Tento článok je v niečom iný ako moje predchádzajúce. Neobsahuje len blog z aprílového výletu do Palerma, ale som tu zapracoval rôzne záležitosti týkajúce sa leteckej dopravy a spoločnosti Ryanair. Viac odsekov som venoval aj miestnej mafii.

Obsah

1. ÚVOD

       Sicília

       Palermo

       Niečo z dejín

2. ATRAKCIE

       Zoznam

       UNESCO

       Mafia

3. DOPRAVA DO PALERMA

       Auto

       Vlak/autobus

       Lietadlo

       Letisko Palermo

              Transfer

4. DOPRAVA V PALERME

       Autobusy a električky

       Lístky

       Vlaky

       Iná doprava

       Turistické karty

5.1. REPORT Z VÝLETU

6. Kapitola RYANAIR

       Predstavenie Ryanairu

       Z Ryanairu vzniklo 5 leteckých spoločností

       Livery

       Flotila

       Zaujímavosti

5.2. REPORT II. – POKRAČOVANIE

       Lokality

       Atrakcie na mape

       Veni, vidi, (vici)

       Postrehy

       Arivedérči [arrivederci]

7. ODKAZY

8. FOTOGALÉRIA

 

1. ÚVOD

Sicília

Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori, má približne 5 miliónov obyvateľov (pre porovnanie, Slovensko má okolo 5,4 milióna obyvateľov a dvakrát väčšiu rozlohu). Ostrov je od Apeninského polostrova (regiónu Kalábria, pomyselná špička čižmy talianskej pevniny) oddelený úžinou Messina. Úžina je široká 5 kilometrov, premáva tam lodný trajekt dokonca aj pre vlaky a už dlho sa uvažuje o výstavbe mosta.

Sicília je autonómny región Talianska, má svoj regionálny parlament (Sicílske regionálne zhromaždenie) a regionálnu vládu na čele s prezidentom. Sicília sa delí na 9 provincií podľa miest, napríklad provincie Palermo, Catania, Messina, Trapani, Syrakúzy, Ragusa a ďalšie. Na severe Sicílie sa nachádza množstvo horských pásiem, ktoré sa nazývajú Sicílske Apeniny.

Na Sicílii je zmiešaná kultúra, čo je dôsledok toho, že ostrov bol pod nadvládou Grékov, Rimanov, Arabov, Normánov (stredoveký národ pochádzajúci z Normandie a na Sicílii založili kráľovstvo) a Aragóncov. Preto sa hovorí, že Sicília nie je Taliansko. Domáci hovoria taliančinou a sicílčinou, čo je staroveký románsky jazyk s vplyvom arabského jazyka.

Palermo

Mesto Palermo [Citta di Palermo] je hlavné a najväčšie mesto Sicílie, má vyše 650 tisíc obyvateľov, metropolitná oblasť dvakrát toľko. Architektúra je poznačená nadvládou Arabov (9. až 11. storočie) a Normánov (11. stor.). Palermo má klímu vhodnú na celoročné výlety, avšak v lete bývajú horúčavy (okolo 40 st.), preto najvhodnejšie obdobie na návštevu je jar, ešte lepšie jeseň. Palermo sa označuje aj za domov sicílskej mafie Cosa Nostra.

Niečo z dejín

Do roku 1861 existovalo Sicílske kráľovstvo, kam patril nielen ostrov Sicília, ale aj juh Talianska (začlenené Neapolské kráľovstvo). Na čele kráľovstva bol normánsky vládca a hlavným mestom bolo Palermo. V 19. storočí prebehlo zjednocovanie Talianska [Risorgimento](revolúcie, vojny). V roku 1860 Giuseppe Garibaldi dobyl/oslobodil Sicíliu. V roku 1861 bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo, pod ktoré patrila aj Sicília. Hlavným mestom Talianskeho kráľovstva sa v roku 1870 stal Rím. O zjednotenie Talianska sa zaslúžil okrem Garibaldiho aj Vittorio Emanuele II. (Viktor Emanuel II.), ktorý sa stal prvým kráľom Talianska. Veľa miest v Taliansku nesie mená týchto dvoch osobností (námestia, ulice, paláce a podobne). Až v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou.

 

2. ATRAKCIE

Zoznam

Prehľad 46 atrakcií z webu Visit_a_city zahŕňa najmä sakrálne stavby, paláce aj parky:

1. Katedrála Palerma [Cattedrale di Palermo] web1, web2, web3

Palermská katedrála Nanebovzatia Panny Márie [Cattedrale metropolitana della Santa Vergine Maria Assunta] z 12. storočia. V kostole sú slnečné hodiny (slnečné svetlo prejde malým otvorom v kupole a o 12. hodine pretína linku na podlahe). Vstup do samotnej katedrály je zdarma. Spoplatnené sú kráľovské hrobky/krypty, poklad (koruna rímskej kráľovnej), výstup na strechu katedrály a susedné Diecézne múzeum a Arcibiskupský palác. Kompletné vstupné je 15 €.

2. Námestie Pretoria [Piazza Pretoria] web

Na Námestí Pretoria je veľká Fontána Pretoria (atrakcia č. 16) s nahými sochami, a preto sa námestie prezývalo aj ako Námestie hanby [Piazza della Vergogna]. Z troch strán námestia sú budovy – radnica v Paláci Pretorio [Palazzo Pretorio] (14. stor.), Kostol a kláštor sv. Kataríny Alessandria [Chiesa e Monastero di Santa Caterina Alessandria] (16. stor., atrakcia č. 20), Palác Bonocore [Palazzo Bonocore , multimediálne múzeum Felicissima, vstupné 10 €].

3. Námestie Quattro Canti web

Na blízkej križovatke dvoch hlavných ulíc Via Vittorio Emanuele (v minulosti pod názvom Cassaro) a Via Maqueda je osemuholníkové námestie, ktoré predstavuje historický stred mesta (aj Google mapy ho označujú za stred) a rozdeľuje centrum na štyri časti. Oficiálny názov je Piazza Vigilena/Villena, ale zaužívané je Quattro Canti [Štyri piesne]. Asi najvýstižnejšie pomenovanie je „Štyri rohy“, rohy budov (17. stor.), na ktorých sú na troch úrovniach zhora erby, sochy a dole fontány (bez vody) a ktoré symbolizujúce ročné obdobia. Možno sa stretnúť aj s názvom Ottagono del Sole [Osemuholník slnka] alebo Teatro del Sole [Divadlo slnka], pretože slnečné lúče osvetľujú aspoň jeden z jeho rohov počas dňa.

4. Kostol Martorana [Chiesa della Martorana] web

O kúsok ďalej je Kostol sv. Márie admirálskej [Chiesa Santa Maria dell´Ammiraglio] postavený admirálom (12. stor.), známy ako Kostol Martorana. Kostol má zvonicu, zaujme svojimi mozaikami/freskami. Vstupné 2 € (po-so 9:30-13 hod.).

Na námestí Piazza Bellini je tiež Kostol San Cataldo (9) a vchod do Kostola sv. Kataríny (20).

5. Normánsky palác = Kráľovský palác [Palazzo dei Normanni, Palazzo Reale] web1, web2, web3

Palác Normánov alebo Kráľovský palác (10. stor.) je najstaršie kráľovské sídlo v Európe. Ide o arabskú architektúru. V paláci je Palatínska kaplnka (15), kráľovské apartmány a siene (Herkulova, miestokráľov, kráľa, kráľovnej, vojvodu z Montalta). V Pisanskej veži je Astronomické observatórium. V súčasnosti v paláci (kráľovské apartmány) sídli regionálna vláda a parlament Sicílie. Vstupné palác + kaplnka 19 €, iba kaplnka 15,50 €.

Poznámka. Informácie o vstupných poplatkoch som čerpal z webstránok atrakcií a, ak som také nenašiel, tak z oficiálnej turistickej stránky https://turismo.comune.palermo.it/. Avšak na mieste som zistil, že tieto údaje neboli vždy korektné. Napríklad vstupné do Palatínskej kaplnky je 12 €. Tiež mám skúsenosť, že niektoré vstupy do kostolov boli zdarma alebo vstupné bolo dobrovoľné, hoci na internete sa uvádza nejaký poplatok.

6. Divadlo Massimo [Teatro Massimo] web1, web2

Operné divadlo Massimo Vittorio Emanuele (19. stor.) je najväčší operný dom v Taliansku s veľkolepým hľadiskom (1300 miest), ďalšími reprezentatívnymi sálami, galériami a monumentálnymi schodiskami. Prehliadka so sprievodcom 12 €, prehliadka zákulisia plus 5 €.

7. Palác Chiaramonte alebo Palác Steri [Palazzo Chiaramonte / Steri] web

Opevnený palác (14. stor.) patril rodine Chiaramonte. Slúžil ako sídlo šľachty, španielskeho miestokráľa, neskôr tam bola väznica a v súčasnosti sú tam priestory Palermskej univerzity. Prehliadka so sprievodcom 8 €.

8. Kapucínske katakomby [Catacombe dei Cappuccini] web1, web2, web3

Katakomby kapucínov obsahujú asi 8 tisíc mumifikovaných ľudských tiel. Je to najväčšia zbierka múmií na svete, ale ten pohľad nie je pre každého. Katakomby sa nachádzajú v suteréne kostola [Parrocchia di Santa Maria della Pace] pri cintoríne. Vstupné 5 €.

9. Kostol San Cataldo [Chiesa di San Cataldo] web

Kostol (12. stor.) bol pôvodne postavený ako kaplnka paláca, ktorý už neexistuje. Strohý kostol zaujme troma červenými kupolami arabskej architektúry. V minulosti slúžil aj ako pošta. Vstupné 2,50 €. So vstupenkou do susedného Kostola Martorana len 1,50 €.

10. Botanická záhrada [Orto Botanico] web1, web2

Záhradu založila univerzita pred 200 rokmi. Na ploche 10 hektárov sú tisíce rastlín. Súčasťou sú budovy, akvárium, háje, skleník, zimná záhrada. Vstupné 7 €.

11. Kostol Ježiša [Chiesa del Gesu di Casa Professa] web1, web2

Jezuitský Kostol Ježiša (16. stor.), známy aj ako Dom profesora [Casa Professa], je akýsi pamätník umenia s veľkolepým interiérom. Jeho súčasťou je aj múzeum [Museo di Casa Professa]. Vstupné do kostola a múzea je 5 € (po-so 9:30 do 16:30 hod.).

12. Kostol Spasimo [Chiesa di Santa Maria dello Spasimo] web

Nedostavaný Kostol Spasimo (bez strechy) s kláštorom (16. stor.) slúžil ako divadlo, sklad, či nemocnica. V súčasnosti sa tam konajú kultúrne podujatia „pod holým nebom“ (aktuálne pre rekonštrukciu zatvorené).

13. Palác Abatellis – múzeum umenia [Palazzo Abatellis] web1, web2 

V paláci (17. stor.) bývalého prétora mesta Abatellisa sa nachádza Regionálna galéria Sicílie [Galleria Regionale della Sicilia]. Vstupné 10 €.

14. Palác Ajutamicristo [Palazzo Ajutamicristo] web1, web2

Palác (15. stor.) dal postaviť obchodník Ajutamicristo. Neskôr sa stal centrom sicílskej vysokej spoločnosti.

15. Palatínska kaplnka [Cappella Palatina] web1, web2

Kaplnka (12. stor.) normanských kráľov Sicílie sa nachádza na 1. poschodí Kráľovského paláca (5), preto sa prezýva aj ako palácová kaplnka. Známa je svojimi zlatými mozaikami. Vstupné palác + kaplnka 19 €, iba kaplnka 15,50 €(?).

16. Fontána Pretoria [Fontana Pretoria] web

Viacúrovňová veľká fontána (16. stor.) na námestí Piazza Pretoria (2) je zdobená mnohými sochami. Jej odhalenie vyvolalo verejné pobúrenie, preto sa zaužíval aj názov Fontána hanby [Fontana della Vergogna]. Pôvodne bola fontána vytvorená vo Florencii, neskôr bola rozložená a premiestnená do Palerma.

17. Nová brána [Porta Nuova] web

Monumentálna mestská brána s vežou (16. stor.) sa nachádza vedľa kráľovského Normanského paláca. Brána má štýl víťazného oblúku a bola postavená na oslavu dobytia Tunisu. Mala aj iné názvy – Brána orla, Rakúska brána, Cisárska brána. Brána predstavuje vstup z ulice Corso Calatafimi (zo západu od Monreale) na hlavnú a najstaršiu ulicu v meste Cassaro (v súčasnosti pod názvom Via Vittorio Emanuele).

Brána súvisí aj s mestskými hradbami. Okrem Porta Nuova sú zachované Porta Felice (na opačnom konci ulice Via Vittorio Emanuele ako Porta Nuova), ďalej Porta Sant´Agata, Porta dei Greci a Porta Mazzara.

18. Kostol sv. Jozefa rádu Teatínov [Chiesa di San Giuseppe dei Padri Teatini] web1, web2

Vedľa Námestia Quattro Canti je Kostol Teatini (17. stor.). Má luxusný interiér a veľká kupola má majolikový obklad. Vstupné 3 €(?).

19. Kostol sv. Jána Pustovníka [Chiesa di San Giovanni degli Eremiti] web

Kostol (12. stor.) kubistickej konštrukcie s 5 červenými kupolami, podobne ako Kostol Cataldo. Istý čas to bola aj islamská mešita. Vstupné 8 €. V susedstve je iný väčší kostol.

20. Kostol sv. Kataríny [Chiesa e Monastero di Santa Caterina d´Alessandria] web1, web2

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (16. stor.) a ženský kláštor je pri námestiach Piazza Pretoria (2) a Piazza Bellini. Kostol má bohato zdobený interiér. Vstupné: kostol 3 €, kostol + kláštor 8 €, kostol + kláštor + strecha 10 €.

21. Park Villa Giulia [Villa Giulia] web

Park „vila Júlia“ (18. stor.), známy aj ako Záhrada ľudu [Villa del Popolo], sa nachádza na pobreží, v susedstve Botanickej záhrady (10). Vchod je od ulice Via Lincoln. V strede parku je fontána so sochou s dvanásťstennými mramorovými hodinami. Najvýznamnejšia je fontána so sochou Génia Palerma [Fontana del Genio], ktorý sa stal symbolom Palerma. Uličky záhrady sú lemované bustami osobností mesta.

22. Palác Cuba [Palazzo della Cuba] web

La Cuba je „kockový“ palácový pavilón (12. stor.). Pôvodne slúžil ako miesto oddychu kráľovského dvora, neskôr aj ako kasárne. Vstupné 4 €.

23. Palác Riso – Múzeum súčasného umenia [Palazzo Belmonte Riso – Museo d´Arte Contemporanea della Sicilia] web1, web2

V paláci (18. stor.) sídli regionálne Múzeum súčasného umenia. Palác vlastnil knieža z Belmonte a neskôr princ Riso. Vstupné 8 €. V susedstve je palác No Mafia, oproti námestie Piazza Bologni [Bolonské námestie].

24. Trh Ballaro [Mercato di Ballaro] web

Najstarší a najväčší (najdlhší) uličný trh v meste, ponúka potraviny, ovocie a iný tovar. Dlhý úsek stánkov od Piazza Ballaro po Corso Tukory.

25. Kostol sv. Dominika [Chiesa di San Domenico] web1, web2

Jedna z najvýznamnejších náboženských stavieb v meste, kostol (18. stor.) slúžil na pochovávanie sicílskych osobností. Kostol má dve veže. V susedstve je Kláštor sv. Dominika. Vstupné do kostola dobrovoľné, do kláštora asi príspevok 2 €.

26. Záhrada Garibaldi [Giardino / Villa Garibaldi] web

Záhrada pri námestí Piazza Marina pri prístave je pomenovaná po Garibaldim. Hlavnou atrakciou je 150-ročný fikus s obvodom kmeňa 21 metrov (v rohu záhrady, v strede je iný veľký fikus). V parku sú tiež sochy.

27. Talianske fórum [Foro Italico] web

Ide o trávnatú plochu na pobreží, promenádu, kde ľudia trávia voľný čas (foro/forum ako verejný priestor, napríklad Foro Romano / Romano Forum v Ríme).

28. Anglická záhrada - Park Piersanti Mattarella [Giardino Inglese – Parco Mattarella] web

Park na štýl anglickej záhrady pomenovaný po predsedovi sicílskej vlády zavraždenom mafiou, kde sú aj sochy, pomníky a vodné prvky. Park rozdeľuje na dve časti ulica Via della Liberta, kde je aj pamätník sudcov a manželov Falcone a Morvillo.

29. Oratórium sv. Lorenza/Vavrinca? [Oratorio di San Lorenzo] web1, web2

Podľa wikipédie je oratórium oddelený priestor v kostole. Oratórium sv. Lorenza je modlitebňa (16. stor.) postavená na bývalom Kostole sv. Lorenza. Vstup je z nádvoria, vstupné 3 €.

30. Kostol sv. Spasiteľa [Chiesa del Santissimo Salvatore] web

Barokový kostol (17. stor.), často slúži aj ako poslucháreň. Vstupné: kostol 2,50 €, kostol + kupola 4 €.

31. Bazilika sv. Františka z Assisi [Basilica di San Francesco d´Assisi] web

Kostol (13. stor.) postavený na počesť sv. Františka asi z Assisi. Zatvorené z dôvodu rekonštrukcie(?)

32. Múzeum – Palác Mirto [Museo Palazzo Mirto – Casa Museo] web

V dome princa Mirto (18. stor.) je múzeum histórie palermskej šľachty. Vstupné 8 €. Zatvorené pre rekonštrukciu.

