PARÍŽ 2024
Obsah
S podtitulkom „Paríž po druhé“
3.5/ Vyhliadkové jazdy a plavby
S podtitulkom „Paríž po druhé“
V Paríži sme boli prvýkrát v roku 2015. Je to prvé mesto z našich poznávacích pobytov, z ktorých som napísal BLOG a kam sa vraciame, lebo...
1/ Paríž patrí medzi najnavštevovanejšie mestá v Európe aj vo svete. Vychádzajú rôzne rebríčky, s rôznym poradím, ale nepochybne Paríž patrí k cestovateľským topkám. Naposledy bol v denníku Pravda publikovaný „pravdivý“ rebríček 10 najnavštevovanejších miest na svete: 1. Bangkok, 2. Istanbul, 3. Londýn, 4. Paríž s 19 miliónmi návštevníkov. Aj priemerný Američan, ktorý možno ani nevie, kde je Európa, už počul o Paríži.
2/ Nedávno tam boli XXXIII. Letné olympjské hry (26.7.–11.8.2024) a následne Paralympijské hry (28.8.–8.9.2024). Možno ešte uvidíme nejaké zvyšky organizácie alebo zvyšky športovcov. Doplním, že v Paríži boli LOH aj v rokoch 1900 a 1924.
3/ Natrafil som na lacné letenky na začiatok októbra, kedy by tam mohlo byť ešte dobré počasie. Povedal by som, že počasie tam môže byť ako v Trenčíne. Totiž obe mestá ležia na 48,8 stupni severnej zemepisnej šírky. Tým chcem povedať to, že v Paríži by nemalo byť ani výrazne chladnejšie, ani výrazne teplejšie ako na Slovensku. Iste, klíma je tam ovplyvnená Atlantikom, ale aj tak by som očakával primerane vhodné počasie. Ale o tom potom, ako vravieval Béla. Majú tam babie leto ako v Trenčíne?
Predstavenie Paríža
Niečo z encyklopédií. Paríž je s počtom obyvateľov 2,1 milióna 5. najväčším mesto v Európe (1. Londýn, 2. Berlín, 3. Madrid, 4. Rím, poradie okrem Ruska a Ukrajiny).
Región Paríža, po francúzsky zvaný Ile-de-France (skratka IDF), má okolo 12 miliónov obyvateľov. Uvádzam to najmä preto, že tento región bude ešte viackrát spomenutý v časti o doprave (región je rozdelený do dopravných zón). Pre zaujímavosť, Ile-de-France v preklade znamená Ostrov Francúzska. To pomenovanie vychádza z histórie, lebo táto oblasť predstavuje jadro Francúzska (predtým Franskej ríše) a územie je obklopené riekami, ktoré tak akoby vytvárali ostrov.
V zozname miest svetového dedičstva UNESCO sú v regióne IDF tieto miesta – v Paríži brehy rieky Seina (od roku 1991), osobitne je v zozname Veža sv. Jakuba [Tour Saint-Jacques] v Paríži ako súčasť pútnickej cesty, Palác a park vo Versailles (vyše 20 kilometrov od centra Paríža), Palác a park Fontainebleau (70 kilometrov), ďalej architektonické dielo Vila Savoye pri obci Poissy (30 kilometrov) a stredoveké jarmočné mesto Provins (90 kilometrov). Možno do zoznamu pribudne Bazilika Saint-Denis.
Paríž sa označuje za mesto lásky, zaľúbených, romantikov, módy, luxusu, umenia, svetla, či gastronómie. Ja obohatím mediálny priestor a doplním, že mesto pežotov a renoltov.
Parížom preteká znečistená rieka Seina, ktorá bola netradične miestom otváracieho ceremoniálu LOH, dokonca v nej mali plávať triatlonisti.
Veľkým míľnikom v dejinách Francúzska bola Veľká francúzska revolúcia dňa 14.7.1789 (dobytie Bastily), kedy zanikla monarchia s kráľmi, vznikla Francúzska republika a k moci sa dostal Napoleon Bonaparte I. Až s odstupom rokov jeho synovec Napoleon III. vyhlásil za motto revolúcie „sloboda-rovnosť-bratstvo“ [liberte-egalite-fraternite]. Totiž, do historie Francúzska sa zapísali tri osoby s menom Napoleon Bonaparte.
1/ ATRAKCIE
Tradične čerpám z rebríčka atrakcií na webovej stránke Visit_a_city:
1. Eiffelova veža [Tour Eiffel] web1 web2 web3
Miestni ju volajú „železná dáma“. Postavená bola k Svetovej výstave v roku 1889, stavbu navrhol inžinier Gustav Eiffel, ktorý má na vrchole veže apartmán. Mala aj odporcov, ktorí ju nazývali „veľká pouličná lampa“. Po 20 rokoch mala byť zbúraná alebo presunutá inde (podobný príbeh má aj Atomium v Bruseli). V súčasnosti má Eiffelovka hnedú farbu, s anténami je vysoká 330 metrov (niekde sa uvádza 324 metrov), pričom štvorcová základňa je 125x125 metrov.
Veža má tri poschodia: 1. poschodie (57 metrov, dostupné len po schodoch – 345 schodov, na prístup len na prvé poschodie sa vyžaduje rezervácia v reštaurácii?), 2. poschodie (116 metrov, dostupné výťahom za 22,60 € alebo po schodoch – 704 schodov za 14,20 €), 3. poschodie (276 metrov, dostupné len výťahom za 35,30 €, z 2. poschodia za 26,90 €). Odporúča sa včasná rezervácia lístka.
2. Katedrála Notre-Dame alebo Chrám matky Božej web
Notre-Dame v doslovnom preklade znamená Naša pani, teda vo význame Panna Mária. Možno si z povinného čítania spomínate na román Chrám matky Božej v Paríži so zvonárom Quasimodom. Gotický rímsko-katolícky chrám je najvýznamnejšia sakrálna stavba v meste (druhý najvyšší kostol v meste, zhorená veža bola vo výške 96 metrov, dvojveže spredu majú 69 metrov) a údajne najobľúbenejšia gotická pamiatka na svete. Chrám bol stavaný v 12.-14. storočí. V roku 1804 tu bol korunovaný Napoleon I. V roku 2019 katedrálu postihol požiar, zhorela strecha a veža a stále sa rekonštruuje (za miliardu eur). Vstup býval asi zadarmo. Znovuotvorenie sa očakáva v decembri 2024.
V tomto článku sa píše, že najnavštevovanejšie miesta v Paríži sú: Katedrála Notre-Dame (13,6 milióna turistov ročne), Bazilika Sacré-Coeur (10 miliónov), Múzeum Louvre (9 miliónov) a Eiffelova veža (7 miliónov platených návštevníkov).
Pred katedrálou je do dlažby zasadená hviezdica [point zero], ktorá označuje stred Paríža, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti z Paríža do iných francúzskych miest.
V Paríži je viac kostolov s označením Notre-Dame, skratkou N.D., napríklad Basilique N. D. des Victoires a ďalšie. A aj v iných mestách vo Francúzsku majú tie najvýznamnejšie kostoly prívlastok Notre-Dame. Francúzsko má bohaté katolícke dedičstvo s približne 18 tisícami katolíckych kostolov.
3. Múzeum Louvre web
Jedno z najznámejších múzeí na svete a evidentne najnavštevovanejšie múzeum na svete. Múzeum sídli v Paláci Louvre, ktorí obývali králi (v roku 1682 zmenili sídlo do Paláca Versailles). Na nádvorí je ikonická sklená pyramída. Zbierka múzea obsahuje vyše 600 tisíc predmetov, vystavených ich je 35 tisíc v 400 miestnostiach. Najznámejším dielom je obraz Leonarda da Vinciho Mona Lisa. Ak si chce návštevník prezrieť najznámejšie diela, zaberie to vraj aspoň 3 hodiny, pričom priemerný čas strávený v tomto múzeu je údajne 2-3 hodiny. Vstupné 22 €.
4. Víťazný oblúk [Arc de Triomphe] web1 web2
Oblúk víťazstva sa nachádza na námestí Place Charles de Gaulle, na ktoré lúčovite vyúsťuje 12 ulíc, vrátane Champs-Elysees, ktoré vytvárajú akoby hviezdu [etoile], tak sa možno stretnúť aj názvom námestia a zastávky Place de Etoile. Leží na historickej osi [axe historique] týchto miest: nádvorie Louvre – Place Concorde – Oblúk víťazstva – Veľký oblúk v La Defense. Oblúk dal v roku 1806 postaviť Napoleon I po svojom najväčšom víťazstve pri Slavkove u Brna v roku 1805. Jeho inšpiráciou bol Titov oblúk v Ríme (Romano Forum). Víťazný oblúk slúži ako pamätník tým, čo bojovali za Francúzsko. Vysoký je 50 metrov, klenba je vysoká 29 metrov. Schodisko s 284 schodmi vedie na terasu, vstupné je 16 €. Dole je hrob neznámeho vojaka. Na stavbe sú sochy, reliéfy a stovky nápisov vojen a mien generálov.
5. Svätá kaplnka [Sainte Chapelle] web
Kráľovská gotická kaplnka slúžila na uchovávanie vzácnych relikvií, predovšetkým Tŕňovej koruny Ježiša. Vysoká kaplnka zaujme sklenými vitrážami. Vstupné 13 €.
6. Bazilika Sacre Coeur [Sacre Coeur de Montmartre] alebo Bazilika sv. Srdca (Bazilika najsvätejšieho srdca Ježišovho) web1 web2
Rímskokatolícka bazilika „sakr-ké“ (pre človeka, ktorý sa nikdy neučil francúzštinu) sa vyníma na najvyššie položenom mieste v Paríži na kopci Montmartre (vo štvrti Montmartre). Kupola baziliky je 200 metrov nad hladinou rieky Seina. Je to vraj druhé najnavštevovanejšie miesto v Paríži. Dokončená bola v roku 1914, vysoká je 83 metrov (tretí najvyšší kostol v meste), stavebným materiálom je travertín. Highlightom je mozaika nad chórom, ďalej zaujmú kaplnky, krypty, vitráže, organ a zvony. V bazilike sa viackrát za deň konajú omše, preto sa vyžaduje zachovať kľud a mať vhodné oblečenie. Vstup do baziliky je zdarma. Prehliadka dómu po 280 schodoch do kupoly je za 8 €.
7. Tuilerské záhrady web
Nachádzajú sa medzi námestím Place de Concorde (Champs Elysees) a Múzeom Louvre. V minulosti tam stál Palác Tuileries. V súčasnosti sú v záhrade dva „bazény“ - jazerá a dve múzeá – Múzeum Orangerie a Jeu de Paume.
8. Plavby po rieke Seina
Malo by ísť o úsek rieky medzi Eiffelovkou až k Notre-Dame. Plavby prevádzkuje viac spoločností, pri niektorých plavbách je možnosť opakovane vystupovať a nastupovať pri turistických bodoch záujmu, určite pri niektorých plavbách sa podáva občerstvenie alebo večera. K téme plavby bude ešte venovaný odsek.
9. Múzeum Orsay web
Druhé najnavštevovanejšie múzeum vo Francúzsku sídli v budove bývalej vlakovej stanice na brehu rieky. Obsahuje najmä francúzske umenie z rokov 1848 až 1914, vrátane obrazov, sôch a fotografií. Vstupné 14 €.
10. Luxemburské záhrady web
Veľký 23 hektárový park pri Luxemburskom paláci [Palais Luxembourg], v ktorom sídli Senát (horná komora francúzskeho parlamentu). V parku je veľký trávnik, stromy, bazén, sochy.
11. Panteón web
Pôvodne kostol s veľkou kupolou bol zasvätený patrónke Paríža sv. Genevieve. V súčasnosti slúži ako mauzóleum, sú tam uložené pozostatky významných osobností ako napríklad Victor Hugo, Alexandre Dumas a Marie Curie. V interiéri sú nástenné maľby. Vstupné 13 €.
12. Opera Palác Garnier web
V paláci architekta Garnier sídli Národné divadlo parížskej opery (predtým pod názvom Národná hudobná akadémia [Academie Nationale de Musique], čo je napísané nad vchodom). Honosná budova s nápadným priečelím a so zelenou strechou. Ešte veľkolepejší je pozlátený interiér a strop s freskami. Hlavná sála má kapacitu 2 tisíc návštevníkov. Okrem konaných opier a výstav je možnosť prehliadky paláca, čo je však obmedzené činnosťou divadla. Vstupné 15 €. V súčasnosti sa parížska opera hráva predovšetkým v Opere Bastila na Námestí Bastily.
13. Múzeum Rodin web
Múzeum pomenované po francúzskom sochárovi menom Auguste Rodin obsahuje jeho diela, ako aj diela Pierra Renoira a Vincenta van Gogha. Na pozemku múzea sú záhrady. Vstupné 14 €.
14. Hotel Invalidov web
Veľa Rodinovho múzea je komplex budov, kde je aj Hotel Invalidov alebo skrátene Invalidovňa, čo bola pôvodne nemocnica a domov pre vojnových veteránov. Hotel, správne hôtel, vo francúzštine znamená nielen hotel, ale aj palác alebo verejnú budovu. V komplexe je Vojenské múzeum, Katedrála sv. Lousa (Lukáša?) s výraznou kupolou a hrobky najväčších vojnových hrdinov Francúzska vrátane Napoleona (atrakcie 49, 58) a ešte nejaké menšie múzeá – Múzeum plánov – reliéfov [Musee des Plans-Reliefs] a Múzeum rádu oslobodenia [Musee de Ordre de Liberation]. Komplex má 15 nádvorí, na tom najväčšom sa konali vojenské prehliadky. Vstupné 15 € zahŕňa vojenské múzeum, ďalšie múzeá, katedrálu a hrobku.
