred rokom tu bol fotogenický nápis "Iamsterdam". ↓

Budova Waag námestí Nieuwmarkt.

Múzeum Dom Rembrandta. ↓

Napravo je najmenší dom v meste na adrese Oude Hoogstraat 22. Všimol som si, že v zadnej časti miestnosti bolo točité schodisko.

Hodinová Mincová veža na námestí Muntplein. Svetelné podmienky na fotenie neboli ideálne. ↓

Veža Schreiertoren, vpravo Bazilika sv. Mikuláša.

Vľavo Múzeum vedy NEMO, vpravo vzadu Námorné múzeum, kde vyčnievajú aj stožiare plachetnice.

Veterný mlyn De Gooyer.

Amsterdam Arena - štadión slávneho futbalového klubu Ajax.

 

Architektúra na rieke Amstel. ↓

Most Magere Brug.

Most Blaubrug inšpirovaný Parížom.

Námestie Rembrandtplein. V Amsterdame je hlavné sídlo spoločnosti Booking.com.

Jeden zo stánkov na vode na Kvetinovom trhu. V tomto období sú v ponuke umelé tulipány.

Predajňa s bochníkmi syra.

Múzeum, či skôr predajňa so suvenírmi kravičiek.