MILÁNO 2018

MILÁNO 2018

MILÁNO. Mesto módy, obchodu, opery, umenia, futbalu... Nachádza sa v severnej časti Talianska, až možno dovidieť Alpy. Je druhým najväčším mestom v Taliansku a hlavným mestom administratívnej oblasti Lombardia. Mesto samotné má vyše 1,3 milióna obyvateľov, metropolitná oblasť zvaná Veľké Miláno [La Grande Milano] okolo 7 miliónov obyvateľov. Miláno sa objavuje v popredných miestach záujmu turistov, k čomu prispela aj svetová výstava EXPO 2015.

Návrh na výlet do Milána naše deti odmietli s tým, že „nech si urobíme romantiku“. Tak sme cestovali len s manželkou. Bol som rozhodnutý po celý pobyt ju pevne držať za ruku, aby neodbehla do butikov. Jej som však tvrdil, že to kvôli tomu, aby sa nestratila. Pre takýto prípad sme mali v roku 2015 v Paríži dohodnuté, že sa večer stretneme pod Eiffelovou vežou. Tu som taký bod záchrany nemal.

 

Doprava do Milána

Vzdušná vzdialenosť z Bratislavy do Milána je do 700 km. Podľa navigácie je to cestou cez Rakúsko a okolo Benátok vyše 900 km a údajne 9 hodín jazdy. Vygúgliť možno autobusové spojenie z Bratislavy bez prestupov, cesta trvá približne 13 hodín a jednosmerný lístok stojí minimálne 40 €. To radšej lietadlom.

Miláno obsluhujú tri letiská. Hlavné letisko Malpensa (kód MXP) leží približne 50 km severozápadne od Milána. Letisko Linate (LIN) je na východnom okraji mesta. A „vidiecke“ letisko pri meste Bergamo (BGY) sa nachádza približne 50 km severovýchodne od centra Milána a lietajú tam najmä nízkonákladové letecké spoločnosti.

Na letisko Miláno - Bergamo lieta z Bratislavy Ryanair. Úplný názov letiska je Medzinárodné letisko Orio al Serio, niekde sa uvádza aj s menom slávneho maliara Caravaggia. K letisku mi nedá nespomenúť, že Ryanair má vyše 80 základní a Bergamo patrí medzi jeho najväčšie letiská s počtom destinácií, kam lieta. Posledný rok Ryanair robí experiment s prestupnými letmi, k čomu využíva práve toto letisko.

V letnom letovom poriadku sa lieta štyri dni v týždni - pondelok, streda, piatok a nedeľa, z Bratislavy o 12:10 hod. a z Bergama späť o 14:00 hod. Sú to fajn časy, ani nie príliš skoro, ani neskoro. Plánovaná dĺžka letu je 85 minút, reálne to ponad rakúske Alpy trvalo o 10 minút menej.

Spiatočná letenka na víkendový pobyt od piatka do pondelka 25.-28. mája 2018 nás vyšla na 48 €, plus rezervácie sedačiek (3 € na osobu a let). Následne som cez portál www.booking.com rezervoval aj hotel. A tu spomeniem jednu pozitívnu skúsenosť. O pár týždňov som ešte prezeral hotely, či nenájdem nejaký lepší, s lepšou cenou alebo v lepšej lokalite. Nakoniec som zase skončil pri „našom“ hoteli, ale s nižšou cenou u iného predajcu. Booking sľubuje, že ak nájdete rovnaké ubytovanie za nižšiu cenu, rozdiel vám vyrovná. Tak som absolvoval krátku procedúru a Booking to uznal s tým, aby som im po skončení pobytu zaslal faktúru alebo potvrdenie. A tu skočím na koniec príbehu s tým, že rozdiel mi naozaj vrátili.

Na transfer z letiska možno použiť kyvadlovú dopravu troch autobusových spoločností Terravision, Autostradale, OrioShuttle, ale napríklad aj diaľkový autobus FlixBus. Autobusové zastávky sú hneď pred príletovou halou a potom v centre Milána pri hlavnej vlakovej stanici Milano Centrale [Milano Stazione Centrale FS]. Niektoré linky môžu mať ešte jednu medzizastávku.

Iná možnosť je ísť autobusom do neďalekého Bergama (linkou č. 1 spoločnosti ATB prevádzkujúcej mestskú hromadnú dopravu v Bergame, cena 2,30 €, vzdialenosť 4 km), kde prvá autobusová zastávka je pri vlakovej stanici, a odtiaľ vlakom do Milána (Centrale, cca 5 € a 50 minút). Ináč, historické a vyše stotisícové Bergamo samo o sebe stojí za návštevu.

Po vyjdení z odletovej haly, respektíve od batožinových kolotočov, boli hneď vľavo pri sebe predajné stánky uvedených troch autobusových spoločností. Chcel som sa správať racionálne, najskôr vonku zistiť, ktorý autobus je na zastávke, a potom sa vrátiť kúpiť lístky do ich stánku. Po 20 metroch som vyšiel z haly von, kde sú hneď autobusové zastávky. Tu boli pristavené autobusy všetkých troch spoločností. Pri každom postával vodič a ďalšia osoba v reflexnej veste, nazvem ich obchodní manažéri, ktorí vehementne kývali a volali na pasažierov vychádzajúcich z haly, aby nastúpili práve do ich autobusu. Konkurencia naživo. Ešte som prešiel svetelné tabule pri autobusoch s plánovanými odchodmi. Najskôr odchádzal autobus spoločnosti Terravision, tak sme išli k nemu. Pri dverách autobusu nám manažér predal lístky po 5 €. Ešte sa opýtal, či chceme spiatočný (ten vyjde zrejme na 9 €), ale odmietol som. Spoj Terravision mal jednu zastávku pri okrajovej linke metra M2 Cologno Nord a konečnú na námestí Piazza Luigi di Savoia, na ceste hneď napravo pri budove vlakovej stanice. Zastávku tu mali aj ostatné autobusové spoločnosti, a to bezprostredne za sebou.

Pri ceste späť na letisko sa nastupuje na rovnakom mieste. Na chodníku majú obchodní manažéri stolček s dáždnikom, respektíve stoja pri dverách autobusu a predávajú lístky. Jazda v piatok aj v pondelok v čase dopravnej špičky trvala po štvorpruhovej diaľnici z/do Benátok 50 minút. Z doterajších našich výletov lietadlom bol transfer do/z Milána najschodnejší. V autobuse sme sedeli už prvú minútu po príchode. „No problema“.

Každá spoločnosť vypravuje 2 až 3 autobusy za hodinu, takže autobusy chodia často. Vzhľadom na konkurenciu dopravcov ceny lístkov na jeden smer sú 4 až 5 €. Je možnosť objednať si lístky vopred online na konkrétnu hodinu, ale myslím, že flexibilnejšie je kupovať si lístky na mieste pri autobuse, ako sa viazať rezerváciou na konkrétny spoj.

 

Doprava v Miláne

Vo Veľkom Miláne treba rozlišovať verejnú dopravu mestskú (v rámci hraníc mesta) a metropolitnú (z Milána do okolia alebo v okolí Milána). Podľa toho sa používajú lístky. Na mestskú dopravu je jednotná cena. Cestovné v rámci metropolitnej dopravy závisí od vzdialenosti (počtu zón). Podľa systému SITAM (Sistema Integrato Tariffario Area Milanese) je totiž metropolitná oblasť rozdelená do zón a polzón. V rámci tohto systému je samotné mesto Miláno rozdelené do dvoch zón - vnútornej a vonkajšej, pričom hranicu medzi nimi tvorí okružná trať trolejbusov č. 90 a 91. Na medzimestskú dopravu, t.j. medzi miestami v rámci Veľkého Milána alebo na jazdu z oblasti Veľkého Milána do vonkajšej zóny mesta Milána a späť sa používa lístok biglietto interurbani (v angličtine extra-urban ticket). Tento platí na koniec linky, napríklad autobusu. Ak chce cestujúci použiť aj mestskú sieť Milána, teda na jazdu z oblasti Veľkého Milána do Milána a tam ďalej prestupuje na MHD, používa kombinovaný lístok biglietto cumulativi (cumulative ticket). Teda nemusí po príchode do Milána kupovať zvlášť aj lístok na MHD. Napríklad obyčajný lístok pre mesto a jednu zónu stojí 2,50 €.

Pokiaľ necestujete mimo Milána, na toto a zóny zabudnite. Pre cestovanie len v MHD sa používajú lístky biglietto urbano (urban ticket). Im sa budem venovať viac. Tieto platia na územie Milána. Ale pozor! Aj niektoré okrajové stanice metra M1 a M2 sú až za hranicou mesta (preto je treba kupovať lístok asi na medzimestskú dopravu? alebo kúpiť doplatok pri výstupe). Ktoré stanice sú na území mesta a ktoré už nie, je zrejmé z tejto mapy. Hranica je vybodkovaná.