15. Námestie Place du Tertre web
Vo štvrti Montmartre pri Bazilike Sacre-Coeur je námestie, kde sa kedysi stretávali známi umelci ako Dali, Renoir a van Gogh a žil tu aj Picasso. Aj v súčasnosti je to miesto pouličných maliarov a kaviarní. Na námestí je prvá radnica Montmartre a reštaurácia Mere Catherine z roku 1793 (jedna z najstarších v Paríži, najstaršia je Tour Argent z roku 1582). V okolí je Múzeum Daliho (24) a Múzeum Montmartre, kde býval a tvoril Renoir.
16. Most Alexandra III. web
Most postavený k Svetovej výstave v roku 1990 na počesť cára Alexandra III. je najviac vyzdobený most v meste. Na okrajoch mosta sú štyri pylóny s pozlátenými sochami koní, sú tam ďalšie sochy a lampy. Most prepája Elyzejské polia a komplex Invalidovne a ponúka pekné výhľady.
17. Námestie Svornosti/Concorde [Place de Concorde] web
Najväčšie(?) parížske námestie na konci Champ Elysees pri Tuilerských záhrad. Počas Francúzskej revolúcie tu gilotínou stínali hlavy členom kráľovskej rodiny (námestie sa nazývalo Námestie revolúcie [Place de Revolution]). V strede námestia je luxorský obelisk zakončený vo výške 23 metrov pozlátenou pyramídou. Vedľa neho sú dve fontány – Fontána morí [Fontaine des Mers] a Fontána riek [Fontaine des Fleuves]. Na námestí sú ďalšie sochy a na severnom okraji dva paláce – Hotel Crillon a Hotel Marine. Tým smerom je vidieť kostol Madeleine (41), opačným smerom za riekou je vidieť Palác Bourbon (64) Národného zhromaždenia. Počas olympiády tu boli tribúny so športoviskami, ale ináč je to miesto rušnej dopravy.
18. Champ de Mars web
Šamp-de-mars je park pod Eiffelovkou. V preklade je to Pole pochodu, kde lúka slúžila na vojenské prehliadky (zo susednej Vojenskej školy [Ecole Militaire]). Dnes je to priestor na trávenie voľného času a piknikov. V roku 2021 tam bola vybudovaná dočasná výstavná hala Paláca Grand [Grand Palais Ephemere] po dobu jeho rekonštrukcie. Počas olympiády hala slúžila ako športovisko (zápasenie, džudo) a potom bude demontovaná. Aj v roku 1900 počas letnej olympiády tu bolo športovisko.
19. Centrum Pompidou web
Je to múzeum alebo galéria moderného umenia. Extravagantná pestrofarebná päťpodlažná budova je zvláštna aj tým, že zvonka budovy sú potrubia. Možnosť vyhliadky zhora. Je tam viac výstav, vstupné od 15 €.
20. Nový most [Pont Neuf] web
Pont Neuf, v preklade Nový most, je najstarší zachovaný most v Paríži. Názov „nový“ vychádza z toho, že to bol prvý kamenný most v Paríži. Postavený bol v roku 1578 z bieleho kameňa, má 7+5 oblúkov a prechádza riečnym ostrovom Cite.
21. Kráľovský palác [Palais Royal] web
Je to bývalý palác francúzskych kráľov. V súčasnosti tam sídli Štátna rada, ministerstvo kultúry a ústavný súd, na rohu je Divadlo komédie. Za palácom je verejne prístupná záhrada obklopená arkádami (prístup zo severu; vidím tu obdobu verejnosti prístupnej záhrady za Valdštejnským palácom v Prahe, kde sídli český Senát).
22. Elyzejské polia alebo Champs Elysees [Avenue des Champs-Elysees] web
Bulvár od Víťazného oblúka (4) k námestiu Place Concorde (17) patrí k najznámejším uliciam nielen v Paríži, ale v celej Európe. Na avenue dlhej 2 kilometre je množstvo obchodov a reštaurácií. Je to aj hlavná dopravná tepna (4+4 jazdné pruhy?). Ulica je miestom vojenských prehliadok, cieľovej roviny cyklistických pretekov Tour de France, či vianočnej výzdoby.
23. Vyhliadka z Veže Montparnasse [Tour Montparnasse] web
Tour Montparnasse [tour ako veža, nie turné, túra, tur-de-fráns] je 3. najvyššia budova vo Francúzsku. Mrakodrap s kanceláriami je vysoký 210 metrov a má 59 poschodí. Na dvoch najvyšších poschodiach je reštaurácia a rozhľadňa/observatórium (200 metrov nad povrchom; uvádza sa, že ide o 56. poschodie, to mi nejako nesedí), odkiaľ sa vraj dá pri dobrom počasí dovidieť až 40 kilometrov ďaleko. Hore vedie údajne najrýchlejší výťah v Európe. Vstupné 22 €, cez internet za 18 €, lístok na dve návštevy počas 48 hodín, prezentované ako na deň a noc, za 39 €/32 €.
My sme na tejto strešnej terase boli v roku 2015. Myslím, že vyhliadka z Montparnasse môže byť lepšia ako z Eiffelovky, keďže je umiestnená v strede mesta. Budova bola postavená v roku 1972 a bola kritizovaná pre narušenie historickej časti mesta. Ďalšie vysoké stavby v centrálnej časti už zakázali. Neviem, či sa Parížania za to hanbia, ale bežne na záberoch nie je vidieť tento mrakodrap, pričom široko-ďaleko je to najvyššia stavba ako päsť na oko. Vysoké budovy sa stavali v obchodnej štvrti La Defense. Sú tam dve najvyššie budovy Francúzska – Tour First (225 metrov) a Tour Hekla (220 metrov).
24. Múzeum Daliho web
Múzeum zbierky španielskeho maliara a sochára Salvadora Daliho vo štvrti Montmartre. Vstupné 16 €.
25. Kostol sv. Sulpicia [Eglise Saint-Sulpice] web
Po Katedrále Notre-Dame je to druhý najväčší kostol v Paríži (alebo tretí po Saint-Eustache?) s dvoma vežami. Highlightom je organ a slnečné hodiny – na podlahe je poludníková línia. Vstup zdarma?
26. Národné múzeum stredoveku [Musee de Cluny] web
Múzeum európskeho stredoveku sídli v stredovekom paláci Hotel Cluny s vežičkami v Latinskej štvrti. Vstupné 12 €.
27. Múzeum voskových figurín [Musee Grevin] web
Múzeum bolo založené už v roku 1882, obsahuje približne 400 voskových figurín slávnych osôb z celého sveta. Vstupné 26,50 €, rezervácia na konkrétny deň za 19,50 €.
28. Veľký palác [Grand Palais] web
Palác Grand bol postavený k Svetovej výstave v roku 1900 (spolu s blízkym Mostom Alexandra III.) a mal tam stáť len dočasne. Má najväčšiu sklenenú strechu v Európe. Konajú sa tam výstavy a koncerty. Výstavy boli dočasne presunuté na Champ de Mars (Grand Palais Ephemere). Oproti Veľkému palácu stojí Malý palác (Petit Palais, 35).
29. Štvrť Montmartre
Štvrť sa nachádza na kopci [mont], ktorému dominuje Bazilika Sacre Coeur. Nazýva sa aj ako umelecká štvrť (námestie Place du Tertre, 15) s dláždenými uličkami a schodmi. Za pozornosť stojí aj Cintorín Montmartre s hrobmi známych francúzskych osobností.
Štvrte budú ešte zopárkrát spomenuté, tak tu dávam prehľad štvrtí na mape (zdroj).
30. Zámok Versailles web1 web2
Tak toto je na samostatnú kapitolu. Ide o kráľovský palác/zámok, ktorý bol v rokoch 1682-1789 oficiálnym sídlom francúzskej kráľovskej rodiny (highlightom je Zrkadlová sieň), rozsiahlu záhradu/park s vodnými prvkami (fontány, Grand canal) a zámok/panstvo Trianon. Zámok Versailles s parkom je zapísaný v zozname UNESCO. Boli tu podpísané mierové zmluvy, versailleská v roku 1919, trianonská v roku 1920. Vstupné: „Chateau“ Versailles 21 €, Trianon 12 € a sú ďalšie kombinácie lístkov.
Versailleské záhrady s rozlohou 8 km2 by mali byť najväčšie záhrady na svete. Je to naozaj rozsiahle, na prehliadku by sa hodil bicykel. V čase našej návštevy pred 9 rokmi tam jazdil turistický vláčik.
Zámok s areálom sa nachádza v zóne 4. Problematiku dopravných zón vysvetlím neskôr. Najlepší prístup k palácu je vlakom RER C na konečnú stanicu Versailles Chateau Rive Gauche, odtiaľ je to pár minút chôdze. Alternatívou je stanica Versailles-Chantiers, kam jazdí RER C na inej vetve a vlaky Transilien N zo stanice Montparnasse a Transilien U z La Defense. Alebo stanica Versailles Rive Droite, kam jazdí Transilien L zo stanice Saint Lazare.
31. Katakomby web
Podzemné úložisko kostí vyše 6 miliónov ľudí pochádzajúcich z cintorínov. Prehliadka v podzemí je dlhá asi 1,5 kilometra a zaberie 45 minút. Vstupné 29 €.
32. Latinská štvrť [Quartier Latin]
Nachádza sa južne od Notre-Dame na ľavom brehu rieku. Nachádzajú sa tam napríklad atrakcie ako Univerzita Sorbonne, Panteón, Múzeum Cluny a ďalšie.
33. Obchodný dom Galéria Lafayette Haussmann web
Za budovou Opery na bulvári Bd. Haussmann (Haussmann bol v Paríži mestský architekt) je luxusný obchodný dom založený pred rokom 1900. Má 10 poschodí vnútri s pozlátenými balkónmi, navrchu s kupolou. Zameraný je najmä na módu. Na hornej terase je vyhliadka, boli sme tam v minulosti.
34. Múzeum Orangerie web
V rohu Tuilerských záhrad je v bývalom oranžériu (skleník na citrusy) galéria obrazov. Vstupné 12,50 €.
35. Malý palác [Petis Palais] web
V Paláci Petit s nádvorím sídli Múzeum výtvarného umenia mesta Paríž [Musee des Beaux-Arts de Ville de Paris], kde sa konajú rôzne výstavy.
36. Radnica [Hotel de Ville de Paris] web
Radnica mesta Paríž sídli v starej barokovej budove s množstvom sôch na priečelí. Ide o mestský úrad a nie je bežne prístupný pre turistov.
37. Múzeum dekoratívneho umenia [Musee des Arts Decoratifs] web
Nachádza sa neďaleko od Louvre. Vstupné 15 €.
38. Námestie Vosges [Place des Vosges] web
Veľké námestie v strede s parkom bolo postavené v 17. storočí a je obklopené historickými budovami z červených tehál. V súčasnosti je tam viac galérií aj dom spisovateľa Viktora Huga [Maison de Victor Hugo].
39. Cintorín Montparnasse web
Druhý najväčší cintorín v meste je pod mrakodrapom Montparnasse. Je tam pochovaných viac slávnych osobností.
40. Prechádzka po brehu rieky Seina web
Ako atrakcia sa uvádza prechádzka po brehu. Brehy Seiny v úseku zhruba od Eiffelovej veže až za Notre-Dame (približne 5 kilometrov) sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Chápe sa širšie okolie brehov (územie vyše 500 hektárov), na ktorých vyrastal Paríž.
Na brehoch sú najznámejšie atrakcie ako Eiffelova veža, Invalidovňa, Grand palác a Petit palác, Place de la Concorde, Múzeum Orsay, Múzeum Louvre, Katedrála Notre-Dame, Svätá kaplnka a ďalšie významné objekty. Na rieke je viac mostov, najznámejšie sú Most Alexandra III, Most umenia a Nový most. Ako inšpiráciu na návštevu Paríža si pozrite tieto fotky. Prirodzene sa tento úsek rieky využíva aj na turistické plavby (8) a k tomu sa ešte dostanem neskôr.
41. Kostol Márie Magdalény/Madeleine [La Madeleine] web
Kostol Madeleine je dlhý 108 metrov, vysoký 30 metrov a pripomína antický chrám obklopený 52 korintskými stĺpmi. Pôvodne to mal byť chrám armády, neskôr železničná stanica, až to bolo vysvätené ako katolícky farský kostol. Konajú sa tam koncerty. Vstup zdarma.
42. Štvrť Saint-Germain [Quartier Saint-Germain-des-Pres] web
Štvrť južne od Louvre na ľavom brehu v okolí Kostola Saint-Germain, prechádza ňou bulvár Bd. Saint-Germain. U mňa sa tento názov spája s futbalovým klubom Paris Saint-Germain (PSG), ktorého štadión je však odtiaľ ďaleko.
43. Kabaret Moulin Rouge web
Asi najznámejšia kabaretná scéna na svete. Preklad názvu je Červený mlyn, ale všeobecne je známy pod svojím originálnym menom. Na stavbe hore je veterný mlyn, v nočných hodinách je to vysvietené načerveno. Je tam show o 19., 21. a 23. hod., môže to byť spojené s večerou. Zrejme bude nutná rezervácia.
V Paríži je viac kabaretov a o pár uličiek hore aj mlyn.
44. Obchodný dom Printemps Haussmann web
Na rovnakej ulici neďaleko od obchodného domu Galéria Lafayette (33) je ďalší luxusný obchodný dom [printemps = jar], navrchu s kupolou.
45. Múzeum histórie Paríža Carnavalet web
Múzeum s názvom Carnavalet je múzeum histórie mesta Paríž. Vstupné 5 €.
46. Múzeum Eugena Delacroixa web
Národné múzeum zbierky maliara Delacroixa sídli v jeho dome. Vstupné 9 €.
