TURÍN 2025

Cestovanie Európa

neděle 8. únor 2026

ÚVOD

Turín (taliansky Torino, anglicky Turin) je hlavné mesto oblasti Piemont v severozápadnom Taliansku. Má okolo 800 tisíc obyvateľov, metropolitná oblasť okolo 2 miliónov. Leží v údolí Susa pri rieke Pád (rieka "Po" pramení na západe v Alpách a vyúsťuje na východe až v Benátskom zálive).

Z histórie spomeniem, že mesto bolo založené niekedy v 1. storočí pred Kristom. Z toho obdobia je zachovaná brána Porta Palatina. Turín bol hlavným mestom Savojského kráľovstva (1720-1861), ktoré sa transformovalo na Talianske kráľovstvo (hlavnými strojcami boli kráľ Viktor Emanuel II. a revolucionár Giuseppe Garibaldi). Turín bol prvé roky (1861-1865) aj hlavným mestom Talianskeho kráľovstva (v paláci Carignano sídlil taliansky parlament), neskôr sa ním stala Florencia a Rím.

Turín je tiež domovom talianskeho automobilového priemyslu. Nachádza sa tu sídlo spoločností Fiat, Lancia, Alfa Romeo a Abarth. FIAT je skratka Fabbrica Italiana Automobili Torino, v preklade Talianska továreň automobilov Turín. Jej historická továreň Lingotto je ikonická a mala testovaciu dráhu na streche. Druhá továreň je Mirafiori.

V Turíne sa pred 20 rokmi vo februári 2006 konali XX. Zimné olympijské hry. Otvárací a záverečný ceremoniál bol na Olympijskom štadióne v Turíne [Stadio Olimpico di Torino], ľadové plochy nielen v Turíne a lyžiarske disciplíny („alpské lyžovanie“) v Alpách, napríklad v stredisku Sestriere.

DOPRAVA TAM

Vzdušná vzdialenosť Bratislava – Turín je takmer 800 kilometrov. Podľa navigácie trasa po cestách okolo Grazu a Benátok meria 1060 kilometrov a zaberie minimálne 11 hodín jazdy, alternatívna trasa okolo Salzburgu a Innsbrucku o 20 kilometrov a trištvrte hodiny viac.

Letisko Turín

Turín má síce vlastné letisko, ale tých letov tam je pomerne málo, nelieta sa tam ani z Viedne, ani z Budapešti, ani z letiska Očová. Zo strednej Európy sa tam lieta len z Prahy (Ryanair 2 lety týždenne) a z Krakova (Ryanair 3 lety). Preto toto miestne letisko spomeniem len v skratke.

Letisko Turín (skratka TRN) leží pri obci Caselle asi 16 kilometrov severne od centra Turína. Transfer do Turína je možný vlakmi alebo autobusmi, cestovné začína od 3 €. Dobré prehľady o letiskových transferoch podáva webová stránka www.cestee.sk, konkrétne informácie týkajúce sa turínskeho letiska sú tu.

Letisko Miláno-Malpensa

Hlavné milánske letisko Miláno-Malpensa (skratka MXP) patrí k najvyťaženejším letiskám v Európe, ročne vybaví takmer 30 mega pasažierov. Lietajú tam sieťové letecké spoločnosti z celého sveta, takže ho možno využiť aj na prestup.

Letisko má 2 terminály – hlavný terminál T1, kam lieta napríklad Ryanair, a menší terminál T2 vraj využíva len easyJet. Medzi terminálmi má každých 15 minút jazdiť bezplatne kyvadlový autobus. Vlaky aj autobusy majú stanicu/zastávku pri oboch termináloch.

Transfer

Verejná doprava z letiska Malpensa do mesta Turín je možná viacerými spôsobmi – priamo autobusom do Turína alebo s prestupom v Miláne vlakom a/alebo autobusom

Letisko Malpensa – Turín

Autobusom

Podľa webovej stránky letiska jazdia z letiska priamo do Turína autobusy spoločností Flibco a Arriva (15 spojov za deň). Podľa webovej stránky Rome2Rio jazdia priame autobusy spoločností Autostradale (každú hodinu), Flibco a Terravision (každé 2 hodiny), Flixbus (každé 4 hodiny) a Itabus (2-krát za deň).

Takže to možno zhodnotiť, že počas dňa chodí dosť spojov viacerých dopravcov. Zdá sa, že jednosmerný lístok stojí do 25 €, spiatočný okolo 40 €. Výška cestovného sa môže trochu líšiť, možno sa uplatňuje dynamické cestovné, možno je iná cena pri kúpe lístka v autobuse, iná kúpená online a v predstihu. Jazda do centra Turína trvá asi 2 hodiny. Pre porovnanie, vzdialenosť po cestách je 140 km, čo by prešlo auto za 1:30 hod.

Letisko Malpensa – Miláno

Vlakom

Podľa webovej stránky letiska na transfer do centra Milána primárne slúži vlak s názvom Malpensa Express. Jazdí z oboch letiskových terminálov do centra Milána, pričom posledné kilometre má dve odlišné trasy do staníc:

Milano-Centrale, hlavná stanica, kam jazdí vlak každú polhodinu a jazda trvá 54 minút, tejto stanici ešte predchádza iná stanica Porta Garibaldi v centre,
Milano-Cadorna, je bližšie ku katedrále v samotnom centre Milána, vlak tam jazdí každú polhodinu a jazda trvá 38 minút.

Trate a stanice zobrazuje tento nákres. Iný spoj jazdí z letiska aj do Švajčiarska.

Lístok na jeden smer by mal stáť 15 €, spiatočný 30 € (spiatočnú jazdu treba absolvovať do 30 dní).

Autobusom

Podľa webovej stránky letiska z oboch letiskových terminálov k hlavnej vlakovej stanici Centrale jazdia autobusy 4 dopravcov – Air Pullman (Malpensa Shuttle), Autostradale (Malpensa Airport Bus Express), Terravision a Caronte. Každý dopravca vypravuje autobus každých 20 až 30 minút, čo znamená určite dosť autobusov počas celého dňa. Jazda trvá približne 1 hodinu. Jednosmerný lístok by mal stáť 10 €, spiatočný 16 €. Ceny sa môžu líšiť, ale kvôli konkurencii len minimálne. Teda autobus je lacnejší ako vlak Malpensa Express, ale trochu pomalší.

Autobusové zastávky by mali byť po oboch stranách vlakovej stanice Centrale, závisí od dopravcu, ktorých je ozaj dosť, a linky, keďže v okolí železničnej stanice majú zastávky aj transferové linky z letiska Bergamo. Keď sme my pred rokmi cestovali na linke Bergamo – Miláno a späť, zastávky boli z južnej strany na námestí Piazza Luigi di Savoia.