33. Regionálne archeologické múzeum Antonino Salinas [Museo Archeologico Regionale Antonino Salinas] web

Múzeum pomenované po palermskom archeológovi Salanasovi obsahuje zbierku starovekého gréckeho umenia a predmety historického významu pre Sicíliu. Vstupné 8 €.

34. Oratórium ruženca sv. Dominika [Oratorio del Rosario di San Domenico] web

Modlitebňa (16. stor.) za Kostolom sv. Dominika (25). Vstupné 4 €.

35. Kostol sv. Augustína [Chiesa di Sant´Agostino] web1, web2

Kostol (13. stor.) lemuje krížová chodba.

36. Kostol sv. Márie reťaze [Chiesa di Santa Maria della Catena] web

Kostol (15. stor.) sv. Márie, ktorá „trhá reťaze“ (ako symbol oslobodenia). Vstupné 2,50 €. Ku kostolu je pripojený kláštorný dom, kde sídli Štátny archív.

37. Čínsky palác [Palazzina Cinese] web

Červený dom čínskeho dizajnu bol kráľovskou rezidenciou. Vstupné 4 €. Nachádza sa v parku La Favorita, kde je aj palác, v ktorom sídli Etnografické múzeum Sicílie.

38. Kostol sv. Santa Cita [Chiesa di Santa Cita] web

Oratórium (16. stor.) vo štvrti Santa Cita je kaplnka zasvätená sv. Ružencu. Vstupné 4 €. V susedstve je Kostol sv. Mamiliano [Chiesa di San Mamiliano], bývalý Kostol Santa Cita.

39. Palác Gangi Valguarnera [Palazzo Gangi-Valguarnera] web

Mestský dom (18. stor.) princa Valguarnera, neskôr princa Gangi, má bohato zdobený interiér.

40. Orleánsky park [Parco d´Orléans] web1, web2

Park (19. stor.) bol postavený pri Paláci Orléans, v ktorom sídli prezident sicílskeho regiónu. Park s prívlastkom ornitologický má 4 hektáre, sú tam napríklad fikusy a chované zvieratá a predovšetkým vtáky. Vstup zdarma. Pôvodne bol park väčší, ale časť odkúpila univerzita. V susedstve je vlaková stanica Reale-Orleans.

41. Galéria moderného umenia sv. Anny [GAM = Galleria d´Arte Moderna Sant´Anna] web1, web2

Múzeum moderného umenia v bývalom kláštore na Ulici sv. Anny. Vstupné 10 €.

42. Kostol Ducha Svätého [Chiesa di Santo Spirito = Chiesa del Vespro] web

Kamenný kostol (12. stor.) na cintoríne.

43. Vila Trabia [Villa Trabia = Casena di Trabia do Terre Rosse] web

Pôvodne vidiecky dom [casena] (18. stor.) v záhrade sa zmenil na vilu s parkom. Najskôr to vlastnil princ z Cassaro, neskôr princ Trabia. V súčasnosti tam má priestory magistrát a je tam knižnica. Park Cassara [Parco Ninni Cassara] je prístupný verejnosti, cestou ho rozdeľuje na dve časti, pričom ich spája most. Neďaleko je Anglická záhrada (28).

44. Palác Alliata [Palazzo Alliata di Pietratagliata] web1, web2

Palác (16. stor.) patril vojvodovi Pietratagliata, neskôr rodine Alliata. Konajú sa tam rôzne podujatia. Vstupné 15 €.

45. Jaskyňa Addaura [Grotta dell´Addaura]

Na severovýchodnej strane hory Pellegrino [Pútnik] na sever od Palerma sú jaskyne, kde sú rytiny datované z obdobia doby kamennej. Nálezy sú teraz konzervované v Regionálnom archeologickom múzeu Salinas (33). Počas II. SV boli v jaskyni uschované výbušniny a náhodným výbuchom boli odhalené graffiti.

46. Múzeum - Palác sv. Elia [Palazzo Sant´Elia alebo Fondazione Sant´Ela] web1, web2

Palác (17. stor.) markíza zo Sant´Elia. V súčasnosti slúži ako nadácia – múzeum pre dočasné výstavy umenia.

+ + +

Výpočet atrakcií by bol dlhší, tu je moja zdieľaná mapa s atrakciami.

Čo som si všimol, otváracie hodiny do atrakcií sú rôzne. Niekde sú krátené hodiny počas pracovného týždňa a dlhšie otváracie hodiny počas víkendu, niekde naopak sú kratšie hodiny počas víkendových dní. Napríklad Kostol Martorana je tuším otvorený len krátko v čase 10–13 hod. No a v Taliansku sa praktizuje siesta (v taliančine sa nazýva riposo alebo pennichella) – popoludňajší odpočinok, kedy môžu byť obchody a atrakcie zatvorené.

 

UNESCO

V zozname svetového dedičstva UNESCO je zapísané „Arabsko-normanské Palermo a katedrály Cefalu a Monreale“. Väčšinou ide o stavby postavené v arabsko-normanskom štýle (arabské architektonické prvky). Konkrétne tam patria:

• Katedrála (1),
• Kostol Martorana (4),
• Kráľovský = Normánsky palác (5) a Palatínska kaplnka (15),
• Kaplnka San Cataldo (9),
• Kostol sv. Jána Pustovníka (19),
• lovecký zámok – Palác Zisa [Castello/Palazzo della Zisa],
• Admirálsky most [Ponte dell´Ammiraglio].

Ďalej do zoznamu patria dve katedrály [cattedrale = duomo] v mestách Monreale a Cefalu.

Monreale

Monreale je 7 kilometrov juhozápadne od Palerma. Mal by tam jazdiť autobus AMAT č. 389, prvú zastávku má na Piazza Indipendenza [Námestie nezávislosti] za Kráľovským palácom. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (12. stor., web1, web2) má steny pokryté zlatými mozaikami (podobne ako Palatínska kaplnka). Súčasťou je kláštor, možno vidieť Kaplnku Roano s kryptami, vyjsť na terasu (chodník na streche?) alebo navštíviť Diecézne múzeum. Vstupné od 2,50 €. Na námestí pri katedrále je Fontána Tritona (rybí muž).

Cefalu

Cefalu je na severnom pobreží Sicílie, asi 70 kilometrov východne od Palerma. Jazdí tam priamy vlak (45 až 60 minút, jednosmerný lístok za 7,10 €). Katedrála Premenenia Pána (12. stor.) s dvoma normanskými vežami sa nachádza pod skalou, vo vnútri katedrály sú tiež mozaiky. Dočítal som sa, že vstupné je od 10 €, podľa iného zdroja je vstup zdarma(?). Na skalu nad katedrálou [Rocca di Cefalú] vedú chodníky, zhora je vyhliadka. Ďalšie objekty záujmu sú Palác Osterio Magno, Múzeum Mandralisca a stredoveká práčovňa [Lavatoio Medievale].

V roku 2001 bola do Zoznamu ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO zapísaná Opera dei Pupi [Opera bábok], rozumej bábkové predstavenia (bábky = marionety), ktoré sú na Sicílii populárne. V Palerme je Múzeum bábok [Museo Internazionale delle Marionette Antonio Pasqualino] a asi 5 bábkových divadiel (hľadaj v mape pupi alebo marionette).

 

Mafia

Nechcem deprimovať touto pasážou, ale nedá mi napísať niekoľko odsekov o sicílskej mafii, ktorá je prepojená s mestom Palermo a v tejto súvislosti vznikli v meste aj pamätné miesta.

Vývoj a zločiny

Začiatky vzniku sicílske mafie Cosa Nostra, v preklade „Naša vec“, sú v 19. storočí, keď vznikali ozbrojené ochranné skupiny na ochranu farmárov a bohatých pred útokmi. Neskôr v zle fungujúcom Talianskom kráľovstve bola Sicília na okraji záujmu vlády vo vzdialenom Ríme, a tak si tieto ochranné skupiny začali sami spravovať „naše veci“ na Sicílii a postupom času sa transformovali na organizované klany, ktoré začali ovládať miestne komunity a rozširovať svoju moc. Pôvod slova mafia má pochádzať práve zo Sicílie.

Mafia sa neskôr venovala obchodu s drogami (výroba drog, dovoz drog do európskych prístavov, napríklad aj do Marseille – spomenul som ho v blogu o Paríži), vyberaniu výpalného – poplatku [pizzo] a inej nelegálnej činnosti (vydierania, úžera, hazard, prostitúcia, zbrane, korupcia, ekonomická trestná činnosť ako podvody s eurofondami).

Chcem však spomenúť divoké 70.-80. roky. V Palerme boli vtedy bežné vraždy (a únosy) medzi rodinnými klanmi, ale aj vraždy predstaviteľov verejnej správy, politikov, policajtov, sudcov, novinárov. Každého, kto im prekážal alebo komu sa chceli pomstiť. Stovky vrážd! Na verejnosti sa vraj každý deň strieľalo (špecialitou bola streľba z idúceho vozidla alebo z mopeda) alebo v uliciach boli bombové útoky. Bolo zložité objasňovať zločiny mafie a získať dôkazy, lebo Cosa Nostra uplatňuje tzv. omertu – zákon mlčanlivosti. Kto vypovedal o činnosti mafii a o jej členoch, potrestal sa smrťou. Preto nikto nič nevidel a nepočul a nedostatok dôkazov znamenal nepostihnuteľnosť mafie. Dlhé roky sa ani len nepripúšťalo, že existuje nejaká zločinecká organizácia. Cosa Nostra mala dokonca spísaný aj kódex správania sa.

Neskôr sa vytvorila protimafiánska skupina, ktorú tvorili prokurátori (častejšie sa píše o vyšetrujúcich sudcoch) Giovanni Falcone a Paolo Borsellini a ďalších „sedem statočných“, obrazne povedané. Získali rozsiahlu výpoveď kajúcnika [pentito], na základe ktorej bolo v jednom megaprocese obžalovaných 475 mafiánov! Kajúcnik je novinársky výraz a myslí sa ním člen zvnútra mafie (organizácie), ktorý sa rozhodol pre spoluprácu s orgánmi presadzujúcimi právo, poskytne dôkazy, ktoré by sa dali ťažko získať iným spôsobom, za čo môže získať nižší trest. Po vzore z Talianska bol do slovenského trestného práva zavedený inštitút spolupracujúceho obvineného a trestná sa stala aj samotná príslušnosť k zločineckej skupine. Pre účely tohto súdneho pojednávania bola v areáli palermskej väznice Ucciardone vybudovaná pojednávacia miestnosť – aula v podobe bunkra [Aula Bunker Ucciardone] s klietkami pre obžalovaných. Súdne konanie začalo vo februári 1986, ulice Palerma obsadila armáda, pojednávanie trvalo dva roky, počas tohto maxiprocesu sa účelovo menili zákony s cieľom dopomôcť spravodlivosti a právoplatné rozsudky padli až v januári 1992, kedy bolo odsúdených vyše 300 mafiánov. Potom prišiel čas pomsty mafie.

Pamätníky

V máji 1992 sa Falcone s manželkou a s ochrankou presúvali z letiska do Palerma. Na pobreží pri mestečku Capaci vybuchli autá jeho sprievodu, keď v kanalizačnej rúre pod diaľnicou bola umiestnená výbušnina o hmotnosti asi 400 kg.

• Na mieste tohto masakru [Strage di Capaci] je pamätník [Monumento alla Strage di Capaci].

O dva mesiace v júli 1992 bol bombou zavraždený aj Borsellini s ochrankou pred domom jeho matky v Palerme na ulici Via D´Amelio.

• Na mieste tohto masakru [Strage di Via D´Amelio] je v súčasnosti ako pamätník „ozdobený“ strom [Albero in Memoria di Paolo Borsellino].

V Taliansku sa zdvihla vlna odporu proti mafii, organizovali sa protestné akcie s cieľom donútiť vládu, aby prijala ostrejšie opatrenia proti mafii. Bol zatknutý organizátor týchto útokov. Nato však mafia vyhlásila vojnu štátu a podnikla bombové útoky v Ríme, Miláne a vo Florencii.

Falcone a Borsellini boli vo svete označených za hrdinov posledných desaťročí a stali sa symbolmi boja proti mafii. Na ich pamiatku:

• Bolo po nich premenované letisko v Palerme – „Letisko Falcone a Borsellino“.
• Pred domom, kde býval Falcone, je ako pamätník strom s odkazmi [Albero Falcone].
• Najmenej na troch miestach v Palerme sú pouličné maľby zobrazujúce týchto dvoch bojovníkov proti mafii [Murale Falcone e Borsellino a Murale La Porta dei Giganti – Falcone e Borsellino], obe v blízkosti prístavu,
• ako aj Múr zákonnosti [Muro della legalita] na Piazza degli Aragonesi, kde v lete 2022 bolo namaľovaných 38 významných osôb vedúcich boj proti mafii. Tento múr je hneď pri kasárňach karabinierov a pod kamerami, tak pravdepodobne ho nikto nepoškodí.
• V budove súdu Palerma má byť z kancelárie Falconeho a Borselliniho urobené múzeum [Museo Falcone-Borsellino presso Il tribunale di Palermo].
• V jednej z kaplniek v Kostole sv. Dominika (25) je hrobka Falconeho [Tomba di Giovanni Falcone].
• V areáli Anglickej záhrady sa časť záhrady Villa Garibaldi (je tam jazdecká socha Garibaldiho) premenovala na Villa Falcone e Morvillo, podľa Falconeho a jeho manželky a sudkyne menom Francesca Morvillo.
• Na bulvári Via Vittorio Emanuele je Pamätník proti mafii [No Mafia Memorial]. V tejto budove s maľbami na fasáde je aj návštevnícke centrum.

Kinematografia

Mimoriadny ohlas na celom svete mal televízny seriál o boji proti sicílskej mafii natočený v rokoch 1984–2001. V Československu bežal pod názvom „Chobotnica“ s hlavnou úlohou komisára Corrada Cattaniho (herec Michele Placido). Mafia sa snažila stopnúť vysielanie tohto seriálu a zabrániť natáčaniu ďalších častí, a to aj vyhrážkami hercom a televízii. Preto sa ďalšie série nakrúcali prevažne na utajených miestach v zahraničí. Placido však neskôr odmietol pokračovať v roli, a tak tvorcovia seriálu „nechali“ komisára v poslednej časti zabiť.

Ešte predtým bol v roku 1972 v USA natočený kultový film „Krstný otec“ [The Godfather, Kmotr] o živote mafiánskej rodiny Corleonesi [ľudia z Corleone] v 40-tych rokoch v New Yorku. V rámci prisťahovalectva do USA sa Cosa Nostra rozšírila na východnom pobreží USA. Námetom bol rovnomenný román amerického spisovateľa menom Mario Puzo, ktorý pochádzal z rodiny talianskych prisťahovalcov a písal príbehy o mafii.

V roku 2024 bežal na Slovensku seriál Viola, zmes detektívky a romantiky, a dej sa odohrával v Palerme. Mňa zaujal výhľad, kde (turecký) detektív býval v byte s terasou s výhľadom na blízku katedrálu.

V súčasnosti je na Slovensku vysielaný kriminálny seriál Komisár Montalbano z prostredia Sicílie.

Je Palermo pre turistu bezpečné?

Na internete sa píše, že áno. Podľa štatistík provinciu Palermo navštívi ročne cca 5,5 milióna turistov a evidentne sa vracajú domov celí a živí, takže prehnané obavy sú asi zbytočné. Vraj pohybovať sa v uliciach Palerma nie je nijako zvlášť nebezpečné, horšie to môže byť v Paríži, či v Londýne.

A moja rada je, že na zlodejov a podvodníkov treba dávať pozor všade, takže opatrnosť a obozretnosť je namieste. Všeobecne je riziko vreckárov na rušných miestach a v dopravných prostriedkoch, asociáli sú tradične v okolí vlakovej stanice (extrémom je tzv. Zombieland pri hlavnej stanici vo Frankfurte nad Mohanom) a odporúča sa vyhýbať opusteným uličkám, najmä v noci.

Mafia v Palerme síce stále existuje a darí sa jej (správa z februára 2025 o zadržaní 180 mafiánov), ale to aj v iných mestách a v krajinách, kde na to možno ani nepomyslíme. Na wikipédii sú na mape vyznačené mafiánske štvrte (rodiny?).

Možno sa dočítať o „spolužití“ mafie so štátom (vplyv na štátnu správu a justíciu), s politikou (podpora kandidátov, ovplyvňovanie volieb) aj s cirkvou (ktorá v tichosti tolerovala finančné dary z pochybnej činnosti a príslušnosť mafiánskych bossov k náboženskej komunite). Povedal by som, že chudobný juh Talianska je vydaný napospas mafii (Kampánia/Neapol – Camorra; Apúlia – Sacra Corona Unita – tzv. štvrtá mafia; Kalábria – Ndrangheta, údajne najsilnejšia a najbohatšia mafia na svete s dosahom aj na Slovensko; Sicília – Cosa Nostra, Stidda – odnož Cosa Nostry), ale aj inde v Taliansku pôsobí organizovaný zločin.

 

3. DOPRAVA DO PALERMA

Auto

Z Bratislavy do Palerma je to podľa navigácie po cestách vyše 2 tisíc kilometrov naprieč celým Talianskom a teoreticky 21 hodín jazdy autom. Tak to je ozaj pre auto-fajn-šmekrov.

Vlak/autobus

O inej pozemnej doprave autobusom alebo vlakom zo Slovenska, či skôr z Viedne, a s viacerými prestupmi, by som ani neuvažoval.