47. Múzeum Picassa web
Národná galéria z tvorby španielskeho maliara a sochára Pabla Picassa, ktorý väčšinu života prežil v Paríži. Vstupné 16 €.
48. Blší trh Saint Ouen web
Trh so starožitnosťami, knihami a ďalšími použitými veci v oblasti Saint-Quen. Funguje nielen cez víkend.
49. Katedrála sv. Ľudovíta - Invalides [Cathedrale Saint-Louis-des-Invalides] web
V objekte Invalidovne (14) je katedrála (Dóm) s veľkým organom. Je to najvyšší kostol v meste (107 metrov) a má neprehliadnuteľnú zlatú kupolu. Pod samotnou kupolou je hrobka Napoleona (katedrálu a hrobku oddeľuje sklo, oba objekty majú samostatný vchod). Vstupné 15 € platí aj na Vojenské múzeum a hrobku.
50. Zábavný park Disneyland web
Rezort na motívy animovaných rozprávok Disney, s horskými dráhami a mnoho ďalších atrakcií. Obsahuje dva parky – Disneyland park a Walt Disney studio park. Nachádza sa 40 kilometrov východne od Paríža v zóne 5. Zo stanice Lyon tam jazdí vlak RER A. Je to jediný Disney park v Európe, a tak na zvážanie návštevníkov existuje aj priama autobusová linka z letiska Beauvais. Vstupné je dynamické, jeden alebo dva parky, jeden alebo viac dní, iné ceny pre rodinu, možnosť ubytovania sa v hoteli, ale lacné to nebude.
51. Prírodovedné múzeum [Museum National Histoire Naturelle] web
Národné múzeum histórie prírody je jedno z najvýznamnejších svojho druhu na svete, známe je zbierkami kostier. Vstupné? Pri múzeu je park, veľká botanická záhrada a malá zoologická záhrada (veľká ZOO je pod č. 70).
52. Kaplnka Expiatoire [Chapelle Expiatoire] web
V preklade asi Kaplnka zmierenia alebo odpustenia je na bulvári Haussmann a je zasvätená kráľovi Ľudovítovi XVI. a kráľovnej Mária Antoinetta, ktorí tu boli pochovaní. Vstupné 7 €.
53. Nákupné centrum Westfield Forum des Halles web
Storočia tam bol podzemný trh s potravinami, teraz nákupné centrum v takej zvláštnej stavbe.
54. Elyzejský palác [Palais de Elysee] web
Sídlo francúzskeho prezidenta. Na mapách Google je areál maskovaný, z ulice sú zrejme vidieť len múry a určite patrí medzi najlepšie strážené miesta v Európe.
55. Vedecké múzeum [Cite des Sciences et de Industrie] web
V originálnom preklade Mesto vedy a priemyslu, vo voľnejšom preklade centrum vedy, je najväčšie vedecké múzeum v Európe. Zameranie je zrejmé z týchto pomenovaní, centrum zahŕňa aj planetárium. Vstupné 13 €.
56. Univerzita Sorbonne web
Sorbonne je niečo ako podštvrť Latinskej štvrte(?). Nachádza sa tu aj najznámejšia francúzska univerzita s rovnakým názvom Sorbonne podľa mena svojho zakladateľa. Samozrejme, univerzita má viac fakúlt a pracovísk na rôznych miestach, ale Google maps spravidla vyznačí Kaplnku Sorbonne, kde je komplex budov. Iný univerzitný komplex je tu.
57. Palác Conciergerie web
Gotický palác na brehu bol v minulosti kráľovským palácom. Keď sa v 14. storočí sídlo kráľov presťahovalo do Louvre, časť paláca slúžila ako podpora pre kráľa (názov conciergerie zrejme vychádza zo slova concierge, čo znamená domovník, sluha), časť ako väzenie, ktoré využili počas Francúzskej revolúcie a aj neskôr. V súčasnosti je v paláci múzeum (žaláre). Vstupné 13 €. Vežičkový palác má na rohu hodinovú vežu. V susedstve je Justičný palác [Palais de Justice de Paris].
58. Vojenské múzeum [Musee Armee] web
Armádne múzeum a Invalidovňa ako aj katedrála s hrobkou Napoleona tvoria komplex budov so spoločným vstupným poplatkom 15 €.
59. Kostol sv. Juliána chudobného [Eglise Saint-Julien-le-Pauvre] web
Starý kostol z 12. storočia. Vnútri historický interiér, zvonka pri kostole najstarší strom v Paríži.
60. Akvárium [Aquarium Paris / CineAqua] web
Zrenovované akvárium s tisíckami rýb a žraločím tunelom. Toto akvárium sa nachádza v podzemí záhrady Trocadero. Vstupné 27 €.
Pri ZOO (70) je iné Tropické akvárium [Aquarium Tropical] za 12 €. web
61. Múzeum národného archívu [Musee des Archives Nationales - Hotel de Soubise] web
V Paláci Soubise sídli Múzeum archívu, v minulosti pod názvom Múzeum histórie Francúzska [Musee de histoire de France], kde sú uschované významné historické dokumenty. Konajú sa tam aj výstavy. Vstupné 8 €. V budove sídli aj národný archív.
62. Most umenia [Pont des Arts] web
Most umenia alebo Brána umenia [Passerelle des Arts] spája Louvre a Inštitút Francúzska [Institut de France]. Je to prvý železný most v Paríži s drevenými latami. Lávka je vhodná na prechádzky a zaľúbenci z celého sveta tam vešali visiace zámky, preto sa most nazýva aj ako Most lásky. Pri našej prvej návšteve Paríža tam boli desaťtisíce, možno státisíce zámkov. Potom buď časť zábradlia pod ťarchou spadla alebo to hrozilo a úrady v roku 2015 zámky odstránili a zábradlia obložili plexisklom, aby tak znemožnili pripevňovať tam zámky. Turisti si preto na túto činnosť vybrali zábradlia pri Sacre-Coeur.
63. Cintorín Pere-Lachaise web
Ďalej od centra je najväčší parížsky cintorín označený aj ako záhradný cintorín. Sú tam tisíce hrobiek aj slávnych osobností (Wild, Chopin, Moliera, Piaf, Balzac, Delacroix).
64. Palác Bourbon web
Budova Národného zhromaždenia [Assemblee nationale] (dolnej komory francúzskeho parlamentu). Priečelie má 12 korintských stĺpov, podobne ako Kostol Madeleine (41), a z paláca je vidieť na tento kostol.
65. Veľký oblúk [Grande Arche = Arche de La Defense] web
Novšia stavba bola dokončená v roku 1989 k 200. výročiu Francúzskej revolúcie. Nachádza sa v štvrti La Defense. Otvorená kocka pokrytá mramorom je vysoká 110 metrov, teda dvakrát viac ako Víťazný oblúk (4). Sú tam kancelárie, múzeum a v minulosti sa dalo vyjsť na terasu.
66. Park Villette web
Park s výmerou 55 hektárov, tematické záhrady a lúka pri vodnom kanáli, kde je viac kultúrnych zariadení. Nachádza sa tam napríklad Vedecké múzeum (55), koncertné sály Zenith, Trabendo, Hall de Chanson, Mesto hudby [Cite de Musique], Filharmónia [Philharmonie de Paris], historická pamiatka bývalého bitúnku Grande Halle, šapitó Espace Chapiteaux pre cirkusy, kabaret Sauvage, kino Geode v tvare pologule, Múzeum hudobných nástrojov [Cite de la Musique], divadlo, vyradená ponorka Argonaute, reštaurácie aj športoviská.
67. Zábavný park Asterix web
Je to obdoba Disneylandu na motívy francúzskej rozprávky o Asterixovi a Obelixovi. Vstupné od 50 €. Park sa nachádza vyše 40 kilometrov severovýchodne od Paríža za letiskom CDG. Čo sa týka verejnej dopravy, zdá sa, že najskôr je potrebné prepraviť sa na letisko CDG a odtiaľ jazdia nejaké autobusy.
68. Škola výtvarných umení [Ecole des Beaux-Arts] web
Národná škola výtvarných umení (pre maľbu, sochárstvo a rytiny).
69. Múzeum Jeu de Paume web
Centrum vizuálneho umenia (obrazy, fotografia, kino) s rôznymi výstavami. Nachádza sa v opačnom rohu Tuilerských záhrad ako je Múzeum Orangerie (34). Vstupné 13 €.
70. Zoologická záhrada web
ZOO ďalej od centra na 14 hektároch s 3 tisíckami zvierat. Vstupné 22 €.
+ + +
V Paríži je okolo 130 múzeí. Okrem vyššie uvedených spomeniem len jedno za všetky ostatné – Múzeum kanalizácie na brehu Seiny (kanalizácia bola odvádzaná do rieky, preto neprekvapuje výskyt fekálnych baktérií v rieke). Ďalej je v meste veľa umeleckých galérií. Tiež spomeniem len jedno významné, ktoré nie je v prehľade – Nadácia Louis Vuitton so zbierkou moderného umenia.
Pekné ulice, námestia, budovy, paláce, kostoly, parky, fontány, sochy. Čo tak vyhľadať miesta, kde boli nakrútené filmy.
A hoci nie som kaviarenský typ, ani nerozumiem móde, ulice s početnými kaviarňami (na chodníku, alebo zasklené, prípadne aj so stromami) mali svoje čaro. Tiež som si v uliciach všimol viac elegantne oblečených ľudí.
Do niektorých atrakcií sú kombinované vstupenky za zvýhodnenú cenu. Napríklad Vojenské múzeum za 15 €, Múzeum Rodin za 14 €, kombinovaný lístok Vojenské múzeum + Múzeum Rodin za 24 €. Alebo kombinácia Rodin + Orsay, Panteón + Bazilika Saint-Denis.
Nejaké zľavy by mali byť pre osoby do 18 alebo do 26 rokov. Niektoré múzeá sú v pondelok zatvorené. Niektoré (národné) múzeá majú prvú nedeľu v mesiaci vstup zdarma.
K vzdialenejším atrakciám patria jednak zábavné parky a zámky. Okrem Versailles je to Zámok Vincennes (zóna 2, metro M1), Zámok Malmaison (zóna 3, RER A), Zámok Sceaux (zóna 3, RER B), Zámok Rambouillet (zóna 5, Transilien N), Zámok Fontainebleau (UNESCO, zóna 5, Transilien R), Zámok Courances (zóna 5), dedina Provins (Transilien P).
V prvom článku som vyjadril záujem vidieť park miniatúr France Miniature. No, cesta je tak na dva prestupy a do dvoch hodín jazdy. Asi najlepšie spojenie je tam vlakom Transilien U do stanice Verriere a odtiaľ použiť miestny autobus alebo taxi. S cestou je to tak na celodenný výlet, na čo sme nemali čas. Ozaj, poznáte parky miniatúr na Slovensku? Ja viem o dvoch (Liptovský Ján, Podolie).
Tu je moja mapa Paríža s hlavnými atrakciami pre predstavu, ako sú rozmiestnené ↓ (PDF).
Do pozornosti dám jednu líniu na mape – historickú os [axe historique]. Spája Múzeum Louvre – malý víťazný oblúk Arc de de Triomphe du Carrousel – Tuilerské záhrady – Place de Concorde – Champs-Elysees – Víťazný oblúk – až Veľký oblúk v La Defense mimo záberu. Celá trasa meria 8 kilometrov.
Tu je moja zdieľaná Google mapa s atrakciami a s množstvom ďalších zaujímavých miest a objektov.
Tu je prehľad 50 najväčších atrakcií s mapou. Tu prehľad atrakcií na wikipédii. Viac miest a objektov na oficiálnej turistickej stránke Paris_je_taime.
2/ DOPRAVA DO PARÍŽA
Vzdušná vzdialenosť Bratislava – Paríž je vyše 1000 kilometrov, po cestách vyše 1300 kilometrov.
2.1/ Letecká doprava
Možno skonštatovať, že Paríž obsluhujú tri letiská. Začnem tým „našim“ najmenším.
Letisko Beauvais
70 kilometrov severne od centra Paríža sa nachádza menšie regionálne letisko Beauvais-Tille, ktoré sa už označuje ako letisko Paríž-Beauvais (skratka BVA). Využívajú ho nízkonákladové letecké spoločnosti, rozlietal ho Ryanair, menej letov tam smeruje Wizzair. Let Viedeň – Beauvais zaberie 90 až 100 minút.
Transfer do Paríža
Autobus
Z letiska Beauvais (na satelitnej Google maps je ešte neaktuálny snímok) jazdí priamy kyvadlový autobus [shuttle bus] Aerobus Paris-Beauvais. Dlhé roky jazdil na jediné miesto v Paríži na Porte Maillot. Počas olympiády 2024 to zrejme kvôli organizácii (uzáverám) v meste zmenili. Prestalo sa (dočasne?) jazdiť na stanicu Porte Maillot a transfery presmerovali na sever Paríža a ďalšie miesta:
1/ Stanica Saint-Denis Universite. Nachádza sa vo štvrti Saint-Denis v severnej časti Paríža (po správnosti nejde o štvrť, ale samostatné mesto - predmestie v metropolitnej oblasti Paríža). Autobusová zastávka je pri okrajovej stanici metra M13 v zóne 3 (dopravno-územné zóny vysvetlím neskôr). Jazda trvá približne 1:15 hod. v závislosti od premávky. Denne je vraj vypravených okolo 100 spojov v každom smere! Podľa grafikonu je to každých 10-15 minút. Lístok si možno kúpiť online, v predstihu alebo aj bezprostredne na letisku pri čakaní na autobus, jednosmerný stojí 16,90 € a spiatočný 29,90 €. Alebo kúpiť si ho priamo na mieste (pokladňa, automat) za vyššiu cenu 18 €/35 €. Platba na mieste je možná kartou alebo hotovosťou, v Paríži len kartou (u personálu).