Doplním, že z letiska Malpensa jazdia autobusy aj na výstavisko Fiera (je tu stanica vlaku Rho-Fiera, bude o chvíľu spomenutá), do mesta Bergamo, vrátane zastávky na letisku Orio, a do ďalších miest v Lombardii, do už spomenutého Turína a tiež do Janova na južnom pobreží.

Taxi

Skôr pre porovnanie, cena za taxík z letiska Malpensa do centra Milána má byť najmenej 100 €. Ja som skúšobne zadal jazdu v aplikácii Uber, ponuka začala od 111 €. Aplikácia Bolt napísala, že v Miláne nie je dostupný.

Miláno – Turín

Tieto dve najväčšie mestá na severe Talianska sú od seba vzdialené 140 kilometrov (z centra do centra po cestách) a je nepochybné, že možností spojenia je viac.

Vlakom

V Taliansku je hlavný železničný koridor medzi mestami Turín – Miláno – Bologna – Florencia – Rím – Neapol – Salerno, kde vlaky dokážu jazdiť rýchlosťou až 300 km/hod. (Pre porovnanie, na Slovensku je hlavný koridor Bratislava – Žilina – Košice, po asi 20 rokoch modernizácie sa dá ísť po Žilinu maximálne 160 km/hod.). Z toho je zrejmé, že najrýchlejšie spojenie medzi Milánom a Turínom je rýchlovlakom. V Miláne je východisková stanica Centrale, prípadne Porta-Garibaldi, niekedy aj medzizastávka Rho-Fiera. V Turíne sú cieľové stanice Porta Susa a Porta Nuova. Na tejto trase jazdia 3 až 4 druhy vlakov:

rýchlovlak Freccia Rossa (štátny dopravca Trenitalia),
rýchlovlak Italo (súkromný dopravca Italotreno),
regionálny vlak RV (= Regionale Veloce, štátny dopravca Trenitalia).

Rýchlovlakom jazda trvá od 0:45 do 1:05 hod. v závislosti od počtu zastávok. Sú to povinne miestenkové vlaky, cestovné je dynamické, prečo sa odporúča kupovať čím skôr, ceny za jednosmerné lístky začínajú možno od 30 €. Podľa mojej jedinej skúsenosti je Italo lacnejšie ako Freccia, a domnievam sa, že komfort je podobný.

Regionálny vlak má spravidla 6 zastávok, a tak jazda trvá približne 1:40 až 1:50 hod. Je to vlak druhej triedy bez miesteniek. Je to najpomalšia, ale najlacnejšia alternatíva, cestovné je konštantné 12,75 €.

Objavila sa informácia, že na trase Paríž – Lyon – Turín – Miláno začali jazdiť aj francúzske vlaky TGV InOui (asi 3 vlaky denne medzi stanicami Torino Porta Susa – Miláno Porta Garibaldi). Mal by to byť rýchlovlak, ale uvádza sa čas jazdy 1:25 hod., takže časom jazdy sa niekedy podobá vlaku RV a aj cestovným od 10 €.

DOPRAVA V MESTE

Verejnú dopravu v Turíne zabezpečuje spoločnosť GTT (Gruppo Torinese Trasporti), ktorá prevádzkuje MHD – metro, autobusy a električky. Vyhol som sa pomenovaniu integrovaná doprava, lebo tou sa myslí MHD v Turíne plus doprava vlakmi ako uvediem neskôr.

Metro

Existuje len jedna linka – Linea 1. Druhá linka sa pripravuje, o tretej sa uvažuje. Metro bolo dané do prevádzky v roku 2006 pri príležitosti olympiády. Metro je automatizované bez vodičov. Jazdí približne v čase 05:30-24 hod., v pondelok len do 22. hod., v nedeľu od 07. hod.

Linea 1 spája západ mesta, centrum (vlakové stanice Porta Susa a Porta Nuova) a juh mesta.

Mapa metra.

Ako zaujímavosť doplním, že v Taliansku je metro ešte v mestách Rím, Miláno, Neapol, Catania a Janov.

Autobusy a električky

Spoločnosť GTT prevádzkuje asi 80 liniek autobusov Okrem nich v čase 23-05 hod. ešte asi 17 liniek nočných autobusov Night Buster, ktoré vychádzajú z námestia Piazza Vittorio Veneto do okolia.

Ďalej GTT prevádzkuje asi 8 liniek električiek.

V ponuke sú aj turistické dopravné prostriedky.

Vlaky

Metropolitné vlaky SFM (M=metropolitný)

Železničnú dopravu v metropolitnej oblasti ako aj v rámci mesta Turín zabezpečuje spoločnosť SFM Torino (Servizio Ferroviario Metropolitano), fakticky ide o vlaky štátnej spoločnosti Trenitalia. SFM má aktuálne 6 liniek s označením SFM1 až SFM7 (SFM5 nie je, môže sa to meniť). Na vlakoch SFM by sa mali dať použiť bežné vlakové lístky Trenitalia alebo lístky od spoločnosti GTT. Pre cestovanie vlakom SFM ako aj MHD v Turíne (metro, električky a autobusy GTT), možno použiť integrovaný lístok.

Sieť vlakov SFM

Regionálne vlaky SFR (R=regionálny)

Železničnú dopravu v regióne Piemont zabezpečuje spoločnosť SFR Piemonte (Servizio Ferroviario Regionale del Piemonte). Sú tu aj linky do Milána, Janova a do ďalších miest v regióne. Lístky platia na konkrétnu trasu SFR, tiež lístky Trenitalia, BIP karta a integrovaný lístok, malo by ísť o vlaky triedy R a RV. Nezaujímal som sa o to...

Sieť vlakov SFR

Cestovné lístky

Rovnaké lístky platia na metro, električky a autobusy GTT v mestskej a prímestskej sieti Turína, je to prvý okruh podľa tejto mapky.

Na mimomestské autobusy a železničnú dopravu GTT sa vzťahuje mimomestské cestovné.

Používajú sa 2 druhy lístkov – digitálny a papierový.