Detail na hranicu  (limite tafiffa urbana, urban fare limit). Dve okrajové stanice linky M1 sú už za hranicou.

Osobitné cestovné a lístok biglietto per Fiera Milano (Fiera Milano ticket) platí na výstavisko Rho Fiera, ktoré sa nachádza mimo mesta Miláno a bolo miestom výstavy EXPO 2015. Platí aj na linku M1 do stanice Rho Fiera Milano. Takýto jednosmerný lístok stojí 2,50 €, spiatočný 5 €.

MHD zabezpečuje predovšetkým spoločnosť ATM (Azienda Trasporti Milanesi). Tu je zopár máp: link.

 

Mapy trás električiek alebo autobusov sú dosť neprehľadné a možno aj neaktuálne. Trasu všetkých dopravných prostriedkov si môžete nájsť tu (find lines, napr. trolejbus č. 90).

Zameriam sa na mestskú integrovanú dopravu, ktorú zabezpečuje metro, električky, autobusy, trolejbusy a vlaky.

Metro

Vyše 100 staníc obsluhujú 4 linky s označením M1, M2, M3 a M5. Rozlíšené sú nielen číslom, ale aj farbou (červená, zelená, žltá, fialová) na mapách, na vagónoch a v staniciach sú ňou označené steny a zábradlia. Linky M1 a M2 sa rozvetvujú. Linka M5 bola uvedená do prevádzky v rokoch 2013 až 2015 a je plne automatická (bez vodiča). Zaujímavé je, že vpredu je čelné sklo, takže si môžete sadnúť vpredu a z pozície vodiča sledovať, ako sa ženiete podzemím. Nástupištia na tejto linke sú ohradené sklom, ja som ich nazýval skleník. Linka M4 je vo výstavbe, bude vychádzať z letiska Linate a do prevádzky má byť uvedená v roku 2022. Pre orientáciu v meste bolo pre mňa kľúčové Duomo, absolútne centrum mesta, kde sa križujú linky M1 a M3.

Električky

Električky sú veľmi rozšírené a sú akýmsi symbolom mesta. Na 17 linkách jazdia električky moderné aj historické z 30-tych rokov. Staršie jazdia na linkách č. 1, 5, 19, 33. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť linky č. 1 a 19, ktorými sme jazdili k nášmu hotelu. Historická električka je krátky vagón s imitáciou drevených okien. Otvoria sa dvere, vyklopí sa schodík a vnútri nájdete drevené lavice a na strope izbové lampy. Do centra k Duomo jazdia aj linky č. 2, 3, 12, 14, 15, 16, 24 a 27. Napríklad linka č. 1 jazdí pred La Scalou. Linky č. 15 a 31 chodia za hranicu mesta. Mapy bývajú neprehľadné, pre vyhľadanie trasy pozri tu.

Autobusy

V prevádzke sú desiatky liniek a v noci nočné linky. Pre turistov je vraj obľúbená linka č. 94, ktorá krúži okolo centra. Možno sa dočítať o tzv. rádiobuse [rádiobus di quartiere]. Je to akýsi nočný minibus-taxi, ktorý na objednávku (telefonickú, online, aj zamávanie rukou, údajne za 2,50 €) zabezpečuje v čase od 20:00 do 02:00 hod. rozvoz z centra na požadované miesto v určitej štvrti (quartiere).

Trolejbusy

Existujú iba 4 linky. Osobitný význam majú linky č. 90 a 91 (circolare), ktoré jazdia v okruhu mesta. Ako bolo už uvedené, ich trať tvorí hranicu dvoch mestských zón rozhodujúcu pre cestovanie v metropolitnej oblasti.

Vlaky

V rámci obvodu mesta možno použiť 12 liniek prímestských vlakov spoločnosti Trenord s označením S1 až S13 (S10 chýba) a vlak Passante Ferroviario jazdiaci na 13 km podzemnej trase zo severozápadu na juhovýchod, ktorý spája viac vlakových staníc. Určite si nesadajte do rýchlovlaku do Ríma, či Paríža.

My sme sa vlakom a autobusom neviezli.

Lístky na MHD

Jednorazový obyčajný lístok (biglietto urbano, urban ticket) stojí 1,50 € a platí 90 minút od označenia. Lístok je prestupný. Z taliančiny som preložil, že ho možno použiť na jednu jazdu metrom, na jednu jazdu vlakom (linky S a Passante) a na električky, autobusy a trolejbusy v časovom limite poldruha hodiny. Možno kúpiť aj „štvorlístok“, ktorý zahŕňa 4 jednorazové lístky (BI4 biglietto integrato per 4 viaggi, 4-journey integrated ticket) za 6 €.

Ekonomickým variantom je karnet 10 jednorazových lístkov (carnet 10 viaggi, carnet of 10 standard tickets) pre jednu osobu za zvýhodnenú cenu 13,80 €.

Ďalej sú k dispozícii denné lístky - jednodňový lístok (biglietto giornaliero, one day ticket) za 4,50 € a dvojdňový lístok (biglietto bigiornaliero, two day ticket) za 8,25 €, ktoré platia 24, respektíve 48 hodín od prvého označenia. Keďže sme bývali ďalej od centra, rozhodli sme sa pre kúpu práve týchto lístkov.

Za zmienku ešte stoja večerný lístok (biglietto serale, evening ticket) za 3 €, ktorý platí na neobmedzené cestovanie od 20:00 hod. do konca prevádzky MHD zo dňa, kedy bol lístok označený (pochopil som, že aj po polnoci). Na prepravu väčšej batožiny sa má kúpiť batožinový lístok (biglietto per bagaglio, luggage ticket) za 1,50 €. V rámci MHD si na batožinu môžete za rovnakú cenu kúpiť aj ďalší obyčajný lístok pre osobu (jeden lístok pre osobu, jeden pre batožinu). Lístok sa vyžaduje na každý kus batožiny (kufra), ktorej najväčšia strana prevyšuje 50 cm. Klasické palubné kufre dosahujú až 55-56 cm, ale myslím a čítal som na fóre, že tieto sú akceptované aj bez lístka. Tiež sú týždenné, mesačné a ročné elektronické cestovné karty. Týždenná (abbonamento settimanale, weekly travel card) za 11,30 € je platná od pondelka do nedele, avšak 10 € stojí zadováženie karty.

V ponuke je ešte dobíjateľná karta RicaricaMi. Malo by ísť o obdobu karty Oyster card používanej v Londýne. Dočítal som sa, že stojí 2,50 € a za tú cenu má nabitý jeden obyčajný lístok za 1,50 €. Možno na ňu v automate nahrať obyčajné lístky, denné lístky, karnet 10 lístkov, šesťdňový lístok po 2 jazdy denne a kombinácie takýchto lístkov. Viac som sa o ňu nezaujímal, krátkodobí turisti ju asi nepoužívajú. Na rozdiel od londýnskej karty neposkytuje zvýhodnené cestovné, len je potreba menej často sa zastavovať pri lístkových automatoch.

Ďalej je možno si kúpiť turistické karty MilanoCard na 24, 48 alebo 72 hodín s cenou 8, 14 a 19 €. Tieto umožňujú využívať MHD zdarma a naviac umožňujú voľné alebo zlacnené vstupy do mnohých atrakcií, zľavy na rôzne aktivity a do reštaurácií. Súčasťou je aj mapa mesta.

Lístky možno zakúpiť v predajných automatoch, kioskoch, baroch a podobne. Automaty komunikujú v taliančine, angličtine, francúzštine, španielčine a v nemčine. Platba je možná mincami, bankovkami a kartou.

Lístok sa má označiť na začiatku každej jazdy a lístok s magnetickým prúžkom aj pri prestupe - pri zmene dopravného prostriedku. Pri vstupe do priestorov metra sa lístok vsunie do slotu turniketu, aby sa otvoril. V električkách, autobusoch a trolejbusoch sa lístok vkladá do čítačky na stĺpiku v dopravnom prostriedku. Vlak nemám odskúšaný, pravdepodobne je nejaký označovač pri vstupe na nástupište. V prípade metra treba lístok označiť aj pri výstupe, aby sa otvoril turniket. Natrafili sme však aj na stanicu, kde pri výstupe netreba lístok použiť, lebo turnikety sa otvárali mechanicky len smerom von. Ak pri výstupe z metra máte lístok, ktorému uplynul čas platnosti, alebo ste prekročili zónu a lístok je za nižšiu cenu (to by mal byť prípad stanice metra mimo územia Milána), musíte si dokúpiť lístok (biglietto di uscita, adjustment ticket) z automatu v priestore medzi turniketmi. Lístok sa použije len na výstup, nie na pokračovanie jazdy.