2/ Paris-La Defense. Zastávka je na západ od centra v zóne 3. Jazda trvá približne 1:30 hod., denne ide asi 20 spojov v každom smere. Pre menší počet spojov je možná len online kúpa (povinná rezervácia, odporúča sa v predstihu, nie na poslednú chvíľu). Ceny sú rovnaké – 16,90 €/29,90 €.
3/ Disneyland. Jazda z letiska do zábavného parku trvá asi 2:00 hod., denne jazdí niekoľko málo spojov, preto je možná len online kúpa. Dlhšia trasa znamená vyššie ceny 19,90 €/38,90 €.
4/ Paris-La Villette. V čase písania tohto blogu v novembri 2024 pribudla aj táto štvrtá trasa. Denne ide do 10 spojov v každom smere, povinná je online kúpa za „parížske“ ceny 16,90 €/ 29,90 €.
Tieto spoje z/na letisko sú priame bez medzizastávok.
Tu je nákres z webu letiska aj s možnosťami prestupu na MHD.
Lístky sa dajú kúpiť na webovej stránke letiska (purchase online – online booking) alebo u dopravcu Terravision a možno aj na iných weboch.
Niekde som sa dočítal, že autobus odchádza 25 minút pri pristátí lietadla. Je to nezmysel, lebo autobusy chodia stále. Nezáleží, kedy ste doleteli, len sa postavíte do zástupu čakajúcich na autobus. Keď sa jeden autobus zaplní pasažiermi (pričom všetci budú sedieť, nikto nebude stáť), pristavia ďalší autobus (ten nástup s kontrolou lístkou vlastne trvá pár minút, takže už aj tak pristavia ďalší autobus).
Dobré články o transfere z letiska sú tu a tu.
Alternatíva transferu
Autobus + vlak
Alternatíva voči tomuto kyvadlovému autobusu je ísť mestským autobusom (č. 6?) z letiska do mesta Beauvais a odtiaľ vlakom do Paríža. Je to komplikovanejšie, jazda trvá dlhšia a dokonca to vyjde asi aj drahšie. Takže o tomto by som neuvažoval, ibaže by aerobusy štrajkovali.
Taxi
Dočítal som sa, že taxík môžu vyjsť na 200 €. Ďakujem, neprosím, to už radšej letieť drahším Austrian Airlines alebo Air France na hlavné letisko CDG. Alebo použiť taxík iba v prípade časovej núdze cestou na letisko.
+ + +
Nemám rád dlhé jazdy transferov aj z dôvodu, že väčšinou nie je rozumná alternatívna doprava. A cesty sú nevyspytateľné. Hustá premávka, stavebné práce, zlé počasie, nehody, zápchy, či vo Francúzsku obľúbený štrajk. Na zápchu lekári a MUDr-lanti odporúčajú preháňadlo, ale sranda len začne, ak si dáte preháňadlo a skončíte v dopravnej zápche. To len taká dopravno-gastroenterologická úvaha.
Podobne dlhý a cenovo drahý transfer sme mali v minulosti na trase: letisko Stansted – destinácia Londýn, letisko Girona – destinácia Barcelona, letisko Charleroi – destinácia Brusel, letisko Bergamo – destinácia Miláno. Pri Bergame boli aspoň priaznivé ceny z dôvodu konkurencie viacerých dopravcov. Ideálne pre cestujúceho to má napríklad Bratislava, Riga, Varšava, kde je letisko na okraji mesta a transfer je za cenu lístka MHD. Relatívne rýchly transfer je tiež z letísk Benátky, Bologna, Neapol, Pisa, Edinburg, Nice, aj keď všeobecne platí, že letiskové transfery majú „prirážku“. Moje skúsenosti.
Letisko Charles de Gaulle
30 kilometrov na severovýchod od centra Paríža sa nachádza najväčšie francúzske Letisko Charles de Gaulle pomenované po generálovi (skratka CDG) alebo aj pod názvom Roissy Airport podľa názvu obce, pri ktorej leží. Je to 3. najrušnejšie letisko v Európe (1. Londýn-Heathrow, 2. Istanbul, 3. Paríž-CDG, 4. Amsterdam-Schiphol). Má 4 dráhy, v roku 2023 vybavilo vyše 67 miliónov cestujúcich (pre porovnanie, Bratislava 1,8 milióna). CDG je hlavné letisko a hub pre francúzske národné aerolinky Air France. Je tiež jedným z hubov pre easyJet.
Na letisko CDG lieta z Viedne Austrian a Air France, z Prahy Smartwings a „dolietali“ České aerolínie (ČSA).
Tu si neodpustím jednu aktuálnu poznámku. ČSA/CSA [Czech Airlines], predtým Československé aerolínie, boli 5. najstaršou fungujúcou leteckou spoločnosťou na svete a mali bohatú tradíciu. Posledné roky sa pri silnej konkurencii trápili. V roku 2018 ich kúpila iná česká spoločnosť Smartwings (vtedy ešte pod názvom Travel Service, poznáme ich z charterových letov v lete k moru). Obdobie kovidu situáciu v letectve ešte viac zhoršilo a, ak mám dobré informácie, ČSA malo ku koncu len jedno jediné lietadlo. To používalo len na linke Praha – Paríž-CDG a zopár málo spojov Praha – Madrid. Na jeseň 2024 sa objavili správy, že aerolinka ČSA po 101 rokoch zaniká. Posledný let bol z Paríža 26.10.2024. ČSA ako spoločnosť zostáva, len prestáva byť aerolinkou. Paradoxne, najnovšie lietadlá Smartwings budú vo farbách ČSA. Aby sa v tom jeden vyznal!
Snímka z Flightradar24 zobrazuje všetky linky ČSA.
Transfer do Paríža
Letisko sa nachádza v zóne 5. Má 3 terminály T1, T2 a T3, pričom terminál T2 pozostáva zo subterminálov 2A, 2B, 2C, 2D, 2E, 2F, 2G. Transfer do Paríža je možný vlakom RER a autobusmi.
Vlak RER B
Na vlak RER B treba osobitný lístok Ticket aeroport CDG za 11,80 € (viac k letiskovým lístkom tu). Tento umožňuje cestovanie medzi letiskom CDG a akoukoľvek stanicou v regióne Ile-de-France, teda aj samotným Parížom. RER má na letisku dve stanice, pri termináli T2 a T1, v centre Paríža napríklad Gare du Nord (asi 25-30 minút jazdy) alebo Chatelet-Les Halles (asi 30-35 minút).
Vlak RER je najrýchlejší spôsob transferu a mal by naň platiť aj denný/viacdenný lístok s pokrytím zón 1-5.
Autobus RoissyBus
Zastávky má na letisku pri všetkých termináloch a v Paríži vedľa budovy opery. Lístok možno kúpiť v autobuse za 16,60 € alebo na Navigo kartu za 14,50 €.
Autobusy 350 a 351
Z letiska by mali jazdiť aj bežné autobusy RATP č. 350 na konečnú zastávku Porte de la Chapelle (70 minút jazdy) a č. 351 na konečnú zastávku Place de Nation (80 minút jazdy) za cenu jedného lístka t+ alebo lístok možno kúpiť v autobuse za 2,50 €. Je to lacnejšia, a dlhšia alternatíva transferu.
+ + +
V spojitosti s letiskom sa možno ešte dočítať o týchto dvoch prostriedkoch, hoci tie neslúžia na transfer do Paríža.
Vlak TGV
V strede terminálov T2 je stanica vysokorýchlostných vlakov TGV [Train Grande Vitesse], ktorými sa možno dostať do veľkých miest nielen vo Francúzsku.
CDGVAL
Dodám, že medzi všetkými terminálmi (a parkoviskami) jazdí niečo ako automatizovaná električka CDGVAL (niekde sa píše o metre alebo o ľahkej železnici), ktorá bezplatne prepravuje cestujúcich aj zamestnancov letiska.
Z letiska sú aj priame autobusy do dvoch zábavných parkov.
Ďalšie články o transferi sú napríklad tu a tu.
Letisko Orly
20 kilometrov južne od centra Paríža sa nachádza Letisko Paríž-Orly (skratka ORY). Je to v intraviláne obce Orly na predmestí Paríža. Ide o druhé parížske letisko, má 3 dráhy, v roku 2023 vybavilo vyše 32 miliónov cestujúcich. Slúži ako sekundárny hub Air France, najmä pre vnútroštátne lety a lety k Stredomoriu. Ďalej je to hlavný hub pre Transavia France, čo je nízkonákladová letecká spoločnosť vlastnená Air France, a pre Vueling, čo je španielska nízkonákladová spoločnosť.
Na letisko Orly lieta z Viedne Transavia, z Prahy Transavia a Vueling, z Budapešti Wizzair.
Transfer do Paríža
Letisko sa nachádza v zóne 4 a má 4 terminály T1, T2, T3 (blízko seba, spoločne označené ako západ [Ouest]) a ďalej T4 (juh [Sud]). Transfer je možný metrom, autobusmi, električkou a OrlyVAL v kombinácii s RER.
Metro M14
V júni 2024 (zjavne pri príležitosti olympiády) bola na letisku Orly otvorená stanica metra M14 s názvom Aeroport Orly. Stanica sa nachádza pri termináloch T1, T2 a T3. Z/na letisko Orly treba použiť osobitný lístok Ticket aeroport Orly za 10,30 €. Tento umožňuje cestovanie medzi letiskom Orly a akoukoľvek stanicou v regióne Ile-de-France, teda aj samotným Parížom. Do centra Paríža, napríklad do stanice Chatelet-Les-Halles, jazda trvá 25 minút. Na metro by mal platiť aj denný/viacdenný lístok s pokrytím zón 1-4.
Autobus OrlyBus
Medzi terminálmi letiska a námestím Place Denfert-Rochereau (prestup na metro M4 a M6 alebo RER B) jazdí autobus Orlybus (30 minút jazdy). Lístok možno kúpiť v autobuse za 11,50 € alebo na Navigo karte za 10,30 €.
Električka T7
Táto električka jazdí medzi terminálom T4 a stanicou Villejuif Louis Aragon (prestup na metro M7). Na električku stačí lístok t+, na prestup na metro ďalší lístok t+. Je to tak najlacnejšia alternatíva za cenu dvoch lístkov t+, ale aj najpomalšia.
OrlyVAL
Medzi letiskom a stanicou RER B Antony jazdí automatizovaná „električka“ OrlyVAL (6 minút jazdy). Treba osobitný lístok za 11,30 €. Len medzi letiskovými terminálmi (juh, západ) jazdí OrlyVAL bezplatne. V obci Antony možno prestúpiť na vlak RER B. Lístok na RER B do centra, napríklad na Chatelet-Les-Halles (25 minút jazdy), stojí 11 €. Existuje kombinovaný lístok OrlyVAL + RER B za 14,50 €.
RER B vlastne spája letiská CDG a Orly. Na cestu OrlyVAL + RER B nemožno použiť lístok Ticket aeroport Orly.
Autobusy
Na letisko jazdia aj bežné autobusy 183 a 91-10. V kombinácii s inými prostriedkami ide o lacnejšiu formu transferu.
Dobré články o transferi sú tu a tu.
+ + +
Tu je schéma dopravných spojení z/na letiská CDG a Orly (PDF).
Pre úplnosť dodám, že v Paríži je ešte jedno menšie letisko Paris-Bourget, ktoré sa nachádza asi 15 kilometrov z centra v smere na letisko CDG. Používa sa však len pre vládne alebo súkromné lety. Takže buď ste v štátnej delegácii alebo ste bohatý.
Úvaha. Všeobecne platí, že nízkonákladové letecké spoločnosti typu Ryanair ponúkajú lacnejšie letenky ako sieťoví/klasickí dopravcovia typu Austrian alebo Air France. Na tom sa asi zhodneme. Čítal som však štatistické porovnanie, že pár dní pred odletom môžu byť ceny leteniek u nízkonákladovky vyššie ako u klasických dopravcov. Nemám to odsledované, ale dá sa tomu veriť. Aj preto je na zváženie, či z Viedne letieť radšej na letisko CDG Austrianom alebo na letisko Orly Transaviou ako na letisko Beauvais Ryanairom a potom riešiť dlhší a drahší transfer do centra Paríža (jedna cesta z/na Beauvais za 15 až 18 € a minimálne 75 minút jazdy). Na druhej strane, ani transfery z letísk CDG a Orly nie sú príliš rýchle ani príliš lacné (približne od 10 € a minimálne 30 minút jazdy). Treba to porovnávať v konkrétnej situácii (aktuálne ceny leteniek na všetky parížske letiská, výška cestovného podľa voľby transferu z/na CDG a Orly; ja som síce na CDG nikdy nebol, ale aj vymotať sa z neho zaberie čas).
2.2/ Pozemná doprava
Auto
Autom je to podľa navigácie z Bratislavy cez Rakúsko a Nemecko najmenej 14 hodín.
Autobus
Jazdia nejaké Flixbusy, dokonca aj priamy spoj z Bratislavy, ktorému jazda trvá cez 20 hodín. Väčšina spojov je s prestupom vo Viedni, v Prahe alebo v Nemecku. S prestupom/prestupmi môže jazda trvať aj viac ako 24 hodín. Čo som zbežne pozeral, ceny jednosmerných lístkov začínajú od 60 €. S blížiacim sa termínom odchodu a zapĺňaním sedačiek ceny zrejme rastú.
