Začnem od konca. Po napísaní tohto blogu vo Worde mal text viac ako tisíc riadkov a 16 tisíc slov. To by som mal vydať už knižne. Tak želám čítanie, pri ktorom sa nebudete nudiť. Prehľad - obsah blogu:

 * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

ÚVOD

ITINERÁR

DOPRAVA

      I. Doprava do Benátok

            Lietadlom

                  1/ Letisko Benátky – Marco Polo

                        A/ Transfer do Benátok

                        B/ Transfer do Mestre

                  2/ Letisko Treviso

            Autom

            Autobusom

            Vlakom

      II. Doprava v Benátkach

            Vodná doprava

      III. Vlaky v Taliansku

            Dopravcovia

           1/ Trenitalia

           2/ Italo

           3/ Trenord

PADOVA

      Padova – úvod

      Padova – atrakcie

      Padova – linky

BENÁTKY

      Benátky – úvod

      Benátky – atrakcie

      Benátky – linky

VERONA

      Verona – úvod

      Verona – atrakcie

      Verona – linky

BOLOGNA

      Bologna – úvod

      Bologna – doprava

      Bologna – atrakcie

      Bologna – linky

SPRÁVA Z POBYTU

      1. deň – pondelok 17.4.2023

      Padova - report

      2. deň - utorok 18.4.2023

      Benátky – report

      3. deň – streda 19.4.2023

      Verona – report

      Bologna – report

      4. deň – štvrtok 20.4.2023

VICENZA

      Vicenza – úvod

      Vicenza – atrakcie

ZÁVER

FOTKY

      Padova – fotky

      Benátky – fotky

      Verona – fotky

      Bologna – fotky

 * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

ÚVOD

Prišiel čas do našich cestovateľských plánov zahrnúť aj svetoznáme Benátky. Jedinečné mestečko na vode. Navštevujú ho milióny ľudí z celého sveta. Áno, aj z Japonska. Tak som začal zbierať informácie. Nemal som potrebu stráviť tam viac dní, len deň, možno deň a pol. Benátky sú pomerne malé a bude to viac-menej o prechádzaní sa medzi budovami a popri kanáloch. Alebo sa plaviť.

Zámer bol vidieť hlavné atrakcie Benátok a potom niečo v okolí. Rýchlo som zistil, že v tomto regióne sú ďalšie zaujímavé mestá – Padova, Vicenza, Verona, či Bologna, a všetky sú zapísané v zozname pamiatok UNESCO. Mimochodom, Taliansko má na svete najviac miest zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO.

ITINERÁR

Potreboval som zostaviť približný plán, čo, kedy – v akom poradí a na ako dlho navštíviť. Štvordňový pobyt som naplánoval po Veľkej noci, keď by tam nemalo byť extrémne veľa turistov, a tak, aby bolo vhodné počasie – ani chladno, ani príliš horúco a podľa možnosti bez rizika dažďov. K Veľkej noci dodám, že počas tohto cirkevného sviatku sú asi v celej Európe voľné dni, a tak ľudia veľa cestujú a Benátky by boli preplnené viac ako inokedy. Okrem toho zvýšený dopyt po cestovaní zvyšuje ceny leteniek a ubytovania.

Rámcový plán bol let z Viedne do Benátok, kde strávime najmenej jeden celý deň. O tri dni návrat do Viedne letecky z Bologne, kde strávime najviac jeden deň. A zvyšný čas venovať návšteve mesta Verona a, ak vyjde čas, mestám Padova a/alebo Vicenza. A to by som vedel v okolí naplánovať toho aj viac.

Nakoniec sme navštívili 4 miesta:

1. deň: PADOVA, približne v čase 16-21 hod. aj s cestou, po prílete a ubytovaní sa v Mestre sme si odskočili do Padovy.

2. deň: BENÁTKY, celý deň, vyrazili sme tam po raňajkách, pôvodne som tam chcel zotrvať až po zotmení, ale na hotel sme sa vrátili skôr, lebo „nohy sa pýtali domov“.

3. deň: VERONA, približne 11-16 hod., ráno presun do Verony, odtiaľ poobede do Bologne, kde sme ešte na večer nakrátko vyrazili do ulíc.

4. deň: BOLOGNA, približne 9-14 hod., potom odlet smer Rakúsko-Slovensko.

Prvé dve noci sme mali hotel v Mestre, tretiu noc hotel v Bologni. Všetky presuny v Taliansku sme uskutočnili vlakom.

DOPRAVA

I. Doprava do Benátok

Lietadlom

1/ Letisko Benátky – Marco Polo (skratka VCE) 

Letisko pomenované po cestovateľovi Markovi Polovi z Benátok sa nachádza na pobreží, asi 7 kilometrov vzdušnou vzdialenosťou od Benátok. Na toto letisko sa lieta z Viedne (Ryanair, Austrian Airlines) alebo z Prahy. Hoci je to malé letisko, lieta sa tam napríklad aj z New Yorku, čo vypovedá o tom, že Benátky sú celosvetovo obľúbená destinácia. Z Viedne trvá let do jednej hodiny.

Transfer do Benátok je možný viacerými spôsobmi – autobusom, kombinácia autobus + vlak, eventuálne električka a neboli by to Benátky, ak by sa tam nedalo dostať aj loďou. Autobusy majú zastávky pred príletovou halou, prístav je asi o 400 metrov ďalej.

Autobusy prevádzkujú najmenej dve spoločnosti:

• spoločnosť ATVO prevádzkuje dopravu v regióne (destinácie ako Benátky, Mestre, Bibione, Lido di Jesolo, Lignano, Dolomity, letisko Treviso),
• spoločnosť ACTV prevádzkuje MHD v provincii Benátok, vrátane Mestre (Mestre je časť Benátok na pevnine). ACTV je dcérska spoločnosť spoločnosti AVM (Azienda Veneziana della Mobilita), ktorá prevádzkuje aj lodnú dopravu v samotných Benátkach a bude ešte spomenutá.

Lístky na autobusy aj vodnú dopravu sa dajú kúpiť v predajných automatoch pri batožinových kolotočoch, v kioskoch v príletovej hale a v automatoch pri zastávkach autobusov (a určite aj v prístave). Na zastávkach autobusov ATVO postávali akísi stewardi, ktorí pomôžu a poradia.

A/ Transfer do Benátok

Z letiska priamo do Benátok na námestie Piazzale Roma jazdia autobusy:

• Venezia Express, expresný autobus spoločnosti ATVO (s takýmto označením a asi aj číslom 35; je to typický zájazdový autobus, kde sa batožina ukladá do podpalubia), jazdí každých 30 minút, nemá žiadne medzizastávky, jazda trvá 15-20 minút, jednosmerný lístok stojí 10 €, spiatočný 18 €.
• Autobus č. 5 spoločnosti ACTV, zv. AeroBus (typický autobus MHD aj na státie, nízka paluba), jazdí každých cca 15 minút, má zopár medzizastávok na pobreží, preto jazda trvá asi 25-30 minút, jednosmerný lístok stojí tiež 10 €.

Lodnú dopravu zabezpečuje spoločnosť Alilaguna, a to z letiska Benátky na ostrov Benátky, napríklad do prístavu/zastávky Fondamente Nove (F.te Nove „A“) alebo až do prístavu pri Námestí sv. Marka. Jednosmerný lístok na lodnú dopravu by mal stáť asi 15 €(?).

B/ Transfer do Mestre

Benátky nie sú lacné, ani na bývanie, preto veľa turistov volí lacnejšie aj lepšie ubytovanie na pevninovej časti, napríklad vo štvrtiach Mestre, Marghera alebo aj ďalej od Benátok, odkiaľ je dobré spojenie s Benátkami, napríklad priamym vlakom.

Z letiska na vlakovú stanicu do Mestre (Mestre FS, často sa uvádza ako Venezia – Mestre) jazdia autobusy:

• Mestre Express, expresný autobus ATVO (č. 25), jazdí každých cca 20 minút, nemal by mať medzizastávky, lístok stojí 10 €.
• Autobus MHD č. 15 spoločnosti ACTV, tento jazdí každých 30 minút, má asi 15 medzizastávok, lístok stojí tiež 10 €. V rôznych fórach sa možno dočítať, že ak by ste prešli pešo asi kilometer z letiska do najbližšej obce Tessera, lístok odtiaľ stojí už len bežné cestovné 1,5 alebo 3 eurá, ale táto trasa bez chodníka a s batožinou nie je vhodná.

Z vlakovej stanice Mestre sa možno dostať „do celého sveta“, je to rušná stanica. Nižšie sa extra povenujem aj vlakovej doprave v Taliansku.

Podľa toho, kde bývate v Mestre, si možno vybrať dopravný prostriedok na presun do Benátok. My sme bývali pri vlakovej stanici, takže sme použili regionálny vlak (jazda 11 minút, lístok 1,45 €). Z Mestre do Benátok jazdí aj električka a určite nejaký autobus MHD za cenu 1,50 € (linky ACTV do Benátok).

2/ Letisko Treviso (TSF)

Vzdialenejšie letisko sa nachádza asi 25 kilometrov vzdušnou čiarou od Benátok. Lieta sa tam z Budapešti (Ryanair) aj z Prahy (Ryanair). Transfer do Mestre a Benátok je autobusmi ATVO.

Autom

Mnoho Slovákov trávi letnú dovolenku pri mori v oblasti Benátska [Veneto], kam spadá napríklad obľúbené Bibione, Lignano a Lido di Jesolo. Z Bratislavy do Benátok je to po diaľnici cez Rakúsko do 700 km a približne 7 hodín jazdy. To je už na úvahu, či si zvoliť:

• leteckú dopravu (zvážiť cenu leteniek, transfery z/na letisko, pomerne dlhé vyčkávanie, často meškanie, batožina limitovaná rozmermi a hmotnosťou a poplatky za ňu)
• alebo dopravu vlastným autom (palivo, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie, zdržanie na cestách, batožina bez obmedzení, väčší komfort a mobilita, viac prepravovaných osôb za rovnaké náklady).

Autobusom

Dali by sa nájsť priame autobusové spojenia z Viedne.

Vlakom

Napríklad z Viedne dvakrát za deň jazdí priamy vlak do stanice Venezia – Santa Lucia (jazda cez Semmering trvá cca 8 hodín). Dokonca z Viedne jazdí nočný vlak NightJet aj so spacími vozňami (odchod o 21:27 hod., jazda cez Salzburg trvá 11 hodín). Už pred dvoma rokmi som sa pohrával s touto myšlienkou – večer nastúpime vo Viedni a ráno vyspatí vystúpime v Benátkach. Úplne ideálne, avšak vlaky sú drahé, zvlášť tie s lôžkami/lehátkami. Lacnejšie je to spať v klasickom vozni skrútený na sedačke.

* * *

Tip. Pre viac osôb cestujúcich spolu je určite ekonomickejšia alternatíva použiť automobil, pričom ani čas strávený cestovaním (rozumej od opustenia bytu/domu do príchodu do Benátok) nemusí byť výrazne dlhší ako v prípade použitia lietadla (vrátane transferov a vyčkávania).

II. Doprava v Benátkach

Benátky samotné sú na ostrove, ktorý je s pevninou spojený 4 kilometrovým mostom. Ide o most, na ktorom je vozovka, železničné aj električkové trate. Na začiatku Benátok (západný okraj hlavného ostrova) je veľká vlaková stanica Venezia – Santa Lucia (kam jazdia aj rýchlovlaky) a autobusová stanica a električková zastávka na námestí Piazzale Roma a najmenej dve veľké parkoviská pre autá a autobusy, ktoré sú s Piazzale Roma prepojené people moverom, čo je akási „električka“ na presun ľudí. Ďalej sa s týmito dopravnými prostriedkami nedostanete.

V Benátkach sú len dva spôsoby dopravy – pešo alebo po vode. Až na mieste si človek uvedomí túto špecialitu, že v meste sú len uličky (calli), chodníky, mosty a kanály. Žiadne autá, zakázané sú aj bicykle.

Benátky sú husto zastavené, dom na dome, väčšinou úzke a krátke uličky. Doslova bludisko a na chvíľu sa snáď stratí každý turista, čo patrí k tomu. Pri orientácii majú pomôcť smerové značky k hlavným pamiatkam ako „Per Ponte di Rialto“ a „Per Piazza San Marco“, respektíve cestou späť tabule s nápismi „Per Piazzale Roma“ alebo „Per Ferrovie“ (vlaková stanica).

Vodná doprava

Lodná doprava je kapitola sama o sebe. Lode nie sú len na prevoz ľudí, ale všetkého! Zásobovanie tovarom. Videli sme prepravu stavebného materiálu s fúrikom. Úradníkov so šanónmi spisov. Sanitka na majákoch, ktorá tak rozvírila kanál, že gondoly sa takmer prevracali. Smetiarske lode, ku ktorým na vozíkoch zvážali odpad.

My sme sa v Benátkach pohybovali na pešo. Preto som nemal potrebu zisťovať ako funguje lodná doprava. Ale zopár informácií. V Benátkach premávajú:

• Vaporetto, čo sú tzv. vodné autobusy. Prevádzkuje ich spoločnosť AVM, obyčajný lístok stojí 7,5 €, platí 75 minút a možno prestupovať v rovnakom smere jazdy. Spiatočné lístky nie sú. Plaví sa asi na 20 trasách (mapa tu). Napríklad od vlakovej stanice, respektíve Piazzale Roma k Námestiu sv. Marka pláva linka č. 1.
• Vodné taxíky, ktoré sú drahšie.
• Gondoly pre scénické plavby a romantikov. Jazda pre maximálne 6 osôb stojí asi 80 € za 30 minút, večer od 19:00 hod. sa cena zvyšuje aspoň na 100 €. Možno vraj dojednať nižšiu cenu, ale jazda bude kratšia. Gondola je úzka drevená čierna loď s čalúnenými sedadlami, dlhá 10 metrov, široká 1,4 metra a zakrivená ako banán, aby sa loď nekrútila, keď gondolier v pruhovanom tričku vesluje len na jednej strane. Aktuálne je v prevádzke približne 400 gondol, v minulosti ich boli tisíce. Zarazilo ma, keď pasažieri zaplatili túto nemalú sumu a po celý čas plavby čumeli do mobilného telefónu namiesto toho, aby si vychutnali ten zážitok.
• Traghetti majú byť lode podobné gondolám, ktoré križujú kanál – prepravujú z jednej strany kanála na druhý, keďže na hlavnom kanáli je málo mostov. Cena je 2 € na osobu.

K dispozícii sú aj turistické karty – pasy, karty na verejnú dopravu a karty na návštevu múzeí.

III. Vlaky v Taliansku

Keďže na prepravu medzi mestami (Mestre, Benátky, Padova, Verona, Bologna) sme používali vlaky, pridám tu pasáž o vlakovej doprave v Taliansku. Užitočná informácia, čo sa môže hodiť aj pri iných výletoch v Taliansku.

Dopravcovia

V Taliansku je viac vlakových dopravcov:

1/  Trenitalia (www.trenitalia.com, Ferrovie dello Stato Italiane) – národný dopravca pokrýva najväčší rozsah železničnej dopravy (obdoba Železničnej spoločnosti Slovensko).

2/  Italo (www.italotreno.it) – súkromný dopravca rýchlovlakov.

3/  Trenord (www.trenord.it) - spoločný podnik Trenitalia a spoločnosti LeNord, ktorý prevádzkuje vlaky v Lombardii (región Milána a sever Talianska, pričom má trasu až do Verony).

1/ Trenitalia

prevádzkuje vlaky:

1.1/ regionálne,

1.2/ diaľkové.

1.1/ Medzi regionálne vlaky patrí:

• Regionale (skratka R alebo RE) – osobný vlak, čo stojí v každej stanici.
• Regionale Veloce (RV, veloce = rýchly) – rýchlik alebo obdoba nášho zrýchleného vlaku REX, ktorý nestojí v každej stanici.

Regionálne vlaky nie sú miestenkové, lístok má na konkrétnej trase pevnú (nemennú) cenu a tá je rovnaká vo vlaku typu R aj vo vlaku typu RV. Lístok možno kúpiť v pokladni alebo v predajnom automate a platí 4 hodiny od kúpy, pričom ho treba označiť v zelenom označovači na stanici (na peróne) ešte pred nastúpením do vagónu, ináč sa pokladá za neplatný (na rozdiel od Slovenska vo vlakoch spravidla nechodí sprievodca, aby skontroloval a označil lístok).