Digitálny lístok je lístok zakúpený:

v aplikácii GTT_To_Move – lístok zakúpený v aplikácii sa aktivuje priložením smartfónu k modrej čítačke, ja som si na skúšku nainštaloval túto appku, avšak zobrazilo iba úvodnú obrázku a nič viac, možno je to blokované zo zahraničia,
na čipovej karte BIP (Biglietto Integrato Piemonte) – je to elektronická čipová karta používaná na cestovanie verejnou dopravou v regióne Piemonte, najmä v meste Turín, karta obsahuje fotku a jej vydanie je spoplatnené 5 €.
platobnou kartou (systém Tap&Go) – priložením bezkontaktnej platobnej karty (smartfónu, smarthodiniek) pri bráne metra alebo k označovaču vo všetkých autobusoch a v električkách (so žltou nálepkou na predných dverách a vo všetkých vozidlách s novým žlto-modrým sfarbením), pozor, tento spôsob sa dá použil len pri kúpe mestského lístka.

Papierový lístok s čipom sa kupuje v automate v staniciach metra alebo u predajcov GTT. Tento lístok je trošku drahší ako digitálny.

Tu je prehľad lístkov:

Tu som dal dokopy nejaké poznámky, bez garancie správnosti, lebo my sme používali len iba trojdňové lístky.

Jednorazové lístky:

Mestský lístok – je to taký základný lístok, označuje sa aj ako City 100, lebo platí 100 minút od okamihu prvého označenia vrátane jednej cesty metrom. Lístok je potrebné označiť pri každom prestupe. Lístok môže byť papierový alebo digitálny v aplikácii alebo na karte BIP. Dá sa kúpiť aj priložením platobnej karty na čítačku.
MultiCity – je len papierový lístok, ktorý obsahuje 6 mestských lístkov a každý lístok je platný 100 minút.

Denné a viacdňové lístky:

Denný lístok (jednodňový) – platí na neobmedzený počet jázd od prvého označenia počas dňa prevádzky, pričom deň prevádzky je približne v čase od 04 hod. do 02 hod. po polnoci (viac-menej platí na kalendárny deň, nie 24 hodín). Lístok zrejme treba označovať pri každom prestupe. Lístok môže byť papierový za 4,50 € alebo za menej digitálny v aplikácii alebo na karte BIP.
Lístok denný x4 – je v podstate denný lístok pre (maximálne) 4 osoby cestujúce spolu (pozor, nie je to 4-dňový lístok). Je to zvýhodnený lístok pre skupinu až 4 osôb, avšak pri skupine 2 alebo 3 osôb je lacnejšie kúpiť každej osobe jednotlivo denný lístok. Tento skupinový lístok môže byť papierový alebo v aplikácii.
Viacdňový lístok MultiDay 7 – obsahuje 7 denných lístkov pre jednu osobu. Použitie je rovnaké ako pri jednodňovom lístku a platný je 7 jednotlivých dní do konca prevádzky, pričom tieto dni nemusia nasledovať po sebe (inak by sa asi označoval ako týždenný lístok), a lístok treba označovať pri každom prestupe. Tento viacdňový lístok je len v digitálnej forme v aplikácii alebo na karte BIP.
48 alebo 72 hodinový lístok je určený najmä pre turistov. Lístok je papierový a začiatok platnosti sa zrejme vyznačí už pri kúpe lístka (eventuálne pri prvom použití). Lístok sa označuje pri každom prestupe. Tieto lístky platia na hodiny (napríklad 48 hodinový od pondelka 15. hod. do stredy 15. hod.), zatiaľ čo denné lístky platia na deň prevádzky (napríklad od pondelka 15. hod. do utorka 02. hod.). Kto plánuje opakovane cestovať počas dvoch kalendárnych dní, použitie dvoch denných lístkov sa javí výhodnejšie ako 48 hodinový lístok.

Každý vyššie uvedený lístok môže používať iba jedna osoba. Výnimka je pri dennom lístku x4, ktorý môžu použiť až 4 osoby cestujúce spolu.

Ako je zrejmé, lístky MultiCity a turistické na 48/72 hodín sú len v papierovej forme. Na druhej strane, lístok MultiDay 7 je len v digitálnej forme. Všetky digitálne lístky môžu byť kúpené v aplikácii a potom sa aktivujú. Platobnou kartou možno kúpiť aj obyčajný mestský lístok. Nedočítal som sa, že by sa pri prestupe mala karta opakovane prikladať k čítačke (aj v bratislavskom systéme TAPni_sa sa karta priloží len pri prvom nástupe). Na karte BIP možno mať mestský lístok a lístky denný a viacdňový MultiDay7, ale nie súčasne.

Náš lístok „tour 48 H, euro 9.50“ pre jednu osobu, vyznačil sa tam dátum a čas (kúpy alebo prvého označenia?)

Integrované lístky

Tieto jednorazové lístky platia na dopravu v Turíne a tiež aj na vlak. Konkrétne, lístky sú platné v metre (iba 1 jazda), autobusoch a v električkách a naviac aj vo vlakoch Trenitalia (iba 1 jazda):

integrovaný A – v rámci prvého okruhu Turína, lístok je platný 100 minút od prvého označenia v mestskej a prímestskej sieti GTT v Turíne,
integrovaný B – v rámci druhého okruhu, lístok je platný 120 minút od prvého označenia v mestskej a prímestskej sieti GTT v Turíne ako aj na mimomestských autobusoch konzorcia Extra_To.

Integrované lístky sú papierové s čipom a možno ich zakúpiť u autorizovaných predajcov GTT.

Turistické karty

Turistické lístky – Torino+Piemonte Card na 48 až 120 hodín a hop-on-hop-off bus na 24 až 48 hodín.

ATRAKCIE

Zoznam 32 atrakcií v meste Turín podľa portálu Visit_a_city:

1. Hradné námestie / Piazza Castello

Hlavné námestie Turína (postavené v 1. storočí) predstavuje srdce historického centra mesta. Vyúsťujú doň 4 hlavné ulice – najstaršia ulica v meste Via Garibaldi, hlavná Via Roma, Via Micca a Via Po. V strede štvorcového námestia je Palác Madama (3) a viac významných objektov. Námestie je prepojené s námestím Piazzetta Reale vedúcemu ku Kráľovskému palácu (9).

2. Palác/Palazzo Carignano www

Historická budova (17. stor.), ktorú obývali kniežatá z obce Carignana pri Turíne. Zaujímavá je východná a západná strana paláca. V paláci sa narodil prvý taliansky kráľ Viktor Emanuel II. (1820), slúžil aj ako Poslanecká snemovňa (1848 až 1861). V paláci je prístupné Národné múzeum talianskeho povstania [Risorgiment] (sobota, nedeľa a sviatok, vstupné 5 €) a Apartmány kniežat.

3. Palác Madama a opevnený dom / Palazzo Madama e Casaforte degli Acaja www

Palác v strede námestia Piazza Castello (1). Z jednej strany palác, ktorý dostal názov dvoch kráľovien (madam) zo Savojského rodu. Z druhej strany bol prestavaný na opevnený dom – hrad so 4 vežičkami. V paláci sídlila dočasná francúzska vláda, kráľovská umelecká galéria a parlament Talianskeho kráľovstva. V súčasnosti tam sídli Múzeum antického umenia (vstupné 10 €).