Vlak
Vlakové spojenie sa dá nájsť z Viedne. Asi dvakrát do týždňa jazdí nočný/spací vlak NightJet bez prestupov (jazda vyše 15 hodín). Rakúske železnice ÖBB rozvíjajú tieto nočné vlaky. Bolo by fajn vyspať sa a ráno, či doobeda čulý vystúpiť v Paríži, ale lacné to asi nebude (teoreticky len sedačka od 40 €, lehátko od 55 €). Nočným spacím vlakom som ešte necestoval, je to pre mňa „výzva“ do budúcnosti.
Viac vlakových spojení je s prestupom, najmenej jeden prestup niekde v Nemecku (napríklad Mníchov, Stuttgart). Alebo inou trasou možno ísť do Zürichu, kam jazdí aj priamy vlak Bratislava – Viedeň – Zürich, a zo Švajčiarska už premáva francúzske TGV. Celková jazda trvá najmenej 12 hodín(?)
Spomínam si, že pred rokmi bol publikovaný zámer vybudovať trať rýchlovlakov na trase Paríž – Viedeň – Bratislava s konečnou stanicou Filiálka v podzemí pri Trnavskom mýte. Snívajme ďalej. Radšej by železnice mali využiť svoju štúdiu realizovateľnosti a sprevádzkovať túto bratislavskú stanicu pre bežné vlaky, aby ľudia mohli dochádzať do širšieho centra Bratislavy, kde je možnosť prestupu na všetky smery (najnovšie som zachytil, že tam má byť vybudovaný park so zeleňou). Ak mám dobré informácie, tak 20 rokov sa len modernizoval železničný koridor Bratislava – Žilina na „závratnú“ rýchlosť 160 km/hod. V porovnaní s okolitými štátmi zaostávame s dopravnou infraštruktúrou.
3/ DOPRAVA V PARÍŽI
Verejnú dopravu v Paríži a v regióne Ile-de-France zabezpečuje organizácia Ile-de-France Mobilites (IDF Mobilites), pod iným názvom Syndicat des Transports Ile-de-France (STIF). Táto organizácia koordinuje dopravcov RATP, SNCF Transilien a autobusové spoločnosti a reguluje ceny lístkov.
RATP [Regie Autonome des Transports Parisiens = Parížsky autonómny dopravný úrad] je dopravný podnik, ktorý v Paríži prevádzkuje sieť metra, električiek (8 liniek), autobusov a čiastočne RER (polovicu A a B) ako aj lanovku na Montmartre (hore k Bazilike Sacre-Coeur).
SNCF (Societe Nationale des Chemins de Fer Francais = Francúzska národná železničná spoločnosť) je národný železničný dopravca vo Francúzsku (obdoba ZSSK na Slovensku), ktorý prevádzkuje takmer celú železničnú dopravu na území Francúzska, vrátane známych rýchlovlakov TGV. Spolu s RATP prevádzkujú prímestské železnice RER. Transilien je obchodné meno pre železničnú sieť SNCF prevádzkovanú v regióne Ile-de-France. SNCF asi prevádzkuje aj niektoré električkové linky.
OPTILE [Organisation Professionnelle des Transports Ile-de-France = Dopravná organizácia IDF] je združenie spoločností prevádzkujúcich autobusové linky v regióne Ile-de-France okrem autobusovej siete RATP. Autobusy RATP (asi 350 liniek) obsluhujú Paríž a jeho vnútorné predmestia, autobusy OPTILE (vyše tisíc liniek) obsluhujú najmä stredné a vonkajšie predmestia.
Všetky tieto dopravné spoločnosti používajú v regióne Paríža rovnaké lístky. Ale také jednoduché to pre cudzinca nemusí byť.
3.1/ Zóny
Na úvod treba uviesť, že región Ile-de-France je pre účely verejnej dopravy rozdelený do 5 zón, od centra Paríža (zóna 1) po najvzdialenejšie oblasti (zóna 5).
Schematická mapa zón (PDF).
Iná priestorová mapka zón.
V mape sú odlíšené zóny. Pre prvotnú predstavu:
Zóna 1 – centrálny Paríž.
Zóna 1 a 2 – Paríž. Zóna 2 sa niekde uvádza ako vnútorné predmestia. Napríklad pri lístkoch Paris Visite sa uvádza, že zóny 1-3 sú centrálny Paríž a zóny 4-5 sú predmestia Paríža.
Zóna 3 – napríklad La Defense, predmestie Saint-Denis (stanica autobusu z letiska Beauvais).
Zóna 4 – napríklad letisko Orly, Zámok Versailles.
Zóna 5 – napríklad letisko CDG, Disneyland.
Hranica zóny 1 je na mapách verejnej dopravy (pri trasách vlakov RER a Transilien) zobrazená ako zlom so symbolom vlnovky „ʃ“. Príklad.
V jednotlivých zónach býva rôzne cestovné. Avšak celá sieť metra sa pokladá za jednu zónu, hoci stanice metra sú reálne v zónach 1, 2 až 3. Teda na metro stačí použiť jeden lístok bez ohľadu na zóny (výnimkou je stanica na letisku Orly), napríklad zo stanice Saint-Denis Universite (zóna 3) do centra Paríža (zóna 1). Alebo iný príklad, Grande Arche je vo štvrti La Defense (zóna 3) a z centra (zóna 1) tam jazdí metro aj RER. Na jazdu od Víťazného oblúku (zóna 1) k Veľkému oblúku (zóna 3) metrom M1 stačí základný lístok t+ za 2,15 €, na jazdu RER A treba drahší lístok na 3 zóny (vyhľadávač trás uvádza cenu 3,20 €). Na destinácie mimo zóny 5 sa vzťahuje samostatné cestovné.
Odporúčané webové stránky k doprave:
https://www.iledefrance-mobilites.fr/en
Niečo konkrétnejšie na týchto weboch:
https://www.iledefrance-mobilites.fr/en/how-to-choose-the-right-zone-for-your-ticket
https://parisjetaime.com/eng/article/public-transport-a555
https://parisbytrain.com/paris-metro/ mapy
https://parisbytrain.com/paris-transportation-zone-map/
Ako zaujímavosť uvediem, že samotný Paríž nie je veľký ako by sa čakalo. Má rozlohu 105 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo Bratislava má 376 km2! Administratívne hranice mesta Paríž zhruba zodpovedajú osempruhovému cestnému obchvatu na periférii Paríža [Boulevard peripherique de Paris], ktorý je dobre zreteľný na mape.
Podľa tej rozlohy mi to cez vzorec na obsah kruhu S = πr2 vychádza na kruh s polomerom 5,78 km. Keďže nejde o regulárny kruh, bavme sa o „približnom“ kruhu s polomerom 5 až 6 kilometrov, a teda samotný Paríž sa rozprestiera len v zóne 1. Tak potom zóny 2 a 3 sú už predmestia Paríža, hoci lístok Visite Paris ich označuje za centrálny Paríž. Toľko moja úvaha, že netreba striktne stotožňovať veľkomesto Paríž a územie Paríža ako takého (porovnaj aj mapu štvrtí pri atrakcii 29).
3.2/ Dopravné prostriedky
V regióne Ile-de-Paris možno na rovnaké lístky použiť viac dopravných prostriedkov: autobus, metro, prímestské vlaky RER, regionálne vlaky Transilien a električky. Tu sú ich symboly.
Mapa dopravy v Paríži (PDF).
Iná verzia.
Metro
Metro [Metropolitain]
Metro má 16 liniek označených (písmenom M a) číslami 1 až 14, pričom linky 3 a 7 majú ešte krátke úseky 3bis a 7bis. Plánujú sa ďalšie linky. Niektoré linky sa rozvetvujú – smer jazdy je vyznačený konečnou stanicou. Napríklad M13 sa na severe rozdeľuje do cieľových staníc Saint-Denis-Universite a Les Courtilles. Alebo M7 sa rozvetvuje na juhu.
Sieť metra je hustá, má 320 staníc, z toho 61 prestupných. Trate merajú spolu 245 km a väčšinou sú vedené pod zemou. Ide o najvyťaženejšie metro v Európe, denne prepraví vyše 4 milióny pasažierov.
Stanice metra, zvlášť tie prestupné, sú také menšie bludiská s dlhými chodbami. Treba sledovať značenie. Málokde sú pohyblivé schody (ako som zvyknutý z Prahy, veď prevádzka metra začala v roku 1900), prípadne výťah. Niektoré menšie stanice sú horšie označené, doslova sme niekde na malom námestí hľadali „schody do pivnice“. Niektoré staršie stanice majú vstupy s retro bránkou s označením „Metropolitain“. Jednou zo zaujímavých staníc je stanica Abbesses s točitým schodiskom. Stanica Chatelet+Les Halles je najväčšia stanica metra v Európe, spája sa tu niekoľko liniek metra a vlakov RER, má 19 výstupov.
Niektoré linky metra sú bez vodiča. Tuším sme to zažili na linke č. 14 a určite na linke č. 1. Jednotka má v samotnom centre rovnú trasu, takže v tuneli sme videli aj osvetlené stanice pred nami alebo metro-súpravu pred nami, bol to zaujímavý pohľad.
V niektorých zdrojoch sa za metro označujú aj letiskové dopravné prostriedky CDGVAL a OrlyVAL.
Vlaky RER
Prímestské vlaky RER [Reseau Express Regionale = Regionálna expresná sieť]
Vlaky RER majú 5 liniek označených písmenami A až E. Sú to expresné vlaky, ktoré prechádzajú centrom Paríža. Napríklad linka A má trať zo severozápadu od Paríža, prechádza centrom a pokračuje na východ od Paríža, respektíve v opačnom smere.
Vlaky RER majú v porovnaní s metrom väčšie vzdialenosti medzi stanicami, v Paríži je menej zastávok, a teda sú rýchlejšie ako metro. V centre mesta sú vedené pod zemou. Všetky linky sú rozvetvené, pozri napríklad RER C, kde dve vetvy vedú k Zámku Versailles (stanice Versailles Chateau Rive Gauche alebo Versailles-Chantiers).
Zopár cieľov linkami RER:
A – La Defense, Disneyland.
B – letisko CDG aj k letisku Orly.
C – Versailles.
D – Saint-Denis.
E – na „ďaleký východ“.
Nie som si istý, ale vlaky RER možno nezastavujú v každej stanice na trati.
Vlaky Transilien
Regionálne vlaky SNCF Transilien
Označenie vlakov Transilien pokračuje písmenami od H. Vlaky Transilien v porovnaní s vlakmi RER majú začiatočnú/konečnú stanicu vo veľkej vlakovej stanici v Paríži a pokračujú von z centra, respektíve v opačnom smere, zatiaľ čo trasy RER prechádzajú centrom. Niektoré linky vlakov Transilien sa rozvetvujú.
V smere hodinových ručičiek sú to veľké stanice [Gare] Saint Lazare, Nord, Est, Lyon, Bercy, Austerlitz, Montparnasse a od centra ďalej na západ La Defense.
Tu je prehľad hlavných staníc.
Stanica Nord [sever] je vraj najväčší železničný uzol v Európe. Pri nej (vo vzdialenosti pár sto metrov) je stanica Est [východ]. Stanica Lyon je vraj najvyťaženejšia stanica vo Francúzsku. V jej blízkosti je stanica Bercy aj Austerlitz.
Pre nás je to možno zvláštne, lebo tieto veľké stanice sú neprejazdné, akoby v slepej uličke, vlak tam príde a musí sa vrátiť (buď treba prepriahnuť lokomotívu alebo používať obojsmerné vlakové súpravy). Na Slovensku ma napadá jedna takáto stanica, a to nevyužívaná stanica Filiálka v Bratislave pri Trnavskom mýte. Vo svete sú takéto neprejazdné stanice pritom bežné, napríklad v Londýne je viac takých veľkých staníc ako St. Pancras, Kings Cross, Euston, Waterloo či Cannon Street, v Prahe Masarykovo nádraží, v Budapešti Nyugati a Keleti, v Ríme Termini, v Miláne Centrale a Garibaldi a mohol by som pokračovať.
K téme bežných vlakov a medzinárodných vlakov ponúkam tento príspevok o vlakových staniciach. Jeho súčasťou je mapa so železničnými trasami.
Niektoré názvy staníc sú nápoveďou, kam vedú trasy. Zo stanice Nord [sever] jazdia vlaky na sever Francúzska až do Londýna alebo Bruselu a Amsterdamu alebo Kolína. Zo stanice Est [východ] jazdia vlaky na východ Francúzska až do Frankfurtu alebo Mníchova. Zo stanice Lyon jazdia vlaky do Lyonu a ďalej na južné pobrežie – Marseille, Nice, Montpelier s pokračovaním do Barcelony alebo iná trasa do Zürichu alebo Ženevy. Z blízkej stanice Austerlitz (Austerlitz je nemecký názov Slavkova u Brna) jazdia vlaky tiež na juh. Zo stanice Montparnasse jazdia vlaky na západ až juhozápad Francúzska.
Električky
Električky majú 14 liniek označených písmenom T a číslom, pričom linky 3 sú dve T3a, T3b. Električky obsluhujú okraj mesta (povedal by som, že trate T3a a T3b vytvárajú akoby kružnicu na hranici medzi zónami 2 a 3; ak si dobre pamätám, v minulosti nebola električka pri Porte Maillot, v súčasnosti je tam už predĺžená). Električky T11, T12 a T13 sú tzv. expresné, modernejšie a rýchlejšie, používajú sieť oddelenú od ostatných liniek a majú osobitné cestovné (neplatí na ne lístok t+).
Autobusy
Autobusy RATP majú približne 350 liniek.
V nočných hodinách 00:30-05:30 hod. je prevádzkovaných okolo 30 liniek nočných autobusov zvaných Noctilian. Linky sa označujú písmenom N s dvoma alebo troma číslicami (Nxx, Nxxx). Jazdia od stanice Chatelet a štyroch veľkých vlakových staníc v centre. Na jednu jazdu dvojcifernej linky treba jeden lístok t+, na jednu jazdu na ostatných nočných linkách treba dva lístky t+.