1.2/ Medzi diaľkové vlaky patria:

• vysokorýchlostné vlaky Freccia (freccia = šíp) v troch farbách:
• Frecciarossa (rossa = červený), tzv. červený šíp, rýchlosť do 300 km/hod., hlavné koridory sú: Turín/Miláno – Bologna – Florencia – Rím/Neapol; Turín/Miláno – Brescia – Verona – Benátky; Benátky – Bologna – Florencia – Rím/Neapol.
• Frecciargento (argento = strieborný), tzv. strieborný šíp, rýchlosť do 250 km/hod., trate Rím – Benátky, Rím – Verona, Rím – Bari a Rím – Pisa – Janov.
• Frecciabianca (bianca = biely), tzv. biely šíp, rýchlosť do 200 km/hod., trate Miláno – Rimini – Bari a Miláno – Janov – Pisa – Rím,

• rýchliky InterCity (IC), rýchlosť do 200 km/hod., trate: Rím – Neapol – Sicília, Rím – Pisa – Janov – Miláno, Miláno – Janov – Ventimiglia (smer do Monaka a francúzskeho Nice). Tieto rýchliky jazdia na dlhšie trasy ako regionálne rýchliky (RV).

Diaľkové vlaky majú vysoké a dynamické ceny, podobne ako letenky, keďže cena sa mení podľa času kúpy (v akom predstihu sa kupuje) a obsadenosti, a preto sa odporúča kupovať lístok v predstihu. Je viac cenových tried a myslím, že tie najlacnejšie sa rýchlo vypredajú. U ostatných kategórií sa ceny asi veľmi nemenia. Lístok by mal zahŕňať rezerváciu miesta v konkrétnom vlaku.

2/ Italo

Vysokorýchlostné vlaky Italo v bordovej farbe jazdia viac-menej na rovnakých tratiach ako vlaky Freccia. Ceny sú tiež asi dynamické a tiež je viac cenových tried. Podľa mojej malej skúsenosti sú vlaky Italo trochu lacnejšie ako vlaky Freccia.

3/ Trenord

Vlaky Trenord sú dva druhy:

• R (Regionale) – stojí v každej stanici.
• RE (RegioExpress) – stojí vo väčších staniciach.

* * *

Samozrejme, konkrétne do Benátok jazdia aj medzinárodné vlaky. Už spomínané vlaky z Viedne. Ďalej s prestupom nemecko-rakúske vlaky na trase Mníchov – Innsbruck – Verona (– Bologna) cez Brennerský priesmyk a (v minulosti) aj vlaky Thello z Paríža.

Tip. My sme jazdili na regionálnych vlakoch Trenitalia (RV a R). Tieto boli moderné, pekné, čisté, presné a jazdili často, ťažko to porovnávať so Slovenskom. Z Verony do Bologne sme si vyskúšali rýchlovlak, rozhodli sme sa pre lacnejší Italo. Ak na zamýšľanej trase jazdí viac druhov vlakov, ekonomická voľba sú vlaky Regionale Veloce (RV) alebo Intercity (IC).

Ja som si na vyhľadávanie spojenia vlakov nainštaloval aplikáciu Trainline, ktorú odporúčam. Aplikácia umožňuje aj kúpu lístkov (s poplatkom), ale my sme ich kupovali v automatoch na stanici.

Prehľad hlavných vlakových tratí v Taliansku (zdroj: https://maps-italy.com/maps-italy-rails/italy-rail-map).

 

Trate vysokorýchlostných vlakov (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/High-speed_rail_in_Italy).

 

Tu je môj skromný nákres železničných trás z popisovanej lokality. Do Benátok sa možno dostať len cez stanicu Mestre. Na jednej trase sú Benátky – Mestre – Padova – Vicenza – Verona. Z Padovy a Verony sú priame vlaky do Bologne.

Poznámka k železničnému spojeniu na Sicíliu. Po rokoch odkladania chce talianska vláda postaviť most cez Messinský prieliv spájajúci Sicíliu (ide o najväčší ostrov v Stredozemnom mori) a Kalábriu na juhu pevninského Talianska (špička pomyselnej apeninskej čižmy). Úžina má asi 3,3 kilometra, v súčasnosti tam premávajú len trajekty (prepravujú aj vlaky?). Most je navrhovaný pre cestnú aj železničnú dopravu v dĺžke 3,6 kilometra a vo výške 380 metrov nad morom, čím by išlo o najdlhší visutý most na svete.

Prínosy mosta sú dva: rýchla doprava, a tým aj rozvoj ostrova.

Okrem mnohomiliardových nákladov sú tu dve riziká:

• Je tu seizmická oblasť – možné zemetrasenie zjavne vyplýva aj z blízkej sopky Etna na Sicílii. Tiež sú tu geofyzikálne problémy a silné prúdy mora.
• Mafia – sicílska Cosa Nostra a kalábrijská ‘Ndrangheta. Sicília a južné Taliansko sú pomerne chudobné a mafia ťaží práve z chudoby a chce si zachovať istú závislosť miestneho obyvateľstva. Tiež je tu obava, že mafia sa zapojí do tohto stavebného projektu a/alebo neskôr bude požadovať výpalné za ochranu mosta.
• A ešte tretí dôvod – ekológia.

PADOVA

Padova – úvod

Najskôr trochu faktov z wikipédie. Padova (anglicky Padua) je mesto s vyše 200 tisíc obyvateľmi. Patrí do metropolitnej oblasti Benátky-Treviso-Padova. Padova je jedno z najstarších a najvýznamnejších miest v severnom Taliansku. Podľa legendy ju v období pred Kristom založil princ Antenor. Patrónom mesta je sv. Anton. V Padove je jedna z najstarších univerzít na svete. Padovská univerzita bola založená v roku 1222, študovali na nej napríklad Galileo Galilei (aj tam vyučoval) a Mikuláš Kopernik. Padova je na zozname svetového dedičstva UNESCO dvakrát – pre svoju najstaršiu botanickú záhradu na svete a pre fresky zo 14. storočia, ktoré sa nachádzajú v 8 budovách v centre mesta, najmä v Kaplnke Scrovegni. V meste sú arkádové ulice. V Padova je železničný uzol, keďže železničné trasy vedú na východ – Mestre a Benátky, na západ – Vicenza, Verona až Miláno, na juh – Bologna, Florencia  a Rím a na sever – Castelfranco a Treviso.

Padova – atrakcie

Zoznamom atrakcií som sa – ako už tradične – inšpiroval na portáli "Visit a city". Prvých 20 atrakcií:

1. Bazilika sv. Antonína [Basilica di Sant´Antonio di Padova, Basilica del Santo]

Padovská Bazilika sv. Antonína alebo tiež „Bazilika svätého“ (bez uvedenia mena) je pútnický kostol (so zostatkami sv. Antonína Paduánskeho) s viacerými kopulami. Je to jeden z najväčších kostolov na svete so statusom pápežská bazilika.

2. Námestie Prato della Valle

V preklade asi Lúka údolia, je to najväčšie námestie v Taliansku (má 9 hektárov) a jedno z najväčších v Európe. V strede je elipsovitý zelený ostrov obklopený kanálom so 78 sochami v životnej veľkosti. Námestie je obklopené zaujímavými stavbami.

3. Kaplnka Scrovegni [Cappella degli Scrovegni]

Kaplnka rodiny Scrovegni je malý kostol známy aj ako Aréna. Obsahuje fresky zo života Ježiša a Márie.

4. Palazzo della Ragione

Kryté trhovisko v tvare prevráteného trupu lode. Na poschodí je veľká miestnosť zvaná Salone.

5. Socha Gattamelata [Monumento equestre al Gattamelata]

Jazdecká socha žoldniera prezývaného Gattamelata na Námestí Piazza del Santo pred Bazilikou sv. Antonína [1].

6. Padovská katedrála [Duomo di Padova, Basilica Cattedrale di Santa Maria Assunta]

Tiež pod názvom Katedrála Nanebovzatia Panny Márie. Ide o sídlo padovského biskupa.

7. Opátstvo sv. Justíny [Abbazia di Santa Giustina]

Komplex bývalého kláštora a Baziliky sv. Justíny na námestí Prato della Valle [2].

8. Kostol Eremitani [Chiesa degli Eremitani]

Tiež pod názvom Kostol pustovníkov. Susedí s archeologickou a umeleckou galériou Musei Civici Eremitani a Kaplnkou Scrovegni [3].

9. Kostol sv. Sofie [Santa Sofia]

Najstaršia cirkevná stavba v meste z 10. storočia.

10. Botanická záhrada [Orto Botanico di Padova]

Najstaršia botanická záhrada na svete, založila ju univerzita, rozlohu má 2 hektáre, je neďaleko Námestia Prato della Valle [2].

11. Námestie Piazza dei Signori

Na tomto námestí sa konali občianske slávnosti (signori boli miestni vládcovia, šľachta, preto Piazza dei Signori možno preložiť ako vládne námestie; pozdravujem Henricha a ďakujem). Na námestí sa nachádza Hodinová veža [Torre dell´Orologio].

12. Námestie Piazza delle Erbe

V doslovnom preklade „Námestie byliniek“ (hľadám podobnosť názvu so Zelným trhom = Zelňákom v Brne). Námestie bolo miestom ľudových slávností.

13. Námestie Piazza della Frutta

„Námestie ovocia“. Spolu s "bylinkovým námestím" boli obchodným centrom mesta s jedným z najväčších trhov v Taliansku.

14. Most Molino [Ponte Molino]

Rímsky oblúkový most cez rieku Bacchiglione. V meste je viac rímskych mostov.

15. Lodge Amulea

Palác na Námestí Prato della Valle [2].

16. Musei Civici Eremitani

Komplex Archeologického múzea a obrazovej galérie na Námestí Piazza Eremitani, kde je v susedstve Kláštor Eremitani [8] a Kaplnka Scrovegni [3].

17. Hrobka Antenor [Tomba di Antenore]

V hrobe mal byť objavený sarkofág bojovníka Anternora, zakladateľa Padovy.

18. Palác Zabarella [Palazzo Zabarella]

Stredoveký palác rodiny Zabarella s rožnou vežou. V súčasnosti miesto kultúrnych podujatí.

19. Múzeum histórie medicíny v Padove [Museo di Storia della Medicina in Padova = MUSME]

Múzeum venované ľudskej anatómii, chirurgickým nástrojom a histórii miestnej medicíny.

20. Budovy [Lodge and Odeo Cornaro]

Dve renesančné budovy zo 16. storočia. Sú súčasťou mestských múzeí, kde sa konajú predstavenia.

* * *

Zhrnutie

Atrakcie sú sústredené v 3 oblastiach historického centra:

1/  Na severe Múzeum Eremitani, kaplnka, kostol, rímska aréna a park.

2/  V centrálnej časti Palazzo della Ragione, okolité námestia Piazza delle Erbe, Piazza della Frutta a Piazza dei Signori, z jednej strany magistrát a univerzita, z druhej strany katedrála.

3/  V južnej časti námestie Prato della Valle s okolitými budovami vrátane komplexu sv. Justíny a neďaleko od námestia Bazilika sv. Antonína s okolitými budovami, či botanickou záhradou.

Padova – linky

https://bubo.sk/blog/padova-prehliadka-tipy

https://www.topmagazine.cz/patnact-atrakci-italske-padovy/

https://www.icestovanie.sk/padova/

https://www.travelmag.cz/padova-v-italii-pamatky-zajimava-mista-a-tipy-na-vylety/

https://www.mahalo.cz/italie/destinace-italie/veneto/padova.html

BENÁTKY

Benátky – úvod

Podľa wikipédie Benátky (taliansky Venezia, anglicky Venice; pozor, Benátky sú aj obec v Čechách) stoja na vyše stovke malých ostrovov v severovýchodnom Taliansku (118 ostrovov, vyše 400 mostov). V súčasnosti žije v Benátkach asi štvrť milióna obyvateľov, z toho 55 tisíc v historickom meste (centro storico). Samotné centrum nie je veľké, pozostáva zo 6 častí – San Marco, San Polo, Santa Croce, Cannaregio, Castello a Dorsodouro. K ďalším ostrovom patria napríklad Murano, Burano, Giudecca, St. Michele, Certosa, Lido s plážou a ďalšie. K Benátkam však patria aj miesta na pevnine ako napríklad Mestre a Marghera. Takže Mestre je vlastne časť Benátok, a preto sa často uvádza spojenie Venezia – Mestre (napríklad označenie vlakovej stanice, pričom na ostrove je stanica Venezia – Santa Lucia). Pre jednoduchosť budem používať len skrátene Mestre. A podľa kontextu budem Benátkami myslieť len samotný ostrov.

Benátky sú vnímané ako malebné mestečko na vode. Do bahennej pôdy plytkej lagúny boli až po ílovité dno vsadené kmene stromov, na tieto stĺpy sa postavili plte, na to tehly a mramor a potom stavby. Keď sme stáli na brehu nejakého kanála, vedel som si predstaviť, že aj pod nami je voda. Ale keď stojíte napríklad na nejakom námestí obklopenom budovami, tak predstava, že celé toto stojí na vode, na nejakej plti na stĺpoch, bola neuveriteľná. A prečo vlastne takto vznikli? V regióne Padovy bola invázia kočovných Hunov. Miestni obyvatelia pred nimi utekali a začali stavať príbytky v bahnovej lagúne, kam sa ťažkí Huni s brnením a na koňoch nedostali.

Benátky boli hlavným mestom Benátskej republiky, ktorá existovala približne v 7.-18. storočí. Na čele bol dóža. Išlo o veľmi významné mesto, svojho času boli Benátky obchodným centrom a námornou veľmocou. Vlastnili územia pozdĺž Jadranského mora vrátane súčasnej chorvátskej Istrie a Dalmácie. V 19. storočí sa stali súčasťou Talianskeho kráľovstva. Toľko z histórie.

Benátky sa nazývajú aj ako mesto vody, plávajúce mesto, mesto kanálov, mesto masiek pre známy Benátsky karneval alebo Kráľovná Jadranu ako vyplýva z predchádzajúceho odseku. Lagúna a historické časti mesta sú od roku 1987 zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Známe sú svojou architektúrou aj umeleckými dielami. Benátky boli viackrát vyhlásené za najkrajšie mesto na svete.

* * *

Benátky sú svetoznáme, ale žijú svojimi problémami. Tak niektoré z nich:

Hoci bahno bráni rozkladu dreva (jelšové drevo, ktoré je odolnejšie), faktom je, že mesto ročne klesne asi o 1 až 2 milimetre. K tomu zvyšovanie hladiny mora v dôsledku globálneho otepľovania. Súčasný predpoklad je, že na konci storočia budú Benátky zatopené.

Asi 60 dní v roku v období od októbra do začiatku januára príde do mesta príliv s veľkou vodou, tzv. acqua alta, ktorá zaplaví najmä Námestie sv. Marka (je to najnižšie položená časť Benátok) a okolité uličky. Napríklad, keď hladina stúpne o 120 cm, zaplaví tretinu Benátok, a za hodinu zase klesne. Príliv stúpa a klesá po 6 hodinách. Výška hladiny je monitorovaná a aj s predpoveďami je zverejnená na webe (dajú sa nájsť aj živé kamery). Na veľmi vysokú hladinu upozorňujú sirény. Za posledné roky bol najvyšší príliv 187 cm v novembri 2019. So zámerom znížiť následky majú Benátky 20 rokov vybudovaný aj drahý protipovodňový systém bariér, ktoré vytvárajú hrádze od mora. Najvhodnejší čas na návštevu Benátok, pri zohľadnení teplôt v oblasti a možnej vysokej vody, je jar, začiatok leta a jeseň do konca októbra. V lete, keď státisíce ľudí vycestujú k moru, je lepšie tráviť čas na pláži pri vode ako na poznávačke v meste.

Tento rok som sa však dočítal aj o opačnom probléme, keď pre nízku hladinu sa niektoré kanály stali neprejazdné pre lode, zostalo len bahno na dne alebo tak nízka hladina, že zrazu je problém dostať sa k dverám vlastného domu.