Ale ak ste napríklad (letecky) v Ríme alebo v Neapole, či v Bologni, odtiaľ sa dá dostať na Sicíliu vlakom. Z Ríma to však trvá najmenej 10 hodín, takže to je skôr len taká dobrodružná alternatíva (cestopisy napríklad tu, tu, tu a tu). Našli by sa aj nejaké autobusové spojenia. Na vyhľadávanie pozemných spojení dobre poslúžia Google mapy a ďalšie aplikácie ako www.rome2rio.com, www.omio.com, www.thetrainline.com.

Z Ríma (z prístavu Civitavecchia) a z Neapolu je aj lodná doprava priamo do Palerma. Vyhľadávače trajektov ponúka napríklad www.aferry.com, www.ferryscanner.com.

Lietadlo

Na ostrove Sicília je viac letísk.

Najbližšie k mestu Palermo je Letisko Palermo (skratka PMO) na severnom pobreží ostrova. Lieta sa tam z Viedne (Ryanair v letnom letovom poriadku od apríla do októbra 2025; Austrian Airlines), z Budapešti (Ryanair) a z Krakova (Ryanair).

Najrušnejšie letisko na Sicílii je letisko Catania (CTA) na východnom pobreží. Lety sú tam z Viedne, Budapešti, Prahy a z Krakova.

Na západnom pobreží je letisko Trapani (TPS). Lieta sa tam z Bratislavy (Ryanair v letnom letovom poriadku 2025). A to nehovorím o charterových letoch pre „kúpačov“.

Letisko Palermo

Približne 35 kilometrov severozápadne od Palerma leží na pobreží Tyrrhenského mora letisko s názvom „Aeroporto di Palermo Falcone e Borsellino“ pomenované po dvoch bojovníkoch proti miestnej mafii. Alebo jednoducho Letisko Palermo, po anglicky Palermo Airport (PMO) a možno natrafiť aj na starší zaužívaný názov Punta Raisi Airport podľa názvu pobrežia.

Ryanair uvádza plánovaný čas letu Viedeň ↔ Palermo rovné 2 hodiny, zvyčajne je to 1:40 hod.

Geopolitická poznámka: nepredpokladám, že first American McDonald Trump bude robiť trampoty a nepremenuje Tyrrhenské more podľa sicílskeho rodáka Carla Gambina (článok donald-trump-to-umel-i-se-sicilskymi-kmotry).

Transfer

Transfer z letiska do Palerma hromadnou dopravou je možný vlakom alebo autobusom.

Vlak

Na letisko zachádza železničná trať, ktorá začína/končí v (úvraťovej) stanici pod názvom Palermo Aeroporto (v grafikone) alebo aj pod názvom Punta Raisi (na Google mape). Vlaková stanica je v podzemí pod letiskovým terminálom.

Na trase letisko Palermo ↔ mesto Palermo jazdia dvakrát za hodinu regionálne vlaky (označenie R) štátneho dopravcu Trenitalia. V našom poňatí sú to osobné vlaky 2. triedy a bez miesteniek. Jeden z takejto dvojice vlakov je pomalší (označenie R a 5 číslic, napríklad R21716, má okolo 20 zastávok), jazda na konečnú hlavnú vlakovú stanicu Stazione Palermo Centrale trvá cca 60 minút. Iný vlak je rýchlejší (označenie R a 4 číslice, napríklad R5606, má okolo 15 staníc), lebo stojí len vo vybraných staniciach a jazda na konečnú trvá cca 50 minút. Všetky tieto vlaky sú priame, bez prestupu (možno sa nájde nejaká výnimka) a v samotnom Palerme stoja v staniciach Notarbartolo – Lolli – Palazzo Reale-Orleans – Vespri – Guadagna – Centrale (konečná). Najbližšie do centra, konkrétne ku Kráľovskému palácu alebo ku katedrále je stanica Palazzo Reale-Orleans.

Ako vidieť na mape dole (železničná trať v zelenej farbe sa zo severu od letiska v južnej časti otáča), podľa polohy ubytovania môže byť vhodné nevystúpiť až na konečnej stanici, ale už skôr. Napríklad do stanice Notarbartolo jazda trvá 30-45 minút, do hlavnej stanice Centrale o 15 minút dlhšie, avšak v oboch týchto prípadoch jednosmerný lístok z letiska stojí 6,80 €. Lístok sa dá kúpiť v stanici v predajnom automate alebo v pokladni(?), s malým poplatkom aj na osvedčenej stránke/appke www.thetrainline.com.

Niečo o vlakovej doprave v Taliansku som napísal už v cestopise venovanom Benátkam. Prípadne pozri aj výbornú stránku www.seat61.com s množstvom užitočných informácií o železničnej doprave v Európe.

Pripomeniem, že v Taliansku papierový lístok do regionálneho vlaku treba označiť ešte pred nastúpením do vlaku a potom platí 4 hodiny. Označovač lístkov treba hľadať v budove stanice alebo na nástupišti (na stene, na nejakom stĺpe alebo na stojane). Domnievam sa, že lístok kúpený online (na webstránkach alebo v aplikáciách smartfónu; nemám s tým osobnú skúsenosť) má buď predvolený dátum a čas alebo platí na konkrétny vlak (ako aplikácia ZSSK Ideme vlakom), takže v tomto prípade je označovanie začiatku jazdy zjavne bezpredmetné.

Autobus

Z letiska do Palerma jazdí kyvadlový autobus spoločnosti Prestia e Comande a možno aj iné autobusy. Autobusové zastávky sú po výstupe z letiskovej haly napravo. Tento autobus jazdí každých 30 minút, z letiska má 10 zastávok, trasa vedie spočiatku po pobreží, neskôr intravilánom a centrom Palerma cez ulice Via Liberta a Via Roma s konečnom zastávkou na autobusovom termináli na ulici Via Tommaso Fazello pri západnom boku hlavnej vlakovej stanici Stazione Centrale. Jazda na konečnú trvá cca 50 minút v závislosti od premávky.

Posledné zastávky sú pri Anglickej záhrade (7. v poradí), Divadle Politeama Garibaldi (8.), obchodnom centre Rinascentre (9.) pri Kostole sv. Dominika a pri hlavnej železničnej stanici (10., mimochodom autobusová zastávka č. 15 a nástupište vlaku z letiska sú hneď pri sebe, oddeľuje ich múr).

Podobne ako pri vlaku, aj tu možno odporučiť, ak máte ubytovanie na sever od hlavnej stanice, je lepšie vystúpiť skôr. Jednosmerný lístok stojí 6 €, spiatočný 10 € a kúpiť ich možno online, pri autobuse (možno aj v pokladni v budove letiska) alebo s príplatkom aj priamo v autobuse (za ceny asi 6,50 / 11 €?, to asi platí na medzizastávkach?). Lístky sa dajú kúpiť aj na webe www.terravision.eu za 6 €/12 €.

Taxi

Podľa aplikácie Uber stojí taxík z letiska do centra od 60 €. Bolt v Palerme asi nefunguje. Dočítal som sa, že na letisku sú tzv. zdieľané taxíky, kde vodič dodávky zoberie viac osôb, ktoré sa navzájom nepoznajú, a „skladajú“ sa na cestovné(?)

+ + +

Taxík bude najrýchlejší aj najdrahší. Autobus je v porovnaní s vlakom trošku lacnejší a asi aj trošku rýchlejší, zato viac závislý od dopravnej situácie na cestách. Každopádne je fajn, že sú alternatívy a určite dosť prepravnej kapacity najmä vo vlaku. Lístok stačí kupovať na mieste, netreba v predstihu online. Pri výbere dopravného prostriedku treba zvážiť, kam sa chcete dostať, respektíve kde máte ubytovacie zariadenie. My sme na obe jazdy využili autobus a všetko bolo OK.

 

4. DOPRAVA V PALERME

Autobusy a električky

Mestskú hromadnú dopravu (MHD) v Palerme a v jeho okolí zabezpečuje spoločnosť AMAT Palermo (Azienda Municipalizzata Auto Trasporti; ich web je len v taliančine), ktorá prevádzkuje autobusy a električky. Podľa wikipédie do MHD patrí aj metropolitná železnica, čo asi nie je pravda.

Autobusy

AMAT prevádzkuje približne 90 autobusových liniek. Napríklad centrom prechádza linka č. 101 (Centrale – Stadio), č. 102 (Centrale – Notarbartolo). V ďalšom texte bude spomenutá linka č. 389 (Piazza Indipendenza – Monreale) a špeciálna linka Aranc.

Električky

Električky sú v prevádzke od konca roka 2015 a majú 4 linky. Linka č. 1 je vedená od hlavnej stanice Centrale viac-menej východne po pobreží. Ďalšie 3 linky vedú od vlakovej stanice Notarbartolo smerom na západ a juh. Električkové trate nevedú historickým centrom.

Mapa električiek na wikipédii.

 

alebo iný nákres

 

Na vyhľadávanie trás a liniek možno použiť Google mapy alebo aplikáciu Moovit alebo aplikácie zamerané na Palermo, ktoré spomeniem o chvíľu.

Lístky

Na autobusy AMAT a električky by mali platiť rovnaké lístky.

Lístky môžu byť:

• papierové,
• elektronické v mobilnom telefóne v aplikácii PalerMobilita.

A/ Papierové a elektronické lístky:

Turista pravdepodobne použije tieto (papierové) lístky:

• Obyčajný lístok [biglietto ordinario; single ticket] – cena 1,40 €, platný 90 minút od označenia (prvého použitia). Dá sa kúpiť aj u vodiča autobusu za zvýšenú cenu 1,80 €, pričom sa odporúča platiť mincami presnou sumou. Lístok, aj ten kúpený od vodiča, treba následne označiť.
• Denný lístok [biglietto giornaliero; daily ticket] – cena 3,50 €, platný v deň prvého označenia (zrejme do 24.00 hod. toho dňa). Matematika je jednoduchá – ak predpokladáte, že v jeden deň urobíte aspoň 3 jazdy, denný lístok vyjde lacnejšie ako 3 obyčajné lístky (alebo 2 obyčajné lístky kúpené u vodiča).
• 2-dňový lístok [biglietto giornaliero MultiDay 2 giorni] – cena 6 €.
• 3-dňový lístok [biglietto giornaliero MultiDay 3 giorni] – cena 8 €.
• 7-dňový lístok [biglietto giornaliero MultiDay 7 giorni] – cena 16,50 €.

B/ Len elektronické lístky

V aplikácii PalerMobilita sa tiež dajú nahrať lístky a potom treba označiť začatie jazdy. Okrem vyššie uvedených lístkov v bode A/ (obyčajný lístok, lístok na 1, 2, 3 alebo 7 dní) sú vo smartfóne k dispozícii navyše aj karnety (balíky) lístkov:

• karnet 20 obyčajných lístkov [carnet di 20 biglietti ordinari; carnet of 20 tickets] za zvýhodnenú cenu 23,50 € (1,175 €/ks vs. obyčajný lístok za 1,40 €),
• karnet 20 denných lístkov [carnet di 20 biglietti giornalieri; carnet of 20 daily tickets] za zvýhodnenú cenu 45,80 € (2,29 €/ks vs. jednodňový lístok za 3,50 €); pre turistu na pár dní asi nezaujímavá voľba.

+ + +

Ako je zrejmé, ceny jednodňového lístka ako aj viacdňových lístkov sú priaznivé (lacnejšie ako v Bratislave) a oplatia sa, ak máte potrebu dlhších presunov, napríklad ubytovanie ďalej do centra alebo výlet do Monreale. Na druhej strane, historické centrum Palerma treba obehať pešo, tam vlastne autobus ani nepremáva (pešia zóna, úzke okolité uličky).

Papierové lístky sa dajú kúpiť na predajných miestach – v kioskoch AMAT, v novinových stánkoch, v tabakových trafikách [tabacchi] a neviem, či sú vôbec k dispozícii predajné automaty. Lístky sa označujú pri prvom použití.

My sme MHD vôbec nepoužili (iba transferový autobus), keďže sme sa pohybovali len v centre, kde sme mali aj ubytovanie. Preto som si fungovanie dopravy osobne nevyskúšal, ani som jej nevenoval pozornosť, a tak sú moje postrehy k doprave trochu domnienky a úvahy.

Kúpa lístkov

Nevšimol som si automaty na predaj na autobusových zastávkach, možno sú len pri významných zastávkach. Zato na rušných uliciach (napríklad Via Roma), kde jazdí viac autobusov, sú dosť rozšírené trafiky. Dokonca na rohu námestia pri Divadle Politeama ma prekvapila malá modrá búdka s označením AMAT na predaj lístkov. Takže buď si kúpite lístok v predstihu, možno radšej aj do malej zásoby, alebo zaplatíte o trošku viac vodičovi pri nástupe do autobusu.

Označovanie lístkov

Na jednom trojdverovom autobuse MHD som si na dverách všimol značky, že nastupovať sa má prednými a poslednými dverami a stredné dvere slúžia na vystupovanie, ale neviem, či sa to dodržiava. Po nastúpení do autobusu sa označí lístok. Mal by to byť takýto označovač.

Do otvoru v hornej časti vložíte papierový lístok, na ktorý sa zaznačí dátum a čas. Nedočítal som sa, ako je to s platnosťou pri jedno a viacdňových lístkoch (na 1, 2, 3 a 7 dní, MultiDay), tak predpokladám, že platnosť sa vzťahuje na kalendárny deň (do 24:00 hod.), a nie na násobky 24 hodín (napríklad od 15.00 hod. do 15:00 hod. nasledujúceho dňa, respektíve nasledujúcich dní).

Taktiež som nenašiel informácie, či je potrebné tieto lístky označiť pri každom nástupe do vozidla, rozumej aj pri prestupe, alebo ich stačí označiť len pri prvom použití. Aj obyčajný lístok na 90 minút umožňuje prestupovanie v tomto časovom limite. Ak bude na papierový lístok vyznačený dátum a čas, pravdepodobne už netreba ho opakovane označovať (prepisovala by sa tzv. dátumová pečiatka).

Pôvodne som si na skúšku do smartfónu nainštaloval aj aplikáciu PalerMobilita, ale bolo potrebné sa zaregistrovať, tak som to vzdal. Iná aplikácia je Muoversi (a Palermo), a tiež vyžaduje registráciu. Obe zjavne komunikujú len v taliančine. Predpokladám, že po vytvorení užívateľského účtu v aplikácii si vyberiete lístok a zaplatíte ho (stiahne vám cestovné z bankovej karty). Neviem, či lístok začne platiť momentom kúpy alebo sa čas nastaví (ako mám skúsenosť s pražskou aplikáciou PID) alebo je potrebná validácia pri nástupe (na označovači na obrázku je v dolnej časti akási okrúhla plocha akoby na prikladanie; otázka je, ako sa aktivujú jednotlivé lístky z karnetov). Keď som dokončoval tento článok, tak mi nešla ani načítať webstránka www.amat.pa.it/, aby som dohľadal informácie. Možno vyskúšajte ešte aplikáciu MyAMAT.

Električky, ani len koľajnice, sme nevideli, nepohybovali sme sa v tých častiach (sú aj vedľa stanice Centrale, my sme boli na opačnej strane stanice pri autobusoch). Neviem, či sú na zastávkach električiek nejaké automaty na lístky. Predpokladám, že označovanie funguje rovnako ako pri autobusoch, teda, že vo vnútri električky sú označovače.

Bezplatné kyvadlové autobusy

Zaujímavá môže byť informácia, že AMAT prevádzkuje v centre Palerma aj dve bezplatné autobusové linky [navetta gratis] alebo s anglickým označením „Free“.

Tu je mapa (PDF).

Pozrite si aj interaktívnu mapu.

1/ Oranžová linka „Navetta Free Centro Storico“ [historické centrum zadarmo] jazdí každých 11 minút(?) okolo dôležitých miest centra. Presnejšie akoby po obvode centra. Autobus asi oranžovej farby [Navetta arancione] jazdí po oranžovej trase (v smere hodinových ručičiek). Napríklad by mal prechádzať okolo katedrály cez pešiu zónu. Ja som si taký autobus nevšimol, ale možno som bol menej všímavý (mohlo by ísť o minibus). Našiel som aj trochu odlišnú verziu trasy.

2/ Červená linka „Navetta Express“ [Free express] zabezpečuje kyvadlovú dopravu autobusom medzi záchytným parkoviskom Basile [Parcheggio Basile] a Piazza Indipendenza za Kráľovským palácom. Žiadnu inú medzizastávku nemá.

Vlaky

Vlaky prechádzajúce cez Palermo sa označujú ako metropolitná železnica. Dokonca v nejakých článkoch sa odvážne písalo o metre, ale asi to nebude len z dôvodu, že niektoré úseky tratí v Palerme sú vedené v podzemí.

Ide o dve vlakové linky:

• Centrale – Notarbartolo – letisko, táto trasa bola spomenutá v pasáži o transfere z letiska, v Palerme sa otáča v južnej časti mesta,
• vetva Notarbartolo – Giachery, ktorá sa otáča v severnej časti mesta k prístavu, v budúcnosti má byť zokruhovaná.

Nákres železničných tratí. ↓

 

Lístky

Nedočítal som sa, že by na vlak platili lístky MHD (lístky spoločnosti AMAT ako lístok obyčajný, denný atď.), takže zjavne si na vlak treba kúpiť lístky železničnej spoločnosti Trenitalia (papierové v pokladni alebo v automate na stanici, elektronické lístky online na webstránkach ako napríklad www.trenitalia.com, www.italiarail.com, https://italiatren.com, www.thetrainline.com, www.raileurope.com alebo cez aplikácie ako napríklad TrenIT, Trainline, RailEurope alebo Train Timetable Italy). Papierový lístok na regionálny vlak sa označuje ešte pred nástupom do vlaku vsunutím do zeleno-bieleho označovača (vyznačí sa naň dátum a čas) hocikde v priestoroch stanice. Nie som si istý ako je to s označovaním elektronických lístkov, napríklad v mobile, či je to potrebné, respektíve, či sa to vôbec dá.