3.3/ Lístky = cestovné
Typy lístkov
Lístky môžu byť vo forme papierového lístka alebo elektronického lístka:
- Papierový lístok (lístok t+, turistický Paris Visite, lístok z bodu do bodu).
Lístok má na zadnej strane magnetický prúžok s údajmi o jeho platnosti, preto lístok nekrčte, ani sa neodporúča dávať ho do blízkosti kovových predmetom (napríklad kľúče) alebo zariadení s magnetickým vplyvom (napríklad smartfón). Ak lístok nefunguje správne, bude bezplatne vymenený. - Karta/pas Navigo (Navigo, Navigo Easy a ďalšie).
Elektronický lístok je nahratý na modrej plastovej karte s čipom, takže tiež ju treba chrániť pred poškodením. - Telefón (smartfón alebo spárované smarthodinky).
Elektronický lístok je v aplikácii mobilného telefónu (Bonjour RATP, IDF Mobilites). Pri používaní musí byť zapnutá NFC technológia (podobne ako pri bežnej platbe cez terminál v obchode).
Druhy lístkov
Pokúsim sa stručne zhrnúť, aké sú dostupné lístky (vo význame cestovné):
- obyčajný lístok t+ na jednu jazdu aj s prestupmi,
- jedno a viacdňový lístok = lístok denný, turistický Paris Visite, víkendový pre mladých, týždenný, mesačný, ročný (tuším v automate môžu byť aj pod názvom „package/forfait“),
- lístok z bodu do bodu,
- osobitné lístky na jazdu z/na letisko [airport tickets] = CDG airport ticket, RoissyBus ticket; Orly airport ticket, OrlyBus ticket, OrlyVAL ticket.
Obyčajný lístok t+
Lístok t+ [angl. t+ ticket; fran. ticket t+ unite] je základný/obyčajný/jednosmerný/jednorazový lístok na jednu jazdu vrátane prestupov.
Môže byť papierový alebo elektronický. Papierový lístok sa dá kúpiť v staniciach metra a RER, či už v predajnom automate alebo v pokladni, prípadne aj v spolupracujúcich predajniach. Elektronický lístok sa dá kúpiť online v aplikáciách Bonjour RATP a IDF Mobilites.
Lístok stojí 2,15 €. Elektronické lístky sa dajú kúpiť aj ako sada/set/karnet 10 lístkov [angl. book/carnet; fran. carnet] za zvýhodnenú cenu 17,35 € (1,735 €/kus).
Tiket t+ sa nazýva aj ako „lístok na metro“, avšak možno ho použiť takmer na všetky dopravné prostriedky, a to na:
- metro, na celú sieť metra (okrem linky M14 do stanice Aeroport Orly, kde platí osobitná tarifa),
- vlaky RER, ale pozor, iba v zóne 1!
- autobusy v Ile-de_France (okrem letiskových autobusov OrlyBus a RoissyBus, kde je osobitná tarifa),
- električky (okrem expresných električiek T11, T12 a T13, zrejme preto, že používajú oddelenú sieť, majú osobitné cestovné),
- lanovku na Montmartre.
Zhrnutie je, že lístok t+ platí na metro, autobusy a električky bez ohľadu na zóny, ale v prípade RER platí iba na zónu 1. Lístok neplatí na vlaky Transilien.
Lístok platí 90 minút a v tomto čase možno viackrát prestupovať. Iný výklad je pri autobusoch a električkách, že posledný prestup môže byť do 90 minút a z povahy veci mi vyplýva, že možno dokončiť jazdu, hoci aj prekročí 90 minút. S tými prestupmi je to však zložitejšie, lebo prestupovať možno len medzi určitými prostriedkami:
- Metro/metro, RER/RER, metro/RER po dobu 90 minút od vstupu do siete (metro a RER majú prepojené stanice), pričom vystúpením zo stanice skončí platnosť lístka! (Pri minimálnom počte staníc je výnimka, že na jeden lístok je povolený prestup „na povrchu – na úrovni ulíc“, teda platnosť lístka trvá aj po opustení stanice, ale týmto nebudem zaťažovať; zakreslené je v mapách alebo v plánikoch liniek, napríklad pri M14).
- Autobus/autobus (linky RATP aj OPTILE), električka/električka, autobus/električka, pričom pri každom prestupe (nástupe do vozidla) treba znova označiť lístok a prvé a posledné označenie musí byť v dobe 90 minút. S lístkom nemožno vykonať spiatočnú jazdu na rovnakej linke, ani prerušiť jazdu, napríklad vystúpiť z autobusu a neskôr v časovom limite nastúpiť na autobus rovnakej linky.
Teda lístok t+ nedovoľuje prestúpiť z prostriedku metro/RER na prostriedok autobus/električka alebo v opačnom slede. Príklad, s týmto jedným lístkom nemožno prestúpiť z autobusu na metro, z RER na električku, a vtedy treba použiť ďalší lístok. Na rozdiel od jedno a viacdňových lístkov lístok t+ nemožno použiť na vlak Transilien.
Turistický lístok „Paris Visite“
Lístok Paris Visite, ako vyplýva z jeho názvu, je vhodný pre návštevníka Paríža [v anglických textoch sa ešte uvádza Paris Visite package/ticket/card/pass], ktorý môže neobmedzene cestovať:
- všetkými dopravnými prostriedkami – metro, autobus, električka a vlaky RER a Transilien,
- v Paríži (zóny 1-3, uvádza sa ako centrálny Paríž) alebo v celom regióne Ile-de-France (zóny 1-5, aj predmestia Paríža, letiská CDG a Orly, vrátane OrlyVAL, Zámok Versailles, Disneyland),
- po dobu 1, 2, 3 alebo 5 kalendárnych dní za sebou, pričom platnosť končí o 24:00 hod. posledného dňa, napríklad 2-dňový lístok začnete používať v pondelok večer, platnosť skončí v utorok o polnoci (z utorka na stredu).
Ide o papierový lístok s označením „PARIS VISITE“ o veľkosti asi ako lístok t+, na ktorom:
- sa perom sa dopíše priezvisko [NOM] a krstné meno [Prenom], takže lístok môže použiť len jedna konkrétna osoba (odporúčam mať pri sebe vlastné pero),
- je vyznačený počet dní [JOURS] (1, 2, 3, 5),
- sa perom dopíšu dátumy použitia od – do [DU – AU], takže možno ho použiť len v tomto období,
- sú vyznačené zóny (Zones 1-3 alebo 1-5).
Tu sú naše lístky. Hore je manželkin lístok, dole môj náhradný (ako sa dočítate neskôr). Boli platné dva dni [2 jours] pre zóny 123, perom je vypísané priezvisko, meno a dátumy platnosti, cena 22,65 €. Ako je zreteľné, lístky sú pomerne malé (6,5 x 3 cm).
Lístok sa dá kúpiť v automate alebo v pokladni v staniciach a ceny sú nasledovné:
Na webe je k lístku takáto schéma zón.
Lístok Paris Visite vnímam predovšetkým ako lístok na cestovanie [travel], už menej sa píše o tom, že súčasne je aj turistický [tourist], keďže poskytuje niekoľko menších zliav. Rozsah zliav sa môže meniť, zoznam zliav platný od apríla 2024 je v tomto letáku (vpravo hore). Nie sú to nejaké bombastické zľavy, mňa zaujala 25 percentná zľava na observatórium Montparnasse alebo do Múzea voskových figurín, zľava 7 € do Zámku Versailles alebo zľava 2 € na plavbu loďou Bateaux-Mouches. Dodatočne som zistil, že zľava v neuvedenej výške je aj do Vojenského múzea.
Denný lístok
Denný lístok, rozumej jednodňový lístok [angl. One-day Navigo travel card/pass; fran. Forfait Navigo jour], je vhodný pre návštevníka Paríža, ktorý môže neobmedzene cestovať:
- všetkými dopravnými prostriedkami – metro, autobus, električka a vlaky RER a Transilien (okrem OrlyVAL),
- počas jedného kalendárneho dňa (0–24 hod., na nočný autobus Noctilian až do 05:59 hod. nasledujúceho dňa),
- vo zvolených zónach (ak pokrýva zónu 4, možno použiť aj na stanicu letisko Orly linky metra M14; ak pokrýva zónu 5, možno použiť na RER B z/na letisko CDG).
Pri kúpe sa zvolia:
- zóny platnosti, kombinácia najmenej dvoch zón: 1-2, 1-3, 1-4, 1-5;_2-3, 2-4, 2-5;_3-4, 3-5,_4-5 (pre centrum Paríža budete potrebovať zóny 1-2),
- deň platnosti, pričom lístok možno kúpiť na deň v čase kúpy alebo až 6 dní dopredu.
Cena lístka závisí od počtu zón:
Denný lístok sa dá nahrať na všetky karty Navigo v automate alebo v pokladni alebo do mobilnej aplikácie.
Týždenný lístok
Týždenný lístok [angl. Weekly Navigo travel card; fran. Forfait Navigo semaine] je platný kalendárny týždeň, teda od pondelka do nedele, pričom kúpiť sa od pondelka do štvrtka na aktuálny týždeň a od piatka už na nasledujúci týždeň (teda napríklad v piatok už nekúpite lístok na ten týždeň).
S týmto lístkom možno neobmedzene cestovať:
- všetkými dopravnými prostriedkami – metro, autobus, električka a vlaky RER a Transilien(?; okrem OrlyVAL),
- počas jedného kalendárneho týždňa (pondelok–nedeľa),
- vo zvolených zónach (ak pokrýva zónu 4, možno použiť aj na stanicu letisko Orly linky metra M14; ak pokrýva zónu 5, možno použiť na RER B z/na letisko CDG).
Cena lístka závisí od zón, na výber sú všetky zóny (1-5) alebo dvojice zón:
Týždenný lístok je len elektronický a kúpiť sa dá na telefón (aj na Navigo kartu personalizovanú alebo Devouverte, avšak nie na Navigo Easy). Ten so zónou 1 je najdrahší.
Víkendový lístok pre mladých
Víkendový lístok pre osobu mladšiu ako 26 rokov [angl. Navigo youth weekend; fran. Navigo jeunes week-end WE], ktorá môže neobmedzene cestovať:
- všetkými dopravnými prostriedkami – metro, autobus, električka a vlaky RER a Transilien (?; okrem (okrem OrlyVAL),
- počas jedného kalendárneho dňa (0-24 hod.)! – v sobotu alebo v nedeľu (nie oba víkendové dni) alebo v deň francúzskeho štátneho sviatku,
- vo zvolených zónach (ak pokrýva zónu 4, možno použiť aj na stanicu letisko Orly linky metra M14; ak pokrýva zónu 5, možno použiť na RER B z/na letisko CDG).
Cena závisí od kombinácie zón, pričom v porovnaní s bežnými denným lístkami je cena približne polovičná:
Tento lístok sa dá nahrať na všetky karty Navigo v automate alebo v pokladni alebo do mobilnej aplikácie. Držiteľ lístka musí pri kontrole revízorom predložiť doklad totožnosti s dátumom narodenia.
Lístok z bodu do bodu
Okrajovo spomeniem lístok na jednu jazdu [angl. Original destination ticket; fran. Billet originale destination] vhodný na cestovanie medzi dvoma stanicami [point-to-point ticket] v rámci regiónu Ile-de-France, pričom aspoň jedna stanica je mimo Paríža. Je to teda lístok na cestu z Paríža von do regiónu alebo z okolia do Paríža. Cena závisí od vzdialenosti týchto staníc. Lístok možno použiť na RER, vlak alebo električku. Lístok je papierový a možno ho kúpiť v predajnom automate alebo v pokladni. Použiť tento lístok má zmysel, ak sa nedá použiť lístok t+ (metro a autobus bez ohľadu na zóny), alebo ak aj máte napríklad denný/viacdenný lístok na určité zóny a chcete cestovať (aj) v inej zóne.
Ono to pomenovanie lístka znie trošku záhadne, ale malo by ísť o lístok, ktorý si kúpite na konkrétnu jazdu. Napríklad ste v centre Paríža (zóna 1) a v stanici RER C si v pokladni kúpite lístok do stanice Versailles (zóna 4). Taký lístok by ste si museli kúpiť, ak by ste aj mali denný/viacdenný lístok, ktorý nepokrýva zóny jazdy 1-4.
+ + +
Ako zaujímavosť by som spomenul, že dostupné sú aj „lístky proti znečisteniu“ [angl. Anti-pollution package; fran. Forfait Antipollution]. Počas dní s najväčším znečistením ovzdušia úrady vyhlásia, že je možnosť kúpiť si takýto lístok. Za cenu 3,90 € ho možno použiť na všetky zóny a na všetky dopravné prostriedky na jeden deň. Pochopil som, že účelom je v dňoch veľkého znečistenia lacným lístkom motivovať cestujúcich, aby prešli na hromadnú dopravu a autá nechali doma. Zaujímalo by ma, ako často sa toto aplikuje a s akým efektom.
SMS lístok [angl. SMS boarding ticket; fran. Ticket dacces a bord SMS]. Na jazdu autobusom možno použiť aj tzv. SMS lístok. Na telefónne číslo 93100 sa zašle text Bus s číslom autobusovej linky, napríklad Bus29, a vodičovi sa ukážete mobil s SMS správou. Z platby za používanie telefónu sa strhne 2,50 €. Neviem, ale predpokladám, že používateľ musí mať francúzske telefónne číslo (SIM kartu francúzskeho operátora).
Karty
Karty/pasy Navigo [angl. Navigo pass/card; fran. Passe navigo] sú dobíjateľné plastové karty s čipom, na ktoré sa nahráva lístok – cestovné (nie kredit – peniaze). Každá osoba musí mať svoju kartu, teda na jednu kartu nemôže cestovať viac osôb súčasne. Kariet je viac druhov, začnem s tou určenou pre turistov.