Problémom je aj znečistenie vody. V minulosti sa splašky vypúšťali priamo do kanálov, v súčasnosti je vraj všade kanalizácia(?). Po návrate na Slovensko som dostal zopár otázok, aká je tam voda a či tam nie je zápach. Za tých pár hodín, čo sme tam strávili, mne voda prišla v pohode. Zápach som necítil, odpadky nevidel. Naopak, voda v hlavnom kanáli mi zhora z mosta pripadala pekne sfarbená (nehovorím o situácii, keď ju zafarbia aktivisti). Hoci niektoré malé kanály mali vodu zakalenú. Môj súkromný názor je, že ak všade vo veľkom jazdia lode na palivo, všetko sa prepravuje po vode, občas tam čo-to spadne, možno aj zámerne vyhodí, na dne je bahno, tak tá voda nemôže zostať čistá.

Ďalší problém, proti čomu protestujú domáci, sú veľké výletné lode s tisíckami turistov. Prístav je od západnej strany ostrova ako sú parkoviská, takže tieto lode vyššie ako budovy plávajú okolo Námestia sv. Marka, zvyšujú hladinu, zrejme tým narúšajú stavby a ohrozujú okolie. Keďže lagúna je plytká, súčasnosti veľké lode vraj nevedú kapitáni týchto lodí, ale na tieto lode nastúpi benátsky kapitán, ktorý dobre pozná vodnú cestu.

Množstvo turistov. Podľa internetu Benátky navštívilo najviac turistov v roku 2019, a to 5,5 milióna. Zahraniční aj Taliani. Počas sezóny až 50 tisíc ľudí denne! A zvyčajne len na jeden deň, bez ubytovania a s minimálnym využívaním služieb. Už rok-dva sa dozvedám z médií, že Benátky chcú odradiť turistov tým, že zavedú poplatok za vstup do mesta (proti masám turistov bojujú aj napríklad v Amsterdame, v Barcelone a iste aj v iných mestách). Hovorilo sa o viacerých termínoch, napríklad o začiatku roka 2023, ale stále sa to odkladá. Poplatok by bol možno 3 až 10 € na osobu. Domnievam sa, že asi by to robili formou vstupov cez turnikety niekde od Piazzale Roma (vlaková stanica, autobusová stanica, električková zastávka, parkoviská). Podľa mňa, keď sa niekto rozhodne urobiť si výlet do Benátok, čakajú ho nemalé náklady za dopravu, ubytovanie a ďalšie výdavky, a tak ráta s tým, že minie stovky eurodolárov. Preto takýto poplatok určite neodradí turistov, možno však pomôže financovať údržbu mesta. Dokonca som zachytil, že sa uvažuje o tom, že na vstup do mesta bude potrebné sa vopred objednať. Ak by bol obmedzený počet turistov na deň, to by už skomplikovalo výlety. Potom by bolo vhodné hneď po kúpe leteniek si aj zarezervovať vstup na ostrov Benátky. Ale to predbieham.

UNESCO odporučilo zaradiť Benátky na zoznam miest svetového dedičstva v ohrození, keďže Benátkam hrozia nenávratné škody v dôsledku množstva problémov od klimatickej zmeny až po masový turizmus. Zároveň odporučilo talianskym úradom, aby zintenzívnili úsilie na zabezpečenie historického mesta a okolitej lagúny.

Poviem úprimne, ja by som v Benátkach nechcel bývať. Starý, vlhký a ošarpaný dom, neraz vraj aj s krivou podlahou. Na presun máte možno čln pred dverami domu alebo sa pretláčate úzkymi uličkami s tisíckami turistov. Riešiť nákupy, cestu do práce a do školy, či a ako tráviť čas vonku mimo bytu. Mnoho životných situácií je iných ako sme zvyknutí na pevnine. Napríklad ma napadá ako si poradiť pri stavebných prácach (renovácia interiéru aj exteriéru, dovoz a uskladnenie materiálu, lešenie), doviezť si veľký spotrebič ako televízor alebo chladničku a podobne. Tiež život na ostrove býva nákladnejší. V dôsledku tohto všetkého sa postupne znižuje počet domáceho obyvateľstva a mladší odchádzajú preč, aj za pracovnými príležitosťami.

Benátky – atrakcie

Prvých 20 atrakcií:

1. Námestie sv. Marka [Piazza San Marco]

Najznámejšie námestie a cieľ všetkých turistov. Na námestí je:

• Bazilika sv. Marka [2]
• so samostatne stojacou Zvonicou sv. Marka [4].
• Dóžov palác [5] vedľa baziliky.
• Hodinová veža sv. Marka [Torre dell´Orologio] s veľkým modrým a zlatým ciferníkom, hore je okrídlený lev, na vrchole je vyhliadková terasa. Veža má dole veľký oblúk na hlavnej ulici Merceria vedúcej k mostu Rialto.
• Múzeum zbierky Correra [Museo Correr] s umeleckými dielami a dokumentami z histórie mesta.
• Archeologické múzeum [Museo Archeologico].
• Reštaurácie a kaviarne pod arkádami (ako najznámejšie sa spomínajú Caffe Florian a Caffe Quadri)
• a veľa holubov, ktorých kŕmenie je zakázané.
• V susedstve je menšie námestie Piazzetta di San Marco s dvoma stĺpmi a knižnica Bibliotheca Marcinaa
• a na blízkom brehu je zastávky vaporetta a kotvisko gondolí.

2. Bazilika sv. Marka [Basilica di San Marco]

Pôvodne išlo o kaplnku pri Dóžovom paláci, s ktorým je prepojená. Dnešná podoba je z roku 1063. V interiéri sú zlaté mozaiky, zlatý je aj oltár Pala d´Oro, preto sa bazilika označuje aj za zlatú. Má 5 kupol a 2 bočné lode. V kostole sú uložené relikvie sv. Marka. Vstupné 3 € a treba si vystáť radu. V rámci baziliky má byť aj Múzeum sv. Marka [Museo di San Marco].

3. Most vzdychov alebo Most nárekov [Ponte dei Sospiri]

Tento most spája cez kanál Dóžov palác so Starou väznicou. Názov sa traduje z toho, že po moste vodili väzňov na výsluch do paláca a väzni vydávali žalostné vzdychy.

4. Zvonica sv. Marka [Campanile di San Marco]

Pôvodne išlo o maják, neskôr strážnu vežu a väznicu. Po prestavbe v 15. storočí to bola samostatne stojaca zvonová veža (kampanila) patriaca k Bazilike sv. Marka. Štvorhranná veža z tehál je vysoká 100 m a má 5 zvonov, ktoré sa používali pre rôzne účely. V spodnej časti je prístavba Loggetta. Na vrchu veže je terasa a pozlátená pyramída. V roku 1609 Galileo Galilei na veži predstavil svoj objav – ďalekohľad. V roku 1902 veža spadla a bola nanovo postavená. Dnes má aj výťah, kde sa za vstupné 10 € dostanete na vyhliadku.

5. Dóžov palác [Palazzo Ducale]

Po bazilike je to najznámejšia budova Benátok postavená v gotickom štýle. Predstavovala centrum slávnej Benátskej republiky, sídlo benátskych vládcov – dóžov. Dnes slúži ako múzeum. Budova s 3 krídlami a nádvorím má 2 priečelia, 36 krátkych stĺpov a lodžií, mramorový blok na každej strane so 6 oknami. Budova má dva mosty cez kanál Rio del Palazzo, a to Slamený most [Ponte della Paglia] a Most vzdychov [3], ktorý ju spájal s väznicou. Brána Porta della Carta spája palác a bazilikou.

6. Dalmátske nábrežie [Riva degli Schiavoni]

Od úrovne Námestia sv. Marka na východ smerom k ostrovu Arsenale vedie pobrežná promenáda so stánkami. Je z nej výhľad na ostrov San Giorgo Maggiore.

7. Akadémia výtvarných umení [Galleria dell´Accademia]

Vznikla ako umelecká škola [Accademia di Belle Arti], po osamostatnení je to jedno z najvýznamnejších múzeí na svete. Prístup do galérie je cez Canal Grande po drevenom Moste akadémie [Ponte dell´ Accademia]. V 24 sálach sú maľby najmä benátskych majstrov.

8. Kostol sv. Zachariáša [Chiesa di San Zaccaria]

Kostol s relikviami sv. Zachariáša a pozostatkov 8 dóžov. V interiéri sú gotické okná a vrcholným dielom je obraz Madony s dieťaťom.

9. Most Rialto [Ponte di Rialto]

Najstarší a najkrajší zo 4 mostov cez Canal Grande. Ikonický oblúkový most je typickým obrázkom z Benátok. Existuje vyše 800 rokov, najskôr ako drevený na premosteniu s trhom Rialto [Mercati di Rialto], od roku 1591 je kamenný. Most má zastrešený chodník (portiko), v najvyššom bode je kvôli lodiam vysoký 7,5 m.

10. Múzeum Peggy Guggenheimovej [Collezione Peggy Guggenheim]

Kolekcia moderného umenia súkromnej zbierky obrazov a sôch Peggy Guggenheimovej v paláci Palazzo Venier dei Leoni.

11. Námestie – lodenica [Squero di San Trovaso]

Námestie, či skôr lodenica na opravu gondolí pri Kostole sv. Trovaso.

12. Zbrojnica [Arsenale di Venezia]

Časť ostrova, kde bola lodenica, svojho času najväčšia na svete, a zbrojnica (arzenál) pre námorníctvo.

13. Palác Zlatý dom [Ca´ D´oro]

Zlatý dom alebo Palác sv. Sofie [Palazzo Santa Sofia] z 15. storočia mal pozlátené detaily na fasáde. Je tam zbierka umenia Galleria Giorgio Franchetti podľa mena jeho zberateľa.

14. Škola sv. Juraja Dalmátskeho [Scuola di San Giorgio Degli Schiavoni]

Zhromažďovali sa tu prisťahovalci z Dalmácii, súčasného Chorvátska.

15. Kostol San Salvador

Malý kostol s tromi kupolami neďaleko mostu Rialto je jeden z najstarších v Benátkach.

16. Veľká škola sv. Rocha [Scuola Grande di San Rocco]

Škola s pekným interiérom a umeleckými dielami bola postavená ako reakcia na mor v 15. storočí.

17. Kostol sv. Márie zázrakov [Santa Maria dei Miracoli]

Malý kostol pri kanáli s obrazom Panny Márie, o ktorom sa predpokladá, že bol zodpovedný za viac zázrakov, a preto tam chodia pútnici.

18. Plavba na gondole

Zážitková plavba, keď by gondolier mohol zaspievať „Ooo sole miooo“.

19. Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari

Gotický kostol s vysokou vežou obsahuje umelecké diela.

20. Múzeum Dogana da Mar

Je v cípe medzi Canal Grande a kanálom Guidecca. V minulosti to bola colnica pre obchodníkov z mora (dogana da mar), dnes je tam múzeum umenia.

* * *

Samozrejme, obmedziť výpočet atrakcií v Benátkach len na 20 môže byť pre mnohých hriech. Takže zopár objektov ešte spomeniem.

Ako sa na kresťanské Taliansko patrí, v Benátkach je viac kostolov. Okrem už uvedených napríklad tieto:

• Kostol sv. Márie Ruženca, ktorý pôvodne patril jezuitom [Gusuati].
• Kostol Vykupiteľa [Santissimo Redentore] s množstvom obrazov bol postavený ako poďakovanie za oslobodenie od prepuknutia moru.
• Kostol sv. Sebastiána [San Sebastiano] zasvätený mučeníkovi a patrónovi proti moru, takisto bol postavený z vďaky za prekonanie moru. Za jeho skromnou fasádou je bohatý interiér.
• Kostol sv. Márie Zdravia [Santa Maria della Salute] je ďalší z kostolov postavený ako poďakovanie za prekonanie moru. Má tvar osemuholníka, dve kupoly a dve zvonice.
• Bazilika sv. Jána a Pavla [San Giovanni e Paolo] je veľký kostol s hrobkami dóžov.
• Kostol sv. Pantaleona [San Pantaleone Martire] s veľkou stropnou maľbou.
• Kostol Madonny v záhrade [Madonna dell´Orto].
• Kostol Panny Márie Piety [Santa Maria della Pieta].
• Kostol Mendicoli [San Nicolo dei Mendicoli], jeden z najstarších, predpokladá sa 7. storočie.
• Kostol San Giamoco di Rialto, pri moste Rialto, najstarší kostol z roku 421, na priečelí sú veľké hodiny a vo vnútri červené piliere.
• Kostol Santa Maria di Nazareth pri moste vedľa vlakovej stanice.
• Kostol San Simeone Piccolo s olovenou kupolou oproti vlakovej stanici.
• Bazilika San Pietro di Castello.

Benátky sú povestné múzeami a umením. Mesto spravuje fond 11 mestských múzeí [Fondazione Musei Civici di Venezia = MUVE], kam patria už uvedený Dóžov palác, Múzeum Correr, Hodinová veža ako aj ďalšie:

• Prírodovedné múzeum [Museo di Storia Naturale].
• Múzeum Fortuny [Museo di Palazzo Fortuny].
• Palác rodiny Rezzonico [Ca´ Rezzonico] je múzeum venované Benátkam 18. storočia.
• Palác Pesaro [Ca´ Pesaro] je Galéria moderného umenia aj Múzeum orientálneho umenia.
• Palác rodiny Mocenigo [Palazzo Mocenigo].
• Dom spisovateľa Goldoni [Casa di Carlo Goldoni].
• Múzeum skla [Museo del Vetro] na ostrove Murano.
• Múzeum čipky [Museo del Merletto] na ostrove Burano.

K ďalším zaujímavým objektom patria napríklad:

• Divadlo Fénix [Teatro la Fenice] je jedno z najvýznamnejších operných divadiel na svete, je 5 poschodové s kapacitou 1000 divákov.
• Palác opernej hudby [Musica a Palazzo].
• Divadlo Teatro Malibran.
• Benátske Bienále [La Biennale – Ca’ Giustinian] – výstava umenia a architektúry.
• Múzeum námornej histórie Benátok [Museo Storico Navale di Venezia].
• Galéria fotografií [Casa dei Tre Oci].
• Múzeum Leonarda Vinciho [Museo Leonardo da Vinci].
• Múzeum hudobných nástrojov [Museo della Musica] v kostole San Maurizio.
• Múzeum hračiek [Creature di Gomma].
• Palác Grimani [Museo di Palazzo Grimani di Santa Maria Formosa], kde sídli múzeum umenia.
• Palác Grassi.
• Palác Dario.
• Štýlová knižnica Libreria Acqua Alta.

K Benátkam neodmysliteľne patrí Canal Grande alebo Veľký kanál, čo je najväčší kanál v Benátkach. Tento je v tvare písmena „S“ a vedie od železničnej stanici Santa Lucia ku kotline sv. Marka. Ide o koryto rieky Brenta a predstavuje dopravnú tepnu v meste. Kanál je dlhý 4 km, hlboký 5 m, široký od 30 do 90 m a rozdeľuje mesto.

Veľký kanál preklenujú len 4 mosty. Vo východnej časti sú dva mosty pri vlakovej stanici, takže s veľkou pravdepodobnosť aspoň jeden z nich uvidíte. Mosty:

• Ponte degli Scalzi spája vlakovú stanicu s centrálnou časťou Benátok, názov má podľa kostola Chiesa degli Scalzi na jeho strane, doslovný preklad je Most bosých.
• Most Rialto [9] je v strednej časti kanála, je to najznámejší a najfotografovanejší most v Benátkach, určite ho nevynechajte.
• Most Akadémie [Ponte dell´Accademia] je drevený most v južnej časti kanála pri obrazovej galérii Akadémia [7].
• Ponte della Costituzione [Most ústavy] alebo aj Ponte di Calatrava podľa mena jeho architekta je najnovší most postavený len v roku 2008. Tento sklený most spája Námestie Piazzale Roma s vlakovou stanicou.

Popri kanále stojí množstvo významných domov – palácov. Takže môže byť dobrý nápad previesť sa na Veľkom kanáli loďou. Tie však bývajú tak plné, že z nich uvidíte možno menej ako by ste chceli.

Popri hlavnom ostrove Benátok sú ďalšie ostrovy, ktoré sú samy o sebe turistickými destináciami.