A zrejme na niektorých označovačoch je možnosť rýchlo si kúpiť lístok na vybrané linky. Myslím, že na stanici Palermo Centrale, na peróne vlaku na letisku, bol predvolený lístok na letisko, takže by malo stačiť len priložiť k nemu platobnú kartu (a tú prípadne predložiť pri prípadnej kontrole lístkov).

Ak chcete cestovať ďalej ako len v rámci Palerma alebo na letisko, vlakom sa možno dostať na západné pobrežie, kde trať obchádza palermské letisko a pokračuje v smere na Trapani. Alebo zo stanice Centrale po severnom pobreží do stanice Termini Imerese, odkiaľ vedie trať na juh v smere na Agrigento a iné miesta, alebo trať pokračuje po pobreží cez Cefalú až na východné pobrežie do miest Messina a Catania.

Nákres šedých tratí. ↓

Na týchto tratiach jazdia aj zrýchlené regionálne vlaky RV bez miestenky (niečo ako náš REX alebo rýchlik na kratšie vzdialenosti).

Z Palerma do Messiny (a cez trajekt ďalej až do Ríma, vyše 10 hodín jazdy) jazdia aj rýchliky InterCity, ktoré sú povinne miestenkové. Lístok je na konkrétnu linku – vlak, vagón a sedadlo sa neoznačuje a skontroluje ho sprievodca vo vlaku.

Talianske rýchlovlaky Freccia a Italo sú tiež povinne miestenkové, ale na Sicílii nejazdia (nie je tam infraštruktúra pre vysoké rýchlosti).

Iná doprava

Turistický autobus

V uliciach by mali byť vyhliadkové autobusy známe ako hop-on-hop-off. Alebo autobus s označením City-sightseeing Palermo. Lístok na 24 hodín stojí 20 €. Autobus má dve trasy:

• trasa A červená – chodí okolo centra (zdá sa, že má podobnú trasu ako bezplatný autobus centrom Free centro storico),
• trasa B modrá – okruh na sever od trasy A.

Medzimestské autobusy

K téme dopravy dodám, že spoločnosť AST (Azienda Siciliana Transporti) prevádzkuje linky medzi Palermom a väčšími mestami na Sicílii. Nie je to MHD, ale medzimestská, či diaľková doprava s osobitným cestovným. Jazda z Palerma do Trapani alebo do Catanie je autobusom bez prestupov rýchlejšia aj lacnejšia ako vlak.

Trajekty

Palermo predstavuje dôležitý prístav, takže vodná doprava je samozrejmosť. Z prístavu jazdia trajekty na taliansku pevninu (Salerno, Neapol, Civitavecchia, Livorno, Janov), taliansky ostrov Sardíniu (Cagliari) aj Tunisko (Tunis) v Afrike. Sú to dlhé plavby, do najbližšieho Neapolu alebo Salerna to trvá asi 9 hodín.

Turistické karty

PMO Tourist Card

Turistická karta na 24, 48 alebo 72 hodín za 11, 16 alebo 22 € ponúka mapu s brožúrkou, dopravu MHD zdarma, zlacnené vstupy do niektorých atrakcií a nejakú zdravotnú starostlivosť.

Palermo City Pass

Mestský pas Freedom, Experience alebo Premium na 24, 48 alebo 72 hodín za 25, 40 a 70 € ponúka zľavy na vstupoch do atrakcií alebo v reštauráciách, dva drahšie pasy aj prehliadku turistickým autobusom.

City Card Palermo

Mestská karta na 72 hodín za 10 €. Ponúka zľavy na prehliadky a výlety a zľavy v reštauráciách.

Palermo Culture Pass

Natrafil som aj na kultúrny pas za 26,50 €, ktorý ponúka vstupy do 4 konkrétnych atrakcií – Botanická záhrada, Múzeum Salinas, Múzeum Riso a Palác Steri.

No, príde mi to trochu neprehľadné, až zbytočne veľká ponuka a niektoré tieto webstránky nefungujú v angličtine, čo nie je príliš proturistické. Niektoré karty ponúkajú kupóny na pouličné jedlo. Domnievam sa, že existujú nejaké vybrané reštaurácie a bufety, kde s kartami možno získať zľavu na jedlo. Mňa tieto karty neoslovili.

 

5.1. REPORT Z VÝLETU

Sezóna začína

Je začiatok roka 2025 a čas plánovať si break-city. V rámci poznávacích pobytoch v zahraničí (ak nerátam Českú republiku) sme najviac miest navštívili v Taliansku, a to Rím, Miláno, Neapol, Pisa+Florencia, Benátky+Padova+Verona+Bologna, o čom som napísal články. Ďalšie talianske destinácie mám v hľadáčiku – (cez letisko Miláno/Bergamo) Turín + Bergamo + Brescia, (cez letisko) Rimini + San Marino + Ravenna. A čo tak regióny Apúlia (letisko Bari, kam sa od 30. marca 2025 lieta priamo z Bratislavy) a Kalábria (letisko Lamezia)? Na mojej obľúbenej webovej stránke www.visitacity.com je spracovaných vyše 200 destinácií z Talianska!

Tentokrát sme zacielili viac na juh, na Sicíliu, konkrétne do Palerma.

Letenky

V predstihu asi 10 týždňov som kúpil letenky na linku Viedeň ↔ Palermo na začiatok apríla na 3-dňový pobyt v strede týždňa. Oba lety boli doobeda, takže presun na viedenský Flughafen si nevyžadoval skoré vstávanie, a pri lete späť sme mali presun na letisko tiež už ráno. V destinácii sme mali stráviť jeden a pol dňa, čo by na (širšie) centrum Palerma mohlo stačiť. Jedna spiatočná letenka vyšla na 20+20 €. Za dve osoby s rezerváciou sedačiek (manželka trvá na tom, aby som ju pri vzlete držal za ruku) a s príručnou batožinou bez spoplatnenia mi Ryanair z karty stiahol 112 €.

Letenky na 1.-3. apríla.

 

Pri rezervácii sedačiek som si všimol, že lietadlo z Viedne má mať 35 radov sedačiek. Usporiadanie sedačiek bolo zvláštne, pre mňa doteraz nepoznané – v 1. rade len 2 sedačky, v 27. rade 5 sedačiek, v 28. rade 4 sedačky a exitové dvere naviac. S takýmto lietadlom sme ešte neleteli, napadlo mi, že to budú tie ich nové Boeingy MAX. Rezervácie sedačiek stáli v rozmedzí od 8 do 15 €, v 1. rade za 21 €.

Lietadlo z Palerma malo mať 30 radov sedačiek, mohlo by ísť o Airbus od Lauda. Výber miesta bol spoplatnený tiež v rozsahu 8 až 21 €.

Ryanair od nášho posledného letu v roku 2024 prišiel so zlepšovákom, že za sedačky pri okne pýta o 50 centov viac ako za iné miesta v tom istom rade sedačiek. Snáď prepracovanejší systém poplatkov majú už len slovenskí doktori ako prilepšenie k platom. Nemocniční lekári si na odporúčanie Hippokrata vyrokovali nemecké platy, o tie išlo vždy až na prvom mieste, pacient zostal kdesi vzad(k)u záujmov.

Počasie

Pár dní pred odletom som sa začal zaujímať o počasie na Sicílii. V utorok 1. apríla mali byť zrážky, niekoľko málo milimetrov, nič tragické, predpovedaná teplota okolo 14 stupňov. V stredu a vo štvrtok už slnečno s vyššími teplotami. Tak aj bolo.

No, nahlas uvažujem, v marci atakovali teploty na juhu Slovenska 20 stupňov a my v apríli letíme niekam k Afrike a teploty budú nižšie? To mi nejako nevychádza! Vzdal som sa plánu pribaliť si krátke nohavice.

Letisko Viedeň

Práve sme sa presúvali na letisko, boli 3 hodiny pred odletom, keď mi na appke Ryanairu vyskočilo upozornenie, že dnes sa z dôvodu silného vetra očakáva prerušenie letov do a z Talianska (podobne nás strašili aj pred letom z Paríža minulý rok). Sranda-výlet začína.

Zhodou náhod brat letel v rovnakom čase tiež do Talianska, z Bratislavy na futbalový zápas do Milána, odlet mali asi o hodinu skôr ako my a v Bratislave netušili, že môže byť problém s počasím. Napadá mi jedna ľudová múdrosť, že „nebezpeční pre spoločnosti sú tí, ktorí nevedia, že sa niečo nedá urobiť, a oni to urobia“.

Bezpečnostná kontrola a boarding

Na letisko pri Schwechate sme išli autobusom a nemali sme veľkú časovú rezervu. Autobus k terminálu dorazil načas okolo 10:20 hod., podľa letenky sa mal gate zatvárať o hodinu o 11:20 hod. a odlet bol plánovaný o 11:50 hod. (bez všetkých zaregistrovaných pasažierov skôr neodletí, zato neskorší odlet je viac ako pravdepodobný).

Na bezpečnostnej kontrole bolo najmenej 1234,5 človeka, taký nápor som tam ešte nezažil (je to problém aj na iných letiskách). Pokoj, pomyslel som si, máme nejakých 50 minút do plánovaného boardingu, to bude stačiť aj na predletovú návštevu WC a bufetu. My sme však skončili v zástupe, ktorý sa takmer nehýbal. Každú chvíľu bol zastavený posuvný pás s batožinami do skenera. Zatiaľ čo v našom rade vybavili za istý čas jedného človeka, na susednom páse možno siedmich. Aj som znervóznel, niektorí zúfalí cestujúci si brali bedničky s vecami z nášho pásu a preložili ich na susedný pás, kde sa tak predbehli pred inými. Nevedel som, či zamestnanci majú technické problémy alebo sa tam zaúčajú noví sekuriťáci. Bé je správne. Obsluha röntgenu veľa batožín odkladala na individuálnu kontrolu, a preto to prerušovanie a pomalé kontroly. Napríklad manželku prehľadávali, hoci cez rám prešla na zelené svetlo. Vtedy som si všimol, že na sekuriťáčku dohliadala iná osoba a tá je nakázala, aby ju prehľadala ešte raz. Takže zjavne noví ľudia vo výcviku. Pritom manželka nevybuchuje ani doma, nieto ešte v lietadle.

Na bezpečnostnej kontrole sme strávili aspoň 25 minút. Natiahol som si opasok, aby mi nespadli „gate“, rozumej nohavice, a pokračovali sme k oznámenému „gate“, rozumej k odletovej bráne. Cestou sme si kúpili fľašu vody, lebo fontánka s pitnou vodou sa záhadne stratila. Hoci bolo asi 50 minút do odletu, na C31 už spustili boarding. Teda presnejšie, v predstihu nahnali ľudí do nástupného mosta [jetbridge], kde sme čakali až sa vyprázdni už došlé lietadlo.

Let

V lietadle sme sedeli s manželkou vedľa seba v rade 29. V rade 28 boli exitové východy, takže som si potvrdil, že sedíme v inom lietadle ako sme boli doteraz na Ryanair zvyknutí. Je na to nejaká bezpečnostná norma, že pri tomto vyššom počte pasažierov, respektíve sedačiek (tu konkrétne 197), musí mať lietadlo ďalšie núdzové východy (núdzová evakuácia z lietadla sa má vykonať do 90 sekúnd bez ohľadu na veľkosť lietadla, preto čím má lietadlo viac sedačiek, tým musí mať aj viac núdzových východov). Pri jednom exite vpravo sedel aj letušák otočený chrbtom v smere jazdy. Sedáva tam ten najmladší, najmenší alebo v kolektíve stewardov najmenej obľúbený. Alebo najsilnejší, aby dokázal vytrhnúť dvere. Myslím, že kabínová posádka bola štvorčlenná. Tuším je predpis, že musí byť (najmenej) jeden steward na každých 50 sedačiek (bežne sa stretávame so 4 členmi kabínovej posádky, dávnejšie sme ich v dlhom lietadle Airbus 321 od Wizz Air s vyše 200 sedačkami zažili viac).

Priestor na nohy sa zmenšil

Už na prvý pocit som mal menej miesta na kolená ako som bol aj na Ryanair zvyknutý. A to je sakra zlé zistenie! Pre vyšších pasažierov znamená ešte horšie sedenie alebo si priplatiť za sedačky s extra miestom na nohy. A najhoršie na tom je, že tieto nové lietadlá s nahustenými sedačkami budú používať najbližšie desaťročia, to nebude o tom, že raz za desať letov sa na moju škodu dostanem do takéhoto lietadla. „Sedačková galiba“, ako by v panike povedali v obci Panické Dravce, keď je nedostatok sedenia v krčme.

 

6. Kapitola RYANAIR

Možno ste si v mojich predchádzajúcich blogoch všimli, že sa nezameriavam len na popis atrakcií a dopravu v destinácii, doplnené vlastnými zážitkami a postrehmi, ale občas som sa viac rozpísal aj pri téme leteckej dopravy, ktorá ma ako laika fascinuje. My sme na doterajšie poznávacie výlety leteli takmer vždy lietadlami Ryanair/Lauda. Výnimkou boli asi 4 lety inými aerolinkami (Wizz Air, easyJet a služobne Swiss), pričom letné charterové lety k moru do toho ani nerátam (český SmartWings, predtým pod názvom Travel Service).

Tentokrát som sa rozhodol napísať pasáž venovanú Ryanairu, čo môže pomôcť predovšetkým začínajúcim cestovateľom nazrieť do sveta lietania.

Predstavenie Ryanairu

Ryanair je pre bežného Slováka asi najznámejšia letecká spoločnosť,

• má základňu = bázu [base] v Bratislave (2 lietadlá, od októbra 2025 má pribudnúť tretie, a tak zrejme pridajú aj nové destinácie),
• lieta z Košíc (dalo by sa povedať, že je to jediné tzv. sieťové letisko na Slovensku, lieta tam aj LOT, Austrian a Swiss),
• a z Popradu (Ryanair a Wizz Air tu majú linky iba do Londýna, celkovo 5 letov týždenne, takže ak nerátam možné nepravidelné lety, na letisku priemerne vybavia jedno lietadlo raz za 33 hodín, medzitým zamestnanci asi ručne kosia trávu v okolí letiska a ako zamestnanecký benefit majú krásny výhľad na Tatry).

Ryanair je írska nízkonákladová letecká spoločnosť [Low-Cost Carrier = LCC], založili ju bratia Ryanovci (z toho pomenovanie Ryan + Air), sídlo má pri letisku v Dubline a v medzinárodných organizáciách používa označenie RYR alebo FR (FR aj ako číslo letu, napríklad daj do vyhľadávača „FR7316“). Po rokoch sa vypracovala na najväčšiu leteckú spoločnosť v Európe.

Trochu štatistiky. Ryanair v roku 2024 prepravil 197 miliónov pasažierov. Aktuálne (apríl 2025) má vyše 600 lietadiel (veľké americké letecké spoločnosti ich majú podstatne viac), lieta na 230 letísk (z toho na viac ako 90-tich má základňu) v 37 krajinách, okrem Európy aj v Maroku a preniká do Ázie (Izrael, Jordánsko, turecká riviéra). Denne zabezpečuje vyše 3600 letov (potom neprekvapí, že obloha je plná bielych čiar za lietadlami).

Z Ryanairu vzniklo 5 leteckých spoločností

Od roku 1996 existuje materská spoločnosť Ryanair Holdings, ktorá pozostáva z 5 dcérskych spoločností:

• Ryanair (DAC) – írska obdoba eseročky, je to prvotná spoločnosť založená v roku 1984 ešte pred vznikom holdingu. V ďalšom kontexte bude spomínaná najmä táto pôvodná spoločnosť.
• Ryanair UK (United Kingdom) – vznikla z administratívno-právnych dôvodov po tom, čo sa očakávalo vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Nepoznám detaily, asi to bola akási poistka pre neistú budúcnosť, aby mohli po brexite lietať v UK. Podľa Flightradar24 táto spoločnosť neprevádzkuje žiadne lietadlo, podľa wikipédie ich má 15 kusov.
• Lauda Europe – alebo jednoducho Lauda, predtým pod názvami LaudaMotion aj Niki. Pôvodne rakúska spoločnosť bola založená slávnym pretekárom formule 1 Niki Laudom a v roku 2018 ju odkúpil Ryanair. Myslím si, že Ryanair kúpil Lauda (LaudaMotion) s cieľom získať prístup na viedenské letisko a vôbec prístup na rakúsky a nemecký trh (ekonomická poučka hovorí, že vyhrať nad konkurenciou možno tým, že ju kúpiš). Zdá sa, že od roku 2020 je spoločnosť Lauda Europe registrovaná na Malte.
• Buzz – pôvodne to bola spoločnosť Ryanair Sun pre charterové lety z Poľska, bol to teda projekt pre veľký poľský trh. V roku 2019 bola premenovaná na Buzz, pričom tento názov kúpil Ryanair už dávno predtým od inej leteckej spoločnosti.
• Malta Air – založená Ryanairom a vládou Maltskej republiky v roku 2019. Účelom boli zjavne daňové výhody registrácie lietadiel v štáte Malta označovanom za daňový raj a zrejme aj nejaké zvýhodnenie zo strany štátu. Ďalším dôvodom by mohol byť v budúcnosti lepší prístup na africké nebo.