Lístky sa údajne majú označovať pri každej zmene dopravného prostriedku. Pri vstupe do metra je to nevyhnutné, ináč by sa neotvoril turniket. My sme používali denné lístky, ktoré platia od prvého označenia. Preto mi prišlo zbytočné označovanie pri prestupe, napríklad z metra do električky. Alebo vôbec označovanie jednotlivých jázd počas dňa. Možno som inštrukcie zle pochopil, ale radšej sme lístky opakovane označovali.

Na prostriedkoch ATM cestujú zdarma deti, ak sú sprevádzané dospelou osobou s platným lístok. A to 5-ročné a mladšie deti alebo maximálne dve deti vo veku 6 až 10 rokov. Deti musia mať doklad na preukázanie svojho veku.

 

Turistické atrakcie

Zoznam atrakcií na webe „Visit a city“ zostavený podľa ankety turistov (prehľad a mapa):

1. Námestie Piazza del Duomo. Námestie predstavuje centrum a srdce mesta. Nachádza sa tam katedrála [Duomo], pred ním jazdecká socha zakladateľa a kráľa zjednoteného Talianska Vittoria Emanuela II., v okolí nákupná pasáž Galleria Vittorio Emanuele II., Kráľovský palác [Palazzo Reale] a Múzeum súčasného umenia [Museo del Novecento].

2. Duomo di Milano alebo jednoducho Duomo. V slovenčine Milánsky dóm, Milánska katedrála, či Katedrála narodenia Panny Márie. Katolícka gotická katedrála je jedna z najväčších na svete. Údajne sa do nej vojde nepredstaviteľných 40 tisíc osôb. Je z bieleho mramoru, 157 m dlhá, má 135 veží, vyše 3 tisíc sôch, pričom väčšina je v exteriéri. Však ju aj stavali 500 rokov od roku 1386. Na centrálnej veži vo výške 108 m je pozlátená štvormetrová socha Madonniny, Panny Márie. Okrem interiéru sa možno dostať aj na strechu.

3. Galleria Vittorio Emanuele II. je exkluzívny zastrešený obchodný dom s arkádami. Možno ním prejsť od Duomo k La Scale. Pod kupolou sú mozaiky.

4. Kráľovský palác. V minulosti v ňom sídlila vláda a panovníci. V súčasnosti v ňom sídli Múzeum súčasného umenia a Múzeum katedrály [Museo del Duomo].

5. Kostol Santa Maria delle Grazie [Kostol Panny Márie milostí]. Súčasťou je dominikánsky kláštor a v jeho jedálni je na stene svetoznáma maľba Leonarda da Vinciho „Posledná večera“ Ježiša s dvanástimi apoštolmi (880x460 cm, 1498). Počas 2. svetovej vojny bol kostol zbombardovaný, ale stena s maľbou sa zázrakom zachovala. Kostol s obrazom je zaradený do Svetového dedičstva UNESCO. Vstup do kostola je zdarma. Prehliadka obrazu stojí 12 €, odporúča sa objednávka lístkov v predstihu, ak sa to vôbec podarí.

6. Divadlo La Scala [Teatro alla Scala]. Snáď najznámejší operný dom na svete. Zvonka nenápadná budova neďaleko katedrály, zvnútra veľkolepé auditórium. Kapacita okolo 3000 miest vrátane balkónov na 6 poschodiach. Do opery možno nahliadnuť aj v rámci návštevy susedného múzea Museo Teatrale alla Scala.

7. Kostol Santa Maria presso di San Satiro. Kostol s freskami a krásnym stropom.

8. Kostol San Maurizio al Monastero Maggiore sa pre jeho fresky prirovnáva k vatikánskej Sixtínskej kaplnke.

9. Castello Sforzesco. Pevnosť rodu Sforzo z 15. storočia je štvoruholníkového tvaru s tromi nádvoriami. V tomto hradnom komplexe sídli niekoľko múzeí - Múzeum dekoratívneho umenia [Museo delle Arti Decorative], Archeologické egyptské múzeum [Museo Egizio], Mestské múzeum antického umenia [Civico Museo d´Arte Antica], Múzeum hudobných nástrojov [Museo degli Strumenti Musicali], Múzeum antického nábytku, múzeum Museo Pietà Rondanini – Michelangelo, tiež knižnica a iné. Vstup na nádvoria je voľný.

10. Park Sempione [Parco Sempione] za pevnosťou Sforzesco. V smere hodinových ručičiek sa v ňom nachádza palác [Palazzo d´Arte Triennale], vyhliadková veža Torre Branca, napoleonský Oblúk mieru [Arco della Pace], historický štadión [Arena Civica], akvárium [Acquario Civico] sídliace v pavilóne Svetovej výstavy z roku 1906 a v stredovej časti Most morských panien [Ponte delle sirenette] zvaný Most lásky.

11. Galéria Pinacoteca di Brera vystavuje maľby taliansky umelcov zo 14. až 20. storočia. Obrazáreň sídli v paláci Palazzo di Brera s inými inštitúciami - Akadémia výtvarného umenia [Accademia di Belle Arti di Brera], Botanická záhrada [Orto botanico di Brera] a Astronomické observatórium [Osservatorio Astronomico di Brera].

12. Múzeum Poldi-Pezzoli obsahuje rôzne artefakty zberateľa menom Poldi Pezzoli.

13. Obchodná ulica Via Manzoni. V zozname atrakcií (v angličtine preklad „lákadiel“) pre turistov sú aj ďalšie nákupné miesta: Via Sant´Andrea (17), Corso di Porta Ticinese (21), Via Torino (22), Via della Spiga (23) a Outlet II Salvagente (28), outlet najmä s talianskymi značkami. Dodávam, že severovýchodne od Piazza del Duomo je módna štvrť pomenovaná ako „štvoruholník módy“ [Quadrilatero della moda] alebo „zlatý štvoruholník“ [Quadrilatero d´Oro]. Tento obdĺžnik je ohraničený štyrmi ulicami - Via Monte Napoleone, Via Manzoni, Via della Spiga a Via Sant´Andrea (plus blízke okolie), kde je množstvo luxusných obchodov a viaceré sídlia v historických budovách. Takých známych obchodných ulíc je podstatne viac, napríklad už uvedené Via Torino a Corso di Porta Ticinese. Ďalej Via Dante, Corso Vittorio Emanuele a jedna z najdlhších obchodných ulíc v Európe Corso Buenos Aires. Alebo vedľa katedrály obchodný dom Rinascente s vyhliadkovou reštauráciou navrchu. Vlastne, v širšom centre Milána sú stovky predajní.

14. Museo Nazionale della Scienza e della Tecnologia Leonardo da Vinci. Národné múzeum vedy a techniky je pomenované po Leonardovi (1452-1519), ktorý sa preslávil nielen ako maliar, ale aj ako vynálezca pôsobiaci v Miláne.

15. Námestie Piazza Mercanti alebo Námestie obchodníkov bolo v stredoveku centrom v Miláne, kde bola radnica, súd a väznica. Je tam niekoľko historických budov [Palazzo della Ragione].

16. Knižnica Biblioteca Ambrosiana. Pomenovaná je po patrónovi Milána sv. Ambrózovi a obsahuje tisíce starých rukopisov.

18. Kostol sv. Ambrózia [Basilica Sant´Ambrogio] postavený v roku 386 nesie meno biskupa a patróna mesta. Neďaleko je Múzeum vedy a techniky (14).

19. Múzeum Pinacoteca Ambrosiana a knižnica Biblioteca Ambrosiana (16) sídlia v paláci Palazzo dell´Ambrosiana.

20. Múzeum archeológie [Civico Museo Archeologico] sa nachádza v bývalom kláštore pri kostole San Maurizio (8). Sú tam napríklad zvyšky rímskeho domu a mestského múru.

24. Prírodovedné múzeum [Museo Civico di Storia Naturale] venované zoológii, mineralógii a paleontológii, mal by tam byť vystavený dinosaurus a podobné prahistorické tvory. Múzeum sa nachádza v parku Giardini Pubblici, kde je tiež Planetárium [Planetario] a paláce [Palazzo Dugnani, Palazzo Senato, Villa Reale].

25. Monumentálny cintorín [Cimitero Monumentale]. Nielenže sú tu hrobky významných osobností, ale cintorín je plný sôch, pamätníkov a zaujímavých hrobiek. Také múzeum pod holým nebom.