Navigo Easy
Pas/karta Navigo Easy [angl. Navigo Easy (travel) card/pass; fran. Passe navigo Easy] je dobíjateľná karta, zadovážiť sa dá v pokladniach alebo vo vybraných automatoch. Poplatok za vydanie je 2 € a karta je použiteľná 10 rokov. Už pri kúpe karty možno kúpiť – nahrať na ňu lístok (2 € + cena lístka).
Na túto kartu možno nahrať lístky:
- lístok t + na jednu cestu alebo sadu 10 kusov lístkov t+,
- denný lístok Navigo [Navigo day package / Navigo jour],
- víkendový lístok Navigo pre mladých [Navigo youth weekend / Navigo jeunes week-end],
- lístky na letiskové autobusy RoissyBus a OrlyBus.
Táto karta neumožňuje používať lístky Paris Visite a viacdňové lístky, teda ani týždenný. Takže na viacdňové jazdenie s touto kartou je vhodné kúpiť si karnet 10 lístkov t+ alebo na jednotlivé dni si opakovane dobíjať jednodňový lístok.
Iné karty Navigo
Pre osoby žijúce alebo pracujúce v regióne Ile-de-France, nazvem ich „domáce osoby“, sú určené iné karty.
Navigo pass (personnalise) – personalizovaná karta obsahuje osobné údaje a fotku držiteľa. Možno na ňu nahrať denné, týždenné, mesačné a ročné lístky.
Navigo Liberte+, s ňou možno flexibilne absolvovať jednotlivé jazdy, ktoré budú na konci každého mesiaca vyúčtované a odpísané z bankového účtu používateľa. Jazdy sú spoplatňované zľavnenou sadzbou 1,73 € (ako jeden lístok pri sade 10 lístkov t+) s denným stropom maximálne 8,65 € (ako denný lístok pre dve zóny). Na rozdiel od lístka t+ s touto kartou nie sú obmedzenia pri prestupoch. Asi sa k tomuto podpisuje nejaká zmluva (niečo ako k inkasu) a toto sa nahrá na personalizovanú Navigo kartu.
Navigo Decouverte – túto kartu síce môžu použiť aj turisti, ale musí sa na ňu dopísať meno a prilepiť fotka držiteľa (v mnohých staniciach sú samoobslužné foto-kabínky). Na kartu možno nahrať denný, týždenný alebo mesačný lístok. Poplatok za vydanie karty je 5 €.
Aplikácie
Dostupné sú dve aplikácie IDF Mobilites a Bonjour RATP.
Tieto dve appky majú trochu odlišný dizajn, ale v oboch možno kúpiť snáď všetky dostupné lístky:
- lístok t+ a sadu 10 lístkov t+,
- lístok denný, víkendový pre mladých, týždenný, mesačný,
- letiskové lístky.
V mobiloch nekúpite lístok Paris Visite.
V aplikácii možno kúpiť lístok priamo do telefónu [On my phone, buy a ticket] alebo na Navigo kartu [On my Navigo pass], pričom karta sa nasníma do telefónu (takže potom je telefón a Navigo karta v jednom?).
Tu je v angličtine prehľad lístkov dostupných v telefóne [on phones] a na kartách Navigo Easy a Personnalise/Decouverte. Napríklad lákavý týždenný lístok sa nedá nahrať na kartu Navigo Easy.
V oboch uvedených aplikáciách sú vyhľadávače trás, cestovné poriadky alebo mapy a ďalšie informácie z dopravy.
+ + +
Mne na vyhľadávanie trás dobre poslúžili aj univerzálne Google maps. A nielen na hľadanie objektov záujmu, trás dopravy (aké dopravné prostriedky použiť a kde prestúpiť), ale aj reštaurácie a supermarkety v okolí.
Iná dobrá aplikácia na dopravu vo veľkých mestách je CityMapper.
Pre francúzske vlaky sa odporúča aplikácia SNCF Connect.
Kúpa lístkov
Lístky možno kúpiť v predajnom automate a v pokladni v stanici.
Asi praktickejšie je kupovať ich v automate. Existuje niekoľko variantov automatov na lístky, novšie aj staršie. Ďalej, v automate v červenej farbe (na obrázku vpravo s nápisom vente [predaj]) sa dá kúpiť lístok alebo karta, vrátane nahratia lístka na kartu. V automate v modrej farbe (s nápisom rechargez [dobiť]) sa dá len nahrať lístok na kartu Navigo.
Automat komunikuje v 5 jazykoch – francúzština, angličtina, španielčina, nemčina a taliančina.
Tu sú nejaké strihy z displeja automatu (podľa voľby vľavo, ak idete nabíjať kartu Navigo; podľa voľby vpravo, ak nemáte kartu a chcete si kúpiť papierový lístok alebo kartu, pri kúpe karty možno súčasne na ňu nahrať aj lístok).
Ponuka lístkov.
Označovanie lístkov
Papierový lístok má magnetický prúžok. Karta má čip. Pri mobilnom telefóne (alebo smarthodinkách) sa používa NFC technológia.
Metro a RER
Stanice metra a vlakov RER bývajú spravidla prepojené.
V staniciach metra a RER sú takéto označovače, spravidla ide o brány, kde sa otvoria krídla (plexiskla) ↓, alebo o turniket s otáčacími ramenami.
Papierový lístok sa vsunie do (žltého) otvoru vpravo ↓. Lístok vyjde hore iným otvorom pri displeji, a následne sa otvorí brána (krídla, niekedy im treba pomôcť silou).
Iný druh brány s otvorom na lístok.
Karta alebo smartfón (smarthodinky) sa priložia k fialovej ploche ↓. Myslím, že v staniciach RER možno natrafiť na brány s modrými plochami. Domnievam sa, že podobný systém vstupov je aj na vlakových staniciach, ale nemám to odskúšané.
Na bráne je malý displej, ktorý zobrazí nejaké informácie (možno zostatok lístkov pri sade 10 lístkov t+, možno čas platnosti, neviem).
Zvyčajne je potrebné rovnako označiť lístok aj pri opustení stanice. Niekde sú brány, kde zrejme pasažiera zachytí senzor a ten automaticky otvorí bránu. Niekde sú brány, ktoré sa otvárajú len smerom von a treba ju fyzicky potlačiť.
Autobus a električka
V autobuse a v električke sú označovače na stĺpikoch pri dverách.
Na snímke vľavo je fialový označovač na priloženie karty alebo telefónu, vpravo je označovač so štrbinou na papierový lístok. Oba typy majú displeje.
Pri výstupe z autobuse a z električky sa už lístok neoznačuje.
+ + +
Prvýkrát si označovanie lístkov môžete odpozorovať u iných, potom je už všetko také jednoduché. Alebo lepšie raz vidieť ako trikrát čítať. Videá s návodmi nájdete aj na YouTube, vybral som tri:
https://www.youtube.com/watch?v=_aHzrKnutAU kúpa lístka t+, karty Navigo, dobíjanie karty Navigo, označovanie lístkov a iné.
https://www.youtube.com/watch?v=IzB3Zucs7yE kúpa a používanie lístku Paris Visite.
https://www.youtube.com/watch?v=DCutYHjs7DA kúpa lístka t+ a označenie.
Zhrnutie k lístkom
Ak plánujete málo využívať verejnú dopravu, vaša ekonomická voľba je lístok t+ za 2,15 € alebo ešte ekonomickejší karnet 10 lístkov t+. Ak nebudete jazdiť iba metrom, treba zvážiť aké dopravné prostriedky použijete, či budete prestupovať a v prípade RER v akých zónach sa budete pohybovať. Faktom je, že na veľa miest v Paríži sa dostanete metrom a vtedy netreba riešiť prestupy na iné prostriedky a zóny. Električku pravdepodobne väčšina z vás za celý pobyt ani neuvidí, lebo tie jazdia na periférii Paríža. A možno ani RER, ktorý je vhodný skôr na dochádzanie do Paríža alebo na väčšie vzdialenosti a v centre jazdí v podzemí. Podobne asi nevyužijete ani vlak Transielien.
Ak odhadnete, že v jeden deň urobíte aspoň 6 jázd (6 x 2,15 € = 12,90 €) alebo pri používaní sady lístkov t+ 7 jázd (7 x 1,735 € = 12,15 €), tak vtedy je už výhodnejšia voľba pre denný = jednodňový lístok pre zóny 1-3 (11,60 €). Teda jednodňový/viadňový lístok je zaujímavý, ak plánujete viac jazdiť a/alebo budete viackrát prestupovať na iné prostriedky.
Tu je moja tabuľka s cenami denných a viacdenných lístkov pre zóny 1-3 (zelené pozadie) a 1-5 (modré pozadie). Poznámka: sumy za denné lístky (menšie číslice) sú dopočítané násobky 11,60 € a 20,60 €.
Čo je výhodnejšie na jeden, dva, tri alebo viac dní pobytu? Uvažujme o zónach 1-3, čo stačí na bežné potulky Parížom.
1 deň. Na jeden deň intenzívneho cestovania vyjde najlepšie denný lístok (11,60 €). To je hodnota 6 jednotlivých lístkov t+ alebo 7 lístkov t+ z karnetu (pričom v karnete si nekúpite menej ako 10 lístkov a karnet stojí 17,35 €). Denný lístok sa dá nahrať na kartu Navigo Easy alebo do mobilu. Nezohľadňujem tu, že jednorazový poplatok za vydanie tejto karty je 2 €.
2 dni. Na dva dni cestovania vychádza najlepšie lístok Paris Visite (22,65 €). Ten rozdiel s cenou za dva jednodňové lístky (2 x 11,60 € = 23,20 €) je síce zanedbateľný, ale môžu sa hodiť aj malé zľavy na atrakcie, čo Paris Visite ponúka. Táto suma je ekvivalentom najmenej 11 jednotlivých lístkov t+ alebo 13 lístkov t+ z karnetu (pričom reálne by sa museli kúpiť 2 karnety po 10 lístkoch, spolu za 34,70 €).
3 dni. Cena Paris Visite (30,90 €) a týždenného lístka (30,75 €) je porovnateľná. Opakujem, že Paris Visite obsahuje nejaké zľavy, ale týždenný lístok sa javí byť výhodnejší, lebo je použiteľný na všetky zóny 1-5 (teda aj parížske letiská v deň príletu a odletu). Cena je ekvivalentom 15 jednotlivých lístkov t+ alebo 18 lístkov t+ z karnetu (2 karnety za 34,70 €).
4 alebo viac dní. Jednoznačne najvýhodnejší je týždenný lístok (30,75 €), ale... Tento lístok je použiteľný od pondelka do nedele v jednom týždni. Ak pobyt pokračuje aj po nedeli, treba to vhodne nakombinovať, napríklad do nedele používať týždenný lístok a od pondelka Paris Visite alebo (opakovane) denný lístok. Alebo iným spôsobom, záleží aj od dĺžky pobytu. Jednoduchá matematika.
Obdobne možno vhodne kombinovať lístky, ak sa mladý človek pod 26 rokov zdržiava v Paríži (aj) počas nepracovných dní.
Teraz sa sústreďte, túto vetu som našiel v jednom článku. Ak odhadovaná suma použitých lístkov t+ prevyšuje cenu denného alebo viacdenného lístka alebo sa blíži k tejto cene, je vhodnejšie zvoliť si denný/viacdenný lístok. Dáva to slobodu v cestovaní a zrejme aj tak vykonáte viac jázd ako ste pôvodne zamýšľali.
Ak by ste niektorý deň nepotrebovali veľa cestovať, napríklad chcete na celý deň vyraziť do Versailles, netreba denný/viacdenný lístok pokrývajúci zónu 4, ale stačí si na ten deň kúpiť lístok z bodu štartu do stanice Versailles v zóne 4. Cestu z hotela a do hotela možno riešiť lístkami t+.
3.4/ Turistické lístky
Už veľakrát bol spomenutý lístok Paris Visite, ktorý slúži predovšetkým ako cestovný lístok [travel ticket/card/pass/package] s menšími zľavami na zopár atrakcií.
Typickým turistickým lístkov určeným na návštevy atrakcií je Paris Pass. Tento pas je na 2, 3, 4 alebo 6 kalendárnych dní idúcich za sebou so zvýhodnenými vstupmi na viac ako 90 atrakcií, vrátane tých najvyhľadávanejších, ako aj zvýhodnených poplatkov za aktivity, ako napríklad jazda vyhliadkovým autobusom. Dvojdňový pas mi v online kúpe ponúklo za neodolateľných 169 €. Paris Pass sa aktivuje návštevou prvej atrakcie. Neslúži však na používanie verejnej dopravy, ako to býva v niektorých iných mestách.
Pas do múzeí Paris Museum Pass ponúka zlacnené vstupy do viac ako 50 múzeí a monumentov, aj mimo Paríža. Dvojdňový muzeálny pas mi v online kúpe ponúklo za skromných 70 €. Každý Paris Pass zahŕňa Paris Museum Pass, teda ak som dobre rozumel, pas obsahuje „menší“ pas.
3.5/ Vyhliadkové jazdy a plavby
Jasné, že aj v Paríži sú vyhliadkové autobusy známe ako hop-on-hop-off, že nastúpite a vystúpite ako chcete. Našiel som spoločnosti:
- BigBus, ktorý ponúka viac variant trás na 1 alebo 2 dni s cenou od 30 €.
- TootBus na 1, 2, 3 dni s cenou od 36 €. S lístkom Paris Visite je zľava 20 %.