Nejdem sa zaoberať majetkovo-právnymi záležitosťami, nástupníctvom firiem, registráciou lietadiel a presunmi lietadiel medzi jednotlivými spoločnosťami skupiny Ryanair, ani tomu nerozumiem. Len dodám, že všetky tieto dcérske spoločnosti by mali používať rovnaký rezervačný systém, takže na webe www.ryanair.com/sk/en ako aj www.laudaeurope.com (search for flight) možno nájsť všetky lety zastrešené skupinou/holdingom Ryanairu.

Kto sa nechce nechať popliesť, nech preskočí tento odsek. Pred rokom ešte existovala spoločnosť Air Malta. Bola to však iná spoločnosť ako Malta Air z holdingu Ryanairu (podobné názvy a tiež majetková účasť maltského štátu). A na wikipédii sa spomína aj spoločnosť Lauda Air začlenená pod Austrian Airlines. Mimochodom, konkurenčná a pre Slováka tiež dobre známe nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air (Holdings) má tiež (pod)spoločnosti Wizz Air Hungary, Wizz Air UK, Wizz Air Malta a Wizz Air Abu Dhabi.

Livery

Ďalej sa chcem venovať „livery“ lietadiel. Livery v anglickom preklade znamená zovňajšok, pri lietadlách sa tým myslí farebné a grafické vyhotovenie exteriéru, nápisy a logá.

Toto sú logá dcérskych spoločností.

Použijem korporátnu podstránku Ryanairu a doplním o obrázok s ukážkou troch liverov z článku „Skupina Ryanair: Od jednej leteckej spoločnosti k piatim“.

Popis livery:

• Ryanair – najčastejšie možno natrafiť na klasický livery Ryanairu. Lietadlo je v bielo-modrých farbách so žltými prvkami a s modrým nápisom RYANAIR. Na chvoste je logo Ryanairu – žltá/zlatá silueta postavy v tvare harfy (harfa je štátny znak Írska). Modrá a žltá farba je použitá aj v interiéri lietadiel.
• Lauda – jednoduchý livery, na bielom podklade je červený nápis LAUDA, na chvoste červené písmeno L(?). Pre Slovákov sú tieto lietadlá dobre známe, lebo majú hlavnú základňu vo Viedni. Ak ste si kupovali let u Ryanairu z/do Viedne, pravdepodobne poletíte lietadlom Lauda. Avšak lety z/do Viedne sú zabezpečované aj lietadlami vo farbách Ryanairu, ktoré majú inde základne. Dodám, že Lauda okrem Viedne bázuje nejaké lietadlá aj na iných letiskách (asi Düsseldorf, Malorka).
• Buzz v angličtine znamená bzučanie a lietadlá sú v bielo-žltých farbách so žltým nápisom BUZZ a na chvoste so včielkou. Je to taký detsko-rozprávkový polep, mne sa to páči. Zopárkrát som to lietadlo už videl, ale nikdy som v ňom nesedel.
• Malta Air – na bielom podklade je červený nápis MALTA AIR, na chvoste je maltézsky kríž. Relatívne mladá spoločnosť má takmer 200 lietadiel. Totiž, do tejto spoločnosti presunuli (preregistrovali) aj lietadlá s livery Ryanairu a pri predných dverách majú malú nálepku „operated by Malta Air“. Takže podiel Malta Air v rámci skupiny rastie.

Ozaj, viete prečo má väčšina lietadiel bielu farbu (podklad)? Je to najmä z dôvodu bezpečnosti a hospodárnosti. Konkrétne odpovede vám dá Google, v rýchlosti som našiel tieto tri články - tu, tu a tu.

Flotila

Ryanair má v súčasnosti vyše 600 lietadiel (pozri tu, tu a tu), tie čísla sa môžu každým mesiacom meniť (skôr narastať, aj keď postupne sa budú zbavovať starých lietadiel).

Model nízkonákladovej leteckej spoločnosti spočíva v tom, že spravidla používa len jeden typ lietadla (od jedného výrobcu). Prečo? Dopravca obyčajne kupuje (objednáva) viac lietadiel, čím môže získať množstevnú zľavu a aj v budúcnosti môže ťažiť z dobrých obchodných vzťahov s výrobcom.

S tým súvisia aj nižšie náklady na (vy)školenie posádky. Piloti majú jednotypovú klasifikáciu, to znamená, že môžu obsluhovať len jeden konkrétny model lietadla (napríklad lieta na Boeingu typu 737, tak nemôže lietať na type 747; nie je to ako keď si presadnete z jedného modelu auta do iného). Palubná posádka (stewardi) môže mať údajne výcvik na tri typy lietadiel a tých úloh majú pomerne dosť (nie sú to čašníčky na palube).

Taktiež je lacnejšie servisovať len jeden typ lietadla, je to zase otázka (vy)školenia technikov ako aj náhradných dielov (ich dostupnosť a skladovanie, viac komponentov za lepšie ceny).

Ďalšie zníženie nákladov dosiahne tým, že často lieta na menej frekventované, tzv. sekundárne letiská, kde sú nižšie poplatky za pristátie a odbavenie, alebo u miestnych úradov získa dotácie, aby vôbec oživili malé letisko v ich „chotári“. Prevádzka je jednoduchšia aj tým, že lietajú len z bodu do bodu [point-to-point], nezabezpečujú prestupné lety cez huby (ako napríklad LOT vo Varšave, Austrian vo Viedni, Swiss v Zürichu). Týmto vedia ponúknuť relatívne nízke ceny leteniek a všetko ostatné je spoplatnené.

Na trhu s komerčnými (civilnými) dopravnými lietadlami pôsobia v podstate dve spoločnosti – európsky Airbus a americký Boeing (lietadlá vyrábajú alebo montujú nielen na svojich kontinentoch). V Číne sa začalo vyrábať konkurenčné lietadlo COMAC C919, ktoré však nemá certifikáciu na lietanie v Európe a v Amerike. Neviem ako je na tom aktuálne Rusko. Menšie lietadlá vyrába viac firiem (ATR – Taliansko, Embraer – Brazília, Bombardier – Kanada, Cessna a McDonnell – obe USA).

Medzi najrozšírenejšie komerčné lietadlá patria:

• Airbus 320 alebo „rodina lietadiel“ Airbus 320 , aj veľkostné varianty 318, 319, 321, ceo = current engine option, neo = new engine option,
• Boeing 737 alebo „rodina“ Boeing 737, modely napríklad 700, 800, 900 a iné, NG = new generation, MAX.

Sú to úzkotrupové lietadlá s jednou uličkou (sedačky sú bežne usporiadané 3+3 v rade) pre krátke a stredné vzdialenosti (dolet okolo 6000 kilometrov) s kapacitou okolo 160 až 190 pasažierov. Tieto parametre platia konkrétne pre modely Airbus 320-200 a Boeing 737-800, najpredávanejšie lietadlá v tejto kategórii. Kapacita sedačiek záleží od konfigurácie tried (len pri ekonomickej variente je viac sedačiek) a usporiadania sedačiek, pričom rozostupy sedačiek si určujú letecké spoločnosti, respektíve takto objednajú u výrobcu.

Všeobecne sa traduje, že jedno takéto nové lietadlo stojí približne 100 miliónov dolárov (katalógová cena, novšie typy stoja viac, avšak reálna cena závisí od trhu a môže byť aj nižšia). Napríklad, keď Ryanair v roku 2015 otváral základňu v Bratislave, kde umiestnil 2 lietadlá, odprezentoval to ako investíciu v sume 200 mega.

Typy lietadiel

Ryanairský holding používa tieto lietadlá:

1/ Boeing 737-800 NG (189 sedačiek)

Ryanair je odjakživa prepojený s Boeingom. Roky používal (až na jednu výnimku?) výlučne lietadlá Boeing 737-800 NG s kapacitou 189 sedačiek len v ekonomickej triede (32 radov – 1. rad len 3 sedačky, ďalších 31 radov po 6 sedačkách, 3 + 31x6 = 189). Pri rezervácii letenky si na mape sedačiek [seat map] možno všimnúť, že síce posledný rad má číslo 33, avšak rad číslo 13 z poverčivosti chýba.

Ryanair je najväčším prevádzkovateľom tohto typu lietadla na svete, má ich vyše 400 kusov. Podotýkam, že Ryanair vo veľkom kupoval nové lietadlá, takže priemerný vek týchto lietadiel je pomerne nízky (asi 5,5 roka).

2/ Airbus 320 (len Lauda, 180 sedačiek)

Keď Ryanair „vyženil Laudu“, získal do flotily lietadlá Airbus 320-200 s kapacitou 180 sedačiek (30 radov, 30x6 = 180 aj pre poverčivých). Sú to jediné airbusy v rodine Ryanairu. Ide o 26 kusov starších (prenajatých?) lietadiel, niekde som čítal, že ich priemerný vek je cca 17 rokov. Vyšší vek neznamená, že sú menej bezpečné, lebo sa vykonáva prísne predpísaná údržba a generálka (takže sú nákladnejšie na prevádzku, servis a opravy). Ten vek je skôr badať v interiéri, napríklad vysedené sedačky, a na letuškách.

3/ Boeing 737 MAX 200 (197 sedačiek)

Vývoj a pokrok idú dopredu a Ryanair začal objednávať modernejšie a úspornejšie lietadlá Boeing 737 MAX 8-200 „Gamechangers“ so zvýšenou kapacitou 197 sedačiek (34 radov trošku s netypickým usporiadaním). Pre tento typ sa používajú rôzne označenia, napríklad MAX 200, 8 MAX 200, MAX 8-200, MAX 8200, MAX 800-200, možno aj trojznakovo 73M alebo 7M8, tak snáď je to stále to isté (typ MAX 8 a typ MAX 8-200 nie je rovnaké lietadlo, MAX 200 má vyššiu kapacitu, a z toho dôvodu aj pridané núdzové východy). Ryanair bol prvý dopravca, ktorý dostal toto lietadlo. Možno asi povedať, že s touto sedačkovou konfiguráciou bolo vyrobené práve na želanie Ryanairu. Uvidíme, či a ktorá ďalšia letecká spoločnosť ešte siahne po takejto konfigurácii. Ryanair si objednal 210 kusov, prvé lietadlo prevzal v júni 2021 a aktuálne ich používa 175 kusov.

4/ Boeing 737 MAX 10 (objednávka, 228 sedačiek)

Ryanair má aktuálne objednaných 300 predĺžených lietadiel Boeing 737 MAX 10 s kapacitou 228 sedačiek.

+ + +

To konštatovanie o vyššom veku letušiek o tri odseky vyššie bola nemiestna poznámka na overenie ako pozorne čítate. Ospravedlňujem sa, možno to bol pokus o vtip. Naopak, letušky v Lauda sú nielen pekné, ale majú aj krásne červené rovnošaty. A práca letušky vôbec nie je ľahká (napríklad si uvedomte, že denne musia byť milé k stovkám neznámych ľudí, s rôznym charakterom, s rôznym správaním a s rôznymi náladami) a mnohé pri tejto práci dlho nevydržia. Ja si myslím, že ich pracovná doba je nezlučiteľná s rodinným životom, a asi preto je skôr zriedkavé zažiť staršiu letušku (toľko moja skúsenosť v lietadlách Ryanair/Lauda, ale môže to súvisieť aj s pracovnými podmienkami).

Myslím, že Ryanair má lietadlá vo svojom vlastníctve, zatiaľ čo Lauda má Airbusy prenajaté. Vlastniť lietadlo je nákladné, a preto letecké spoločnosti lietadlá aj lízujú asi ako lízing na auto (existujú špecializované lízingové spoločnosti; mesačná splátka je 300-400 tisíc dolárov; ako perličku spomeniem, že v leteckom priemysle je bežný aj/len lízing motora), alebo si ich prenajímajú od iných leteckých spoločností (špecifickým je tzv. mokrý prenájom ACMI, kedy sa s lietadlom prenajíma aj posádka). Využíva sa to, ak nájomca nemá dosť lietadiel pre svoje sezónne linky alebo dlhodobá porucha/nedostatok lietadiel, keďže výrobcovia nestíhajú vyrábať a na nové lietadlo sa čaká roky, alebo z iných dôvodov (napríklad Boeing musel spočiatku pre technické problémy uzemňovať lietadlá MAX a Wizz Air musí nechať skontrolovať motory na svojich lietadlách, a preto rušil linky).

Aktuálna poznámka z mája 2025. Keď nevyspytateľný Trump v rámci svojej one-man-show nedávno spustil globálnu obchodnú vojnu tým, že vyhlásil clá na celý svet (a ich výšku mení každý týždeň podľa toho ako sa vyspí, alebo aby zapôsobil na voličov), dodávky ďalších lietadiel Boeing pre Ryanair by sa kvôli vysokému dovoznému clu z USA do Európy predražili, pričom nejde o žiadne drobné. Preto Ryanair uvažuje o zrušení objednávky MAXov a o nákupe lietadiel v Číne (Airbus má objednávky do konca roka 2030). Pravdepodobne si tak CEO Ryanairu len pripravuje vyjednávaciu pozíciu. Viac je pravdepodobné, že americký prezident zmení svoje rozhodnutia. (Apropo, už čakám, ako vráti výrobu domov do USA a šitie oblečenia Niké stiahne z lacnej Ázie do Ameriky, kde by stonásobne stúpli náklady na mzdy zamestnancov a výrobky by boli pre vysokú cenu nepredajné).

Sedačky

Ryanair otvára novú éru nepohodlia. Toto konštatovanie som prebral z iného článku. V označení lietadla MAX 200 „Gamechangers“ má vraj číslo 200 vyjadrovať maximálny počet sedačiek, ktoré je možné namontovať do lietadla. A ja sa zamýšľam, či MAX osobitne vyjadruje, že do lietadla natlačíme MAXimum ľudí, čo sa dá. Slovo „gamechanger“ možno metaforicky preložiť ako zásadná zmena, akiste vo význame prelomová technológia, no v mojom vnímaní to znamená, že zlé sedenie bude ešte horšie.

Totiž zarazí, že vnútorné rozmery staršieho lietadla 737-800 a modernizovaného lietadla 737 MAX 8-200 by mali byť rovnaké, avšak v novšom modeli je o 2 rady sedačiek viac.

Vraj to dosiahli štíhlejšími operadlami sedačiek (tenšie čalúnenie?). Ten priestor sa dá získať aj tým, že posunú alebo zmenšia aj tak malú WC kabínku alebo nejakú dokonca zrušia (nemusia byť tri toalety, stačia dve). Niekde som sa dočítal, že centimetre získali aj zúžením kuchynky vzadu (a zrušili jeden vozík na servírovanie?). Naopak chválim, že údajne zväčšili skrinky na odkladanie batožiny nad hlavami cestujúcich.

Ryanair je plný nápadov motivovaných ziskom (prepraviť viac ľudí na jednom lete a zarobiť na všetkom možnom). V minulosti som sa dočítal, že uvažovali o miestach na státie (bola by nejaká podpera pod zadkom a pre chrbát; aktuálny článok), spoplatnenie použitia WC (bol by tam platobný automat alebo by vstupné vyberala letuška?) alebo spoplatnenie cestujúcich s nadváhou (vyššia hmotnosť lietadla znamená vyššiu spotrebu; vytypovali by pri boardingu osoby s obezitou a odvážili ich?). Inovácie prinášajú pokrok ľudstva.

Ale pravda o tom, ako dokážu do rovnakého priestoru nainštalovať viac radov sedačiek, je predovšetkým inde! V modeli 737-800 majú byť rozostupy medzi sedačkami (za sebou) 30 palcov (= 76,2 cm), v modeli 737 MAX 200 len 28 palcov (= 71,1 cm). Rozdiel 5 cm! Kontrola správnosti: ak sa pri 32 radoch skrátia rozostupy o 5 cm, získa sa tým 160 cm a tam vložia ďalšie 2 rady sedačiek.

Na webstránke Ryanairu je informácia, že rady sedadiel sú od seba vzdialené 29 palcov (= 73,6 cm; to je akože priemerná hodnota?) a šírka medzi lakťovými opierkami je najmenej 15,5 palca (= 39,3 cm; sedačky v predných a v zadných radoch môžu byť užšie ako ostatné, súvisí to so zaoblením lietadla, predsa len trup lietadla nie je regulárny valec, ale vpredu a vzadu sa zužuje). Stránka je zaklincovaná vyjadrením, citujem: „ak veľkosť našich sedadiel nezodpovedá vašim potrebám, možno nebudete môcť nastúpiť do lietadla“.

Arogantné rovnako ako dlhoročný šéf Ryanairu Michael O´Leary. Ale firmu zjavne manažuje dobre, keďže sú najväčší, ziskoví a stále rastú. Len tak mimochodom, tento generálny riaditeľ má od akcionárov Ryanairu sľúbený bonus 100 miliónov eur, ak firma dosiahne určitý zisk a rast akcií, takže aj nemožné je preňho možné. Napríklad v období po útoku 11. septembra 2011 alebo v období Covid-19, ktoré zasiahli a zneistili letecký priemysel, sa Ryanair vizionársky rozhodol vo veľkej zľave nakupovať desiatky nových lietadiel, hoci dopyt po leteckej doprave spadol na dno a mnohé letecké spoločnosti smerovali ku krachu (napríklad ich zachraňovali štátne dotácie). Myšlienka dňa: tú tri kategórie ľudí – schopní, neschopní a schopní všetkého.

Pre porovnanie, Smartwings má tiež niekoľko nových lietadiel Boeing 737 MAX 8-200, ale s konfiguráciou 189 sedačiek. Hurá s nimi k moru!

Povesť Ryanairu

Na diskusných fórach mnohí nadávajú na Ryanair, niektorí sa vyjadrujú, že „s Ryanairom už nikdy viac“ alebo pejoratívne to prirovnávajú k dobytčáku. V apríli 2025 vyšiel jeden z množstva rebríčkov leteckých spoločností a Ryanair skončil najhoršie, ako najmenej obľúbená letecká spoločnosť na krátke vzdialenosti (poradie najhorších: Ryanair, Wizz Air, Lufthansa). Cestujúci kritizujú takmer všetko – boarding, sedenie, jedlo, nápoje, prístup.