26. Futbalový štadión Stadio Giuseppe Meazza sa nachádza v štvrti San Siro. Má kapacitu vyše 85 tisíc divákov a hrávajú na ňom známe kluby AC a Inter. Mimochodom, milánske derby sa nazýva Derby della Madonnina (o Madonninu). Štadión je tiež miestom konania koncertov.

27. Planetárium [Planetario di Milano] je neďaleko Prírodovedného múzea (24) v parku Giardini Pubblici.

29. Bazilika San Lorenzo Maggiore. Najstarší kostol v meste osemuholníkového pôdorysu.

30. Porta Ticinese. Jedna z brán bývalého mestského múru. Názov je odvodený od rieky Ticino.

31. Piazza Gae Aulenti. Vyvýšené námestie pri vlakovej stanici Garibaldi. Je pri ňom UniCredit Tower a kúsok ďalej dva zalesnené domy Bosco Verticale [Vertikálny les].

32. Galleria d´Arte Moderna alebo Múzeum moderného umenia talianskeho z 18.-20. storočia sídli v paláci.

33. Museo Diocesano. Múzeum artefaktov milánskej diecézy.

Prehľad atrakcií na mape. Východiskovým orientačným bodom je Duomo (2), resp. námestie (1). Na zobrazenie použijem mapy Google maps. pdf

Prehľad známych nákupných ulíc. pdf

 

Deň 1

V deň odletu na Slovensku konečne po teplých dňoch pršalo a veľa. A vysoké riziko zrážok predpovedali aj v Miláne. Tak sme so sebou zobrali skladací dáždnik, zmierení s tým, že možno skončí v odpadkovom koši na letisku. Dávam na známosť, že dáždnik bezpečnostnou kontrolou prešiel. Apropo, moja známa by vedela porozprávať o tom, aké bezpečnostné riziko pre leteckú dopravu predstavuje slovenská bryndza.

Ryanair od januára 2018 zaviedol novú batožinovú politiku. Naďalej platí, že za cenu bežného cestovného (standard fare) si môžete zobrať dve príručné batožiny, spravidla palubný kufor (max. 55x40x20 cm a 10 kg) a menšiu batožinu ako kabelku, či notebook (max. 35x20x20 cm). Obe zoberiete cez bezpečnostnú kontrolu až k bráne (gate). Tu vám väčšiu príručnú batožinu označia páskou a pri lietadle ju pred nastúpením odovzdáte personálu, aby ju uložili do podpalubia. V destinácii si ju potom vyzdvihnete na batožinovom kolotoči. Ak si priplatíte prednostný nástup (priority boarding & 2 cabin bags) alebo máte drahšie alternatívy leteniek (Plus, Flexi Plus) alebo Family Plus, do lietadla si zoberiete obe batožiny.

Po vystúpení na pôde Milána sme si v metre pred hlavnou vlakovou stanicou kúpili dvojdňový lístok. V automate sme si navolili angličtinu, potom „urban ticket“, „two day ticket“ a platbu kartou. Platba kartou sa nám nepodarila, zrejme vadou automatu, lebo potom sme na vedľajšom automate zopakovali tento postup a kúpa kartou bola úspešná.

Keďže hotel sme mali ďalej od centra, počas dňa sme viackrát použili MHD. A pre teploty okolo 30 stupňov (rovnako bolo v tom období na Slovensku) sme si poobede naordinovali taliansku siestu. Tak na dve hodiny sme sa stiahli do hotela. Dať si obed, dať si sprchu, dať odpočinok nohám. Takže denné lístky sa nám vyplatili. Poznamenávam, že tieto lístky začnú platiť momentom prvého označenia. Pri vstupe do metra sme lístok vsunuli do turniketu. Očakával som, že na lístok sa vyznačí údaj o čase. Turniket sa otvoril, ale na lístok sa nič nevytlačilo, tak sme si do vlastnej pamäti uložili, dokedy nám lístok platí. Na tretí deň v nedeľu sme zakúpili ešte jednodňový lístok a pri jeho prvom použití sa už označil dátum a čas.

Predbežne som plánoval navštíviť Duomo a okolité múzeá, futbalový štadión, obrazovú galériu, vyhliadkovú vežu, múzeum dizajnu a možno aj viac podľa okolností, čo sa mi nakoniec podarilo len čiastočne. Preto som ešte pred pobytom zvažoval kúpu MilanoCard, ktoré zahŕňa používanie MHD a zľavy do atrakcií. Snažil som sa vopred vyhľadať úplný zoznam týchto atrakcií a rozsah zliav, ale neúspešne. Takže ľudová múdrosť, že „všetko je na webe“, sa nepotvrdila. Ak sa Vám to podarí, môžete dať link do komentára pod týmto článkom. Vlastne, na webstránke je uvedených zopár príkladov, že je možnosť zľavy „až do 100 %“ na strechu Duomo, múzeum La Scaly, futbalový štadión a Casa Milan, Torre Branca, múzeum Leonarda a iné. Každopádne, MilanoCard na 3 dni stojí 19 € a my sme len na denné lístky na dopravu zaplatili 12,75 € (8,25+4,50) na osobu. Pri návšteve štadióna som si všimol, že s kartou bolo vstupné o 5 € menej. Tak zvážte jej kúpu. Myslím, že kúpiť sa dá len na internete, kde sa uvedie dátum a čas, odkedy má platiť, a potom sa vyzdvihne v Miláne. Táto karta je viazaná na konkrétnu osobu.

Prvý deň som nerobil plán, čo navštíviť. Po ubytovaní sme sa najedli v blízkej pizzérii vlastnenej Číňanmi (nemusíte so mnou súhlasiť, ale slovenská pizza mi chutí viac) a vyšli spoznať centrum mesta, trochu sa zorientovať a poprechádzať.

Naša cesta zamierila - ako ináč - na veľké námestie k Duomo. Prístupové cesty na samotné námestie sú zablokované panelmi a hliadkujú tam vojaci, aby tam nejaký šialenec nenabehol autom do davu. Na námestí sme stretli známu z lietadla. Aké je to Miláno malé! Alebo „♫ všetci sa zídeme, raz ...“ na námestí v Miláne. Keďže priečelie katedrály je orientované na západ, najlepšie fotky urobíte poobede až navečer, keď má fotograf slnko za chrbtom. Tak nám táto známa urobila asi 10 fotiek s pozadím Duomo.

Ešte bola otvorená katedrála, ale tú sme si chceli nechať ako hlavný program na sobotu. Zistili sme, kde sú vstupy do katedrály a kde sa predávajú lístky. Je to budova po pravej strany katedrály. Sú tam prepážky s pokladňami aj samoobslužné automaty na platobné karty. Je tu aj predaj suvenírov. V automate sme si kúpili lístok na nasledujúci deň (pri kúpe sa zvolí dátum), aby sme zajtra ušetrili čas. Išlo o kombinovaný lístok na vstup do katedrály, na terasu po schodoch a ďalšie za 12 €. A po skúsenostiach z Ríma (návšteva Kolosea a Baziliky sv. Petra) som plánoval návštevu katedrály až poobede, keď ubudnú davy čakajúcich. Aj pracovník na informáciách nás vystríhal, aby sme neprišli ráno. Druhá predajňa s lístkami by mala byť pri vstupe do Múzea katedrály.

Z námestia sme vošli do pasáže Galleria Vittorio Emanuele II. Je to exkluzívny obchodný dom s pôdorysom kríža. V strede pod hlavnou kupolou je mozaiková podlaha. Pár metrov naľavo (západne) je mozaika býka. Povesť hovorí, že kto sa pätou pravej nohy trikrát otočí v smere hodinových ručičiek na genitáliách býka, bude mať šťastie. Dievčatá z Ázie tam stáli v rade a po jednej sa točili, fotili a točili, možno až dodnes. Na streche obchodného domu je tiež vyhliadkový chodník, ale nezisťoval som, ako sa tam dostať.

Z pasáže sme vyšli na námestie Piazza della Scala, v strede ktorého je socha Leonarda da Vinciho obklopená lavičkami. Po obvode námestia je Múzeum Leonardo 3 s výstavou vynálezov Leonarda da Vinciho, ako napríklad ponorka a stroj času, palác Palazzo Marino, kde sídli radnica, galéria Galleria d´Italia s nápisom hore „Banca commerciale“. Za električkovými koľajnica stojí svetoznáma La Scala a po jej ľavej strane Múzeum La Scaly.