4. Kráľovský kostol sv. Vavrinca / Real Chiesa di San Lorenzo www

Zvonku nenápadný kostol (17. stor.) s výraznou kupolou a s bohatým interiérom.

5. Turínska katedrála, Katedrála sv. Jána Krstiteľa / Duomo di Torino www

Turínsky dóm alebo Katedrála sv. Jána Krstiteľa / Cattedrale di San Giovanni Battista (15. stor.) so samostatne stojacou zvonicou. V kostole je Kaplnka Svätého plátna. V kostole sú pochovaní členovia kráľovskej rodiny (Turín bol hlavným mestom Savojského kráľovstva). Nad hlavným vchodom je kópia maľby Poslednej večere. Vedľa kostola je Diecézne múzeum.

6. Egyptské múzeum / Museo Egizio www

Archeologické múzeum zamerané na egyptskú archeológiu a antropológiu. Vstupné od 18 €.

7. Národné múzeum kinematografie / Museo Nazionale del Cinema www

Národné múzeum filmu vo veži Mole Antonelliana (impozantná stavba architekta Antonelliho). Je to 167 metrov vysoká ihlanovitá veža, najvyššia v meste, zobrazená je aj na talianskej dvojcentovej minci. Múzeum obsahuje filmové plagáty, zariadenia kinematografie, javiskové predmety a pod., také retro. Je to jedno z najnavštevovanejších múzeí v Taliansku a konajú sa tam aj iné výstavy. Vstupné 16 €. Možno sa vyviesť výťahom hore.

8. Námestie sv. Karola / Piazza San Carlo

Jedno z hlavných námestí v meste. V strede je jazdecká socha. Námestie je obklopené portikami, z južnej strany sú dva kostoly San Carlo (22) a Santa Cristina, po stranách dva paláce a Galéria Talianska.

9. Kráľovský palác / Palazzo Reale di Torino www

Palác Savojského kráľovského rodu (16. stor.). Súčasťou paláca je aj Palazzo Chiablese, Kráľovské múzeum, Kaplnka Svätého plátna, ktorá bola postavená na uloženie slávneho Turínskeho plátna, ďalej je tam galéria, knižnica a záhrady. Vstupné 15 €.

10. Park Valentino / Parco del Valentino

Druhý najväčší park v meste s rozlohou 50 hektárov pri rieke Pád. V strede parku je zámok Castello del Valentino (13), Botanická záhrada, Borgo Medievale a ďalšie POI.

11. Palatínska brána = Palatínske veže / Porta Palatine

Mestská brána z rímskeho obdobia (1. stor. p.n.l.), ktorá umožňovala vstup cez mestské hradby. Tehlová brána má veže, preto sa objekt nazýva aj Palatínske veže. Je súčasťou archeologického parku so zvyškami antického divadla.

12. Kaplnka svätého plátna / Cappella della Sacra Sindone

Sväté plátno je ľanová plachta rozmerov približne 4 x 1 meter s odtlačkom tela. Kaplnka sa v rôznych zdrojoch spomína ako súčasť katedrály aj ako súčasť Kráľovského paláca. V katedrále sme videli plátno, ale to má byť replika. Skôr bude asi originál uschovaný/vystavený v Kráľovskom paláci. Takže presne ani neviem, kde sa nachádza, a skomplikujem to tým, že v Turíne je aj Múzeum plátna (27), ale tam má byť len dokumentácia týkajúca sa plátna a jeho výskumu.

13. Hrad Valentino / Castello del Valentino www

Hrad s veľkým nádvorím sa nachádza v strede Parku Valentino. Je jedným z rezidencií kráľovského rodu Savojských a od roku 1997 je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Sídli tam fakulta architektúry. V areáli hradu je historická botanická záhrada

14. Kostol Veľkej Matky Božej / Chiesa della Gran Madre di Dio

Kostol (19. stor.) má tvary inšpirované Panteónom v Ríme. Od kostola je výhľad na most Viktora Emanuela I. a centrálne námestie Piazza Vittorio Veneto.

15. Národné múzeum automobilov / Museo Nazionale dell´Automobile www

Zbierka takmer 200 áut, najmä talianskych. Vstupné 15 €. Súčasťou je dokumentačné centrum (fotky) a knižnica.

16. Hora Kapucínov / Monte dei Cappuccini

Na kopci vo výške 283 m.n.m. sa nachádza Kláštor a kostol Santa Maria al Monte zverené kapucínskym bratom a Národné horské múzeum. Sú tam aj pamätníky, napríklad na olympiádu, a je to miesto vhodné na vyhliadku na mesto.

17. Kráľovská zbrojnica / Armeria Reale

Zbrojnica má významnú zbierku zbraní a brnení na svete. Je súčasťou Kráľovského múzea [Musei Reali di Torino].

18. Bazilika Božieho tela / Basilica Corpus Domini

Bazilika Tela Pánovho (17. stor.).

19. Svätyňa Consolata / Santuario della Consolata

Svätyňa Panny Márie Útechy je významná svätyňa a menšia bazilika.

20. Námestie / Piazza Solferino

Podlhovasté námestie pomenované podľa mesta Solferino. Na námestí je zeleň, Fontána Angelika, sochy, Divadlo Alfieri a paláce, napríklad Ceriana a Fiorina.

21. Námestie sochy / Piazza Statuto

Predĺžené námestie a v jeho strede je Pamätník tunela Frejus vo forme pyramídy postavenej z balvanov pochádzajúcich priamo z výkopu tunela (Frejus je tunel pod Alpami spájajúci Taliansko a Francúzsko).

Zlé jazyky hovoria, že tam pridajú aj hrudku vyťaženú z tunela Višňové, ktorý má podobný význam pre Európu a dlhú históriu, keďže bol postavený za 27 rokov od prvého razenia (7445 metrov za 332 mesiacov, s kalkulačkou v ruke je to 22 metrov za mesiac alebo trištvrte metra za deň), a to som si myslel, že na Slovensku sú povestní tunelári.

22. Kostol sv. Karola Boromejského /Chiesa di San Carlo Borromeo

Jednoducho Kostol sv. Karola (17. stor.), pomenovaný po kardinálovi, je na rovnomennom námestí a je zrkadlovo priľahlý ku Kostolu sv. Kristíny.

23. Vila kráľovnej / Villa della Regina

Vila (17. stor.) na svahu obklopená záhradou. Vstupné vila+záhrada 10 €, len záhrada 5 €.