Ja som na Ryanair nenadával. Sprístupnil lietanie miliónom bežných Európanov, rozlietal bratislavské letisko (až na pár výnimiek by tam boli len charterové lety v letnej sezóne objednané cestovnými kanceláriami). Ak by nebol Ryanair, letel by som na poznávacie výlety možno raz za tri roky, s Ryanairom sa mi to darí aj trikrát za rok. Ľudia sú citliví na ceny a tu Ryanair vyhráva nad konkurenciou (možnože pár dní pred odletom vyjdú letenky u tradičných aeroliniek lacnejšie, treba porovnávať). A triezvo uvažujúci človek nemôže za nízke ceny očakávať veľký komfort a luxus.

Ja sa snažím nájsť lacné letenky, veľakrát sme leteli za pár desiatok eur (myslím cenu jednej spiatočnej letenky), nikdy sme nemali letenku za viac ako 100 €. Iste, potom sa často pridajú rôzne poplatky (výber sedačky, väčšia batožina, možno prednostný nástup s dvoma kusmi batožiny, občerstvenie vo vzduchu tiež nemôže stáť ako v supermarkete v obci Svinná), ale stále mám pocit výhodnej ceny. Už sme sa naučili, že na dvoj- až štvordňové poznávacie pobyty podľa okolností vystačíme s malou batožinou bez poplatku.

Kto odmieta Ryanair, na letisku v Bratislave si nie je veľmi čo vyberať, lieta tu málo leteckých spoločností, ponuka destinácií nie je práve široká (v lete pribúdajú sezónne linky k moru) a často sú do jednej destinácie len dva lety za týždeň. Nie je to sieťové letisko – hub ako v blízkej Viedni. Dokonca podobnú cenovú politiku (nižšie limity na batožinu a spoplatňovanie všetkého) postupne zavádzajú aj klasické letecké spoločnosti pri ekonomickej triede.

Niekedy je nevýhoda, že sa lieta na vzdialené a menej významné letiská (kde sa platia nižšie poplatky, pri svojej agresívnej politike si vraj Ryanair vyjedná aj zľavy oproti iným aerolinkám, možno si v regióne dohodne aj dotácie a marketing linky), čím zníži svoje náklady, a čo by sa malo premietnuť do nižších cien leteniek. Napríklad Ryanair obsluhuje tzv. sekundárne letiská ako Paríž-Beauvais, Brusel-Charleroi, či Eindhoven namiesto Amsterdam-Schiphol, ale takú Viedeň, Budapešť, Praha, Berlín, Madrid, Lisabon a mnoho ďalších metropol lieta na hlavné letiská. Napríklad alternatívne letisko Bergamo je od Milána vzdialené rovnako ako hlavné letisko Malpensa (po dlhých rokoch sa z Bratislavy prestalo lietať do Bergama a po novom sa lieta na Malpensu) a malé letisko Ciampino je dokonca bližšie k Rímu ako hlavné letisko Fiumicino a transfer je v pohode. A pri niektorých destináciách nastáva posun k lepšiemu. Napríklad v minulosti Ryanair lietal do Barcelony na letisko Girona, teraz už ponúka lety aj na hlavné letisko Barcelona-El-Prat. Obdobne lety na vidiecke letisko Varšava-Modlin boli doplnené aj o letisko Varšava-Chopin v intraviláne hlavného mesta. Ale v Londýne to bude vždy okrajové letisko ako Londýn-Stansted (Londýn-Luton pre Wizz Air), lebo na najvyťaženejšie európske letisko Londýn-Heathrow často nezískajú sloty ani prémiové aerolinky, nehovoriac o vysokých poplatkoch.

Lety v rámci Európy v trvaní 1 až 3 hodín sa dajú vydržať aj v sardinkovom usporiadaní sedačiek, nápoj a prípadne občerstvenie do ruky si viem doniesť so sebou. Vlastne ten (dis)komfort nemám ani ako porovnať, lebo v lietadlách Wizz Air a Smartwings je kvalita sedenia podobná a na 1. triedu v Emirates som ešte nedorástol (zato som vyrástol dosť na to, aby mi bol Ryanair tesný). Ale tentokrát som bol z nových lietadiel Ryanairu MAX naozaj sklamaný, keď priestor od sedačky predo mnou je subjektívne kratší a musím nájsť polohu pre kolená.

Dodatočne som zisťoval, že sme leteli lietadlom Boeing 737-8 MAX 200, registrácia 9H-VVF, livery Ryanairu, ale pod hlavičkou Malta Air, konfigurácia sedačiek Y197, lietať začalo v decembri 2022, takže má 2,4 roka.

Preskočím na let späť. Leteli sme lietadlom Airbus 320 vo farbách Lauda, registrácia 9H-LOS, sedačky Y190 (?, správne asi 180), ktoré má 17,9 roka. V porovnaní s boeingom-max bolo v tomto „starom dobrom“ lauda-airbuse dosť miesta na sedenie aj pre mňa.

Zaujímavosti

Spotreba paliva

Pre predstavu a zaujímavosť uvediem nejaké čísla týkajúce sa paliva (letecký petrolej = kerozín) a spotreby pri dvestovkovom maxe. Palivové nádrže  sú umiestnené primárne v krídlach. Lietadlo Boeing MAX 8-200 má nádrže veľké 25800 litrov, do ktorých možno natankovať 20600 kilogramov paliva (v letectve sa uvádza skôr hmotnosť, nie litre; palivo JET-A má pomer 1 liter = 0,8 kilogramu alebo 1 kilogram = 1,25 litra). Deklarovaná spotreba je 2300 kilogramov na hodinu letu alebo 2,7 kilogramu na kilometer. Pre porovnanie so spotrebou auta je asi výpovednejšia tzv. sedačková spotreba 2,8 litra na 100 kilometrov na jedného cestujúceho (určite natrafíte aj na iné hodnoty).

To sú hrubé čísla, spotreba závisí od letovej trasy, poveternostných podmienok (najmä smer a rýchlosť vetra) a hmotnosti (cestujúci, náklad-batožina, nádrž – netankuje sa vždy plná, aby lietadlo nebolo zbytočne ťažké, množstvo tankovaného paliva určujú predpisy leteckých spoločností a samotní piloti pred letom podľa dĺžky letu, plus rezerva asi na ďalšiu hodinu letu, napríklad na náhradné letisko, tých parametrov je tam viac; rozloženie hmotnosti musí byť vyvážené). Najväčšia spotreba býva počas vzletu a stúpania (rovnako ako pri autách pri rozjazde), menšia pri zostupe (moja skúsenosť je, že asi 20 minút pred pristátím prestanú motory lietadla tak hučať, ja tomu hovorím, že idú na voľnobeh, lietadlo plachtí).

Lietadlo sa pri vzlete odlepuje od dráhy pri rýchlosti najmenej 250 km/hod. Obvyklá cestovná rýchlosť je 800 až 900 km/hod.

Bežne sa lieta v nadmorskej výške (letovej hladine) 10 až 12 kilometrov nad zemou (kde je teplota -50 stupňov, nízky tlak a nedostatok kyslíka vhodný na upadnutie do bezvedomia). V tejto výške je redší vzduch, a teda menší odpor vzduchu, a tým optimalizovaná spotreba paliva. V nižšej letovej hladine je hustejší vzduch → väčší odpor → väčšia spotreba paliva a menej stabilné počasie (častejšie a silnejšie turbulencie). Naopak, vo vyššej letovej hladine je ešte redší vzduch, čo by mohlo znížiť vztlak pri lete (to je sila na krídla, čo drží lietadlo vo vzduchu) a možno nedostatok vzduchu pre spaľovacie motory. Nedávno som natrafil na YT kanál, kde sú zrozumiteľne vysvetlené technológie nielen v letectve.

Ešte k nejakým javom pri lietaní

Ryanair uvádza, že let na linke VIE ↔ PMO trvá 2 hod. (120 minút), pričom podľa historických záznamov sa to stíha za 100 minút (±10 minút podľa okolností), čo môžem potvrdiť aj z našich letov. Napríklad Austrian uvádza čas letu 1:55 hod. (115 minút).

Ja som na tieto časové rozdiely poukázal už v mojom blogu o Rige. Ale až nedávno som sa dočítal o fenoméne zvanom padding [„vata“]. Totiž letecké spoločnosti pridávajú do plánovaného trvania letu časovú rezervu, aby lietadlo doletelo na cieľové letisko na čas, aj keď vznikne nejaké oneskorenie spôsobené menšími komplikáciami, nepriaznivým počasím a podobne. V konečnom dôsledku si tým zlepšujú štatistiku včasných príletov, čo sa používa aj pri rôznych hodnoteniach (rebríčkoch) leteckých spoločností, vylepšujú si reputáciu a aj cestujúci sú spokojní.

Nastavenie časovej rezervy („vaty“) môže byť 15 až 30 minút. Zrejme to závisí aj od letísk. Pri tých viac vyťažených môže často trvať dlhšie, keď sa lietadlu povolí vzlet, napríklad lietadlo čaká v zástupe lietadiel na štartovacej pozícii, alebo keď sa povolí pristátie, napríklad lietadlo krúži pri letisku, lebo v blízkom čase čaká viac lietadiel na pristátie a dispečeri vytvorili poradovník (boli aj incidenty, keď lietadlo Ryanairu malo málo paliva a muselo prednostne – núdzovo pristáť). Taktiež od usporiadania letiska záleží ako dlho trvá taxing, t.j. pohyb lietadla po pojazdovej dráhe od gate/stojiska na vzletovú dráhu, respektíve v opačnom smere z pristávacej dráhy. Nastavenie časovej rezervy môže súvisieť aj s časom počas dňa, keďže napríklad neskoro večer asi nie je letisko tak vyťažené ako doobeda.

Ešte jeden jav, čo sa objavuje pri plánovaných letoch. Určite ste si (pri kúpe spiatočnej letenky) niekedy všimli, že plánovaný čas letu na západ je dlhší ako plánovaná dĺžka letu smerujúceho na východ. Konkrétny prípad, Ryanair uvádza let Bratislava → Londýn-Stansted v trvaní 2:25 hod., v opačnom smere o 5 minút menej 2:20 hod. (podľa historických záznamov lety trvajú cca 1:50 hod., tá padding-rezerva je tu väčšia). Pri väčších vzdialenostiach je ten rozdiel výraznejší, napríklad plánovaný čas letu Viedeň → New York je 9:10 hod., v opačnom smere len 8:10 hod.

Vysvetlenie je, že vysoko v atmosfére sú silné vzdušné prúdy, ktoré sa pohybujú zo západu na východ. Takže pri lete na západ lietadlo čelí protivetru, pri lete na východ letí po vetre, čo mu pomáha skrátiť čas. Ako na bicykli. Avšak, ak ten let nesmeruje výrazne na západ, respektíve na východ, časový rozdiel v podstate neexistuje. Práve let VIE ↔ PMO je orientovaný sever ↔ juh a plánovaná dĺžka letu z Viedne aj do Viedne je zhodná 2 hodiny.

Obrátka na letisku

Ešte spomeniem jeden termín používaný v letectve – obrátka lietadla na letisku [turnaround]. Je to čas, ktoré strávi lietadlo medzi pristátím a opätovným odletom Z pohľadu cestujúcich je to čas na vyloženie cestujúcich, upratanie (v Ryanairi je to asi len zbežná kontrola sedačiek) a možno doplnenie cateringu a nastúpenie cestujúcich s batožinou. Pre pozemný personál je to vyloženie a naloženie batožiny z/do podpalubia, tankovanie lietadla a ďalšia príprava na let. Čas obrátky zvyšuje efektivitu leteckej spoločnosti. Platí myšlienka, že „najdrahšie lietadlo je to na zemi“, lebo lietadlo zarába, len ak lieta. Ak sú kratšie časy obrátky, môže lietadlo počas dňa vykonať viac letov. To platí najmä na krátke vzdialenosti.

Pravidelné linky na krátke vzdialenosti ale nie sú nonstop 24 hodín. O let s odletom o 03:00 hod. by nebol záujem. Výnimkou sú snáď charterové lety, kedy sú pre veľký dopyt lietadlá v letnej sezóne snáď stále vo vzduchu a napríklad z Bratislavy do Antálye odletíte hoci aj o 02:00 hod. Moja skúsenosť je, že z Bratislavy a z Viedne sú prvé „pravidelné“ odlety okolo 06:00 hod. a posledné prílety okolo 24:00 hod. Dokonca niektoré letiská z dôvodu hluku pre obyvateľstvo alebo z iných dôvodov majú obmedzený čas prevádzky. Napríklad letiská Zürich a Ženeva majú údajne zakázané nočné lety približne v čase 23-05 hod. a, ak vám tam mešká let, nedovolia vám tam pristáť a odklonia vás na iné letisko v okolí.

Pre ilustráciu k obrátkam na letisku som našiel záznamy letov jedného lietadla zo 17.4.2025, ktoré je zrejme bázované na letisku v Bratislave (BTS; polopatisticky povedané "tam prespáva“).

V ten deň toto lietadlo absolvovalo z Bratislavy 4 destinácie – do Gdanska a späť, do Milána a späť, do Trapani a späť a Alghera a späť. Prvý let bol ráno o 06:40 hod., posledný let bol ukončený o 0:25 hod. po polnoci. Nasledujúci let bol zase až ráno okolo 06:00 hod. Všeobecne je známe, že Ryanair má čas obrátky 25 minút. Ak sú tieto dáta správne, tak v Gdansku mal naplánovanú obrátku až 35 minút a v Bratislave po návrate z Milána dokonca 50 minút (menila sa posádka?, s predletovým brífingom boli v práci možno 10 hodín). To môže súvisieť s pomermi na letisku. 25 minút je asi nereálny čas na vystúpenie a nastúpenie nových pasažierov a uloženie batožiny do skriniek. Tiež záleží, či je lietadlo v blízkosti odletovej brány (rýchlejší nástup/výstup), či sa používajú len jedny dvere (pomalší nástup/výstup), napríklad pri použití tunelu (zažil som aj, že k lietadlu pristavili len jedny prenosné schody, lebo predné dvere nešli otvoriť) alebo je lietadlo odstavené niekde ďaleko na stojánku (za menší poplatok) a pasažieri sú k nemu zvážaní dvoma či troma autobusmi (pomalší nástup/výstup) a vôbec ako to stíha pozemný personál. Preto mnohí hovoria, že boarding u Ryanairu je ako so stádom, prepytujem. Aby agenti na bráne stíhali šibeničný čas obrátky, boarding začnú tým, že cestujúcich posunú do vyhradených priestorov. Na letisku v Bratislave sú ako ovečky v košiari, čo je ten lepší prípad. Zažil som letiská, kde sa čaká aj vonku pred terminálom medzi reťazami. Zažil som boarding v plánovanom čase, kedy cestujúcich poslali do tunela, hoci lietadlo malo ohlásené hodinové meškanie, na čo doplatili najmä tí s priplateným priority.

Ešte k tomu tabuľkovému príkladu doplním, napríklad v deň predtým 16.4.2025 lietadlo z Bratislavy absolvovalo 3 destinácie (tam a späť). Samozrejme, je rozdiel, či ide o lety v trvaní jednej hodiny alebo troch. Alebo jednoducho lietadlo niektorý deň skončí let o 15:00 hod. a ďalšie má naplánované až na nasledujúci deň (je to otázka plánovania letov a využitia lietadiel).

Vo všeobecnosti nízkonákladové aerolinky majú kratšie časy obrátky, a teda menší komfort pre cestujúcich (napríklad EasyJet spravidla 25 minút, Wizz Air 30 minút), klasické letecké spoločnosti majú dlhšie časy. Samozrejme sa zohľadňuje aj kapacita lietadla, iné je prepravovať 180 pasažierov, iné 400 pasažierov.

 

5.2. REPORT II. – POKRAČOVANIE

Letisko Palermo

Pristávame. Letisko Palermo má dve dráhy na brehu mora dlhé 2 a 3,3 kilometra. Pri priblížení na letisko sme leteli „tesne“ nad hladinou mora. Upršané  veterné počasie spôsobovalo na mori na môj vkus väčšie vlny. Ak sa netrafíme na dráhu, tak si zamokrím topánky. Ešte šťastie, že mám v ušiach štuple, nenaberie sa mi voda do uší. Bum... (lietadlá Ryanairu sú povestné tvrdšími pristátiami, avšak nejde o chybičku pilotov, oni majú taký postup), pristáli sme a hľadali flek na zaparkovanie.

Vystúpili sme z lietadla, bol mierny dážď. Škoda, odfotil by som si letisko s kopcom. Totiž letisko leží medzi morom a skalou. V okolí Palerma je viac takých skalnatých strmších kopcov.

Po výstupe z príletovej haly (od batožinových kolotočov) je naľavo prístup na vlak a napravo von z budovy prístup na autobus.

Naľavo je vstup do podzemia, kde je vlaková stanica. Sú tam 3-4 automaty na predaj lístkov a pri nich zelený označovač lístkov. Ďalšie označovače sú aj na nástupištiach. Ešte pred nastúpením do vlaku je potrebné označiť papierový lístok jeho vložením do otvoru označovača.