Možno súhlasiť s názormi, že slávny operný dom je dosť nenápadná budova. O akú budovu ide, napovedali zblízka len plagáty s programom. V ten večer bolo nejaké predstavenie s cenami lístkov od 11 do 180 €, ak sa dobre pamätám. Pred vchodom sa schádzali prví návštevníci v elegantnom oblečení. Naľavo od divadla je múzeum divadla. Vstup vyjde na 9 € a v rámci prehliadky je možnosť nahliadnuť do divadla, tuším z boxu 3. poschodia, ak práve nie je skúška. Vľavo zboku divadla boli tiež dvere s oznamom, že dvakrát za deň je aj prehliadka samotného divadla za 25 €, raz v taliančine a raz v angličtine.

Prešli sme na útulné námestie Piazza Mercanti, hneď vedľa námestia Duomo západne, ktoré bolo v minulosti centrom mesta a sídlila tam radnica. Mimochodom, v rímskej ére bolo centrom mesta miesto, ktoré sa dnes označuje ako Cinque Vie - Päť ulíc (spojnica ulíc Via Santa Marta, Via del Bollo, Via Bocchetto a iných). Je to neďaleko Piazza Mercanti cestou okolo knižnice Biblioteca Ambrosiana.

Odtiaľ sme pokračovali pešou zónou Via Dante, obišli Castello a prešli sa parkom Sempione. Bolo tam veľa relaxujúcich ľudí a bežcov a zgrupovali sa tam mladí muži z Afriky, ktorí hľadajú uplatnenie v Európe. S jednou z ich skupiniek sme mali na druhý deň skúsenosť ich dotieravého správania. V parku sme našli Most lásky. Legenda hovorí, že bozk na moste zabezpečí vernosť. Tak sme to skúsili ... na ďalšiu desaťročnicu.

Inou trasou sme sa vrátili zase k Duomo, aby sme si urobili fotku osvetleného Duomo s námestím v noci.

Duomo a blízke okolie. pdf

 

Deň 2

V sobotu sme sa vrátili do centra k pevnosti Castello, pred ktorou je fontána. Objekt má viac nádvorí, ktoré sú voľne prístupné. Do múzeí sa platí. Cez areál pevnosti sme prešli zase do rozľahlého parku. Cez pás trávnika je vidieť Oblúk mieru.

V paláci umenia Palazzo dell´Arte sme navštívili La Triennale, čo je múzeum dizajnu a umenia. Na internete ma zaujali fotografie z výstav, ale expozície v čase našej návštevy boli vzhľadom na výšku vstupného pre mňa skôr sklamaním.

Odtiaľ sme prešli na vežu Torre Branca. Za 5 € sme sa výťahom vyviezli na panoramatickú presklenú vyhliadku vo výške približne 100 metrov. Kochali sme sa pohľadom z výšky, urobil som si predstavu, kde sa čo v meste nachádza, a najmä fotil na všetky strany. Krásny je pohľad na Víťazný oblúk a park vôbec, vrátane štadióna. Západne bol mrakodrap Allianz v štvrti CityLife a za ním v diaľke futbalový štadión. Severovýchodne, v priestore medzi vlakovými stanica Garibaldi a Centrale, sa vynímajú ďalšie vysoké budovy. Zľava doprava dve budovy pri stanici, dva zalesnené domy Bosco Verticale, mrakodrapy UniCredit, Torre Solaria, Torre Diamente (s nápisom „BNP Paribas“), Torre Breda, v zadnej línii Palazzo Lombardia (s nápisom „Regione Lombardia“), kde sídli regionálna vláda Lombardie, Torre Galfa a Palazzo Pirelli a ďalšie. Juhovýchodne to bola pevnosť a za ňou Duomo. O 6 minút zazvonil budík a museli sme ísť dole.

Odfotili sme sa pri Oblúku mieru na veľkom kruhovom námestí Piazza Sempione. V minulosti na tomto mieste stála brána Porta Sempione. Potom tam bol na oslavu Napoleonových víťazstiev postavený Víťazný oblúk, neskôr premenovaný na Oblúk mieru.

My sme boli aj na štadióne, trávnik zavlažovali, takže je využívaný aj v súčasnosti. Akvárium som si nechal na neskôr, uvažoval som o vstupe zdarma, ale nakoniec nám na to nevyšiel čas.

Z parku sme sa presunuli ku kostolu Santa Maria delle Grazie. Prešli sme si kostol, ktorý je zdarma. Na vstup k známemu obrazu sa dostanete, len ak budete mať šťastie alebo ste ochotní viac zaplatiť. Lístky si môžete zakúpiť v pokladni vedľa kostola alebo radšej v predstihu online. Oficiálny predaj za prijateľných 12 € je na stránke www.vivaticket.it (alebo dajte do vyhľadávača „vivaticket cenacolo“). Hoci som túto stránku začal sporadicky pozerať asi tri mesiace pred naším pobytom, lístky na dni nášho pobytu neboli dostupné. Vlastne, buď počas troch mesiacov nebol k dispozícii ani jeden alebo len zopár (niektorý deň, na niektorú hodinu, tak jeden-dva lístky). Pochopil som, že touto cestou sa k lístkom nedostanem. Dotazoval som sa aj emailom, ale odpoveď bola negatívna. Ďalšia možnosť je objednávka lístkov telefonicky. Keďže na webstránke neboli žiadne voľné, volať tam mi prišlo zbytočné. Na fórach sa však píše, že telefonickou objednávkou je väčšia šanca. Tak neviem, či nedávajú všetko na web alebo telefonicky uprednostňujú predovšetkým domácich Talianov. Ďalšia rada na fórach je prísť ráno do pokladne a opýtať sa, či niekto nevrátil lístky. Keď sme sa v čase obeda dostali ku kostolu, zašiel som do pokladne, aby som to aspoň skúsil. Pani pri pokladni ani nezdvihla hlavu a povedala, že lístky nie sú. Už ju zjavne unavujú tieto otázky. Každopádne, na internete sa dajú nájsť lístky (do vyhľadávača slová „last supper ticket“ alebo „cenacolo vinciano ticket“), ktoré začínajú tak od 50 €. Myslím, že lístky vo veľkom vykupujú rôzne agentúry a za tú cenu pridajú ešte prehliadku nejakého objektu alebo centra Milána. Vstup k obrazu je regulovaný, každých 15 minút sa maximálne 30 ľudí dostane do miestnosti s konštantnou teplotou a filtráciou. Denne to vychádza cez 1200 návštevníkov. Naproti obrazu Poslednej večere má byť zachovalejšia freska znázorňujúca snímanie Ježiša z kríža.

Okolo kostola chodí električka č. 16. Pri kostole na druhej strane ulice je vinica s domom Leonarda da Vinciho [La Vigna di Leonardo], kde býval v období, keď maľoval obraz.

Odtiaľ sme sa južne presunuli k Múzeu vedy a techniky Leonarda da Vinci. Ide o iné múzeum ako je pri divadle La Scala s menom Leonarda v názve. Toto múzeum je v budovách za vysokými múrmi.

Neďaleko je Bazilika Sant´Ambrogio. Žiaľ, z dôvodu obednej siesty bola zatvorená. Aj svätí si musia oddýchnuť. Dostali sme sa iným vchodom do jeho areálu a dokonca aj do priestorov susednej Katolíckej univerzity [Università Cattolica del Sacro Cuore]. Hoci bola sobota, bol tam veľký pohyb mladých ľudí.

Pokračovali sme do kostola Chiesa di San Maurizio al Monastero Maggiore. Kostol je bohato zdobený nástennými maľbami. Naozaj odporúčam. Má dve časti, v zadnej časti je aj iná verzia obrazu Poslednej večere. V susedstve kostola je Archeologické múzeum, pri výstupe z kostola doň trochu nakuknete.

Od Duomo západne: pevnosť Castello (9), park Sempione (10), kostol Santa Maria delle Grazie (5) a okolie. pdf

Nasledovala siesta, na obed sme si dali rezeň cotoletta (alla Milanese) s ryžou. Vedeli ste, že v Lombardii sa pestuje ryža?

Po prestávke nasledovala návšteva Duomo. Keď bolo v piatok na námestí „veľa“ ľudí, tak v sobotu ich bolo „príliš veľa“. Až som ľutoval, že sme Duomo nenavštívili ešte v piatok večer. Bolo niečo po 16:00 hod. a pred katedrálou stáli rady. Tak sme sa rozhodli vyjsť najskôr na strechu a potom, keď snáď ubudnú rady, do katedrály.