Severne od Benátok je Murano - súostrovie 7 ostrovov prepojených mostami. Murano je známe výrobou skla. Nachádza sa tu napríklad Múzeum skla, Bazilika sv. Márie [Santa Maria e San Donato] s mozaikami, Kostol sv. Petra Mučeníka [Chiesa di San Pietro Martire], Kostol sv. Štefana a palác Palazzo da Mula.

Ešte ďalej severne je Burano - súostrovie 4 prepojených ostrovov. Sú preň typické pestrofarebné a „veselé“ domy. Použitú farbu na domu schvaľujú úrady. Vidieť tu Kostol San Martino so šikmou zvonovou vežou. Sú tu obchodíky so sklom, čipkou a sušienkami.

Od Dóžovho paláca je vidieť Ostrov sv. Juraja Veľkého [San Giorgio Maggiore], na ktorom sa vyníma kláštor a Kostol sv. Juraja s vysokou vežou.

Benátky – linky

https://www.dobenatek.cz/p/blog-page.html

https://travelhacker.blog/tipy-na-vylet-do-talianskych-benatok/

https://bezmapy.com/co-vidiet-v-benatkach-vylet/

https://bubo.sk/blog/benatky

https://novotnyo.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=646733

https://www.letenkyzababku.sk/desat-tipov-pre-pohodovu-navstevu-benatok-bez-stresu/

https://togethertounknown.com/sk/blog/benatky-prakticke-rady/

https://pruvodce-benatky.cz/benatky-mapa-pamatek/

https://pruvodce-benatky.cz/co-benatcane-turistum-nereknou-aneb-9-tipu-diky-kterym-v-benatkach-usetrite-3-000-kc/

https://loudavymkrokem.cz/kompletni-pruvodce-po-benatkach/

https://smilingway.cz/kam-v-benatkach/

https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=12QHP71qwl4EY85gKL7UliXlXfX8&ll=45.47488537508381%2C12.296653517596736&z=13

https://www.aktuality.sk/clanok/T0WObCe/lakave-benatky-mnohych-ocaria-aj-prekvapia-na-co-si-dat-pozor-co-treba-urcite-vediet-a-co-vidiet/

https://actv.avmspa.it/sites/default/files/avm/navigazione/MAP/interattiva.html

VERONA

Verona – úvod

Verona je pre bežného človeka známa tým, že je tam balkón zo Shakespearovej hry Rómeo a Júlia. Verona je staré rímske mesto, kde je veľa rímskych ruín vrátane amfiteátra (koloseum). V roku 1117 ho postihlo zemetrasenie. Verona má okolo 260 tisíc obyvateľov. Pre svoju architektúru je zapísaná v zozname pamiatok UNESCO. V 13.-14. storočí vo Verone vládla rodina Scaligeri (della Scala), mesto prosperovalo a obklopilo sa novými hradbami. Éra Scaligerovcov je zachovaná v mnohých pamiatkach.

Samotné centrum obeháte pešo, ale predsa pár poznámok k doprave. Hlavná vlaková stanica sa volá Verona – Porta Nuova a je to železničný uzol na tratiach Miláno – Benátky a Mníchov/Bolzano – Bologna/Rím. 10 km od Verony je letisko (VRN), ale nelieta sa tam z Bratislavy, Viedne, Prahy ani z Budapešti.

Verona – atrakcie

Takže obligátnych 20 atrakcií:

1. Most Starého hradu [Ponte di Castelvecchio, Ponte Scaligero]

Most pri Starom hrade [Castel Vecchio] ponad rieku Adiža [Adige], známy aj ako Most rodiny Scaligero. Svojho času to bol najväčší oblúkový most na svete.

2. Dom Júlie [Casa di Giulietta]

Je niečo ako pútnické miesto pre turistov. Neďaleko námestia Piazza delle Erbe je starý dom Kapuletovcov a na malom nádvorí je balkón. Balkón bol pristavaný dodatočne v roku 1936, aby prilákal turistov.

3. Námestie Piazza dei Signori

Alebo tiež Námestie Danteho [Piazza Dante] je stredoveké námestie, ktoré bolo politickým centrom. Obklopené je „vládnymi“ budovami ako Loggia del Consiglio,Palazzo del Podestà, Domus Nova, Palazzo della Ragione a Palazzo di Cansignorio, v strede sa nachádza socha Danteho a na okrajoch oblúky Arco della Costa a Arco di Tortura.

4. Námestie Piazza delle Erbe

Takže dve námestia s rovnakými názvami ako v Padove. Toto námestie je najstaršie vo Verone a v roku 2012 bolo považované za najobľúbenejšie talianske námestie na svete. Obklopené je palácmi Palazzo Maffei so sochami navrchu, vedľa neho veža Torre del Gardello, ďalej dom Case dei Mazzanti, na ktorej fasáde je 400 m² fresiek, veža Torre dei Lamberti [5], Palazzo del Commune alebo Palazzo della Ragione. Na okrajoch námestia sú dva stĺpy Colonna di San Marco a menší Colonna Antica a v strede fontána Fontana Madonna Verona, ktorá je však schovaná za okolitými stánkami trhoviska. Toto námestie predstavuje historické centrum Verony, od neho je prístup k Námestiu Signori, južne k Domu Júlie, západne na Piazza Bra napríklad ulicou Mazzini alebo k Starému hradu ulicou Corso Porta Borsari.

5. Veža Lamberti [Torre dei Lamberti]

Na námestí Piazza della Erbe je najvyššia veža v meste vysoká 84 metrov z 12. storočia, s hodinami a 4 zvonmi, hore je vyhliadka dostupná výťahom aj schodmi.

6. Oblúk Gavi [Arco dei Gavi]

Víťazný oblúk postavený v 1. storočí na počesť rímskej rodiny Gavia. Menil svoju polohu, pred sto rokmi bol premiestnený k Starému hradu.

7. Múzeum Starého hradu [Museo Castelvecchio]

V hrade z červených tehál pri rieke sídli múzeum umenia, stredovekého sochárstva a malieb.

8. Katedrála [Duomo alebo Cattedrale di Santa Maria Matricolare]

Katedrála sv. Márie z 12. storočia má románsku mramorovú fasádu.

9. Aréna [Arena di Verona]

Rímsky amfiteáter z 1. storočia, tretí najväčší na svete s kapacitou 25 tisíc osôb, má elipsovitý tvar rozmerov 130 x 110 metrov. Vstupné 10 €? Organizujú sa tam podujatia, v lete festival opery.

10. Bazilika sv. Anastázie [Basilica di Santa Anastasia]

Najväčší kostol vo Verone je z červeného mramoru. Má viac kaplniek s umeleckými dielami a vysokú zvonicu.

11. Hrobky Scaligerovcov [Arche Scaligeri]

Hrobka rodiny Scaligerovcov na nádvorí pred kostolom pozostáva z 5 pohrebných pamiatok.

12. Rímsky amfiteáter [Teatro Romano]

Antické polkruhové divadlo pod holým nebom sa nachádza na kopci za riekou. V súčasnosti sa tam konajú koncerty (letný divadelný festival) a je tu aj Archeologické múzeum.

13. Divadlo filharmónie [Teatro Filarmonico]

Divadlo pre balet a operu je bohato zdobené a má tri poschodia balkónov. Vstup do divadla je cez nádvorie Múzea Maffei Lapidária, kde sú dórske stĺpy.

14. Bazilika sv. Zena [San Zeno Maggiore]

Bazilika zasvätená patrónovi mesta a veronskému biskupovi sv. Zenovi. V interiéri sú fresky. Kostol bol miestom pútnikov. Má samostatne stojacu vysokú zvonica [Campanile di San Zeno].

15. Kostol sv. Márie Organo [Santa Maria in Organo]

Bohato zdobený kostol so zvonicou.

16. Hrad sv. Petra [Castel san Pietro]

Na kopci je hrad, kam možno vyjsť aj lanovkou. Pod hradom je ďalší rímsky amfiteáter.

17. Giardino Giusti

Spoplatnená záhrada s jaskyňami.

* * *

Zhrnutie

Turistické atrakcie sú najmä v 2 oblastiach:

1/ Námestie Piazza Erbe a blízke okolie – budovy, veža, Piazza dei Signori, Júliin dom.

2/ Námestie Piazza Bra s Arénou.

V týchto dvoch oblastiach bolo najviac turistov. Veľa turistov. Od seba sú vzdialené 500 m a spája ich viac súbežných ulíc, ako napríklad Via Mazzini plná luxusných obchodov, Via Amfiteatro + Via Stella, či menej rušná Via Pellicciai.

Ako ďalšie tri lokality sú

3/ od Arény 300 metrov k rieke Starý hrad s mostom, archa a v dohľade aj Bazilika sv. Zena.

4/ My sme boli aj pri Bazilike sv. Anastázie a pri katedrále. Zvlášť pri katedrále bolo ľudoprázdno, tam akoby sa turisti už ani nedostali a aj my sme sa už zaoberali úlohou nájsť si obed.

5/ Za riekou na kopci je Hrad sv. Petra s vyhliadkou na mesto, pod ním druhý amfiteáter v meste, ale tam sme už ani my nešli, lebo jednak po obede oťaželi nohy a jednak som mal v pláne asi za 2-3 hodiny ísť preč na vlak.

Verona – linky

https://www.streetfoodhunters.com/verona-nesmrtelna-legenda-lasky/

https://nec.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=791197

https://www.letenkyzababku.sk/10-tipov-stravit-dovolenku-vo-verone/

https://cestovia.cz/verona-italie-pamatky/

https://www.jenprocestovatele.cz/co-navstivit-ve-verone-tipy-na-vylety-ve-meste-romea-a-julie/

https://sk.theplanetsworld.com/1739-verona-i-vn-vr-sk

BOLOGNA

Bologna – úvod

Na úvod jazykové okienko. Bologna sa vyslovuje ako Boloňa a v slovenčine sa používa originálny názov Bologna aj prepis Boloňa (a teraz to skloňujte). Podľa jazykovej poradne sa ako prídavné meno používa bolonský/á/é, bez písmena „g“ a bez mäkčeňa, napríklad Bolonská univerzita alebo bolonské špagety. Takže nesúďte ma za gramatiku, ja som pri písaní zostal pri originálnom názve Bologna.

Bologna už nepatrí do Benátska, ale je hlavným mestom regiónu Emilia-Romagna. Mesto má okolo 400 tisíc obyvateľov. Stredoveké mesto má v centre červeno-hnedé budovy z neomietnutých tehál, preto má prezývku aj červená Bologna. Pre architektúru sú typické ulice s arkádami v celkovej dĺžke 38 km(!), takže dáždnik nebudete potrebovať. Pôvodne bolo v meste 180 veží, v súčasnosti sa zachovalo asi 20.

Sídli tu Bolonská univerzita [Alma Mater Studiorum Universita di Bologna], najstaršia univerzita v Európe, vraj aj na svete, ktorá vznikla v roku 1088, ale škola existovala ešte pred Kristom. V súčasnosti sa pojem „alma mater“ (v preklade matka živiteľka) používa pre označenie vysokej školy, kde študent získal vzdelanie.

Bologna dala svetu nielen mortadellu a tortellini, ale predovšetkým mäsové ragú (tagliatelle al ragú), ktoré je všade vo svete (okrem Bologne) známe ako bolonská omáčka (tagliatelle alla bolognese).

Bologna – doprava

Asi 6 kilometrov severozápadne od Bologne je letisko Guglielmo Marconi (BLQ). Minulé roky existovala priama letecká linka Bratislava – Bologna a spiatočné letenky patrili k najlacnejším, kúpiť sa dali od 20 €.

Na transfer je určený Marconi Express. Ide o jeden vagón na jednokoľajke postavenej na pilieroch (people mover, podobne ako v Benátkach, či v Pise), ktorý jazdí na trase letisko – hlavná vlaková stanica [Stazione Centrale] v centre, s jednou medzizastávkou na poli. Jazdí viackrát za hodinu a jazda trvá 7 minút. Jednosmerný lístok za 11 € možno kúpiť v pokladniach, v predajnom automate alebo priamo pri turnikete zaplatíte bankomatovou kartou (vtedy jednou kartou nemožno platiť za viac osôb).

Pre krátku vzdialenosť letiska je cena taxi údajne okolo 20 €, takže pre skupinu osôb to môže byť výhodnejšie. Najlacnejšou alternatívou by mal byť autobus č. 944 (asi nestačí bežný lístok za 1,50 € na mestskú zónu?), ale cestou z/do centra je zrejme potrebné prestupovať.

Dopravou v meste sa nebudem podrobne zaoberať, centrum obeháte pešo. Vlastne inak sa ani nedá. Viac informácií je na webe prevádzkovateľa MHD spoločnosti TPER (Transporto Passengeri Emilia-Romagna) Okrem autobusov premávajú trolejbusy a v pláne je výstavba električky. Obyčajný lístok z automatu stojí 1,30 €, u vodiča 1,50 € a 24-hodinový lístok stojí 5 €.

Hlavná vlaková stanica Bologna – Centrale je významný železničný uzol v krajine, vlaky idú na všetky smery, ako som popísal v pasáži o talianskych vlakoch.

Bologna – atrakcie

Top 20 atrakcií:

1. Námestie Piazza Maggiore [Hlavné námestie]

Námestie v samotnom historickom centre. Slovo maggiore znamená väčšie, takže preklad by mohol byť Veľké námestie (pozdravujem Henri). Na námestí sa nachádzajú Bazilika di San Petronio [4], Palác radnice [11], Palác notárov [Palazzo dei Notai] a najstaršia budova na námestí Palazzo del Podesta z roku 1200 so zvonicou, kde sídlila miestna vláda a dnes tu je turistická kancelária.

Toto hlavné námestie je prepojené s Námestím Neptúna [Piazza di Nettuno] s fontánou Neptúna [2], kde je aj knižnica Biblioteca Salaborsa [15] a Palác kráľa Enza [Palazzo Re Enzo] a z jeho opačnej strany námestie Piazza Re Enzo s vežou Torre Lambertini.

2. Fontána Neptúna [Fontana di Nettuno]

Socha Neptúna, boha morí, ktorý drží trojzubec. Trojzubec sa stal symbolom automobilky Maserati založenej v Bologni. Socha je doplnená morskými pannami. Vytvorenie sochy Neptúna sa spája s príbehom, ktorý sa týka jeho penisu, ale to si vyhľadajte sami.

3. Dve veže [Due Torri]

250 metrov od Piazza Maggiore je námestie Piazza di Porta Ravegnana, na ktorom sú dve šikmé veže naklonené k sebe. Vyššia veža Torre Asinelli je vysoká 97 m a po 498 schodoch možno vyjsť na vyhliadku. Treba sa vopred objednať za 5 € na konkrétny čas, lebo vstup je regulovaný. Veža Torre Garisenda je vysoká 48 metrov. Veže sú pomenované podľa rodín, ktoré ich dali postaviť pred 900 rokmi.

4. Bazilika sv. Petronia [Basilica di San Petronio]

Hlavný kostol v Bologni je zasvätený patrónovi mesta sv. Petroniovi, biskupovi z 5. storočia. Ide o 10. najväčší kostol na svete, dlhý je 132 m, široký 66 m a vysoký 47 m. Bazilika bola postavená v roku 1390, podľa plánu mala byť väčšia ako Chrám sv. Petra vo Vatikáne, ale pápež to zastavil, aj preto bazilika nemá stále dokončenú fasádu. Zaujímavý je aj interiér, je tu najstarší organ v Európe a slnečné hodiny. Vstup zdarma kontrolovali vojaci. Zrejme kvôli vyhrážkam vyhodenia baziliky, lebo je tam freska mučenia Mohameda v pekle.

5. Bazilika sv. Štefana [Basilica di Santo Stefano]

Je komplex 4 (pôvodne 7) kostolov na rovnomennom námestí Piazza Santo Stefano. Hlavná budova je inšpirovaná Kostolom Božieho hrobu v Jeruzaleme.

6. Svätyňa sv. Márie [Santuario di Santa Maria della Vita]

7. Archeologické múzeum [Museo Civico Archeologico]

Zahŕňa zbierky od praveku, nálezy z Bologne a okolia ako aj z Egypta.