V strede letiskovej haly bol pult s názvom „Prestia e Comande“, kde som chcel kúpiť lístky na autobus. Boli tam tri siňore [signore], ale nechceli so mnou nadviazať očný kontakt. Po mojej opatrnej otázke jedna povedala, že lístky predáva pri autobuse jej kolík [v angličtine kolega]. Tak sme vyšli z haly a napravo asi 50 metrov stál na rohu budovy náš transferový autobus. Dvere do autobusu boli otvorené, hneď sme nastúpili a u vodiča som si vypýtal lístky. Ukázal za môj chrbát, že vonku pod prístreškom (mrholilo) stojí ako kolík predajca lístkov. Požiadal som ho o dva spiatočné lístky. Ešte sa ma opýtal na dátum spiatočnej jazdy. Cez prenosný terminál som mu zaplatil 20 € (jeden spiatočný lístok za 10 €). Vytlačil mi lístky, každý bol dlhý ako bloček z Billy, keď nakúpite 30 položiek, takže v prenosnej tlačiarni asi často mení papier. Nastúpili sme do autobusu, vodič nám ešte neveriacky naskenoval QR kódy z lístkov. Po nás ešte nastúpilo zopár ľudí, sedačky autobusu sa zaplnili a ďalší prichádzajúci pôjdu už do ďalšieho autobusu, ktorý bol pripravený na vedľajšom nástupišti.

Transfer do Palerma

Do Palerma vedie taká úzka talianska diaľnica. Prvý úsek sme išli po pobreží. V jednom momente som vpravo pri obci Capaci zaregistroval mohylu Falcone. Bol to len okamih, ale sledoval som náš pohyb na mape a poznal som polohu pamätníka.

Keď sme došli do zastavanej oblasti, autobus zastavoval na zastávkach. V autobuse nebol žiadny monitor, ktorý by zobrazoval názov najbližšej stanice, ale tieto vyhlasoval vodič. Pri pozornom sústredení sa možno dalo rozpoznať názov zastávky v hovorovej taliančine. Ja som mal odčítané, že my vystupujeme v poradí na ôsmej zastávke s názvom „Politeama“ (po odbočení na neprehliadnuteľnom námestí pri divadle Politeama).

Stále pršalo a išli sme rovno do blízkeho hotela. Veril som, že dážď podľa predpovede onedlho skončí. V opačnom prípade by sme si na izbe čítali maďarskú poéziu od môjho obľúbeného básnika menom Attila Országh Varga, nejaké rýmy zaľúbených, „szeretlek“ a iné tlaky.

Ubytovanie

Náš hotel bol na prvom poschodí vo viacpodlažnej budove. Na iných poschodiach boli iné hotely alebo kancelárie, možno byty. Takýto hotel zaberajúci jedno podlažie sme už zažili aj v Ríme a v Neapole, v Taliansku je to asi bežné. Privítala nás mladá recepčná s kadenciou reči väčšou ako má moja manželka. Bola veľmi ochotná, ešte pred samotnou registráciou nám na mape ukazovala, čo a kde môžeme navštíviť, kde sú cannoli, v mobile ukazovala propagačné fotky, až som mal dojem, že s nami osobne vybehne aj na prehliadku mesta. Milá!

Keď sa všetko vybavilo, opýtal som sa, či je v hoteli pitná voda, lebo to nám akosi zabudla oznámiť. Odpoveď bola nie (asi to brala ako samozrejmosť). Na izbe sme odložili veci a vybehli do neďalekého marketu COOP (niečo ako Coop Jednota), aby sme si kúpili fľaškovú vodu a džúsy na izbu aj do ulíc.

Téma pitná voda. Mal som informáciu, že na Sicílii je problém s pitnou vodou (články z roku 2024 tu, tu, tu a tu). Všeobecne je na ostrovoch (ako Sicília, Malorka, Cyprus) nedostatok pitnej vody, zvlášť na juhu Európy spôsobený aj suchom (podpriemerné zrážky), čo ohrozuje turistický ruch, od ktorého sú tieto miesta často závislé. Tiež som zachytil informáciu, že sa tak otvára priestor pre špekulantov, či mafiu, ktorí draho predávajú (z cisterny) vodu pochybnej kvality.

Ide sa do ulíc

Keď sme sa vrátili z obchodu s balenými nápojmi, podľa predpovede prestalo pršať. Super, vyrážame do terénu, dnes to bude bez poézie. Teplota bola okolo 13 stupňov, zostali len mokré cesty a chodníky, takže pohoda. V uliciach boli stovky ľudí. V ten deň som chcel omrknúť centrum a na zajtra naplánujem dlhšiu a konkrétnu trasu.

Najrušnejší úsek historického centra, kde je aj čo najviac k videniu, predstavuje

• ulica Via Vittorio Emanuele od Quattro Canti po Novú bránu pri Kráľovskom paláci (dĺžka 1 km) a
• ulica Via Maqueda v úseku od Quattro Canti po Divadlo Massimo (dĺžka 0,5 km), prípadne až k Divadlu Politeama,

čím tieto úseky ulíc vytvárajú akoby písmeno „L“,

• plus krátka odbočka na Námestie Pretoria a Námestie Belliniho.

Toto je také korzo plné turistov. Na oboch uliciach je veľa obchodov, reštaurácií a barov, na Via Vittorio Emanuele aj turistické atrakcie.

Na druhý deň sme zase prešli tento úsek. Poobede teplota dosahovala príjemných 18 stupňov, vykuklo slniečko a ja som chodil len v krátkom tričku a opálil si čelo. V uliciach boli už tisíce turistov.

Lokality

Palermo má jedno z najväčších historických centier v Európe. Už bolo spomenuté, že ulice Via Vittorio Emanuele a Via Maqueda sa križujú na Námestí Quattro Canti. Toto námestie predstavuje stred mesta a rozdeľuje Palermo na 4 historické štvrte. Každá štvrť mala svoj trh [mercato]: Ballaro, Vucciria, Capo a Borgo Vecchio.

Ulica Via Vittorio Emanuele = Cassaro

Ulica Via Vittorio Emanuele, možno sa stretnúť aj s pomenovaním Corso Vittorio Emanuele alebo Corso Vittorio, v minulosti sa používal názov ulice Cassaro a možno naň natrafiť aj v súčasnosti, je najstaršia ulica v Palerme a jedna z najširších, kde je aj pešia zóna. Táto ulica meria 2 kilometre a je tam veľa čo vidieť a navštíviť. Výpočet atrakcií je na wikipédii.

Takže, táto ulica vedie od prístavu od brány Porta Felice cez historické centrum mesta až k bráne Porta Nuova a cesta pokračuje až do Monreale. Na tejto ulici nájdete Kostol Santa Maria Catena (36) a krátkou odbočkou Palác Chiaramonte (7) Park Garibaldi (26), Palác Mirto (32), Bazilika sv. Františka z Assisi (31), Oratórium San Lorenzo (29). V polovice úseku tejto ulice je Quattro Canti (3), v jeho susedstve Kostol sv. Jozefa rádu Teatínov a v blízkosti Námestie Pretoria (2) s Fontánou Pretoria (16) obklopenou palácmi a námestie Piazza Bellini obklopené kostolmi Martorana (4), San Cataldo (9) a Kostolom sv. Kataríny s kláštorom (20).

Ďalej na ulici Cassaro je budova – Pamätník No Mafia, vedľa Palác Riso (23) a Piazza Bologni, Kostol sv. Spasiteľa (30), Katedrála (1) s námestím a Arcibiskupský palác a Diecézne múzeum, ďalej Park Bonnano a vedľa Porta Nuova (17) Normánsky palác (5) s Palatínskou kaplnkou (15). Smerom na juh sú blízko Kostol Eremiti (19) a Park Orleans (40).

O kilometer ďalej na ulici Corso Calafatimi je Palác Kuba (22) a s odbočkou o trištvrte kilometra ďalej Kapucínske katakomby (8).

Ulica Via Maqueda

Druhá významná ulica je už spomenutá Via Maqueda, kde z juhu od Porta di Vicari je Palác Sant´Elia (46), už popísaná oblasť Fontány Pretoria, na severe Divadlo Massimo (6) a ulica pokračuje na Námestie Settimo, kde je Divadlo Politeama Garibaldi, a ďalej ulicou Via della Liberta k dvom parkom – anglická záhrada Matarela (28) a Villa Trabia (43).

Ulica Via Roma

Súbežne od ulice Via Maqueda je dopravná tepna Via Roma od hlavnej vlakovej stanice k Divadlu Politeama, kde jazdí veľa autobusov (aj ten letiskový). V severnej polovici tejto ulice je Kostol sv. Dominika (25) s oratóriom (34), z opačnej strany ulice Palác Alliata Pietratagliata (44) a v blízkom okolí Archeologické múzeum Salinas (33) a Kostol Santa Cita (38).

Pobrežie

Ďalšia vyhľadávaná oblasť je pobrežie a priľahlá oblasť, kde je Talianske fórum (27), Park Villa Giulia (21), vedľa Botanická záhrada (10) a neďaleko Kostol Santa Maria Spasimo (12), či Palác Abatellis (13).

Všade je veľa kostolov (v Palerme okolo 90) a viac palácov (historických, zaujímavých budov).

Atrakcie na mape

Pohľad na lokalizácii hlavných atrakcií (PDF). Ako je vidieť, väčšina je sústredených v historickom centre, od mora z východu smerom na západ 2 kilometre. Mimo centra je ďalej na juhu kostol na cintoríne (42). Viac na západe sú Kapucínske katakomby (8) a Palác Cuba (22). Viac na severe dva parky (28, 43) a ešte ďalej mimo záberu Čínsky palác (37) a jaskyňa (45). ↓

Povinná jazda ulicami Corso Vittorio Emanuele a Via Maqueda v tvare otočeného „L“. Satelitná Google maps (PDF).↓

Toto centrum som vzhľadom na výseky z mapy rozdelil na 3 časti od stredu, ktorým je Námestie Quattro Canti (3).

1/ Oblasť na sever od Quattro Canti, najmä ulica Via Maqueda k Divadlu Massimo (6) a pokračovať ďalej. A súbežne ulica Via Roma na sever okolo Kostola sv. Dominika (25) a oblasť okolo (PDF). ↓

 

2/ Oblasť na západ od Quattro Canti, najmä ulica Corso Vittorio Emanuele popri Katedrále (1) k Novej bráne (17) a k Normánskemu palácu (5) a štvrť južne (PDF). ↓

3/ Oblasť na východ od Quattro Canti, najmä ulica Corso Vittorio Emanuele k moru a oblasť južne k hlavnej vlakovej stanici (PDF). ↓

Na internete som našiel aj takúto odporúčanú mapu na pešiu túru [walking tour](PDF) ↓ alebo interaktívnu mapu.

Veni, vidi, (vici)

Návštevy kostolov

Zdá sa, že vstupy do tých významnejších kostol sú spoplatnené.

Prvý sme navštívili Kostol sv. Kataríny. Vstupné bolo 3 €, za vyššiu cenu možno navštíviť aj strechu kostola a susedný kláštor. Z kostola sa vychádza na nádvorie s fontánou a v jeho rohu je cukráreň, kde sme si dali výborné cannoli za kresťanské ceny, na ktoré mali zálusk aj prítomné holuby, a manželka kávu, ktorú si nevedela vynachváliť.

V ten deň sme boli aj v Kostole San Cataldo s tromi červenými vežami oproti. Pri dverách sme zaplatili vstupné 2,50 € a vošli do malej kamennej kaplnky. Zdržali sme sa tam možno 3 minúty. Zaujímavé, ale pol hodiny tam nemám prečo stráviť.

Vedľajší Kostol Martorana bol zatvorený, vstup je len v krátkom čase 10-13 hod. Dostali sme doňho na druhý deň. Vstupné bolo 2 €. Vo vnútri sedelo dosť študentov s mobilmi v rukách, asi tam bola dobrá wifi.

Na druhý deň sme boli tiež v Kostole sv. Dominika, jeho priečelie bolo zakryté lešením. Vstupné bolo dobrovoľné, stačí tam hodiť tak 1 až 5 €. Bol to veľký kostol. Na pravej strane bola krypta Falconeho s listami od priaznivcov a po stranách tejto kaplnky bola spomienková tabuľa k obetiam atentátu na Falconeho (s menami manželky a ochrankárov) a tabuľa k atentátu na Borseliniho. Vľavo od oltára bola ešte jedna „skrytá“ miestnosť, kde na stenách boli – ako sme vyrozumeli – listy s odkazmi pre Falconeho.

Kostol sv. Jozefa rádu Teatínov na rohu Quattro Canti bol tuším zdarma, ale dostali sme len do priestoru za dverami.

Určite sme chceli vidieť zvnútra aj hlavnú katedrálu, veď je to atrakcia numero uno. Bol som v tom, že vstup do katedrály mal byť drahší (asi 15 €), ale na mieste sme zistili, že vstup do samotnej katedrály je zdarma, a to nám stačilo (ak bude plánovaná omša, tak vás nevpustia do hlavnej časti kostola). Vpredu pred oltárom je na podlahe vydláždená čiara – slnečné hodiny, a tak sme dumali, ktorým otvorom má na ňu prenikať svetlo, lebo na prienik z kupoly mi to nevychádzalo. V zadnej časti je maketa katedrály. Okrem interiéru katedrály sa dajú navštíviť krypty, hrobky, chodník na streche katedrály, susediace Diecézne múzeum a Arcibiskupský palác a podľa toho je viac kombinácií vstupného, to najdrahšie za 15 €.

Námestie pri katedrále je ohradené, v blízkosti sú aj ďalšie miesta záujmu turistov. Pri katedrále sme ešte pohľadom hľadali apartmán, v ktorom mohli bývať hrdinovia seriálu Viola. Že by toto?

Pred Arcibiskupským palácom bol veľký alegorický voz. Na inom kľudnom mieste sme natrafili na iný alegorický voz. Po návrate domov som zachytil informáciu, že počas Veľkej noci sa v Palerme konajú veľké sprievody.

Kráľovský palác a Palatínska kaplnka

Ďalším highlightom mal byť Kráľovský palác s Palatínskou kaplnkou. Vstupné okolo 15 €, ale keď sme tu, škoda to nevidieť. Lístky sa predávajú v stánku na námestí pred palácom. Vypýtal som si vstup do paláca a kaplnky a všimol som si oznam, že kráľovské sály sú zatvorené. Dostal som lístky po 15,50 € aj s nevyžiadaným vstupom na výstavu Picassa a do záhrady (samotný vstup do kaplnky je za 12 €). Vstup do budovy bol kontrolovaný ako na letisku, osoby cez rám, tašky a ruksaky cez skener. Aspoň za tú výšku vstupného mohlo byť WC zadarmo (dvere na WC boli spoplatnené 0,50 €). Prešli sme výstavu asi 30 obrazov Picassa a o poschodie nižšie archeologické vykopávky. Potom sme pokračovali nádvorím paláca a na prvom poschodí bola kaplnka. Je to výnimočný priestor, škoda, že polovica kaplnky bola v rekonštrukcii skrytá za plachtou. Keďže sme nechceli skúmať každú jednu mozaiku z milióna na stenách a priestor zaberala najmä skupina asi 40 študentov, zdržali sme sa tam asi 5 minút s otvorenými ústami a išli sme ďalej. Táto atrakcia bola „za veľa peňazí málo muziky“, aj keď kaplnka je ozaj unikát. Súčasťou prehliadky bol ešte vstup do palácovej záhrady.

Parky a záhrady

Okrem toho sme si v centre prešli verejné záhrady.

Záhrada Garibaldi je pri prístave. Najzaujímavejším je veľký fikus v rohu ohradenej záhrady (v strede záhrady je ešte jeden podobne veľký fikus). V okolí záhrady je viac atrakcií.

Boli sme na brehu mora. V prístave sa vynímala obrovská loď. Na pozadí bol Pellegriniho vrch s Hradom Utveggio.

Okrajom sme prešli Foro Italico. Je to veľká lúka na pobreží so stromami, môžete si tam ísť zabehať alebo púšťať šarkana.

Ohradený Park Villa Giulia. V strede parku sú 12-hranné slnečné hodiny, práve na ne kreslila reštaurátorka. Zbežne som ich pozrel a naozaj tieň ukazoval čas, ibaže o hodinu menej (pred týždňom sa prešlo na letný čas, t.j. +1 hodina). Neďaleko je fontána – socha génia a za ňou už prehradená Botanická záhrada.

V inom čase sme navštívili aj Park Orleans. Tento sídli za palácom Regione Siciliana Presidenza, kde sídli prezident Sicílie, vstup je vedľa budovy so strážnikmi. Z parkov, čo sme navštívili, bol tento park najrozsiahlejší. Je tam jazero s fontánou a predovšetkým je tam veľa voliér s vtáctvom, také malé ZOO zdarma.

Kúsok odtiaľ, pred palácom, je záhrada na Piazza Indipendenza, ale tam prebiehal stavebný ruch. K parkom Mattarella – anglická záhrada a Cassara – Villa Trabia sme sa nedostali, hoci pôvodne som ich mal v pláne.

Boli sme aj v pamätníku „NO mafia memorial“, vstupné je dobrovoľné. V niekoľkých miestnostiach sú fotky mafiánov, bojovníkov proti mafii aj fotky rozstrieľaných obetí.

Námestia Quattro Canti a Pretoria

Pouličných umelcov, lepších aj tragikomických, sme zažili na Quattro Canti a pred Divadlom Massimo.

Už spomínané úseky ulíc v tvare „L“ Divadla Massimo – Quattro Canti – Normánsky palác sú síce pešou zónou, na začiatku týchto úsekoch sú rozmiestnené panely, ale občas tam prešli nejaké autá, a nielen na zásobovanie alebo policajti.