Najskôr však vysvetlím, čo tu možno navštíviť a ako sa tam dostať. V minulosti bol vstup do katedrály zdarma, v súčasnosti sa platia rozumné 3 € a je v tom zahrnutý aj vstup do Múzea Duomo a kostola Chiesa di San Gottardo in Corte. Výstup na strešnú terasu po schodoch stojí 9 €, výťahom 13 €. V ponuke sú aj kombinované lístky Duomo Pass, ktoré zahŕňajú všetky tieto vstupy vrátane archeologickej zóny pod katedrálou vpredu. Pass A je pre použitie výťahu na terasu a stojí 16 €, pass B je alternatíva pre použitie schodov za 12 €. Katedrála a terasy sú otvorené do 19:00 hod., múzeum a kostol S. Gottardo do 18:00 hod. Vstup do katedrály je spredu po pravej strane (1). Tvoria sa tam dva rady, jeden pre individuálnych návštevníkov, druhý pre organizované skupiny. Pred dverami vojaci každého návštevníka skontrolujú ručným detektorom kovov a prezrú batožinu. Okrem nich tam postával jeden pán, asi cirkevný hodnostár, ktorý dozeral na „vhodné“ oblečenie. Vraj majú byť zahalené ramená (niektoré ženy si prehodili šatku) a šaty, sukne a nohavice ku kolenám. V pokladni vraj predávajú na ten účel aj lacný plášť za 2 €. Ale v kostole som videl aj ženu s kraťasmi pod zadkom, takže možno kontrola bola benevolentná, keďže kontrolujúci stoja hodiny na priamom slnku. Vstup do katedrály bol aj naľavo (2), malo to byť zdarma pre veriacich, či modliacich sa. Kontrola tam bola rovnaká. V čase našej návštevy v katedrále prebiehala omša, čo sme si spočiatku ani nevšimli, tak neviem, či sú tam títo návštevníci vpúšťaní len počas bohoslužieb alebo počas celého dňa. Faktom však je, že majú prístup len k ľavej strane katedrály a asi sa od nich očakáva, že si sadnú do lavíc pred oltár. Platení návštevníci majú prístup do väčšej časti katedrály. Pre tých, čo sú ochotní si priplatiť, bol sprava zboku (3) zrýchlený vchod (fast-track) za 25 € a je v tom aj vstup na terasa s výťahom. Na strešnú terasu sa možno dostať zvonka katedrály po schodoch (4) alebo dvomi výťahmi (5, 6 je zrejme fast-track).

Snímka: 1, 2, 3 - vstupy do katedrály, 4 - vstup na terasu po schodoch, 5, 6 - vstupy na terasu výťahom. Fialovou šípkou je zobrazená informačná kancelária s predajom lístkov, modrou farbou vstup do Múzea katedrály a kostola San Gottardo (rovnaký vstup aj do Kráľovského paláca) a tam by mala byť ďalšia predajňa lístkov. pdf

Ide sa na strechu. Pri vstupe na schodisko boli rovnaké kontroly ako do katedrály, len namiesto vojakov tam boli esbéeskári. Schodisko má 251 schodov a je pomerne úzke, na šírku tak pre jednu a pol osoby. Rovnakým sa schádza aj dole, takže ľudia sa tam vyhýbajú, ale ináč v pohode. Na streche sme prešli okolo vežičiek od severnej strany a potom sme sa dostali na terasu. Je odtiaľ pekný výhľad na mesto vrátane námestia. Na najvyššej veže obklopenej lešením sa vypína socha Madonniny.

Jedna poznámka. Podľa tradície žiadna budova v Miláne nemá byť vyššia ako socha Madonniny (108 m), ktorá dozerá na mesto. Takzvaná Eiffelovka Torre Branca dosiahla tiež 108 m (1933). Pravidlo bolo porušené pri Torre Breda (117 m, 1955). Torre Velasca dosiahla len 106 m (1958). Keď v posledných desaťročiach boli postavené vyššie stavby, boli na ich vrcholy umiestnené zmenšené repliky tejto sochy. Najskôr to bol palác Palazzo Pirelli (127 m, 1958), potom Palazzo Lombardia (161 m, 2010) a naposledy Allianz Tower, podľa architekta zvaný aj Isozaki Tower (209 m, 2015). Síce najvyššou budovou je UniCredit Tower s anténnou vežou (231 m, 2012), ale strechu má nižšie (146 m). Ďalšia kópia sochy je aj v katedrále, tú sme ale nevideli. Myslím, že bola v ľavej časti katedrály, kde mali prístup tí neplatiaci návštevníci.

Potom sme zišli dole a išli do radu do katedrály. Bolo okolo 17:00 hod. V rade sme vystáli asi 20-25 minút. Vnútro katedrály je veľkolepé a je to veľmi vysoké. Spočiatku bola takmer tma, neskôr sa rozsvietilo, tak neviem, či to súviselo s prebiehajúcou omšou. Prešli sme dopredu, aby sme videli na oltár s organom. Vpravo je socha sv. Bartolomeja, ktorý má cez seba prehodenú vlastnú kožu.

Z katedrály sa vychádza približne tam, kde je vstup pre neplatiacich. Tam sme ešte zašli do podzemia, kde sú archeologické vykopávky.

Keď sme vyšli z katedrály, čas bol už pokročilý, tak múzeum a kostol, na čo sme mali pass, sme už nenavštívili. V múzeu by mala byť vystavená replika katedrály. Až doma som sa dočítal, že pass by mal platiť 72 hodín.

S blížiacim sa večerom sme sa vydali južne od Duomo po ulici Via Torino. Je to ulica plná obchodov a ľudí, jazdia tadiaľ aj električky. Po ceste sa vľavo nachádza zastrčený kostol Santa Maria presso San Satiro, je k nemu nenápadný prístup. Na trase sú ďalšie kostoly (Tempio di San Sebastiano, trochu ďalej Chiesa di Sant´Alessandro, Chiesa di San Giorgio). Zaujal ma módny obchod, kde pred vstupom ľudia točili „kolesom šťastia“, natočili nejakú zľavu, dostali kupón a hor sa do predajne.

Od Duomo južne: ulica Via Torino (22). pdf

Na križovatke električiek sme pokračovali popri koľajníc vľavo na ulicu Corso di Porta Ticinese. Za chvíľu sme prišli k Bazilike San Lorenzo Maggiore. Pred ňou je stĺporadie Colonne di San Lorenzo, jedno z mála rímskych pozostatkov. Bezprostredne pri stĺpoch vedie trať električky. Po trase je ešte naľavo Museo Diocesano di Milano a Basilica di Sant´Eustorgio.

Pomaly sme sa dostali k jednej z mestských brán Porta Ticinese. Na vysvetlenie, v 16. storočí malo Miláno obranný múr dlhý okolo 11 km. Vzhľadom na vtedajšiu španielsku nadvládu sa nazýva aj Španielsky múr [Mura Spagnole], možno sa stretnúť aj s pomenovaním kruhová bašta [Cerchia dei Bastioni]. Múr mal 11 brán. Dnes sú z nich zachované Porta Romana, Porta Venezia, Porta Nuova, Porta Garibaldi a Porta Ticinese. Po ostatných sú pomenované ulice, námestia, či štvrte, ako Porta Vittoria, Porta Magenta, Porta Tenaglia, Porta Lodovica a Porta Vigentina.

Napravo od brány je menšia vodná plocha, kde si ľudia vychutnávali príjemný víkendový večer. Najmä mladí sedeli na dlažbe s plechovkami piva. Odtiaľ vedú dva vodné kanály, južne a západne. My sme pokračovali na západný Naviglio Grande, ktorý sa označuje ako milánske Benátky. Je to tam tiež plné ľudí a reštaurácií a zazreli sme aj gondolu. Tá je údajne pravá, dovezená z Benátok.

Od Duomo južne: ulica Corso di Porta Ticinese (21), kanál Naviglio. pdf

 

Deň 3

Tour sme začali Monumentálnym cintorínom. Doteraz sme nevyhľadávali cintoríny, ale tento asi ozaj stojí za to. Je tam množstvo sôch a hrobiek rôznych stavieb. Za pol hodiny sme sa prešli len dvomi uličkami. Na začiatku ma zaujalo mauzóleum Antonia Bernocchiho a vzadu hrobka vo forme pyramídy. Niekde na cintoríne je aj súsošie zobrazujúce Poslednú večeru. Nevedel som, kde presne a tak sme ho nehľadali, to by bolo tak na dve-tri hodiny.

Metrom sme sa presunuli o jednu zastávku na Piazza Gae Aulenti. Pri ňom stojí najvyššia stavba UniCredit Tower. Prešli sme okolo zalesnených domov až k Pallazo Lombardia. Mal som naštudované, že každú nedeľu od 10:00 do 18:00 hod. je z 39. poschodia tejto verejnej budovy vyhliadka (belvedere) zdarma. Je to predsa len vyššie ako z Torre Branca zo soboty. Síce vyľudnená budova bola otvorená aj v nedeľu, ale na recepcii nám oznámili, že vyhliadky nie sú. Škoda. Neviem, či ide o dočasnú záležitosť.