24. Kráľovské divadlo /Teatro Regio di Torino www

Divadlo pre operu a balet. V roku 1936 vyhorelo, po rekonštrukcii má eliptický tvar a 1750 miest.

25. Múzeum Juventus www

J-Múzeum (otvorené v roku 2012) je v útrobách štadióna FC Juventus. Štadión s názvom Allianz Stadium má kapacitu 41,5 tisíca divákov a dokončený bol len v roku 2011. Vstupné: múzeum 15 €, múzeum+štadión tour 30 €, otváracie hodiny závisia od termínov zápasov, kvôli obmedzenému počtu návštevníkov sa odporúča kúpa vopred.

Juventus predtým hrával domáce zápasy na Mestskom štadióne [Stadio Comunale] a od roku 1990 na Alpskom štadióne [Stadio delle Alpi] s kapacitou 67 tisíc, ktorý bol postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale 1990. Tento štadión s atletickou dráhou nebol fanúšikmi obľúbený a bežne sa zapĺňal len z tretiny. Preto klub začal uvažovať o jeho zbúraní a výstavbe nového štadióna na rovnakom mieste. Po ZOH 2006 sa Juventus presťahoval na viacúčelový Olympijský štadión s kapacitou 28 tisíc. Zároveň sa na mieste Stadio delle Alpi (otvorený 1990, zatvorený 2006, zbúraný 2009) pripravovala výstavba nového súčasného štadióna (otvorený 2011).

V meste pôsobí ešte ďalší prvoligový klub FC Turín, ktorý svoje zápasy hráva na Olympijskom štadióne. Mestské derby týchto turínskych klubov sa nazýva Derby della Mole.

26. Palác / Palazzo Chiablese

Palác predstavuje krídlo Kráľovského paláca a spočiatku to bolo sídlo vojvodu z Chablais. Pre verejnosť je otvorený len príležitostne.

27. Múzeum plátna / Museo della Sindone www

Múzeum Svätého plátna (založené 1936) obsahuje relikvie a dokumenty súvisiace s históriou Svätého plátna ako aj dokumentáciu o vedeckom výskume, ktorý sa na ňom vykonával. V roku 1998 sa múzeum premiestnilo do Kostola Svätého plátna.

28. Galéria / Galleria Sabauda

Galéria obsahuje kráľovské umelecké zbierky zhromaždené Savojským rodom v priebehu storočí. Galéria je v susedstve katedrály. Vstupné 15 €.

29. Galéria umenia / Pinacoteca Giovanni e Marella Agnelli www

Umelecká galéria (otvorená 2002) obsahuje obrazy a sochy zo súkromnej zbierku Agnelliovcov. Konajú sa tam aj dočasné výstavy moderného umenia. Vstupné 11 €.

Galéria sa nachádza na najvyššom poschodí komplexu Lingotto, kde je La Pista 500 – historická testovacia dráha Fiat na streche továrne premenená na strešnú záhradu a verejné umenie. Vstupné: Pišta Fiat 4 €, galéria + La Pista 13 €.

30. Park / Parco Colletta

Pôvodne kráľovský poľovný park veľký 45 hektárov je pri rieke Pád. Pri sútoku riek Stura di Lanzo a Dora Riparia do rieky Pád je severne Park Arrivore a na druhom brehu Park Meisin.

31. Múzeum orientálneho umenia / Museo di Arte Orientale (MAO) www

Na 4 poschodiach Paláca Mazzonis sú zbierky ázijského umenia v Taliansku. Vstupné 10 €.

32. Mestská galéria moderného a súčasného umenia / Galleria Civica d'Arte Moderna e Contemporanea (GAM) www

Galéria obsahuje umelecké zbierky 19. a 20. storočia.

+ + +

Mapa s väčšinou atrakcií (PDF). Veľa hlavných atrakcií je pokope v centre (použité podklady Google Maps).

Mapa 1 (PDF). Centrum (atrakcia č. 1), sever a západ.

Mapa 2 (PDF). Centrum (atrakcia č. 1), juh a východ.

Mapa 3 (PDF). Orientačný pohľad na vzdialenejšie atrakcie na juhu.

UNESCO

V zozname UNESCO sú zapísané „Rezidencie kráľovského rodu Savojských“. Zahŕňajú paláce a hrady:

na území Turína: Palác Carignano (2), Palác Madama (3), Kráľovský palác (9), Hrad Valentino (13) a Vila Regina (23),
v metropolitnej oblasti Turína: Lovecký zámok Stupinigi, Hrad Borgo Mandria, Hrad Moncalieri, Hrad Rivoli a Kráľovský palác Venaria Reale,
v regióne Piemont: Hrad Aglie, Hrad Racconigi, Hrad Pollenzo a Hrad Govone.

SPRÁVA

Kam tentokrát?

V septembri býva dobré stabilné počasie pre výlety vo Vysokých Tatrách. Ale pri predstave, ako cestou na moju obľúbenú chatu Brnčalka stretnem medveďa, ktorý ignoruje moje slovné argumenty, že podľa článku 15 Ústavy Slovenskej republiky je ľudský život nedotknuteľný, som sa radšej rozhodol pre poznávací výlet na juh Európy. „Což takhle dát si“ Turín?

Asi pred dvoma rokmi som dostal myšlienku navštíviť mesto Turín. Keby som mal z prvej povedať, čo je v Turíne, tak poviem, že futbalový klub Juventus a Turínske plátno, do ktorého mal byť údajne zabalený ukrižovaný Ježiš Kristus. Plátno skúmajú storočia, naposledy prišla skupina vedcov a zistila, že je to mýtus. Myslím, že to bola tá skupina ‚amerických vedcov‘, ktorí už v minulosti prevratne objavili, že fúzatý Karol je atraktívnejší ako fúzatá Karolína.

Stretol som sa myšlienkou, že Turín je podceňované mesto. Ľudia poznajú a mnohí navštívili talianske mestá a miesta ako Rím, Miláno, Benátky, Toskánsko, Neapol a Amalfské pobrežie, Sicíliu, Sardíniu a letoviská pri mori. Ale keď som sa začal viac zaujímať o Turín, študovať atrakcie, pozerať snímky, zistil som, že tam bude ako tráviť čas!

Na úvod spomeniem, že ja ako fanúšik futbalu mám zafixované slovné spojenie „Juventus Turín“, názov známeho futbalového klubu. A keď chcem povedať Turín, na jazyku mám Juventus. V písomnej komunikácii si dám na to pozor.