8. Múzeum histórie Bologne [Museo della Storia di Bologna]

Múzeum sídli v paláci Palazzo Pepoli a obsahuje artefakty z dejín mesta aj umenia.

9. Palác Archiginnasio [Palazzo dell´Archiginnasio]

Kedysi bol hlavnou budovou univerzity, v súčasnosti tam sídli Mestská knižnica Archiginnasio a Anatomické divadlo.

10. Bazilika sv. Dominika [Basilica di San Domenico]

Bazilika zakladateľa dominikánskeho rádu, ktorý tu postavil kláštor, kde sú aj umelecké artefakty. Ide o väčší objekt na námestí Piazza San Dominico.

11. Radnica – Palác Accurzio [Palazzo d´Accursio]

Známy aj pod názvom Mestský palác [Palazzo Comunale], čiže radnica. V minulosti tu bol hlavný úrad Bologne aj sídlo najvyššieho súdu a býval tam aj univerzitný učiteľ práva Accursio.

12. Veža Prendiparte [Torre Prendiparte]

Druhá najvyššia veža v meste vysoká 60 m je mierne naklonená na sever. V minulosti veže stavali rodiny na obranu a túto postavila rodina Prendiparte. Tiež sa nazýva veža Coronata. V minulosti tu bolo aj väzenie a na 12 poschodiach sú zachované grafity po väzňoch. Hore je strešná terasa.

13. Múzeum stredoveku [Museo Civico Medievale]

Múzeum sídlo v paláci Palazzo Ghisilardi a obsahuje aj umelecké zbierky.

14. Židovské múzeum [Museo Ebraico]

15. Knižnica Salaborsa [Biblioteca Salaborsa]

Verejná knižnica je v Paláci Accursio (spoločné budovy). Skôr ako knihy môže zaujať interiér, je tu nádvorie s 3 poschodiami.

16. Bazilika sv. Jakuba Veľkého [Basilica di San Giacomo Maggiore]

Kláštor a bazilika zasvätená sv. Jakubovi plná umeleckých diel.

17. Národná galéria umenia [Pinacoteca Nazionale di Bologna]

Štátne múzeum obrazov je v budove spolu s Akadémiou výtvarných umení v univerzitnej štvrti.

18. Bazilika San Luca [Basilica di San Luca]

Bazilika alebo Svätyňa Madonny zo San Luca je na kopci juhozápadne od centra. Na 3,8 km dlhej trase k nej vedú schody pre pútnikov, pričom výstup je po zastrešenom chodníku [Portico San Luca] so 666 oblúkmi.

19. Bazilika sv. Františka [Basilica San Francesco Bologna]

Bazilika venovaná Františkánom a Františkovi z Assisi, ktorý navštívil mesto.

20. Múzeum v Paláci Poggi [Museo di Palazzo Poggi]

Dom bratov Poggiovcov je sídlom vedenia Bolonskej univerzity a tiež sídlom múzea, kde je napríklad galéria, zbierky venované fyzike, chémii a anatómii.

* * *

Zhrnutie

Najviac turistických atrakcií je na námestí Piazza Maggiore a v jeho blízkom okolí, viac v okruhu 300 m okolo neho.

Bologna – linky

https://bubo.sk/blog/bologna-tipy-co-si-pozriet

https://bezmapy.com/co-vidiet-v-bologni/

https://travelhacker.blog/tipy-na-vylet-do-talianskej-bolone/

http://www.walkers.sk/bologna.php

https://pelipecky.sk/tipy-na-vylety-z-bologne-a-okolia/

https://www.cestovaninasbavi.cz/bologna-bez-cestovky/https://www.aktuality.sk/clanok/709751/plaz-katedraly-ikonicke-jedla-i-miesta-9-krat-o-dovolenke-v-okoli-bologne/

https://cestujeme-s-dominikou.cz/318/prodlouzeny-vikend-v-italskych-unesco-mestech-modene-ravene-bologni/

SPRÁVA Z POBYTU

Ako som uviedol v úvode, náš výlet bol po Veľkej noci na štyri dni – pondelok-štvrtok 17.-20. apríla 2023.

Letenka z Viedne do Benátok na pondelok doobeda vyšla na 17 €:

Návratová letenka z Bologne do Viedne na štvrtok poobede vyšla na 19 €:

Dve spiatočné letenky po 36 €, k tomu rezervácie sedačiek a kúpa 20 kg zapísanej batožiny do podpalubia. Celková suma cca 160 € je dvakrát vyššia ako samotné letenky.

Doplním, že som zvažoval aj návrat z letiska Benátky, kedy bol let vo štvrtok večer okolo 21:00 hod., čím by som získal nejaké hodiny pobytu naviac. Na druhej strane by sme sa museli vrátiť zo vzdialenej Bologne. Nakoniec bol z toho multicity výlet – návrat z iného letiska. A ak by bolo spojenie s Bratislavou, mohol byť aj návrat na iné letisko. Takáto kombinácia blízkych letísk umožňuje nájsť si vhodnejšie časy letov aj lepšie ceny leteniek.

Pripomeniem, že do Bologne sa roky lietalo aj z Bratislavy a letenky bývali lacné. Bolognu som mal v dlhodobom pláne, ale doteraz nevyšiel čas. V súčasnosti však táto linka nie je, zrejme nebol taký záujem, aby sa pravidelne zaplnilo lietadlo. Zaráža ma však, že Ryanair prestal lietať z Bratislavy aj na letisko Beauvais pri Paríži, kde by som predpokladal dobrú vyťaženosť letov.

1. deň – pondelok 17.4.2023

Let doobeda z Viedne. Využili sme lacnejšie parkovanie v obci Fischamend pri letisku. Zdržali sme sa však viac ako som očakával a do terminálu 1 sme prišli hodinu a pol pred plánovaným odletom. Okrem príručnej batožiny sme mali jeden kufor do 20 kg, ktorý sme museli odovzdať na checkinovom pulte.

Na letisku vo Viedni bolo pre všetky lety Ryanairu, vrátane lietadiel Lauda, určených asi 10 pultov (s označenými displejmi). Hovorím si fajn, pôjde to rýchlo. Zakrátko som zistil, že zamestnanci obsluhovali len tri pulty, aj to slimačím tempom. K týmto pultom bol vytvorený jeden fakt dlhý zástup čakajúcich ľudí. Výlet tak začal stresom, či vôbec stihneme odovzdať batožinu (predpisy uvádzajú najneskôr 40 minút pred odletom). Nechcem sa k tomu vracať, ponaučenie pre nás a rada pre vás je, že treba chodiť na letisko v predstihu. Radšej sa tam potom nudiť pri gate, ako sa dostať do časovej tiesne. Zvlášť v dobe po pandémii letiská trpia nedostatkom personálu a mal som dojem, že zamestnanci pri pultoch tam pracovali za trest.

Dodám, že od leta alebo jesene 2023 má Ryanair na letisku vo Viedni možnosť samoobslužného odovzdania podpalubnej batožiny. Automat na základe identifikácie vytlačí tag – lístok na batožinu, ten prilepíte/upevníte na batožinu, položíte na posuvný pás, odvážite batožinu a naskenujete tag. Podrobnosti neviem, niečo také som absolvoval len raz na letisku v Edinburghu, tam sme však batožinu vážili ešte pred vytlačením tagu.

Do hodiny sme nasadli do na pohľad nového lietadla Ryanairu a pri vzlete sme sa chytili za ruky, lebo romantika a bezpečnosť musí byť. Tak je to správne! Ani som nestihol prečítať si časopis a za necelú hodinu sme sa točili nad Benátskym zálivom. Na letisko sme pristávali z južnej strany a z pravoboku sme mohli krásne pozorovať celý záliv s ostrovmi. Benátky boli na pohľad malé, vzdialenosť od rozpoznateľnej vlakovej stanice k Námestiu sv. Marka s vyčnievajúcou vežou bola z výšky krátka, ešte mi prebehlo hlavou, že to rýchlo obeháme. Zato som nebol rýchly na to, aby som urobil snímky Benátok z lietadla. Zachránila to partnerka sediaca pri okne.

Na letisku pri kolotoči sme si vyzdvihli batožinu a v automate zakúpili lístky na Mestre Express za 2x 10 €. Prešli sme príletovou halou, kde boli tiež automaty a predajne lístkov, vyšli von, kde sú hneď zastávky autobusov MHD a napravo zastávky autobusov ATVO a ďalšie automaty na lístky. Asi za 15 minút prišiel autobus, ktorým sme sa odviezli na vlakovú stanicu Mestre. V okolí stanice je viac hotelov. Ubytovanie sme tu mali aj my, a to z viacerých dôvodov. Je tu lacnejšie a modernejšie ubytovanie ako v samotných Benátkach a z vlakovej stanice sa možno rýchlo a lacno dostať do Benátok a ďalších miest. Nechcem si predstaviť ako v bludisku Benátok ťahám kolieskový kufor a hľadám rezervované ubytovanie nejakej kutice.

* * *

Okolo 15-tej hodiny sme boli ubytovaní. A teraz dilema. Vybehnúť ešte dnes nakrátko do Benátok, lebo predstava, že za pár minút a pár drobných vystúpim prvýkrát v živote v Benátkach, bola vzrušujúca. Alebo? Vyberám si „bé“. Benátky budú až zajtra, dnes ešte dáme výlet vlakom do blízkej Padovy.

Na stanici Mestre sme si v automate kúpili jednosmerné lístky na najbližší vlak typu RV. Jednosmerný lístok stál 3,80 € a za 15 minút bez medzizastávky sme vystúpili na najbližšej stanici v Padove. Pre porovnanie, rýchlovlakom Freccia alebo Italo to trvá o minútu menej, pričom ich najlacnejšie lístky sú 5 až 6-krát drahšie ako vlakom RV. Z toho plynie záver, že na kratšie vzdialenosti nemá zmysel používať rýchlovlaky. Aj preto bol tento rýchlik RV plný pasažierov.

Padova - report

Vystúpili sme na stanici v Padove. Uvedomil som si, že doma som si zabudol malý kompas, ktorý sa občas hodí, aby sme sa v neznámom svete zorientovali, kde je sever. Doslova aj obrazne. Vedel som, že centrum mesta je južne od stanice. Nebol to taký problém, stačí nasledovať väčšinu ľudí, keď vyjdú zo stanice.

Základná trasa je ísť z vlakovej stanice na juh až na Námestie Prato della Valle. Najskôr sme prešli okolo autobusovej zastávky a potom typickými ulicami s obchodmi, ktorými ide väčšina ľudí. Išli sme ulicami Corso de Popolo a Corso Garibaldi, kade vedie električková trať.

Ad električka. V meste je len jedna linka dlhá 10 kilometrov, orientovaná sever-juh, prechádza okolo vlakovej stanice až na Námestie Prato della Valle a pokračuje ďalej. Neskôr som si všimol, že pre každý smer jazdy je len jedna koľajnica. Totiž, električka má klasické gumové kolesá a koľajnica je vlastne akýsi žľab na vedenie smeru električky. Uvažujem nahlas, občas môže dostať defekt alebo je potreba vymeniť pneumatiky?

Prekročili sme most. Naľavo je ohradený areál s parkom Giardini dell´Arena, kde sú Torrione dell´Arena, zvyšky hradieb, fontána bez vody a okolitý park, pamätník – socha Giuseppe Garibaldiho [Monumento a Giuseppe Garibaldi], Kaplnka Scrovegni [3], rímske ruiny a zvyšky hradieb [Arena Romana], Múzeum Eremitani [16] a Kostol Eremitani [8] na námestí Piazza Eremitani.

Vrátili sme sa na ulicu Corso Garibaldi. Dodám, že električková trať pokračuje južne po inej súbežnej ulici. My smer sa dostali na námestie Piazza Garibaldi, kde je napríklad Stĺp Madonny [Colonna della Madonna]. Pokračovali sme obchodnou ulicou Via Cavour na námestie Piazza Cavour a ďalej na Piazzetta Cappellato Pedrocchi (piazzetta = malé námestie), kde je historická kaviareň Pedrocchi [Caffe Pedrocchi] z 19. storočia, prezývaná „bez dverí“, lebo bola otvorená vo dne v noci. Na námestí je tiež Múzeum súčasného umenia [Museo del Risorgimento e dell´Eta Contemporanea].

Išli sme ďalej južne po ulici Via VIII Febraio, je tu námestie Piazza Garzeria s malou predajňou potravín, ďalej napravo je Palazzo Moroni alebo Palazzo Comune di Padova, kde sídli magistrát mesta, vošli sme na nádvorie, kde sa nedá nevšimnúť veža [Torre degli Anziani]. Vlastne ide o komplex budov spolu s napríklad s Palácom Ragione [4], k tomu sa ešte dostanem. Po ľavej strane je Palazzo del Bo, čo je hlavná budova Padovskej univerzity. Nakukli sme na nádvorie až kam nás pustili. Dostupné by mali byť prehliadky, napríklad Veľkej sály [Aula Magna], kde prednášal Galileo, alebo oválne „anatomické divadlo“, kde študenti pozorovali pitvy.

Na najbližšej križovatke možno pokračovať napravo k Palácu Ragione a k okolitým námestiam alebo naľavo k atrakciám č. 17, 18 a 19. K tým sme sa dostali neskôr. Pokračovali sme stále južne ulicami Via Roma a Via Umberto I, ktoré oddeľuje vodný kanál, až na námestie Prato della Valle [2]. Alternatívne možno ísť ulicami s električkovou traťou, a to Riviera Tito Livio, Riviera Ruzante a Riviera Busanello popri vodnom kanáli, kde sa trať kľukatí a vyúsťuje tiež na námestie Prato della Valle.

V strede námestia je park v tvare elipsy, kde oddychujú ľudia. V čase našej návštevy tam hrala pouličná kapela. Park je obklopený vodným kanálom, cez ktorý vedú 4 mosty. Popri kanáli je množstvo sôch. Samotné námestie je obklopené viacerými zaujímavými stavbami, napríklad múzeum venované predchodcovi filmov [Museum of Precinema], Palác Lodge Amulea [15], palác Palazzo Zacco, komplex kláštora a Baziliky sv. Justíny [7]. V sobotu sa na námestí konajú trhy.

Z námestia sme sa ulicou Via Beato Luca Beludi dostali k Námestiu Svätého [Piazza dei Santo]. Malá odbočka vedie do Botanickej záhrady [10], či k Botanickému múzeu univerzity. Námestiu Svätého dominuje Bazilika sv. Antonína [1] s viacerými kupolami. Vstup do baziliky je spoplatnený. Na námestí je Socha Gattamelata a stánky so sakrálnymi predmetmi ako na púti. Napravo sú tri sakrálne objekty – Kaplnka sv. Juraja [Oratorio di San Giorgio], Scoletta del Santo a Arciconfraternita di Sant´Antonio s freskami, možno sa dostať na nádvorie kláštora [Chiostro del Capitolo]. Na ulici Via Cesarotti je Múzeum svätého [Museo al Santo] a arkádové domy, vrátane Lodge and Odeo Cornaro [20].

Z námestia Svätého sme pokračovali Ulicou Svätého [Via del Santo] až k Palácu Zabarella [18] s vežou na ulici Via Francesco. Odbočkou doprava 100 metrov sa možno dostať k Múzeum MUSME [19]. My sme pokračovali, kde je Hrobka Antenora [17], križovali sme električkové koľaje a popri budove univerzity sme prekročili ulicu Via VIII Febraio a pokračovali ulicou Via Canziano.

Prišli sme na námestie Piazza delle Erbe [12]. Napravo je Palác Ragione [4], z opačnej strany námestie Piazza della Frutta [13]. Palác je prepojený s budovou magistrátu. Pokračovali sme k Námestiu katedrály Piazza Duomo. Tu je samotná Katedrála [Duomo, 6] s voľným vstupom, vedľa neho Krstiteľňa sv. Jána krstiteľa [Battistero di San Giovanni Battista] a z opačnej strany katedrály Diecézne múzeum [Museo Diocesano]. Ďalej je na námestí Arco Vallaresso a na jednej z budov balkón ako z Verony. Ale k tomu sa ešte dostaneme, takých je viac.