Na Quattro Canti sme zažili bizarnú situáciu. Malé námestie bolo plné ľudí. Došla tam fiatka s kačicami, neviem ani ako sa tam dostala, pomalou jazdou sa predierala cez ľudí. Zastavila v strede križovatky, stiahli sa okná, kačice z každého okna vystrčili ruky s mobilmi a fotili si rohy budov. Päť sekúnd a odišli ďalej. Takto si predstavujem prehliadku mesta kvázi youtuberkami.

Námestie Pretoria so slávnou fontánou bolo v prvý deň (po daždi) takmer ľudoprázdne, čo ma nemilo prekvapilo. Palác Pretorio, kde sídli radnica, bol sčasti schovaný za lešením. Podobne aj priečelie Kostola sv. Kataríny bolo rekonštruované (vchod je od Piazza Bellini). Palác oproti radnice bol ošarpaný. Fontána mi prišla trošku nudná, každopádne propagačné snímky vyzerajú lepšie ako realita. K tomu neprispieva ani to, že fontána je ohradená a návštevník na ňu pozerá zospodu, čo nie je dobrý výhľad ani ideálne fotozábery. Potom ešte zohľadniť, čo chcem mať v pozadí záberu a odkiaľ svieti slnko. Na fontáne boli poškodené nejaké sochy.

Keď sme boli pri fontáne na druhý deň, už tam bolo rušno, chodia tam organizované skupiny turistov. Na tomto námestí čakali na turistov trojkolesové skútre piaggo na prehliadkové jazdy mestom.

Trhy

Boli sme kuknúť aj na troch trhoch.

Malý trh Vucciria medzi ulicou Via Vittorio Emanuele a Kostolom sv. Dominika, bolo to také ušmudľané námestíčko. Keď sme v tejto oblasti a aj v iných častiach mesta prechádzali úzkymi uličkami, sú tam staré, zanedbané, ošarpané domy, nebezpečne vyzerajúce balkóny vzdialené oproti sebe na dva metre, na stenách sú poťahané káble a rúry, na zemi odpadky, niekde aj zápach, nepreniká tam slnečné svetlo a snáď ani vzduch.

Sčasti sme navštívili aj trh Ballaro. On sa tiahne od Piazza Ballaro až ku Corso Tucony (smerom k vlakovej stanici) v dĺžke 450 metrov a vedie ulicami Via Ballaro, Piazza del Carmine, Via Collegio di Maria al Carmine a Via Dalmazio Birago. Na satelitnej Google maps je zreteľne vidieť pestrofarebné strechy stánkov.

Predvečerom sme išli k Justičnému palácu a okrajom sme videli uličku trhu Capo, kde je Porta Carini. Trh vzhľadom na neskorú hodinu už nefungoval, zato neporiadku tam zostalo viac než dosť.

Postrehy

Sladkosti

Sicília je vraj rajom pre milovníkov sladkostí. My sme ochutnali tradičné cannoli a arancini.

Cannoli, v jednotnom čísle canollo [trubička], je tvrdšia trubička z cesta plnená sladkým krémom, zvyčajne obsahuje syr ricotta, drvené pistácie a čokoládu. Ochutnali sme ich v cukrárni Kostola sv. Katarína, boli super a manželka tvrdila, že ich robia mníšky.

Arancini sú ryžové gule obalené v strúhanke a vypražené, plnené môžu byť mäsovou zmesou, syrom, zeleninou. My sme si dali sladkú verziu (čokoládová ryža) v predajni na ulici Via Maqueda, kde postávalo dosť ľudí, čo by mohla byť známka kvality aj priaznivej ceny.

Medzi tradičné sicílskej pochúťky ďalej patrí cassata – piškotový koláč a marcipánové ovocie. Medzi typické pouličné jedlá patrí panella – sendvič s cícerovými plackami a sfincione – sicílska pizza s ančovičkami, vyskúšali sme.

Suveníry

V obchodoch sú okrem bežných suvenírov aj suveníry s mafiánskou tematikou. Najčastejšie s podobizňou herca Marlona Brandona, ktorý hral hlavného hrdinu – postavu dona Vito Corleone v americkom filme Krstný otec [Il Padrino]. V menšom počte aj postavičky mafiánov s nápisom „U Mafiusu“, fúzatého muža s čiapkou coppola, s fajkou a v ruke s brokovnicou so skrátenou hlavňou alebo dokonca mafiánskej rodiny „Famiglia Mafiusa“ napríklad na skútri.

Ešte k mafii

V kútiku duše som sa zamýšľal, či je Palermo pre turistu nebezpečné? Od prvých minút sme sa v pohode prechádzali mestom ako tisíce ďalších návštevníkov a nemali sme žiadne obavy o bezpečnosť. Nie je to o tom, že za rohom čaká mafioso, aby vám skrivil vlas.

Ja si dokonca myslím, že mafia sa na turistov teší, lebo prinášajú peniaze. Turista využíva služby (ubytovanie, reštaurácia, bar, obchod) a tieto podniky platia mafii výpalné. Na ulici alebo v autobuse vás okradne zlodej, ktorý je možno súčasťou mafie alebo jej odvádza podiel, že mu dovolí „pracovať“. Iné kategórie turistov vyhľadávajú hazard, matroš, či prostitúciu, z čoho zase profituje mafia.

Domáci sa vraj nechcú baviť o mafii. Rozumiem tomu, veď celý život žijú v prostredí „nevidím a nepočujem zlo“. Po druhé, nie je to niečo, načo by boli hrdí. Práve naopak, oni sú obeťami tohto spoločenského systému! Ale zase také tabu to nemusí byť, lebo pre turistov sú v Palerme organizované prehliadky miest súvisiacich s mafiou (NO Mafia Walking Tour), kde sprievodca informuje o mafii a o občianskom hnutí proti mafii. Na niektorých miestach na Sicílii vraj úrady zakázali predávať suveníry s mafiánskou tematikou, lebo to uráža sicílsky ľud (články tu a tu).

Pozdĺž ulice Cassaro, aj inde, by vraj mali byť nejaké podniky, ktoré odmietajú platiť výpalné mafii a na dverách alebo vo výklade majú mať oranžové nálepky „pizzo free“ alebo „addiopizzo“ [„dovidenia výpalné“]. Od roku 2004 pôsobí hnutie Addio-pizzo, ktoré vedie kampaň „Pago chi non paga“ [Platím tým, ktorí neplatia], aby nákupmi podporili obchodníkov, ktorí neplatia mafii. Ja som si žiadnu nálepku nevšimol, ale ani som sa na to nezameral, skôr som zabudol, že niečo také tam môže byť, takže nemám osobnú skúsenosť.

Napadá ma podobnosť Palerma s Neapolom, ktorý je domovom mafie Camorra. Tiež sme tam cestovali s istými obavami, ale pri návšteve Neapolu sme sa cítili v pohode. Podobnosť s Neapolom, čo sa týka historických centier, sú aj úzke uličky s ošarpanými domami.

Boli sme svedkami mafiánskeho vydierania?

Druhý deň neskoro poobede sme si kúpili arancini a nachodení si sadli na kamenné lavičky pred Divadlo Massima. Boli tam stovky ľudí. Ináč toto námestie bolo snáď jediné miesto, kde sme v Palerme videli hliadkovať policajtov. Vlastne stáli zašití na okraji námestia alebo sedeli v služobnom aute a pozerali do mobilov, aby prečkali niekoľkohodinovú službu.

Cez cestu, na druhej strane ulice, sa rozkladali pouliční speváci – muž a mladá žena, mikrofón na stojane, k tomu reproduktor, o ktorý uviazali psa. Padlo nám to vhod, posedíme si a užijeme si hudbu. Keď spevák odspieval jednu pesničku, prišil k nemu nejaký muž, ktorý spevákovi akoby niečo vyčítal. Spevák vyzeral byť prekvapený. Vtedy k nim prišiel ešte ďalší muž a obaja dohovárali tomu spevákovi, nevyzeralo to na priateľský a srdečný rozhovor. Za chvíľu obaja neznámi muži odišli a pomaly sa stratili v dave. Spevák zostal taký zarazený. Už som čakal, že sa s kolegyňou zbalia a my prídeme o kultúrne vystúpenie.

Napadlo mi, či to boli nejaké úradné osoby a umelec na to nemal povolenie alebo neuhradil nejaký mestský poplatok (špekulujem, neviem akú majú legislatívu, pravidlá). Ale veď ľudia z magistrátu by sem tak rýchlo nedobehli po prvej pesničke, ani by to nepočuli (Palác Pretoria je od divadla vzdialený pol kilometra a určite im už skončila pracovná doba). Potom ten spevák niečo uchopil, podľa mňa nejakú taštičku alebo peňaženku, pohľadom hľadal niekoho na okolí a vydal sa smerom, kam odišli tí dvaja muži. Po niekoľkých minútach sa vrátil, stále sa vystrašene obzeral naokolo a stále som myslel, že zbalí aparatúru a odíde preč. Zase niekam odbehol a, keď sa vrátil druhýkrát, o chvíľu začali spievať.

Tento incident u mňa vyvolal podozrenie, že išlo o vymáhanie výpalného od pouličného umelca za to, že mu dovolia vystupovať (a zarobiť si; hoci ani neviem, či mu niekto hodil do „pokladničky“). Iné racionálne vysvetlenie mi v tomto mafiánskom meste nenapadá. Turisti pravdepodobne tomuto zvláštnemu rozhovoru mužov nevenovali pozornosť, prečo aj. Domáci však možno vedia alebo tušia, o čo ide, možno je to pre nich taká zaužívaná „spoločenská norma“, v ktorej žijú celý život. A možno aj poznali tých dvoch panákov. Moja domnienka sa ešte viac utvrdila, keď pri nás bola skupina domácich tínejdžrov a pri rozhovore dvoch mladých Talianov bezprostredne vedľa mňa som od jedného zachytil slovo „paco“. Hlavou mi prebehlo, či je to to, čo sa píše ako „pizzo“. Výpalné?

Dvojica pouličných umelcov spievala a títo mladí si to užívali, chodili za nimi objednať si pesničky na želanie a potom sa snažili spevákov prekričať. Show must go on! Bol to taký pekný, bežný deň v Palerme. Ak je moja domnienka o vydieraní na verejnosti správna, nechcel by som, aby moje deti vyrastali v takejto krajine.

Arivedérči [arrivederci]

Odchádzame

Tretí deň sme išli na autobus už o 7:40 hod. od Divadla Politema. Dokonca tam postával predajca lístkov (s visačkou: autorizovaný díler). Opýtal sa nás na lístky, ja som mu odpovedal, že máme spiatočné lístky, tak si to ešte overil. Autobus prišiel takmer prázdny (mal zatiaľ len dve zastávky – vlaková stanica a Kostol sv. Dominika) a odišiel asi o 5 minút skôr ako mal, teda cestovný poriadok nie je preňho svätý. Na ďalších zastávkach pristupovali ďalší cestujúci. Neviem ako by to bolo, ak by bol v nejakú rušnú hodinu autobus plný, či by zobral ďalších cestujúcich, alebo sa musia spoľahnúť na ďalší spoj o pol hodiny.

Výlety na Sicílii

My sme strávili čas len v centre Palerma. Ak by sme mali veľa času nazvyš, vycestovali by sme asi do Monreale.

V okolí Palerma si v lete môžete užiť pláže. Nie v samotnom v Palerme, tam asi nie je miesto s dobrým vstupom do vody a v prístavoch býva čierna znečistená voda, lebo lode... Predovšetkým je navštevovaná piesočná pláž vo štvrti Mondello na sever od Palerma. Bližšie pláže pre nenáročných sú pláže [spiaggia] Vergine Maria a Spiaggia dell´Arenella, na východ Spiaggia di Romagnolo, Sperone a Aciddara. Mimo období horúčav možno skúsiť aj turistiku po kopcoch.

Jednodňové výlety možno podniknúť do už spomínaných miest Monreale a Cefelu s katedrálami.

Hodinu cesty od Palerma je obec Corleone, odkiaľ pochádzal mafiánsky klan zvaný Corleonese (na čele capo dei capi Salvatore Riina), ktorý bol tiež súdený v zmieňovanom maxiprocese. V obci je Antimafiánske múzeum [Museo Antimafia] = Centrum dokumentácie mafie a antimafiánskeho hnutia [CIDMA = Centro Internazionale di Documentazione sulla Mafia e del Movimento Antimafia] s fotografiami. Tiež je v obci Múzeum Krstného otca, hoci tu sa nikdy netočil film Krstný otec, aj keď názov dediny bol použitý pre filmovú rodinu Corleone. Scény z filmu Krstný otec sa na Sicílii nakrúcali v dvoch dedinách Savoca a Forza d´Agro na východnom pobreží pri obci Taormina.

Najmenej 2 hodiny od Palerma je mesto Agrigento, vyhlásené za hlavné mesto kultúry Talianska pre rok 2025. Nachádza sa pri ňom Údolie chrámov – archeologická lokalita s antickými gréckymi chrámami zapísaná do zoznamu UNESCO.

Tých archeologických miest je po Sicílii viac, ďalšie napríklad Soluntum, Segesta, Gibellina, Selinunte a na západnom pobreží Mozia.

Na západnom pobreží možno navštíviť miesta Trapani, Erice, Marsala a pláž San Vito Lo Capo, ale to už bude asi lepšie na samostatný pobyt cez letisko Trapani (v letnom letovom poriadku 2025 tam z Bratislavy lieta Ryanair).

Na východnom pobreží turisti vyhľadávajú mestá Catania, Taormina a medzi nimi leží/stojí aktívna sopka Etna. Lepšie bude priletieť tam cez letisko Catania (v letnom letovom poriadku tam z Viedne lieta Ryanair a Austrian, z Budapešti Wizz Air a Ryanair, z Prahy Smartwings, Ryanair a Wizz Air). Možno navštíviť ďalšie väčšie mestá ako Messina, ďalej na juhu Syrakúzy a Ragusa. Ja osobne začínam uvažovať práve o výlete do Catanii.

Ideme na Maltu

Víkend, miešačka, lopata a tak. Ale nie, o týždeň letíme na poznávačku na Maltu. Radšej mám, keď máme výlety viac rozložené v čase a človek sa tak má na čo dlhšie tešiť, má pred sebou nejakú métu. Ale apríl a máj sme mali plný – Veľká noc, moje meniny, trojmuzikálový víkend v Prahe, svadba v rodine, poznávačka v Bukurešti a iný pobyt na Slovensku – a bol problém naplánovať si Maltu, povedzme o mesiac neskôr, a o ďalší mesiac v júni tam už budú horúčavy.

Nemohli sme sa radšej hneď zo Sicílie presunúť na blízku Maltu? Najkratšia vzdialenosť medzi Sicíliou a Maltou je okolo 93 kilometrov vzdušnou čiarou. Pre lepšiu predstavu Slováka, to je približne vzdialenosť medzi slovenskými obcami Krvavé Šenky a Popudinské Močidľany po cestách. Tak najbližšie napíšem cestovateľský dokument z Valletty.

 

7. ODKAZY

https://audiala.com/cs/italie/palermo

https://sk.theplanetsworld.com/1726-palermo-i-si-p-sk

https://sk.gancarczyk.com/palermo-sycylia-atrakcje-mapa-zwiedzanie-zabytki-przewodnik-informacje-praktyczne/#google_vignette

V angličtine:

https://wikitravel.org/en/Palermo cestovateľská wikipédia

https://turismo.comune.palermo.it/index.php# oficiálna turistická stránka

https://wearepalermo.com/ veľa praktických informácií a rád (od Nica, rodáka z Palerma)

 

8. FOTOGALÉRIA

Divadlo Massimo.

Múr zákonnosti s bojovníkmi proti mafii.

Námestie Quattro Canti, stred mesta.

Fontána Pretoria.
V pozadí radnica - Palác Pretorio. Vpravo majoliková veža Kostola sv. Jozefa rádu Teatínov.

Námestie Bellini. Vľavo Kostol Martorana. Vpravo Kostol San Cataldo s výraznými červenými vežičkami.

Strohý interiér Kostola San Cataldo.

Na námestí oproti je Kostol sv. Kataríny Alessandria.

Má bohato zdobený interiér.

Predávajú tam takéto cannoli za kresťanské ceny. Mňam!

Budova No Mafia Memorial.

Vedľa je Palác Riso.

KATEDRÁLA. Prvý deň po daždi.

Oltár v katedrále.

Park Bonanno.

Park a Palác Normánov.

Palác Normánov.

Nádvorie.

Palatínska kaplnka. Milióny mozaík.

Nová brána (Porta Nuova). Vchod od centra mesta.

Nová brána. Vchod zo západu so sochami.

Divadlo Politeama Garibaldi.

Kostol sv. Dominika.

V jednej časti vpravo (stoja tam ľudia) je kaplnka s hrobkou Falconeho. Ľudia tu hrdinovi zanechávajú listy a odkazy.

Záhrada Garibaldi. Vľavo vzadu je 150 ročný fikus.

Maľba Falcone a Borsellino na stene domu pri prístave.

Brána Felice od centra.

Brána Felice z východu od mora.
Od tejto brány k bráne Porta Nuova (v diaľke je vyznačená šípkou) vedie najznámejšia a najstaršia ulica v Palerme - ulica Via Vittorio Emanuele dlhá 2 kilometre.

Záber prístavu. V pozadí Vrch Pellegrino s Hradom Utveggio.

Foro Italico, lúka na pobreží.

Park Villa Giulia. V strede je fontána s 12-stennými slnečnými hodinami aj s reštaurátorkou. Po obvode sú 4 kaplnky.

 Kostol Martorana zvnútra.

Park Orleans.

Je tam ornitologická záhrada.

Kostol sv. Jána Pustovníka s červenými vežičkami.

Iný alegorický voz.

A v rodinnom archíve zostáva množstvo ďalších fotiek.