Letecká doprava

Turín má síce vlastné letisko, ale z nášho širokého regiónu sa tam nelieta, takže na výlet do Turína využijeme milánske letisko a spojíme to aj s krátkou návštevou Milána.

Krátky exkurz k letisku Bergamo.

Ryanair dlhé roky lietal z Bratislavy na letisko s označením Miláno-Bergamo, ktoré patrí medzi jeho najväčšie základne. Už som si urobil plány, že podnikneme aspoň 4-dňový pobyt – Turín, nakrátko si pripomenieme Miláno a mestá na východe Brescia a Bergamo. Na jar 2025 bol ohlásený koniec linky Bratislava – Bergamo. Zaskočilo ma to, veď slovenský ľud potrebuje chodiť nakupovať do butikov do vychýreného mesta módy. Za pár dní však bola ohlásená nová linka Bratislava – Miláno-Malpensa. Čo sa tým zmenilo? Na prvý pohľad pre lowcostových cestovateľov takmer nič. Obe letiská, Malpensa aj Bergamo, sú približne rovnako vzdialené od Milána, cesta transferovým autobusom trvá a stojí približne rovnako. Z Malpensa je možnosť transferu aj rýchlejším vlakom. Na Bergamo sa naďalej lieta z Viedne a v letnom letovom poriadku 2025 dokonca aj z družobného Brna. Z Viedne sa lieta aj na milánske letiská Malpensa a Linate.

Za takmer 20 rokov existencie linky Bratislava – Bergamo sme to nevyužili, aby sme si urobili výlet do Bergama. To je aj apel na cestovateľov, že ak sa z vášho najbližšieho letiska otvorí nejaká nová linka, ako napríklad v roku 2025 z Bratislavy do Gdanska a do Bari (od jesene 2025 Wizzair presunul lietadlá do Bratislavy a Ryanair mu kontruje), netreba otáľať a treba to včas využiť, lebo možno o polroka, či rok linku zrušia ako nerentabilnú. Alebo jednoducho dopravca presunie lietadlo na inú viac vyťaženú linku, ktorá bude viac zarábať.

Riešiť výlet z letiska Malpensa do mesta Bergamo mi prišlo neefektívne. Takže som plány rozdelil na dva výlety: výlet č. 1 Turín + Miláno z Bratislavy a niekedy v budúcnosti výlet č. 2 Bergamo + Brescia z Viedne. Howgh.

Letenky

Letenky na 25.-27. septembra 2025 som kúpil v predstihu približne 7 týždňov. Nebol som si vopred istý, či si na tieto 3 dni, utorok–štvrtok, budem vedieť vybaviť voľno, preto som bol rád, ak by to nevyšlo a letenky by prepadli, že jedna spiatočná stála len 34 €.

A bez vedomia manželky som ani nekúpil sedadlá vedľa seba. Chcel som urobiť experiment pri check-ine. Bez kúpenej sedačky je check-in u Ryanairu dostupný len 24 hodín pred odletom. Na rozdiel spred pár rokov, keď sme si letenky tlačili, to už s aplikáciou v mobile nie je problém. Dokonca posledné mesiace je už povinnosť mať letenky len v mobile. Keď som spustil check-in, čekol som len seba a systém mi priradil náhodnú (strednú) sedačku. Až následne som čekol manželku, ktorej som pritom dokúpil sedačku vedľa mňa. Pozor, nie vždy sa to musí podariť. Určite je väčšia šanca na úspech krátko po spustení check-inu, keď je ešte dosť nepridelených sedačiek. Dodám, že Ryanair tým prvým čeknutým pasažierom prideľuje najmä sedačky v strede, lebo sedačky pri okne, či uličke, sú všeobecne viac atraktívne pre cestujúcich a je predpoklad, že si ich ešte niekto dokúpi.

Lety boli v dobrých časoch. Z Bratislavy doobeda, takže žiadne skoré vstávanie, návrat večer, čo znamená viac času stráveného v destinácii. Moja predstava bola čo najskôr sa z letiska dopraviť do Turína, kde prenocujeme obe noci. Na tretí deň najneskôr na obed presun do Milána, obehnúť katedrálu a blízke okolie. Večerným letom možno stihneme doma aj večierku.

Počasie

Tri dni pred naším plánovaným odletom vyšli správy, že v Miláne a v okolí sú silné dažde, ktoré môžu trvať viac dní, je ochromená doprava a dokonca hrozia záplavy. Čoraz ťažšie natrafiť na dobré počasie. Nebolo to prvýkrát, čo som sa zamýšľal, či vôbec vycestujeme. Budeme tam pomáhať civilnej ochrane alebo jej prekážať? Alebo necháme prepadnúť letenky, veď to môže byť aj horšie. Nakoniec sme išli a dobre tak, lebo po povodni neboli stopy. Vlastne boli, na poliach pri diaľnici som si všimol, že niektoré polia boli zmáčané, evidentne tam bolo predtým dosť vody.

Transfer

V Malpense sme vystúpili pred letiskový terminál 1, sú tam hneď autobusové zastávky. Každú chvíľu ide nejaký autobus do centra Milána. Priamy autobus do Turína ide asi raz za hodinu. Za nejakých 20 minút nám došiel, bolo nás tak do 20 pasažierov. Ešte nás previezol k terminálu 2 a potom sme išli celý čas diaľnicou do Turína. Cesta trvala dve hodiny. Diaľnicu kopírovala VRT-ka. Že čo to je? VysokoRýchlostná Trať. Občas tam preletel rýchlovlak.

Autobus mal konečnú zastávku pri vlakovej stanici Porta Susa. Vošli sme do podzemnej stanice. Dlho nám trvalo, kým sme našli automat na predaj lístkov na MHD. Došlo také malé a úzke metro, ktorým sme sa previezli na Porta Nuova, odkiaľ nám išla električka č. 4 priamo k hotelu.

Skúsenosti z električky

Kvalitný hotel (na Bookingu mal rating 8,1) so švédskymi raňajkami bol v dobrej štvrti(?) na sever od centra. Ale cestou v električke č. 4 som usúdil, že zrejme ideme cez migrantskú štvrť. Pasažieri boli z Afriky, bolo vidieť moslimské nikáby, indické kroje, arabské šatky a na všetkých tyčiach, o ktoré sa môžu držať cestujúci, boli nálepky s nápisom „Libera Palestine“, čo v taliančine znamená „Osloboď Palestínu“. Snažil som sa pohľadom odhadnúť, kto z cestujúcich je vôbec Talian, či pôvodom Európan. Asi menšina. Európa, dobré miesto pre život!