Z tohto námestia sme sa trochu vrátili a prešli na námestie Piazza Signori. Tam sa nedá nevšimnúť Hodinová veža [Torre dell´Orologio]. Na námestí je niekoľko palácov ako napríklad Loggia del Consiglio o della Gran Guardia a trh so stánkami. Z námestia Piazza Signori sme pokračovali na Piazza della Frutta a popri budove magistrátu sa vrátili na ulicu Via VIII Febraio.

Touto túrou sme videli to podstatné z Padovy. Večer sme sa vrátili na vlakovú stanicu a rýchlikom domov do Mestre. Zajtra nás čaká vrchol výletu – Benátky.

Ďalšie zaujímavé miesta v Padove sú napríklad:

• Pri Piazza Garibaldi východne je brána Porta Altinate a na tejto ulici Via Altinate je niekoľko múzeí, palác a Kostol sv. Sofie [9].
• Zaujímavá môže byť prechádzka pozdĺž kanáli v oblasti mostov Ponte Paleocapa, Ponte dell´Osservatorio až po Ponte Molino [14].

Tu sú načrtnuté trasy okolo väčšiny hlavných atrakcií zo severu na juh a späť. Použil som podklady Google Maps. V nich sú vyznačené červené značky s očíslovanými hlavnými atrakciami podľa zoznamu „Visit a city“ a modré značky s ďalšími atrakciami z iných zdrojov.

Mapa Padova - sever (PDF) ↓

 

Mapa Padova - stred (PDF) ↓

 

Mapa Padova - juh (PDF) ↓

 

2. deň - utorok 18.4.2023

Benátky – report

Celý utorok bol vyhradený na Benátky. Málo? Dosť? Na prechádzky uličkami a kanálmi stačí deň. Len na hlavné atrakcie ako Most Rialto a Námestie sv. Marka s blízkym okolím stačí aj poldeň. Ak chcete navštíviť nejaké múzeá a okolité ostrovy, tak aj dva dni. Myslím, že dosť organizovaných návštevníkov sa vaporettom dovezie k Námestiu sv. Marka, urobí fotky, možno si dá kávu a odpláva preč.

Nebudem odporúčať, či dokonca zakresľovať žiadnu trasu. Benátky sú labyrint, krátke a úzke uličky, kanály a mostíky ponad ne. Odporučím po príchode do Benátok (vlak, auto, autobus, električka) od stanice, zastávky, či parkoviska smerovať k Mostu Rialto a od neho na Námestie sv. Marka. Táto trasa je značená nenápadnými orientačnými tabuľami a aj tak zrejme trochu zablúdite. Všetky ostatné objekty záujmu (paláce, múzeá, kostoly, zaujímavosti) už hľadajte podľa vlastných preferencií.

Z Mestre do Benátok sa možno dostať viacerými spôsobmi. My sme si zvolili vlak. Z Mestre do Benátok na stanicu Santa Lucia premáva veľa vlakov aj rýchlovlakov. Treba si vybrať regionálny vlak, cena jednosmerného lístka je 1,45 €. Vlak typu R (RE a číslo vlaku) má jednu medzizastávku, jazda trvá 11 minút. Rýchlejší vlak typu RV stojí až na konečnej, preto jazda trvá o minútu menej. V podstate ide o jazdu po moste, kde ani rýchlovlaky nie sú rýchle. Vlaky tam počas dňa chodia tak často asi ako v Bratislave električky do Petržalky.

Od vlakovej stanice Mestre a zrejme aj z iných miest v Mestre jazdia na ostrov aj autobusy. A z centra Mestre, prípadne s prestupom od vlakovej stanice, možno použiť aj električku. Dodám, že aj tu električka používa jednu koľajnicu na vedenie smeru, ináč má gumové pneumatiky. Taxík by pre malú vzdialenosť nemusel byť drahý, ale domnievam sa, že „punc“ Benátok zvýši bežnú taxu. Použitie vlastného auta predraží parkovanie v Benátkach (cca 20 €?).

Mal som zbežne zmapované hlavné atrakcie. Návštevu ostrovov (Murano – sklárske dielne, Burano – farebné domčeky a čipky, Lido – v lete piesková pláž) som nemal v pláne a vlastne ani využívanie vodnej dopravy. Mesto som chcel zažiť na pešo. Pochopil som, že Benátky sú bludisko (už sa opakujem týmto slovom). Nemalo zmysel riešiť ktorými uličkami sa kam presunúť. Tak som svoje plány zhrnul do dvoch miest. Od vlakovej stanice sa dostať na Most Rialto a odtiaľ na Námestie sv. Marka a potom sa prejsť promenádou na Dalmátskom nábreží. Ak budú sily, cez Most akadémie prejsť ku Galérii Akadémie až k Bazilike Salute. A potom sa motať a nasávať atmosféru mesta, sledovať dianie na kanáli.

Jasné, vedel by som si zvoliť viac objektov, ktoré vyhľadať, ale nechcel som to siliť. Manželke som spomenul, že najužšia ulička v meste má šírku len 52 cm. Viackrát sa pýtala, či tam pôjdeme. Bola však mimo nášho záberu, tak som ju radšej zobral na zmrzlinu. Potom sme sa prechádzali ďalšími ulička až k vlakovej stanici a vrátili sa na hotel. Ak v budúcnosti ešte navštívime Benátky, bude tam stále veľa miest, čo stoja za pozretie.

Ešte poznamenám, že počas pobytu som „testoval“ aplikáciu na vyhľadávanie WC. Môže sa hodiť do výbavy cestovateľa. Je dobre vedieť, že verejné spoplatnené toalety sú za západným okrajom Námestia sv. Marka.

O čo kratšiu som urobil reportáž z Benátok, o to viac pridám ďalšie zaujímavé informácie.

• Obľúbený je Benátsky karneval, kedy domáci aj turisti nosia masky. Karneval trvá 10 dní v období pred 40-dňovým pôstom (február?).
• Každé dva roky sa v auguste koná filmový festival v Palazzo del Cinema na ostrove Lido.
• Počas povodní sa na hlavných miestach inštalujú drevené lávky na podperách pre chodcov, aby sa nemuseli brodiť vo vode. Tieto akoby vyvýšené chodníky sú nastavené pre vodu do 120 cm nad bežnou hladinou. My sme tieto lávky videli naukladané, pripravené pred Bazilikou sv. Marka. Na YouTube možno k tomu nájsť videá. Vtedy je vhodné nosenie gumákov.
• V Benátkach sú univerzity aj umelecké školy.
• Na Námestí sv. Marka je zakázané nielen kŕmiť holuby, ale aj jesť a piť mimo reštaurácií a barov alebo zákaz konzumovať jedlo a piť sediac na zemi.
• Je zakázané kúpanie v kanáloch, ale to by som nerobil ani ak by taký zákaz nebol, lebo v tej vode môže byť hocičo...
• S Benátkami sú spojené osobnosti ako Marco Polo, cestovateľ (do Číny), dobrodruh Casanova, skladateľ Vivaldi a viacerí maliari.
• V juhovýchodnej časti Benátok sú dve záhrady plné zelene, čo je pre staré Benátky trochu nezvyk. Prvá Giardini Pubblici a ďalšia trochu južnejšie Parco delte Rimebranze. O niečo ďalej na východ je pritom niekoľko ihrísk, štadión, tenisové kurty a prístavisko jácht a výletných lodí.
• Benátky si možno pozrieť zhora z Veže sv. Marka, ktorá je najvyššou budovou v meste, alebo zo zvonice na ostrove San Giorgio. Druhá možnosť je lacnejšia a bez dlhého čakania. Platená vyhliadka je aj z vonkajšieho viacoblúkového točitého schodiska Scala Contarini del Bovolo.
• Najužšia ulička Calle Varisco je široká len 52 cm. O niečo širšie sú Calesela dell´Ochio Grosso (58 cm), Calle de la Rafineria (59 cm), Calle Streta (65 cm) a Ramo de Ca´ Zusto (67 cm). Pre zaujímavosť, v Prahe má najužšia ulička vraj 70 cm. Ide o schodisko na breh s reštauráciou v blízkosti Karlovho mosta a hore a dole sú semafory.

Deň ešte neskončil. Na hoteli sme si oddýchli v polohe ležmo a keďže bolo stále dosť svetla, pešo sme vyrazili do centra Mestre. Po ulici Corso del Popolo sme sa dostali na námestie Piazza Erminio Ferretto v historickom centre, kde za zmienku stojí napríklad veža s hodinami Torre dell´Orologio.

3. deň – streda 19.4.2023

Ráno sme ukončili pobyt v hoteli v Mestre a s kufrom sa presunuli na vlakovú stanicu. Vybrali sme si rýchlik RV do Verony s jedinou medzizastávkou vo Vicenze. Jednosmerný lístok stál 10 €, jazda trvala si 75 minút. Pre porovnanie, rýchlovlaky stoja asi trikrát viac a jazda trvá 60 minút. Takže rozumná voľba je použiť regionálny vlak RV, a preto bol plný. A bol v ňom aj sprievodca – revízor. Vo Verone na stanici sme kufor odovzdali do úschovne za 6 € a pešo išli do centra.

Verona – report

Zo stanice sme išli do centra, konkrétne na námestie Piazza Bra, ktoré je vzdialené asi 1,5 km a 20 minút na pešo. Verejnú dopravu sme neriešili, hoci od stanice práve na toto námestie je zrejme frekventovaná doprava MHD. Ak chcete vedieť viac, MHD prevádzkuje spoločnosť ATV. Jednorazový lístok na autobus stojí 1,30 €, celodenný lístok 4 € a mali by tam jazdiť autobusy č. 11, 12, 13, 30, 51, 52 a 73.

Mapa Verona - juh (PDF)

 

Neďaleko od stanice je pomerne veľká stavba Porta Nuova. Naľavo možno badať hradby. Pokračovali sme ulicou Corso Porta Nuova. Nebol tam veľký pohyb ľudí. Na námestie sme vstupovali bránou Portoni della Bra s hodinami. A na námestí bolo už veeeeľmi veľa ľudí. Zrejme sa tam turisti zvážajú zájazdovými autobusmi. Boli tam organizované skupiny, aj veľa detí, školákov a seniorov, najmä tých nemecky hovoriacich. Možno aj preto, že viackrát za deň premávajú vlaky z Rakúska a Nemecka na trase Mníchov – Innsbruck – Bolzano – Trento – Verona – Bologna. Keď ja budem dôchodca, budem aj ja cestovať!

* * *

Každopádne, návštevníkov tu bolo viac ako som očakával, takže konštatujem, že Verona je veľmi navštevovaná destinácia a zjavne nielen kvôli balkónu. Pri písaní tohto blogu som dodatočne gúglil návštevnosť talianskych miest. Podľa počtu prenocovaní(!) je poradie nasledovné:

1/ Benátky,

2/ Bolzano (nedávno som čítal, že podobne ako Benátky tiež chcú obmedziť nápor turistov, doteraz som to mesto nejako neregistroval),

3/ Rím,

4/ Trento (je na trase Verona – Bolzano, takisto som ho doteraz neregistroval),

5/ Verona.

Takže okrem Ríma sú všetky miesta zo severovýchodného Taliansko (Benátsko, Dolomiti).

Ďalšie poradie je 6. Rimini, 7. Miláno, 8. Florencia, 9. Neapol, 10. Brescia. Nepamätám si už na ten web, celkom sa mi nezdá to poradie, ale každopádne sú to tipy na ďalšie výlety.

* * *

Mapa Verona - stred (PDF)

 

Námestie Piazza Bra. Je to veľké námestie, ktorému dominuje Aréna [9]. Tento amfiteáter už čo-to pamätá. Vstup dovnútra je spoplatnený, ale bol tam zástup ľudí, tam sme nechceli čakať. Zvonka bol sčasti zakrytý stavbármi, zdalo sa, že stavajú pódiá alebo niečo také. Na námestí je parčík s fontánou a sochami, dá sa tam posedieť. Okolité budovy sú najmä reštaurácie s vonkajším sedením. Ďalej budova radnice Palazzo Barbieri, kde je turistická informačná kancelária, a za palácom dlhé hradby, ktoré sa tiahnu až k rieke k mostu Ponte Aleardo Aleardi. V rohu, kde sme vošli na námestie pod hodinovou bránou Portoni della Bra, je Palác Veľkej Gardy [Palazzo della Gran Guardia] a Múzeum náhrobných kameňov [Museo Lapidario Maffeiano].

Z námestia Piazza Bra odporúčam dva smery – na námestie Piazza della Erbe, napríklad po ulici Via Mazzini, alebo k rieke k Starému hradu po ulici Via Roma. Život je otázkou priorít!

Cestou k rieke je po ľavej strane operné divadlo Teatro Filarmonico [13], jedno z najvýznamnejších v Európe, a o 200 metrov cesta vyústi k Starému hradu [13] z tehál, v ktorom sídli múzeum. Zdarma možno nazrieť na nádvorie. Ešte o ulicu vľavo je hodinová veža a za ňou na most Castelvecchio [1], ktorý má hradby. Rieka akoby vysychala, čo je, žiaľ, obraz tejto doby. Tiež som nedávno čítal, že v tomto regióne klesli hladiny riek. Z tohto mosta sme dovideli na Baziliku sv. Zena [14] alebo skôr len na jej zvonicu a na opačnú stranu je vidieť most Ponte della Vittoria [Most víťazstva].

Vrátili sme sa k hradu. Z opačnej strany na námestí Piazzetta Castelvecchio je oblúk Arco dei Gavi [6]. Pokračovali sme ulicou Corso Cavour, kde je rušná doprava. Je tam niekoľko palácových domov a trochu schovaná Bazilika sv. Lorenza [Basilica di San Lorenzo] s valcovými vežami. Dostali sme sa k bráne Porta Borsari, čo je „poschodová“ rímska brána v hradbách z 1. storočia. Ďalej sme kráčali pešou zónou nákupnej ulice Corso Porta Borsari, ktorá vyúsťuje na námestie Piazza della Erbe [4].

Na námestí sú Stĺp sv. Marka [Colonna di San Marco], Antický stĺp [Colonna Antica] a v strede fontána Madonny, ktorú ľahko prehliadnuť, lebo tam boli predajné stánky.

V rohu, ako sme prišli, je 44 metrov vysoká veža Gardello [Torre del Gardello], vedľa palác a múzeum [Palazzo Maffei Casa Museo], dom Mazzanti [Case dei Mazzanti] s bohatou freskovou fasádou, ktorý je oblúkom [Arco della Costa] prepojený s Palácom Ragione [Palazzo della Ragione], z ktorého sa vyníma 84 metrov vysoká veža Lamberti [5]. Na jej vrchole je panoramatická vyhliadka, na ktorú sa možno dostať po 368 schodoch alebo výťahom, vstupné je 6 € a odporúča sa rezervácia. Vstup na vežu je z nádvoria Paláca Ragione – Nádvorie starej tržnice [Cortile del Mercato Vecchio], kde je schodisko [Scala della Ragione] aj Galéria moderného umenia [Galleria d´Arte Moderna Achille Forti]. Užitočná informácia, v tomto objekte je WC. V jednom rohu stavby je Kaplnka notárov [Cappella dei Notai].

Od veže Lamberti 90 metrov južne po ulici Via Cappello (číslo 23) je Dom Júlie [2]. Prúdi tam dav ľudí a ďalší postávajú pred domom. Vstup na nádvorie je zdarma. Bola tam hlava na hlave, ale vcelku rýchlo sa to obmieňalo. Napravo je slávny balkón. Na balkón sa možno dostať v rámci vstupu do Múzea Júliinho domu, cena asi 6 €, ale treba sa vopred objednať. Pod balkónom je socha Júlie. Legenda hovorí, že kto chytí jej (pravý) prsník, bude mať šťastie, či šťastie v láske, dokonca ženy vraj otehotnejú. Pri bronzovej soche s vyšúchanými prsníkmi bol malý rad ľudí oboch pohlaví. Na nádvorí je malá predajňa suvenírov. Možno tam kúpiť napríklad malý červený visiaci zámok v tvare srdca a obratom ho pripnúť na mrežu vedľa predajne, ak tam ešte nájdete miesto. Takéto visiace zámky turisti vešajú aj na mrežu na Moste pri Starom hrade. V minulosti boli múry nádvoria aj vstup na nádvorie popísané zaľúbenými odkazmi, dokonca do štrbín v múre vkladali papieriky s odkazmi (tak som to videl v jednom filme o Júlii). V súčasnosti sú steny nanovo natreté s výzvami, aby tam ľudia nečmárali. Ale zopár miest je popísaných.