Ďalej sme sa zamerali na mestské brány. Po severnom okruhu sme si urobili fotky pri Porta Volta, Porta Baribaldi, Porta Nuova a Porta Venezia. Neskôr sme sa dostali aj k Porta Romana, kde je vedľa aj zvyšok Španielskeho múru.

Odtiaľ sme prešli do parku Giardini popri Planetáriu a Prírodovedného múzea. V parku bolo v nedeľu doobeda rušno, najmä veľa rodín s deťmi. Za parkom je Galleria d´Arte Moderna. Dostali sme sa na Corso Venezia, kde je niekoľko palácov, a metrom do hotela.

Od Duomo severne: cintorín (25), mrakodrapy, mestské brány, park Giardini. pdf

Po odpočinku sme poobede vyrazili na štadión pomenovaný po futbalistovi menom Giuseppe Meazza. Štadión sa nachádza na konci linky M5 (stanica San Siro Stadio) a končí tam aj električka č. 16. Vchod do areálu štadióna je zo západu od stanice metra. Kúpili sme si lístky po 17 €, ruksak nám skontrolovali röntgenom a išli sme do provizórnej stavby, kde bolo múzeum. Potom sme pokračovali do útrob štadiónu. Prezreli sme si šatňu tímu AC ladenú v klubových červeno-čiernych farbách, vedľa nej šatňu Interu v modro-čiernych farbách. Odfotili sa na mieste vyhradenom pre slovenského futbalistu Milana Škriniara. Odtiaľ sme sa cez presszónu presunuli na štadión, sčasti na trávnik a potom do hľadiska. Prehliadka končí komerčne v predajni. V nej sú napravo dresy a suveníry Interu, naľavo AC. Námatkovo som našiel dres za 80 €. Ako suvenír ma zaujala plechovka s označením „San Siro Grass“ za baťovskú cenu 9,90 €. Najskôr som myslel, že tento hmotnosťou ľahký suvenír obsahuje pokosenú trávu z hracej plochy, aby zaberal miesto doma na poličke. Po prečítaní som zistil, že vnútri je originálne trávové semeno, aké používajú na hraciu plochu.

K tomu múzeu. Exponátov bolo poskromne, vystavené tam boli viac-menej len dresy. AC Miláno má vlastné múzeum s trofejami a s predajňou pri výstavisku Fiera Milano City, tak 2 km vzdušnou čiarou od štadióna. Budova v ich tradičných pruhovaných farbách sa nazýva Casa Milan alebo Mondo Milan.

Pre fanúšikov jazdectva, za štadiónom je jazdecký areál [Hippodromo di San Siro]. Napravo je vystavená bronzová socha Leonardovho koňa vysoká 7 metrov.

Odtiaľ sme prešli na stanicu metra M5 Tre Torri, čo v preklade znamená tri veže. Stojí tam Allianz Tower, hneď vedľa druhá výšková budova a tretia je vo výstavbe obklopená žeriavmi. Nachádza sa tu moderná nákupná štvrť CityLife. V nedeľu tam bolo množstvo relaxujúcich ľudí. Vedľa štvrti je výstavisko Fiera Milano City. Je to iný veľtrh ako Rho Fiero.

Od Duomo ďalej západne: štadión (26), CityLife. pdf

A na večer sme sa išli prejsť do zlatého štvoruholníka. Vystúpili sme na zastávke metra M1 Montenapoleone. Severne sme prešli oblúkom Archi di Porta Nuova. Na obchodných uliciach sme si prezerali výklady. Niekde boli aj cenovky. Kožúšok na jednu sezónu za 45 tisíc € vyvolal u mňa rozčarovanie o ľudských hodnotách. Na mieste som výskumom zistil obchodnícku nepriamu úmeru. Čím bolo v predajni menej tovaru (rádovo niekoľko kusov textilu), tým boli vyššie ceny.

V závere dňa sme sa po Corso Venezia presúvali zase k Duomo. Prešli sme cez Námestie Piazza San Babila s Bazilikou di San Babila. Ďalej po Corso Vittorio Emanuele II. okolo Baziliky di San Carlo al Corso, kde bola pokojná demonštrácia. Vyrozumeli sme, že proti interrupciám. V okolí Duomo sme sa zastavili pri pouličných umelcoch. Jeden pár spieval krásne duetá, ten chlap by sa uplatnil aj v La Scale. Neďaleko pred kostolom Chiesa di San Fedele zase tancovali desiatky ľudí. Ešte sme sa dostali k Múzeu Poldi Pezzoli. Pre únavu sme sa k palácu Palazzo di Brera už nedostali a potme sa vrátili do hotela.

 

Deň 4

Posledný deň sme sa v kľude naraňajkovali, pobalili a keďže s kuframi sme už žiadne poznávanie neplánovali, vydali sme sa na letisko. Tam sme došli v predstihu. Popri letisku vedie diaľnica a z opačnej strany je obchodný dom OrioCenter. Vedie tam asi 400 metrov dlhý chodník smerom k parkoviskám a vľavo podchodom pod diaľnicu. Chodník je vhodný aj na ťahanie kolieskového kufríka, ale pri autobusových zastávkach je aj úschovňa batožín. Obchodné centrum je dosť veľké, esbéeskár tam jazdil na segwayi. Obchody s oblečením sú najmä na druhom poschodí. Manželka využila možnosť zaplniť kufor, aby sme sa nevracali do vlasti len so suvenírmi.

Na letisku je možnosť sadnúť si pri gate a cez sklo pozerať dianie na letisku. Je tam pomerne veľký pohyb lietadiel, ako som naznačil už v úvode. Tak sme si sledovaním krátili čas čakania na meškajúce lietadlo. Vľavo na kopci je vidieť aj historickú hornú časť [Citta alta] mesta Bergamo.

Pri oboch letoch sme sedeli na rovnakých miestach v zadnej časti. Ale pri lete späť som mal subjektívne viac miesta na kolená. Spomenul som si na článok z posledného roku, že Ryanair začne do lietadiel montovať tenšie sedačky, čím sa zväčší priestor pre pasažiera (z 30 na 31 palcov, +2,54 cm). Konečne niekto vynašiel, že operadlá nemusia byť tak hrubé, a komfort sedenia sa nezmení. Za rovnaké peniaze (výrobné náklady), viac muziky pre cestujúcich. Udeľujem pochvalu.

 

Záver

Miláno má čo ponúknuť. Aj keď som mal dojem, že pre mnohých turistov Miláno znamená iba Duomo, budovy v okruhu 100 metrov a obchodné domy v okruhu jedného kilometra. Prišlo mi tragikomické vidieť ženy, ako majú v rukách dve, tri, štyri papierové tašky s nápismi fashion značiek, a tvárili sa, akoby sa im práve podarilo to najlepšie v živote.

Mestské múzeá majú byť každú prvú nedeľu v mesiaci otvorené zdarma. Ak Vám vyjde pobyt na takúto nedeľu, zistite si podrobnosti. V pondelok sú múzeá zatvorené. Niektoré mestské objekty sú zdarma dostupné každý utorok od 14:00 hod. a stredu až nedeľu hodinu pred záverečnou (zvyčajne od 16:30 hod.). Malo by to platiť pre Galériu di Breri, múzeá v hradnom komplexe Castello Sforzesco, akvárium v parku Sempione, Prírodovedné múzeum pri Porta Venezia, neďalekú Galériu moderného umenia, Archeologické múzeum na Corso Magenta, Múzeum národného obrodenia, Galérie d´Italia a možno ďalšie. Aj som to plánoval využiť (akvárium, Galéria di Breri), ale z dôvodu, že obedná siesta nám posunula naplánovaný program, sme to nestihli.

V Miláne je veľa kostolov a väčšina je prístupných zdarma. V teplých dňoch padne vhod sadnúť si dovnútra a oddychovať v kamennom chlade. Napríklad za Duomom je nenápadný kostol San Bernardino alle Ossa. Výnimočným ho robí bočná kaplnka, ktorá je zdobená množstvom lebiek a kostí zo zrušeného cintorína. Zaujímavým miestom je tiež komplex šesťhranného stĺporadia Rotonda della Besana. V minulosti tam bol kostol a cintorín, v súčasnosti je tam Detské múzeum Museo dei Bambini a konajú sa tam rôzne akcie. A ďalšie a ďalšie miesta.

Ak chcete vyjsť za hranice Milána, severne je mesto Monza a pri ňom okruh Formuly 1 [Autodromo Nazionale Monza]. Severozápadne je to už zmieňované výstavisko Rho Fiera.