V tejto električke sme jazdili viackrát, lebo hotel..., a zostava pasažierov bola podobná a snáď v každej električke boli tie nálepky s vlajkou Palestíny. Pri jednej jazde som si všimol staršieho pána, výzorom Taliana. Nemal si kam sadnúť, električky bývali plné a nikto ho nepustil sadnúť si. Uvažoval som, že tento domáci senior asi svojou troškou za desaťročia prispel k budovaniu Turína a Talianska a dnes sa v tej električke, v domovskej krajine, musí cítiť ako cudzí prvok. Smutné. Názor nech si urobí každý sám. Ja sa snažím o reportáž, píšem, čo som videl a zažil.

V Paríži alebo v Londýne ma mnoho národností neprekvapí, sú to svetové metropoly, kde sa zdržiavajú ľudia z celého sveta, a Francúzsko a Anglicko kolonizovali svet. Ale v nenápadnom Turíne som to nečakal. Dodám však, že v centre Turína bolo síce veľa turistov rôznych národností, ale tam som sa cítil už ako v Európe. Európa sa prudko mení. Niekde sa pomaly z väčšiny stáva menšina, vidieť to napríklad na školách vo Viedni, či v Nemecku. Ako sa píše v tom druhom článku, v Nemecku sa už niekoľko rokov vedie diskusia o zlyhaní tzv. multi-kulti politiky a problém je s integráciou migrantov do spoločnosti. Údajné obohatenie kultúry zo strany migrantov môže viesť k tomu, že sa potláča domáca kultúra a dlhoročné tradície.

Spoznávame Turín

Z hotela sme išli štvorkou do centra. Jednou z prvých miest, čo sme videli, bolo námestie Piazza della Repubblica. Je tam veľký trh pri križovatke, v ten deň však už skončil predaj a vyzeralo to ako na smetisku. Odpad po zelenine a ovocí, odhodené krabice a iný odpad nakladal bager, toľko toho bolo.

Nasledovalo tehlová Porta Palatina. V okolí je akási lúka s archeologickým miestami.

A za chvíľu Turínska katedrála. Bolo poobede a na námestí pred ňou takmer nikto nebol. Je toto normálne? Až mi napadlo, či je zatvorená alebo dočasne zatvorená v čase siesty. Nebola. Vošli sme dovnútra. Bolo tam možno 20 ľudí. Hneď pri vstupe bola šípka ukazujúca, že vzadu vľavo je Turínske plátno. Za sklom bolo vystavené plátno (určite nie originál) s rozmazaným odtlačkom tváre. Fotka s odrazom od skla sa veľmi nepodarila. Na opačnej strane kostola bola predajňa so suvenírmi. Interiér bol pomerne malý.

Okolo Kráľovského paláca sme prešli na námestie pred palácom a na Piazza Castello. Vystavené tu boli luxusné autá. Za chvíľu sme zistili, že cez víkend sa tu koná autosalón [Salone Auto Torino]. Nie niekde na výstavisku na okraji mesta, ale v centre mesta a prístupné každému zadarmo. Na tomto námestí sme boli aj ďalšie dva dni, to tam už bola komplet výstava áut, ešte aj v areáli Kráľovského paláca. Pre fanúšika auto-moto zážitok. Veľa áut, čo som v živote ani na obrázkoch nevidel.

Dodatočne viem, že televízia TA tam natáčala reláciu Motoring. Urobili reportáž z centra, kde sme sa tiež pohybovali. Urobili aj reportáž z testovacej dráhy, čo redaktor označil za najlepšiu atrakciu v meste. Boli v továrni v Melfi aj na výlete v Alpách.

Za tie dva dni pobytu sme pochodili toho veľa.

* Hlavný ťah je Kráľovský palác – Piazza Castello – Piazza San Carlo – ulica Via Roma až k vlakovej stanici Porta Nuova.

* Alebo Palazzo Carignano, námestia z oboch strán okolo neho a vôbec okolité uličky.

* Iný smer Piazza Castello – ulica Via Pio – s medzizastávkou v Mole Antonelliana, v najvyššej budove v meste – Piazza Vittorio Veneto – za riekou Kostol Matky Božej. Po pár minútach stúpania sme vyšli na Kapucínsku horu, kde bol kostol a kláštor. A pekný výhľad z výšky na mesto. V diaľke sa črtali Alpy, ale pre oblačné počasie sme ich dobre nevideli.

* Opačným smerom od Piazza Castello – ulica Via Giuseppe Garibaldi – Piazza Statuto.

* Alebo súbežné ulice Via Porte d Appello alebo Via San Domenico, priľahlé námestia aj malé parky.

Nazreli sme snáď do všetkých významnejších kostolov v centre (katedrála dvakrát, Chiesa di San Lorenzo, Basilica Corpus Domini, San Carlo Borromeo, Santa Cristina, Chiesa di San Filippo Neri, Chiesa Gran Madre di Dio, Chiesa di Santa Maria del Monte dei Cappuccini, možno aj iné, na ktoré si už nepamätám). Niektoré boli bohato zdobené, niektoré tmavé až pochmúrne.

Za tie návštevy kostolov „ja raz určite pôjdem do neba“, vyhlásil som! Manželka na to, že „pôjdeme tam spolu“. Tak to pŕŕŕrrr! Manželský sľub znel: „... žiť spolu, kým nás smrť nerozdelí“. Ale keď bude na mňa dobrá, ja jej tú vstupenku na vrátnici nebeskej brány u svätého Petra vybavím.

Boli sme aj na štadióne Juventusu. Najskôr sme absolvovali tour štadióna so sprievodcom. Od pokladne sme išli okrajom štadióna, potom sme sa dostali do VIP priestorov a do hľadiska. Ďalej sme pokračovali do interiéru, navštívili sme tlačovú miestnosť a pomerne malú šatňu domáceho tímu. Z nej sme vyšli na trávnik, presnejšie k lavičkám náhradníkov. Asi po hodine sme sa vrátili k pokladni.

Za ňou je malé múzeum, kde bol voľný pohyb (bez sprievodcu; nie vstup zdarma). Najviac ma zaujala prvá miestnosť, bum-bum s tlkotom srdca, kde som si pripomenul, že za tento slávny a v minulosti veľmi úspešný klub (36 násobný majster Talianska, 2-krát víťaz Ligy majstrov a ďalšie trofeje) hrali futbaloví velikáni ako Rossi, Buffon, Platini, Zidane, Baggio, Inzaghi, Del Piero, Chiellini, Bonucci, Pirlo, či Grande Paolo Nedvěd z Čiech. Na sklonku európskej kariéry tam hrával aj Ronaldo (s bilanciou viac ako 100 gólov za 3 roky). Futbalový klub Juventus aj automobilka Fiat majú sčasti rovnakých vlastníkov. Pri prestupe Ronalda bol v automobilke štrajk, lebo fabrika Fiatu mala financovať vysoký plat Ronalda.