Od domu Júlie sa možno prejsť asi 300 metrov po ulici Via Cappello k rieke k mostu Ponte Navi. V polovici trasy sú pozostatky Starej Verony (Verona Vecchia), a to brána Leoni [Porta Leoni] z 1 storočia pred Kristom a vykopávky v strede cesty. Na nábreží je Kostol [Chiesa di San Fermo Maggiore], v podstate ide o tri staré kostoly.

Mapa Verona - sever (PDF)

 

Vrátili sme sa k veži Lamberti na námestí. Napravo sme sa dostali na stredoveké námestie Piazza dei Signori, kde dávno sídlili úrady. V strede je Socha Dante Aligieriho [Statua di Dante Alighieri], ďalej Palác starostu [Palazzo del Podesta], Radná lóža [Loggia del Consiglio] a Súdna budova s vežou [Palazzo del Capitanio alebo Palazzo di Cansignorio], kam sa možno dostať na nádvorie. Za pizzeriou je v uličke zastrčená stredoveká studňa.

Z Piazza dei Signori sme pokračovali pod bránou na malé námestie, kde sú hrobky rodiny Scaligerovcov Arche Scaligere [11], ktorí vládli vo Verone v 13.-14. storočí. Tieto hrobky sú v ohrade. Za nimi je Kostol Santa Maria Antica, ktorý slúžil ako kaplnka tejto rodiny. Na opačnej strany ulice je „Úrad vlády“ Verony [Prefettura di Verona].

Hneď za hrobkami v ulici vpravo je Dom Rómea [Case di Romeo], z ulice je to nenápadná tehlová stavba a na nej je popis. Touto ulicou sme pokračovali na Námestie nezávislosti [Piazza Indipendenza] s parkom, kde sú socha Garibaldiho a moderný pamätník Rómea a Júlie [Monumento Romeo e Giulietta]. Na susediacom námestí Piazzate Navona je Nové divadlo [Teatro Nuovo]. Pohľadom do mapy som zistil, že je to priestor za Domom Júlie a Súdnym palácom. Na skok je Nový most [Ponte Nuovo].

Vrátili sme sa k hrobkám Arche Scaligere. O 200 metrov ďalej je Bazilika sv. Anastázie [10]. V jej zadnej časti, od rieky, je zvonica a kaplnka. O ďalších 300 metrov je Katedrála [8]. Z juhozápadnej strany je námestie Piazza Duomo s priečelím katedrály, vchod a veža sú zo severovýchodnej časti. Katedrála tvorí komplex spolu s ďalšími dvoma kostolmi a kláštorom. Štyri najvýznamnejšie kostoly vo Verone sú katedrála, Bazilika sv. Zena, Bazilika sv. Anastázie a Kostol sv. Ferma a do všetkých je vstup spoplatnený 4 €.

Po 300 metroch sa popod vežu Torre di Ponte Pietra možno dostať na most Ponte Pietra. Je to oblúkový most postavený pred Kristom.

Na druhej strany rieky je kopec s Hradom sv. Petra [17]. Z mosta pohľadom naľavo je iný kopec, na vrchole ktorého sa vyníma Svätyňa Panny Márie Lurdskej [Santuario della Madonna di Lourdes], odkiaľ je vyhliadka na mesto.

Vyhliadka na mesto je aj z hradu. Na hrad sa možno dostať krátkou pozemnou lanovkou [Funicolare di Castel San Pietro], a to z mostu Ponte Pietra ísť doľava a hneď vpravo. Jednosmerný lístok stojí 2 €, spiatočný 3 €. Alternatívou je vyjsť tam aj pešo po chodníku. Hrad je povahou pevnosť a pred ním sú vyhliadkové terasy. Pod nimi je kláštor a ešte nižšie, už pri ceste na nábreží, je ďalší rímsky amfiteáter v meste Teatro Romano [12] a Archeologické múzeum s ruinami.

Odtiaľ asi pol kilometra južne, nie popri rieke, je ďalší významný Kostol Maria in Organo [15] a ďalej spoplatnená Záhrada Giusti s palácom [17]. Odtiaľ sa možno vrátiť do centra po moste Ponte Nuovo.

* * *

S odstupom času po návšteve Verony musím povedať, že vo Verone sme mohli toho navštíviť a vidieť aj viac. Priznám sa, že som dosť improvizoval a boli sme už aj tak nachodení.

Verona je často spojená s príbehom Rómeo a Júlia. Okrem ich domov má byť v meste poštová schránka Júlie na zamilované listy. Pravdepodobne je na jej dome, ale ja som si ju tam nevšimol. Nájsť sa dá aj Hrobka Júlie [Tomba di Giulietta] v rámci múzea pri Kostole sv. Františka [Chiesa di San Francesco]. Nie je známe, či Shakespeare aj navštívil Veronu, ale prilákal sem veľa návštevníkov. Vo Verone vraj pôsobí Klub Júlie, ktorý odpovedá na zaľúbené listy.

V šejkspírovskom príbehu mal vraj Rómeo navštíviť mesto Mantova. Je to historické mesto južne od Verony. Tento spisovateľ napísal aj dielo Dvaja džentlmeni z Verony a dielo Skrotenie zlej ženy z prostredia Padovy. Táto oblasť je asi obľúbená pre literátov, lebo írsky spisovateľ Oscar Wild napísal hru Vojvodkyňa z Padovy.

* * *

Vyše 20 kilometrov od Verony je najväčšie talianske jazero Lago di Garda. Zo stanice Verona – Porta Nuova sa možno osobným vlakom Trenord dostať do stanice Peschiera del Garda na juhu jazera do 15 minút za 4 €. Alebo autobusmi č. 162 a 163, aj 164 a 165, do dediny Garda a odtiaľ po východnom brehu do dediny Malcesina autobusom č. 483 alebo až na sever jazera do dediny Riva del Garda autobusom č. 484. Ľadovcové jazero Gardo pod Alpami je dlhé vyše 50 kilometrov. Pre cestovný ruch je zaujímavé svojou prírodou aj turistickými centrami. Ponúka aktivity na vode aj v horách. Alebo napríklad zábavný park Gardapark, výhľad zhora lanovky z obce Malcesine na Gardské hory vysoké 2000 metrov, niekoľko hradov Scaligerovcov, či mimo jazera kostol v skalách Madonna della Corona Sanctuary.

Už som sa zmienil za ďalšie dve destinácie – Trento a Bolzano. A už mám motiváciu do Verony a jej širšieho okolia sa ešte vrátiť. Tak napríklad v roku 2026 sa majú konať Zimné olympijské hry v Miláne a v lyžiarskom stredisku Cortina d´Ampezzo a záverečný ceremoniál má byť v Aréne vo Verone.

* * *

Ale naspäť do reality. Neskôr poobede sme sa vrátili na vlakovú stanicu. V úschovni sme si vyzdvihli kufor a nasledoval presun vlakom do Bologne. Chcel som si vyskúšať rýchlovlak, zažiť nepoznané, hoci za vyššie cestovné. V pokladni Italo sme si kúpili lístky, jednosmerný lístok do triedy Smart stál 23 €. Pre porovnanie, rýchlik RV stál okolo 10 €. Nedalo sa vybrať sedadlo v smere jazdy, len podľa toho, či chceme pri okne alebo pri uličke. Vlak Italo bol na moje počudovanie takmer prázdny. Akou rýchlosťou išiel neviem, na displejoch sa to nezobrazovalo (vo vlakoch RV bola na displejoch zobrazená aktuálna rýchlosť). Za to nemal žiadnu medzizastávku a za hodinu sme vystúpili v stanici Bologna - Centrale. Je to jeden z najvýznamnejších železničných uzlov v Taliansku a nie je problém sa na stanici stratiť, respektíve nájsť to, čo hľadáte.

Bologna – report

Dlhšie nám trvalo, kým sme sa vymotali z veľkej stanici. Pohľadali sme blízky hotel a trochu si na izbe oddýchli. Bol to taký moderný hotel s bazénom na nádvorí, ale na kúpanie neboli ani teploty ani plavky.

Do noci bolo ešte ďaleko, tak sme ešte vyrazili do ulíc. Pomotali sme sa v stanici, lebo som hľadal úschovňu batožín s tým, že ju zajtra po opustení hotela asi použijeme, a stanicu Marconi Express (na severnom okraji vlakovej stanice) na zajtrajší transfer na letisko.

Potom sme sa išli prejsť frekventovanou obchodnou ulicou Via Indipedenza smerom do centra na juh. Išli sme cez námestie Piazza XX Settembre, kde je brána Porta Galliera. Po ľavej strane sme míňali vyvýšený park Parco della Montagnola. Budovy po oboch stranách ulice majú arkády. Pod arkádami sa už ukladali bezdomovci na spánok. Do historického centra na námestie Piazza Maggiore je to 1 km. Odhadol som, že na Bolognu nám bude stačiť niečo viac ako pol dňa, tak sme to vzdali a vrátili sa na hotel.

4. deň – štvrtok 20.4.2023

Posledný deň. Poviem úprimne, nachodené sme mali už dosť a tešil som sa, že dnes už odlietame domov. Po raňajkách sme sa zbalili a kufor nechali v úschovni na hoteli.

Mapa Bologna - celková (PDF)

 

Tu je prehľad hlavných atrakcií. Červeným orámovaním je na hornom okraji označená hlavná vlaková stanica Bologna - Centrale, nižšie v strede v krúžku hlavné centrum okolo námestia Piazza Maggiore. Tieto dve miesta spája kilometer dlhá ulica Via Indipedenza, ktorú som ako prístupovú cestu označil bledomodrou farbou. Je to hlavná tepna plná butikov. Ale môžete skúsiť aj inú súbežnú ulicu, napríklad Via Guglielmo Marconi, po ktorej jazdia autobusy z vlakovej stanice. Mimo záberu je Bazilika San Luca [18], ktorá je vzdialená 4 km vzdušnou čiarou juhozápadne od Piazza Maggiori.

Od vlakovej stanice sme išli pešo rovnakou ulicou Via Indipedenza (ako predchádzajúci deň) až do centra.

Mapa Bologna - ulica Indipedenza (PDF)

 

Bledomodrou linkou je označená táto ulica. Odbočky na iné zaujímavé miesta tmavšou modrou farbou.

Asi po pol kilometri je napravo divadlo Teatro Arena del Sole [57 modrá] a oproti nemu pamätník Garibaldiho [66, Monument to Giuseppe Garibaldi].

Zakrátko možno odbočiť vľavo na ulicu Via Augusto Righi a Via Pella k bodu 11 [Finestrella], kde je výhľad na kanál Molino [52] medzi domami. Toto miesto má pripomínať Benátky. Ale keďže v Benátkach sme si vodných kanáloch užili až-až, nelákalo ma to.

Neskôr potom možno odbočiť vľavo na ulicu Via Marsala, kde sú dva paláce Rossi Poggi [73] a Grassi [48] a Bazilika San Martino [27].

Necelých 200 m pred námestím Piazza Maggiore možno odbočiť vpravo na ulicu Via Manzoni a vľavo na ulicu Via Monte. Napravo je Palác Fava [29], Kostol Madonna di Galliera [61], Múzeum stredoveku [13] a Kostol San Colombano [19] so zbierkou Tagliavini starovekých hudobných nástrojov. Naľavo okolo paláca Boncompagni sa možno dostať k veži Prendiparte [12].

Odtiaľ sa možno vrátiť na ulicu Indipedenza a prejsť okolo Katedrály sv. Petra [82, Cattedrale Metropolitana di San Pietro] s vysokou zvonicou [83] alebo tam prejsť od veži Prendiparte naokolo popri inej veži. Na konci ulice Indipedenza je ešte veža Torre Scappi [3].

Následne Via Indipedenza vyústi na námestie Piazza Nettuno s fontánou [2]. V uličke naľavo je vo vzdialenosti 300 m vidieť Dve veže [3] na námestí Piazza di Porta Ravegnana.

Mapa Bologna - centrum (PDF)

 

Susediace námestia Piazza Nettuno a Piazza Maggiore [1] predstavujú centrum centra. V zozname atrakcií som už uviedol, že na Piazza Maggiore je (z juhu v smere hodinových ručičiek) dlhá Bazilika di San Petronio [4], Palác notárov [Palazzo dei Notai], radnica – Palác Accursio [11] s hodinovou vežou Torre dell´Orologio [80] na rohu, Námestia Neptúna s fontánou Neptúna [2], knižnica Salaborsa [15], námestie Piazza Re Enzo a medzi týmito troma námestiami je Palác kráľa Enza [13, Palazzo Re Enzo] a Palazzo del Podesta [15] so zvonicou Torre dell’Arengo [76] a vežička Torre Lambertini [81].

No a v tomto okolí sa možno prechádzať uličkami starej Bologne. Napríklad ulicou Rizzoli k Dvom vežiam, ale k tej sa dostaneme v ďalšej časti.

Od Piazza Maggiore sme išli okolo Archeologického múzea [7], nakukli do Paláca Archiginnasio [9], ktorého súčasťou je Anatomické divadlo [1], ďalej cez námestie Piazza Galvani [62], Portico del Pavaglione [18] a zalesnené námestie Piazza Cavour sa dostali na Piazza San Domenico, kde je rozsiahla Bazilika sv. Dominika [10, už mimo záberu].

Potom sme sa vracali späť na sever. Cez námestie Piazza Minghetti [79] okolo Paláca Pepoli s Múzeom histórie Bologne [8] a Paláca Mercanzia [17] na rázcestí k Dvom vežiam [3].

K dôležitým atrakciám v tejto lokalite patria dva sakrálne objekty – Svätyňa sv. Márie [6], kde sa možno pomotať v uličkách s barmi a trhmi, a Bazilika sv. Štefana [5] na rovnomennom námestí Piazza Santo Stefano vrátane paláca Isolani.

Mapa Bologna - Dve veže a na východ (PDF)

 

Teraz budú východiskovým bodom Dve šikmé veže [3] – Asinelli s vyhliadkou a nižšia Garisenda.

Jedna poznámka: koncom roka 2023 vyšla informácia, že veži Garisenda hrozí zrútenie. Vysoká je 48 m, na vrchole sa vychyľuje o 3,2 m a objavili sa trhliny v murive a začala sa knísať. Takže rýchlo utekajte do Bologne skôr ako spadne.

Od Dvoch veží sa možno vydať po ulici Via Zamboni v smere na severovýchod do univerzitnej štvrte. Na tejto ulici sú napríklad Palác Magnani [75], Bazilika San Giacomo Maggiore [16 + 20 modrá], na námestí Piazza Giuseppe Verdi operné divadlo Teatro Comunale di Bologna [24], Múzeum – Palác Poggi [20], kostol Santa Maria Maddalena [71], Národná galéria umenia [17], Geologické múzeum [23], Múzeum mineralógie [43] až bráne Porta San Donato. Ako ste si v mape určite všimli, centrum Bologne je ohraničené cestných obchvatom. Po jeho obvode je viac starobylých brán, ale k tomu za chvíľu. V tejto štvrti je viac fakúlt a pracovísk univerzity a myslím, že aj niektoré múzeá spadajú pod školy.

My sme sa od Dvoch veží boli prejsť aj po ulici Strada Maggiore v smere juhovýchod. Vydláždená ulica pochádza z rímskych čias a ako jediná si zachovala staré označenie „strada“ (nie via). K atrakciám patria napríklad kostol San Bartolomeo [26] a zvláštny dom Le Tre Frecce Casa Isolani [16], palác Sanguinetti s Múzeom hudby [31], Múzeum Davia Bargellini [28], Bazilika Santa Maria dei Servi [14] a Palác (H)ercolani, mimochodom, za ním je Záhrada A. Dubčeka. A na konci tejto ulice, ako skoro na všetkých, čo vedú z centra von, je ďalšia brána, konkrétne Porta Maggiore.

Sľúbil som brány po obvode centra. Brány boli súčasťou bývalých mestských hradieb. Z hradieb zo 14 storočia veľa nezostalo, z 12 brán sa zachovalo 10. Pozrieť si všetky znamená prejsť dookola tak 8 km. My sme boli pri troch (Porta Maggiore, San Vitale a San Donato) a boli dosť schátrané. Ale sľuby sa majú plniť, takže...