Nemalej obľube sa tešia predalpské jazerá Maggiore, Como, Lecco, Iseo a Garda. Predovšetkým jazero Como, kde do turistami vyhľadávanej dediny Como jazdí priamy vlak z Milána zo staníc Centrale a Garibadli. Z okolitých miest už spomínané Bergamo alebo Pavia. Vo Švajčiarsku je to Lugano dostupné vlakom aj autobusom, podstatne ďalej a s prestupovaním St. Moritz.

V sobotu sa hral finálový futbalový zápas Ligy majstrov s Realom Madrid. Termín zápasu som, samozrejme, neriešil v dobe, keď som kupoval letenky. A hoci v hotelovom TV bolo asi 20 športových kanálov, zápas na moje sklamanie nevysielali. Preto uvažujem o odškodnení! Napríklad taký výlet do Madridu spojený s návštevou domáceho zápasu. Treba však počkať na jesenné vyžrebovanie ligy.

 

Linky

SK/CZ

http://tonydubravec.com/milano-sprievodca/

https://www.zaujimavysvet.sk/milano-letenky-ubytovanie-pamiatky/

https://antenozio.blog.sme.sk/t/159851/milano-krizom-krazom

https://antenozio.blog.sme.sk/c/454972/kedy-a-kam-v-milane-zadarmo.html

https://antenozio.blog.sme.sk/c/476680/moje-mesto-moje-pravidla.html

https://antenozio.blog.sme.sk/c/483589/ako-kristus-pre-vacsie-dvere-do-kuchyne-prisiel-o-nohy.html

https://novotnyo.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=373047

https://mdupka.blogspot.sk/2015/10/milano-2015-i.html

http://www.slovacivtaliansku.it/taliansko/70-milano

http://www.adrialand.cz/dovolena/italie/milano.html

https://www.radynacestu.cz/magazin/tema/milan/

http://www.skrz.sk/milano-top-atrakcie-letenky-hotely-a20-23-10-0-sk.htm#axzz5IhNhwPUS

http://www.poznavej.eu/italie/milano/co-navstivit-v-milane/

ENG/IT

http://www.turismo.milano.it/wps/portal/tur/en

http://www.turismo.milano.it/wps/portal/tur/en/arteecultura/musei/pitturaescultura/musei_civici_milano

http://www.aboutmilan.com/transportation-in-milan.html

http://www.aviewoncities.com/milan/milanattractions.htm

https://www.muoversi.milano.it/web/portale-mobilita-en/public-transport

http://italyexplained.com/free-things-to-do-in-milan/

http://italyexplained.com/best-views-in-milan/

http://www.trenord.it/en/the-lines/regional-railway.aspx

mapy

http://ontheworldmap.com/italy/city/milan/

http://www.mapaplan.com/travel-map/milan-city-top-tourist-attractions-printable-street-plan-guide/milan-top-tourist-attractions-map.htm

http://canacopegdl.com/keyword/metro-milano.html

 

Fotogaléria

Piazza del Duomo. Vpravo katedrála = Duomo, vľavo Galleria Vittorio Emanuelle II.  Na najvyššej veži je vidieť pozlátenú sochu Madonniny.

Duomo z pravej strany. Úplne vľavo sú koridory pre vstup do katedrály a za rohom fast-track.

Luxusná obchodná Galleria Vittorio Emanuele II.

Mozaika býka, na ktorom skúšajú povestné  šťastie.

Divadlo La Scala. Vľavo vstup do divadelného múzea.

Jeden z palácov pri Piazza dei Mercanti.

Duomo podvečer. Vpravo vzadu Palazzo Reale, na oblohe Mesiac.

Most lásky v parku Sempione. Voda tak romanticky nepôsobila.

Osvetlené Duomo po zotmení.

Castello Sforzesco.

Múzeum dizajnu Triennale. Vpravo za ním "Eiffelovka" Torre Branca.

Výhľady z veže Torre Branca. Západne mrakodrap Allianz v štvrti CityLife. V strede fotky vzadu štadión San Siro. 

Pohľad zhora na blízky Oblúk mieru na Piazza Sempione.

Výhľad severovýchodne na výškové budovy. Zľava najvyššia budova UniCredit s vežou, ktorá zakrýva palác Lombardia. Naľavo od nej zalesnané domy. V popredí je historický štadión.

Výhľad na juhovýchod. Park Sempione, Castello Sforzesco zozadu a za ním v diaľke vežičkové Duomo.

Kostol Santa Maria delle Grazie. Vľavo je vstup k obrazu "Posledná večera" (Cenacolo Vinciano), ešte viac vľavo mimo záberu pokladňa.

 

Kostol zvnútra.

Dom Leonarda da Vinciho na druhej strane ulice. Za domom je vinica.

Národné múzeum vedy a techniky.

Vpravo vstup do areálu Baziliky Sant´Ambrogio. Priamo je Katolícka univerzita. 

Vľavo kostol Chiesa di San Maurizio al Monastero Maggiore, vpravo Archeologické múzeum.

Chiesa di San Maurizio al Monastero Maggiore zvnútra. Označuje sa za milánsku Sixtínsku kaplnku.

Možno tam vidieť túto verziu obrazu Poslednej večere.

Na streche Duomo. Madonnina je najvyššie.

 

Pohľad na námestie.

Duomo zvnútra.

Oltár.

Od Duomo po Via Torino a Corso di Porta Ticinese ku kanálu Naviglio. Prvá zastávka v kostole Santa Maria presso San Satiro.

Stĺporadie pred Bazilikou San Lorenzo Maggiore.

Bazilika zvonka.

Zvnútra.

Bazilika di Sant´Eustorgio.

Mestská brána Porta Ticinese.

Kanál Naviglio s reštauráciami a gondolou.

Cintorín Cimitero Monumentale. Vstupná budova.

Mauzóleum a hrobky.

Najvyššia budova v meste, vpravo Bosco Verticale.

Zalesnený dom detailne.

Brána Porta Garibaldi.

Stret historickej električky (č. 5) v modernom meste.

Porta Nuova.

Porta Venezia. Oddeľuje ulice Corso Venezia a Corso Buenos Aires.

Prírodovedné múzeum v parku Giardini.

 

Galéria moderného umenia.

Futbalový štadión na San Sire mimo sezóny.

Šatňa klubu AC Miláno.

Na inom mieste v budove nazvanej Casa Milan alebo Mondo Milan je múzeum klubu AC.

Porta Romana.

Oblúk Archi di Porta Nuova na obchodnej ulici Via Manzoni.

Bazilika di San Babila.

Bazilika di San Carlo al Corso na ulici Corso Vittorio Emanuelle II. a pred ňou rozmiestnení účastníci zhromaždenia.

Múzeum Poldi Pezzoli.

Letisko v Bergame. V pozadí Bergamo, jeho historická časť nazvaná ako Vysoké mesto.

Ohodnoťte tento článok:
10

Súvisiace články

 

Komentáre 1

Neregistrovaný - Katarína dňa štvrtok, 08. november 2018, 18:03

Len pre doplnenie inak veľmi vyčerpávajúceho článku - keď sa rozhodnete pre návštevu milánskeho dómu a máte lístok dovútra aj na terasu, očekujte si, ktorá rada je kratšia. Ak sa rozhodnete ísť na terasu, môžete z nej zísť priamo dovútra katedrály (platí pre výstup výťahom) a už nemusíte stáť zvlášť rad do interiéru.
Na Cimitero monumentale je pri vchode naľavo infopoint, kde vám zadarmo dajú mapku objektu. Hľadať jednotlivé náhrobky by bolo, ako píše autor, nad ľudské sily.
Autorovi ďakujem za zdieľanie mojich linkov na blog v denníku SME :) a pripájam link na blog o Miláne (https://mojemilano.sk)

Len pre doplnenie inak veľmi vyčerpávajúceho článku - keď sa rozhodnete pre návštevu milánskeho dómu a máte lístok dovútra aj na terasu, očekujte si, ktorá rada je kratšia. Ak sa rozhodnete ísť na terasu, môžete z nej zísť priamo dovútra katedrály (platí pre výstup výťahom) a už nemusíte stáť zvlášť rad do interiéru. Na Cimitero monumentale je pri vchode naľavo infopoint, kde vám zadarmo dajú mapku objektu. Hľadať jednotlivé náhrobky by bolo, ako píše autor, nad ľudské sily. Autorovi ďakujem za zdieľanie mojich linkov na blog v denníku SME :) a pripájam link na blog o Miláne (https://mojemilano.sk)
Ste zaregistrovaný? Prihláste sa tu
Neregistrovaný
nedeľa, 16. december 2018

obrázok Captcha

Booking.com

Používaním stránky súhlasíte s využitím cookies ktoré zabezpečia jej správnu funkčnosť a lepšie služby