Ešte zopár nezaradených fotiek

Posledný tretí deň som mal v pláne vidieť Parco del Valentino, Castello del Valentino a okolie a na juhu Lingotto s dráhou na streche bývalej továrne. Nevydalo... Bol čas presunúť sa do Milána.

Jazda rýchlovlakom

Lístok na bordový vlak Italo som kupoval deň predtým v mobile na hotelovej izbe. Čakala na nás jazda rýchlosťou 300 km/hod., na čo som sa tešil. Keď cieľom je cesta! Chvíľka na zamyslenie... Trinásť, štrnásť, pätnásť, pochopil-nepochopil, ideeeem... ďalej.

Exkurz k vlakom na Slovensku a k ekonomike.

Ja som zvyknutý na osobný vlak na Slovensku premávajúci na medzinárodnom koridore s dlhými rovnými úsekmi vhodnými na vysoké rýchlosti. Tento osobák prejde podľa nového grafikonu trať dlhú 38 km za 73 minút (nie, nejde o omyl, ale nekonečnú modernizáciu). Podľa kalkulačky je to priemerná rýchlosť 31 km/hod. Však toľko jazdí aj elektrokolobežka! Dole kopcom aj s vybitou baterkou. Kde je to povestné svetlo na konci tunela? Pesimista vidí tmu, optimista vidí svetlo na konci tunela, realista vidí svetlá prichádzajúceho vlaku a rušňovodič vidí týchto troch bláznov na koľajniciach!

„Slovensku ušiel vlak“, a to nielen v dopravnej infraštruktúre. Nerobím si ilúzie, že v iných krajinách v Európe je raj na zemi, ale posledné roky Slovensko stagnuje, či cúva. Česi nás predbehli od rozdelenia spoločného štátu, posledné roky aj Poliaci, dokonca sa o Poľsku hovorí ako o budúcej ekonomickej a vojenskej veľmoci v Európe. V súčasnosti sa v rámci EÚ pretekáme o posledné miesto s krajinami ako Bulharsko, Rumunsko a Grécko.

Poďme si užiť vlak v Taliansku. Vo vlaku na displejoch sa nezobrazovala rýchlosť, ako to niekde býva. V mobile som zapol GPS a spúšťal som viaceré mapové aplikácie, aby som overil rýchlosť. Bez úspechu. Narýchlo vyhľadané appky na meranie rýchlosti som si už počas jazdy nechcel inštalovať z mobilných dát. Našiel som nejaké webové stránky, kde sa dá merať rýchlosť podľa polohy GPS. Niektoré chceli registráciu, vyskakovali rôzne okná, hrozné. Jedna mi spustila stránku, kde bol zobrazený analógový rýchlomer v tvare okrúhleho „budíka“. Maximum 200 km/hod. Ručička náhle vyletela cez to a stránka vybuchla, až som sa bál o mobil. Takže rýchlosť sa mi nepodarilo zmerať. Zvyšok jazdy som sledoval krajinu. Vlak, konkrétne náš vagón, bol obsadený tak z tretiny. Aj sme si presadli, aby sme sedeli v smere jazdy.

Hlásime sa v Miláne

Došli sme do stanice Milano-Centrale. Zo zvedavosti som si na mieste overil, že na severnej strane sú zastávky autobusov jazdiace na letisko Malpensa. Neďaleko sme našli pizzériu, bolo tam plno, takže zjavne je tam dobre (dobré jedlo za rozumné ceny). Onedlho sme postrehli, že tam prišla skupina asi 10 mužov, hovorili po slovensky, tipoval som, že prišli na večerný futbalový zápas.

Čas v reštaurácii dosť pokročil, až som si uvedomil, že okrem vonkajšej obhliadky katedrály veľa už nestihneme. V stanici metra bol nával ľudí, pri každom automate na lístky stáli zástupy. Všade masy ľudí. Po pár minútach som spozoroval, že netreba nám kupovať lístok v automate, ale stačí priložiť platobnú kartu na turniket. Tuším 90 minútový lístok stojí 2,20 €. Nie je to málo, najmä, keď sme prešli len 4 stanice.

Vystúpili sme schodiskom hore priamo na námestí katedrály Piazza del Duomo. Veľkolepý pohľad. Menej úchvatné bolo, že tam bolo asi pol milióna ľudí! No, preháňam, možno o tisícku menej. Pred rokmi sme boli v Miláne, ale toľko ľudí pri katedrále nebolo. Ten kontrast, keď pri katedrále v Turíne bolo tak 10 ľudí, tu bola masovka. Urobili sme fotky, prešli sa a pristavili sa pri uličnom umelcovi.

Ďalej som chcel prejsť cez obchodnú Galériu smerom k divadlu La Scala. Avšak Galéria bola totálne plná natlačených ľudí ako v rannom vlaku do Bratislavy, hustota 5 človeko-bytostí na meter štvorcový. Nedal som to, nechcem sa týrať.

O chvíľu začalo pršať a dav na námestí sa trochu rozplynul. Urýchlilo to naše rozhodovanie, že stačilo, žiaľ, a ideme na vlakovú stanicu Cadorna. Pôvodne som mal v pláne sa tam prejsť pešo, ale keď sa rozpršalo, vzdal som to. Vošli sme do metra, zase pri turnikete použili debetky. Dodatočne som zisťoval, že za túto druhú jazdu metrom nám nestiahlo peniaze, zrejme sme boli v časovom limite prvej jazdy a bolo to vyhodnotené ako jedna jazda.

Na vlakovej stanici Cadorna sme si na pokladni kúpili lístky na Malpensa Express. Vlak za chvíľu došiel, tuším, na koľaj č. 1. Nasadli sme, miesta bolo dosť. Nasledovala pokojná jazda vlakom a v duchu sme rekapitulovali posledné tri dni.

Na letisku sme sa z podzemia presúvali schodiskami a boli tam vystavené olympijské kruhy. Totiž vo februári 2026 sa v Miláne a v stredisku zimných športov Cortina d’Ampezzo v Dolomitoch uskutočnia XXV. Zimné olympijské hry. „Ísť, či neísť?“, ako by sa opýtal Hamlet / Hamlet od Shakespeare / Shakespearea, ktorý napísal aj o talianskej Verone, kde bude v aréne záverečný ceremoniál hier.

Na letisku sme boli v značnom predstihu, tak sme si našli miesto na sedenie a čakali. Naše lietadlo zaparkovalo snáď na najvzdialenejšom gate. A tu príbeh skončím.