Mapa Bologna - brány (PDF)

 

... v smere hodinových ručičiek od vlakovej stanice: Porta Galliera [13], Porta Mascarella [8], Porta San Donato [7], Porta San Vitale [6], Porta Maggiore [5] alebo Mazzini, Porta Santo Stefano [4], Porta Castiglione [3], Porta Saragozza [10], Porta San Felice [1] a Porta Lame [12]. Tento okruh vytvára najrozľahlejšie mestské centrum v Európe.

Mimo tohto centra je na kopci Bazilika San Luca [18]. Určite zaujímavé miesto, ale je to už ako turistika – veľa nachodiť kvôli jednému cieľu. Vlastne púť. Z centra od Porta Saragozza až k bazilike na kopci vedie 3,8 km dlhý zastrešený chodník (schody) [Portico San Luca] so 666 oblúkmi. Popri chodníku je aj cesta, kade k bazilike jazdí turistický vláčik San Luca Express (z Piazza Maggiore za 10 €). K bazilike majú jazdiť aj autobusy (č. 94, 58, 20).

Trochu slovné hračky. Bazilika je obklopená parkom Parco del San Pellegrino [Park sv. pútnika]. V Bologni je známy aj Fico agropark. Je to najväčší zábavný park na svete venovaný gastronómii. Dostupný je autobusom.

* * *

Otvorene poviem, že viac dní by som v Bologni nevedel tráviť. Keďže však Bologna predstavuje križovatku medzi severom a juhom krajiny, výlety možno podniknúť na všetky strany. Na severe Benátsko (Benátky, Padova, Verona, nenavštívená Vicenza, už spomenutá Mantova a ešte nespomenutá Ferrara). Na juhu Toskánsko (Florencia, Pisa, Lucca, Siena a iné), o čom som už napísal blog.

Skôr sa chcem zamerať na destinácie v línii západ-východ. Západne je mesto Modena (40 km), jeho historické centrum v strede s katedrálou [Duomo di Modena]. V meste je múzeum Museo Enzo Ferrari, zakladateľa tejto automobilovej značky. V blízkom okolí je aj iné múzeum Museo Ferrari v obci Maranello alebo Museo Lamborghini. Len dodám, že v Modene je fabrika automobilov Maserati aj motocyklov Ducati. Veľa automobilizmu na jednom mieste.

Ešte ďalej na západ na trase do Milána sú historické mestá Reggio Emilia a Parma.

Opačným smerom na východ sa možno vydať do mesta Ravenna alebo až na pobrežie do mesta Rimini a s prestupom do miništátu San Maríno. Plážové mesto Rimini je známe pre letných dovolenkárov. Okrem historických objektov je v meste zábavný park Fiabilandia. A trochu na severe zábavný celoročný park miniatúr Italia in Miniatura, kde sú v mierke 1:25 alebo 1:50 zmenšeniny známych talianskych a európskych stavieb. Tak to by som chcel navštíviť.

VICENZA

Ako bonus poskytnem zoznam atrakcií a odporúčané trasy vo Vicenze. Nie, neboli sme v tomto meste, lebo nevydalo... Prioritou počas pobytu boli Benátky, Verona a Bologna, všetko ostatné bolo naviac. Z možnej dvojice Padova / Vicenza vyhrala Padova (bližšia od Mestre). Spätne to hodnotím ako dobré rozhodnutie, myslím si, že Padova je zrejme zaujímavejšia pre turistu.

Už som písal, že pobyt si predbežne plánujem. Čo chcem určite vidieť, čo ďalšie by som ešte mohol (stihnúť) vidieť a koľko času to odhadom zaberie. Jedna vec je zbežne vedieť, kde sa čo na mape nachádza, a potom to na mieste skutočne nájsť. Zvoliť správnu cestu s čo najväčším počtom bodov záujmu. A tak v reáli neraz improvizujem, občas niečo miniem, možno niečo nenájdem. Na rozdiel od delegáta z cestovky však nemám na minútu presne stanovený program a určenú trasu, a tak sa slobodne túlame mestom, a to je na tom krásne. Vo všetkých mestách, o ktorých som písal, som bol prvýkrát. Po opakovaných návštevách by som už mal itinerár a trasy prepracované aj vlastnými skúsenosťami a zážitkami.

Keďže som bol trochu pripravený aj na výlet do Vicenzy, bola by škoda nechať si to „v šuflíku“. A pri písaní blogov zvyčajne dodatočne spracujem aj nákres s odporúčanými trasami. Tak to dotiahnem aj tu.

Vicenza – úvod

Ide o historické mesto, ktoré vzniklo pred Kristom. V minulosti bolo súčasťou Benátskej republiky. Mesto Vicenza a Palladiánske vily (architekta Andrea Palladia) vrátane Olympijského divadla sú v zozname pamiatok UNESCO. Vicenza sa preto nazýva aj ako Mesto Palladio. V súčasnosti má vyše 100 tisíc obyvateľov. V meste je tiež univerzita.

Vicenza – atrakcie

Prvých 20 atrakcií:

1. Bazilika Palladiana.

2. Palác Chiericati.

3. Bazilika Monte Berico (mimo centra).

4. Divadlo Teatro Olimpico.

5. Vila La Rotonda (mimo centra).

6. Kostol Santa Corona.

7. Palác Thiene.

8. Vila Valmarana (mimo centra).

9. Mesto Vicenza a Paladiánske vily, svetové dedičstvo UNESCO (takže taký sumár).

10. Námestie Piazza dei Signori (pri bazilike pod č. 1).

11. Katedrála Vicenzy.

12. Palác Barbaran da Porto.

13. Palác Capitaniato (pri bazilike č. 1).

14. Záhrady Salvi.

15. Kostol San Lorenzo.

16. Palác Valmarana.

17. Park Querini (neďaleko centra).

18. Palác Leoni Montanari.

19. Palác Civena.

20. Palác Thiene Bonin Longare.

A k tomu ďalšie paláce, kostoly a zopár múzeí, či Oblúk Scalette.

Mapa Vicenza (PDF)

 

Trasa začína od vlakovej stanice na juhu (ľavý spodný okraj) k parku Salvi [14]. Potom sa treba vydať na severovýchod k rieke k Divadlu Olimpico [4]. Spodná trasa vedie okolo baziliky [1], horná trasa po ulici Corso Andrea Palladio. A potom sa promenádovať uličkami. 

ZÁVER

Počas štyroch dní nám vyšlo krásne počasie. Teploty málo pod 20 stupňov, čo mi umožnilo väčšiu časť dňa nosiť tričko s krátkymi rukávmi. Nepršalo (v kufri sme mali nielen dáždniky, ale aj pár náhradnej obuvi), Benátky nezatopilo, občas bolo zamračené, čo sa prejavilo na horšej svetelnosti pri fotení. Zhrniem to, počasie bolo ako na objednávku.

Benátky boli top destináciou. Boli sme tam v pracovný deň (medzi Veľkou nocou a sviatkom sv. Marka, t.j. meninami Mareka) ešte pred hlavnou sezónou. Ľudí bolo veľa, ale zrejme to býva horšie. Mňa prekvapilo, keď sme tam išli vlakom okolo 9-tej hodiny, že vlak bol plný. Plný mladých ľudí, tak zrejme tam dochádzajú do škôl.

Mestre samotné nie je veľmi zaujímavé. Vhodné je skôr ako základňa na výlety v regióne.

Padova asi nie je primárna destinácia v Benátsku, ale je tam veľa k videniu.

Verona, tak tú určite odporúčam navštíviť. Tam ma prekvapilo, koľko veľa tam bolo ľudí.

Bologna je krásne historické mesto, ale centrum obehnete za pár hodín a potom veľmi nie je o čom. Vlastne som rád, že v minulosti som nebol na 4-dňovom výlete letecky z Bratislavy. Myslím, že sa tam lietalo len dva dni v týždni a toľko času medzi tým by som tam nevedel zmysluplne stráviť. Vlastne, riešil by som to výletmi v regióne ako som uviedol pred minútou.

Pri písaní tohto príspevku viem, že mám chuť o pár rokov sa opäť vrátiť do Benátska. Zase nakuknúť do Benátok (možno už s poplatkom), navštíviť Vicenzu, doplniť si Veronu a možno výlet k jazeru Lago di Gardo až do Bolzana.

FOTKY

Zo štyroch miest sme urobili takmer 400 fotiek. Tak sa budem krotiť a prezentujem tie, ktorých sa neviem zriecť.

Padova – fotky

 Radnica - Palazzo Moroni = Palazzo Comune.

Nádvorie radnice s vežou Torre degli Anziani.

 Nádvorie hlavnej budovy univerzity v Palazzo del Bo.

 Vošli sme na veľké námestie Prato della Valle.
V strede námestia je park so sochami dookola.
V pozadí vľavo je Kláštor a  Bazilika sv. Justíny.

Budovy na námestí Prato della Valle. Prvý sprava je palác Lodge Amulea.

 Park je obkolesený kanálom, na brehu ktorého sú sochy v životnej veľkosti.

Ešte bližší záber na Baziliku sv. Justíny. 

Táto stavba sa síce podobná, ale toto je už hlavná padovská Bazilika sv. Antonína, pútnické miesto. ↓

Námestie Piazza delle Erbe a Palác Ragione (prostredná budova).

Na námestí Piazza Duomo je Padovská katedrála = Duomo.
Vpravo pri nej baptistérium = krstiteľňa.
A na pravom okraji časť z oblúku Arco Vallaresso.

Iný pohľad na námestí Piazza Duomo. Vidíte tam "balkón ako z Verony"?

 Námestie Piazza del Signori s trhom.

Na námestí je palác Loggia del Consiglio (vľavo)

a napravo od neho Hodinová veža.

Námestie Piazza della Frutta a opačná strana Paláca Ragione.
Tento je prepojený s radnicou, vidieť je jeho veža Torre degli Anziani. 

               Benátky – fotky

Moja spolusediaca urobila tento snímok z pristávajúceho lietadla.
Na ostrov Benátky vedie dlhý most, na konci ktorého je veľká vlaková stanica.
Zreteľný je prístav vpredu vpravo.
Naživo sa dala postrehnúť aj Zvonica sv. Marka, kam smerujú všetci návštevníci. 

Na moste Ponte degli Scalzi.
Napravo vzadu je nízka budova vlakovej stanice Santa Lucia.
Vpravo Kostol Scalzi = Santa Maria di Nazareth.
Na brehu je viac zastávok lodí, lebo tu sa valí dav prichádzajúcich.

 Na rovnakom moste pohľad na Veľký (hlavný) kanál.
Vľavo je so zelenou kupolou Kostol San Simeone Piccolo.

Kostol San Giamoco di Rialto s veľkými hodinami.
Za ním vpravo je už trošku vidieť zastrešený Most Rialto.  

 Ikonický Most Rialto, poznávacie znamenie Benátok.

Srdce Benátok - Námestie sv. Marka.
V strede úchvatná Bazilika sv. Marka, vpravo sa črtá tehlová zvonica,
vľavo je hodinová veža. Na fotenie boli horšie svetelné podmienky.

 Bližší záber na bohato zdobený exteriér baziliky a pred ňou zástup čakajúcich ľudí.

 Kampanila.

 Hodinová veža. Zamerajte sa na detaily na nej.
Hore zvon s dvoma postavami.
Nižšie lev, modré pozadie so zlatými hviezdami.
Nižšie socha panny s dieťaťom. Naľavo od nej sa zobrazujú hodiny (rímske čísla), napravo minúty v 5 minútových intervaloch (5, 10, 15 atď.).
Nižšie je ciferník so znamenia zverokruhu.
Dole je oblúk vysoký dve poschodia, ktorým ulica známa ako Merceria vedie k Mostu Rialto. Aj nám sa podarilo odtiaľ prísť.

Presun od baziliky k nábrežiu okolo Dóžovho paláca (vpravo). Všade davy ľudí.

Most nárekov prepája Dóžov palác (vľavo) s väznicou. Na kanáli je rušná premávka gondolí. 

 Kotvisko neďaleko Námestia sv. Marka.

Pobrežná promenáda na Dalmátskom nábreží. Vedie od Námestia sv. Marka na východ.
Vľavo je kotvisko. V pozadí vľavo je s kupolou Bazilika Salute. Tá je v cípe polostrova.

Kostol sv. Juraja Veľkého na rovnomennom malom ostrove.

Drevený Most Akadémie.

 Pohľad z tohto mosta na kanál. Je tá voda špinavá?

Verona – fotky

Prvá zaujímavá stavba od vlakovej stanice je Porta Nuova. 

 

Touto bránou Portoni della Bra sa už vchádza na veľké námestie Piazza Bra s koloseom.

 

Námestie Piazza Bra. Vedľa brány s hodinami je Palazzo della Gran Guardia. 

 

Budovy a reštaurácie na námestí. 

 

Námestiu dominuje Aréna (koloseum). 

Radnica = Palazzo Barbieri. Za pravým okrajom sa črtajú hradby vedúce až k rieke.

Starý hrad Castelvecchio pri rieke. Je v ňom múzeum.
Vľavo je veža s hodinami a pod ňou je vstup na most Ponte di Castelvecchio.

 Most má hradby.

 Pohľad na most z opačného brehu.

 Hneď vedľa hradu je oblúk Arco dei Gavi.

Rímska brána Porta Borsari z 1. storočia. 

Námestie Piazza delle Erbe. Palác Maffei a veža Gardello.

Neprehliadnuteľný dom Mazzanti s freskami.

 Ešte raz námestie. Je tu trh a sústredí sa tu veľa ľudí.

 Na námestí je veža Lamberti s vyhliadkou.

 Dom Júlie od ulice. Postáva tam množstvo ľudí.

 Nádvorie, kde je hlava na hlave. Slávny balkón je vpravo. 

Iný pohľad na balkón. Vľavo dole je Socha Júlie. 

Stredoveké námestie Piazza del Signori.
Priamo je Palác Podesta, vľavo v žltej farbe radnica = Loggia del Consiglio.

Hrobky Scaligerovcov = Arche Scaligere. Napravo priľahlý kostol.
V pozadí je dom, vedľa ktorého je Dom Rómea.

Bazilika sv. Anastázie. 

Jednoducho Katedrála alebo po našom Duomo. Sem už turisti nezablúdili.

Pohľad na hradný kopec. Na kopci je Hrad sv. Petra, kam vedie lanovka.
Na úrovni vozovky (za červeným plotom) je skrytý polkruhový Rímsky amfiteáter.
Mimo záberu vľavo je Most Ponte Pietra.

Bologna – fotky

 Prvý zaujímavý objekt od vlakovej stanice je brána Porta Galliera.
Od nej vedie do historického centra kilometer dlhý bulvár ulice Indipedenza.

 Ulica Indipedenza vyústi na Námestie Neptúna. Vľavo je Palác Re Enzo.
Vidieť aj zvonicu - vežu Arengo, ktorá patrí k Palácu Podesta.

Od križovatky je vidieť aj Dve veže. Doobeda bol problém ich odfotiť, lebo boli proti slnku. 

 Socha Neptúna. Za ním Palác Re Enzo.

Plynulo sa prechádza na námestie Piazza Maggiore.
Na snímku ďalej je Radnica = Palác Accursio, možno si všimnúť vzadu (hodinovú) vežu.
Bližšie vpravo je záber na budovu Knižnice Salaborsa.

 Najvýznamnejší objekt na Piazza Maggiore je Bazilika sv. Petronia (vľavo, priečelie).
Vedľa nej vpravo je Palác Notai.

Ešte jeden pohľad na radnicu s hodinovou vežou. 

 Na námestí oproti bazilike je Palác Podesta so zvonicou.

Je čas presunúť sa aj inde. Bazilika sv. Dominika, je to rozsiahly komplex a žiadny ľudia. 

 Návrat k Dvom vežiam. Zospodu sa to ťažko fotí.

Pohľad na Vežu Asinelli z ulice Strada Maggiore. 

 Podivuhodná stavba Le Tre Frecce (tri šípy).
Udržia tie trámy horný priestor, do ktorého majú byť zospodu zapichnuté tri šípy?

Bazilika Santa Maria Servi. 

Kostol z námestia Piazza Verdi (ulica Zamboni).