V Paríži sú obľúbené aj aj vyhliadkové plavby po rieke Seina (ako atrakcia č. 8) pod viacerými mostami. Spomeniem, že viac najväčších atrakcií s nálepkou UNESCO je práve na brehoch rieky. Našiel som:
- BatoBus od 23 €. Trasa má 9 zastávok – prístavov (od Eiffelovky až za Notre-Dame), konkrétne: Eiffelovka – Invalidovňa – Múzeum Orsay – Saint-Germain-des-Pres – Notre-Dame, v opačnom smere na druhom brehu Jardin des Plantes – Hotel de Ville – Louvre – Place de Condorde – Eiffelovka a funguje systémom hop-on-hop-off.
- Bateaux-Mouches za 16 €. S lístkom Paris Visite je zľava 2 €. Polhodinová (?) plavba začína pod Eiffelovkou a je bez zastavení.
- Plavby s večerou od 90 €.
Prístav pod Eiffelovkou je Port de Bourdonnais, na mape je tu.
4/ SPRÁVA
Lety do Paríža
Na úvod spomeniem, že ma zaráža, že na rozdiel od minulosti už nie je letecká linka Bratislava – Paríž-Beauvais. Myslím si, že Slováci by mali záujem o letecké výlety do Paríža. Ak dlhodobo existujú lety z Bratislavy do Londýna, Ríma, Bruselu, zaslúžil by si to aj Paríž. Samozrejme, letecké spoločnosti, konkrétne narážam na Ryanair, najlepšie vedia, či by im táto linka zarábala a či majú na to kapacitu (voľné lietadlo na niekoľko letov týždenne, v súčasnosti je veľký dopyt po lietadlách, duopol Airbus a Boeing nestíhajú vyrábať, nehovoriac o rôznych problémoch ako vynútené uzemnenia lietadiel a podobne).
Jedna aktuálna poznámka. Najnovšie sa objavila správa, že linka Bratislava - Milano-Bergamo od apríla 2025 končí. Išlo o najstaršiu linku z Bratislavy prevádzkovanú 19 rokov.
Ja osobne by som chcel navštíviť viac miest v rozľahlom Francúzsku. Okrem Paríža sme boli v Nice (+ Monako a Cannes). A čo taký Lyon, Štrasburg, Bordeaux, Nantes, Lille?
Bratislava nemá žiadne letecké spojenie s Francúzskom. Čo sa týka nízkonákladoviek, z Viedne lieta Ryanair len na letiská Beauvais a Marseille. Marseille je síce 2. najväčšie mesto vo Francúzsku, ale v rebríčku Numbeo patrí medzi najnebezpečnejšie miesta, kde sa zvádza vojna drogových gangov, a preto ma nateraz neláka. Ryanair tiež lieta z Budapešti aj z Prahy a z Krakova. Wizzair zo svojej najväčšej základne v Budapešti lieta na letiská Paríž-Orly, Nice a Basel-Mulhouse na hranici so Švajčiarskom.
Spomínané veľké francúzske mestá sú dostupné vlakom TGV z Paríža. Ale priletieť do Paríža a potom ísť vlakom do niektorého z týchto miest znamená drahé a celodenné cestovanie (napríklad let VIE → BVA, bus BVA → Paríž, vlak Paríž → Bordeaux).
Ešte k tej bezpečnosti. Na vrchole rebríčka európskych miest je podľa indexu kriminality viac francúzskych miest. Samotný Paríž má 10. pozíciu! Smutné zistenie. Alebo vo Francúzsku odlišne vykazujú štatistiku kriminality?
Potom logicky ani neprekvapí, že v rebríčku európskych štátov je Francúzsko najhoršie. Ešte stále tam chcem vycestovať?
Dodám, že Slovensko je na pozícii 29 zo 43.
Letenky
V septembri sme otočili Rigu, október môže byť fajn na Paríž. Koncom letných prázdnin som natrafil na lacné letenky Ryanairu na linke Viedeň – Paríž-Beauvais. V predstihu 6 týždňov som kúpil dve spiatočné letenky po 34 €.
Tušil som, že aj s rezerváciou sedačiek (zvyčajne od 8 € na osobu a let) a bez spoplatnenej batožiny sa možno dostaneme pod hranicu 100 €. Stalo sa, Ryanair mi vystavil účet na 99,96 €.
Ešte tak v drahom Paríži nájsť dobrý hotel do 100 € na noc, ktorý zodpovedá mojim predstavám.
Náš pobyt bude len na dva dni, 8.-9. októbra 2024, utorok – streda. Po prvé, netúžil som po viacdňovom pobyte, Paríž sme už videli, tentokrát si to ideme len „refrešnúť“ a možno vidieť aj nové miesta a objekty, ku ktorým sme sa nedostali pred 9 rokmi. Po druhé, chcem minimalizovať náklady. Iba jedna noc na prespatie a takmer dva plné dni na potulky mestom. To si však vyžiadalo to, že som si vybral extrémne časy odletov. Let tam o 06:20 hod., let späť o 22:10 hod. s plánovaným pristátím po polnoci. To znamená opustiť domov približne o 03:00 hod. a vrátiť sa späť domov tak o 03:00 hod., ak bude meškať lietadlo, čo je pravdepodobné, zvlášť u večerných letov, keď sa počas dňa „nazbiera“ meškanie. Ci pana, to je súvetie! Nie som priaznivec takého skorého vstávania, veď dovolenka má byť o užívaní si a oddychu, pasívnom či aktívnom. Ani príliš neskorý odlet z destinácie nie je šťastný, lebo po raňajkách opustíme hotel a potom sa už musíme pretĺkať ulicami až do večera, bez ohľadu na únavu alebo možno horšie počasie. Ale bolo to také pragmatické rozhodnutie vyťažiť čo najviac z dvoch dní pobytu.
Pri takýchto časoch odletov (odchod z domu v noci, aj návrat domov v noci) som ani neuvažoval o autobusovej doprave z Bratislavy na/z letisko Viedeň, a použili sme osobné auto, ktoré som zaparkoval na lacnejšom parkovisku Mazur (cena parkovania za prvých 24 hodín 30 €, za každých ďalších 24 hodín plus 13,20 €, t.j. sumy 30 €, 43,20 €, 54,60 €, 66,90 € atď.; cena za týždeň je maximálne 99,90 €). Parkovanie pri letiskách nepatrí k lacným, ale v zásade platí, že čím viac osôb cestuje (v našom prípade síce len dvaja) a čím je kratšia doba parkovania (v našom prípade do 48 hodín), tým sa viac oplatí transfer autom ako autobusmi.
Ubytovanie
Bežne si objednávam hotel krátko po kúpe leteniek. S blížiacim sa termínom pobytu môžu ceny ubytovania rásť, v horšom prípade sa dobré ubytovania vypredajú. Neviem, či v prípade hotelov platí akési lacnejšie last-minute ako je to pri pobytových balíkoch.
Tentokrát som však s rezerváciou hotela vyčkával. Chcel som hotel, ktorý bude dostupný z miesta, kam nás dovezie autobus z letiska. Nevedel som, či pár dní po skončení olympiády obnovia zastávku na Porte Maillot (zdá sa, že tam prebieha rekonštrukcia) a transfer prestane jazdiť na zastávku Saint-Denis Univesite. Keď sa to ani dva-tri týždne pred odletom nevrátilo do pôvodného stavu ako pred olympiádou, začal som hľadať ubytovanie na severe Paríža, niekde v oblasti Saint-Denis a smerom na juh do centra, optimálne popri trase metra. Rátal som s tým, že posledný deň po check-oute si batožinu necháme v hoteli a neskôr poobede si ju prídeme vyzdvihnúť. Tak som chcel, aby sme boli ubytovaní čo najbližšie k stanici autobusu na letisko a nemuseli sa trepať po batožinu niekam naprieč veľkým Parížom. Ono zase Paríž je podstatne väčší ako Dudince so statusom mesta. Až po návrate z Paríža pri písaní tohto článku som narazil na informácie, že sever Paríža a predmestie Saint-Denis patrí k najnebezpečnejším miestam.
Keďže ubytovanie v Paríži je drahé, hľadal som hotel ďalej od centra za menej peňazí. Je úspornejšie mať lacnejší hotel a dvakrát za deň absolvovať jazdu z hotela do centra a späť, hoci možno za mierne vyššie cestovné náklady a za polhodinu strávenú cestovaním navyše, ako keby sme mali drahší hotel v centre bez potreby dlhších presunov. Tak hotel ďalej od centra sme mali napríklad v Londýne, Berlíne a v Madride aj prvýkrát v Paríži (hotel zabezpečil Pelikán), ale niekedy som našiel aj cenou priaznivý hotel v širšom centre, napríklad takto sme bývali v Ríme, Bruseli a v Aténach. Ubytovanie treba hľadať a porovnávať v aktuálnom čase.
V predchádzajúcich blogoch som nekonkretizoval, v akých hoteloch sme bývali, akej značky. Teraz urobím výnimku. Viackrát sme už boli ubytovaní v hoteloch Ibis. Bodka. Hotelový reťazec Ibis prevádzkuje tri kategórie hotelov:
- Ibis Budget – 2-hviezdičkový najlacnejší/lowcostový typ hotela (ďalej od centra, menšia izba, menej pestré raňajky).
- Ibis – 3-hviezdičový, zlatá stredná cesta, doteraz sme bývali len v tomto type (väčšia izba, bohatšie raňajky, spravidla úschovňa batožín).
- Ibis Styles – drahší 3-hviezdičkový typ (vyššia kvalita ubytovania a služieb, raňajky v cene, možno tematický dizajn).
Ich hotely sú vo viacerých krajinách, majú moderne a prakticky zariadené izby, držia svoj štandard a viem, čo môžem očakávať od ubytovania a raňajok. Za mňa dobrý pomer kvalita/cena. Reťazec Ibis patrí pod francúzsku hotelovú skupinu Accor (zastrešuje siete hotelov ako F1, Ibis, Adagio, Mercure, Sofitel, Novotel a ďalšie, často sú dva hotely lokalizované v susedných budovách). Takže v Paríži bude isto veľa hotelov siete Ibis. Uvažoval som, že prvýkrát si vyberieme budgetový Ibis Budget. Nakoniec som však našiel Ibis Styles vo štvrti/meste Gennevilliers s akciovou cenou pod 100 €/noc s raňajkami a bola to nižšia cena ako pri mnou vytypovaných hoteloch typu Ibis a Ibis Budget v rovnakej lokalite. Takže v rovnakej lokalite môžete natrafiť na hotel vyššej kategórie za nižšiu cenu. A na druhej strane platí aj to, že hotel vyššej kategórie môže mať nižšie hodnotenie klientov ako lacnejší typ hotela. Treba hľadať a porovnávať cenu, služby, polohu a dopravnú dostupnosť a recenzie.
Lístky na cestovanie v Paríži
Informácie o lístkoch som začal študovať asi dva týždne pred odletom. V mnohých článkoch o doprave a lístkoch som však nachádzal rôzne informácie.
V anglických textoch boli používané rôzne pomenovania, ako napríklad Paris Visite ticket alebo package alebo card alebo pass, niekedy s prívlastkom travel (cestovný, na cestovanie), inokedy tourist (turistický, skôr zameraný na atrakcie), tak som nevedel, či je to stále to isté. Len málo zdrojov uvádza, že je to lístok nielen na cestovanie, ale poskytuje aj niekoľko zliav na atrakcie, a ešte ťažšie je dopátrať sa, na ktoré a v akej výške.
Ešte zložitejšie to bolo s názvom Navigo. Pomenovanie Navigo bolo spomenuté niekedy ako lístok, pričom je viac druhov navigo-lístkov, inokedy bolo uvedené ako karta alebo pas, na ktorej/ktorom sú uložené lístky, pričom je viac navigo-kariet. V niektorých textoch bol prívlastok travel. Tak napríklad Navigo Easy sa rozumie karta ako nosič, na ktorom sú uložené lístky, napríklad Navigo day ticket.
Nejaké zmeny v systéme lístkov nastali počnúc 4.1.2024, takže staršie články nemusia obsahovať úplne korektné informácie (v minulosti sa používal Mobilis pass).
Dočasné zmeny nastali počas olympiády. V centre Paríža boli uzavreté niektoré stanice. To bol zrejme aj dôvod (dočasného?) zrušenia transferu z letiska na zastávku Porte Maillot. Počas olympiády neplatili lístky Paris Visite, ale boli nahradené špeciálnym lístkom „Paris 2024“ na 1 až 7 dní na celý región, a s vyššími cenami. Taktiež cena obyčajného lístka t+ sa dočasne zvýšila z 2,15 € na 4 €, lebo však treba podojiť návštevníkov, zvlášť tých zo zahraničia.
Takže pre cudzinca taký miš-maš. Nie je to prvýkrát, čo mi dalo zabrať pochopiť systém cestovného v cudzojazyčných textoch. Ale úplne jednoduché som to nemal ani v slovenčine, keď som sa pred rokmi oboznamoval s novým systémom cestovného v Bratislavskej integrovanej doprave. Tiež je to založené na zonácii. Mesto Bratislava má zóny 100 a 100, za hranicou hlavného mesta sú zóny očíslované 200 a vyššie. Bežný lístok pre Bratislavu platí na dve zóny 100+101. Kto jazdí aj v zónach mimo Bratislavy (dochádza do Bratislavy), centrálnu zónu 100 musí rátať dvakrát. Čo?
Informácie o lístkoch vo verejnej doprave Paríži som čerpal najmä z oficiálnych stránok RATP a IDF Mobilites, kde je uvedených až 21 rôznych lístkov/kombinácií podľa profilu (dospelý, mládež, iné kategórie so zľavami) a podľa frekvencie jázd (jedna jazda alebo málo jázd, jeden deň alebo málo dní, týždeň a podobne). Aj tak som mal dojem, že niektoré informácie z tých dvoch webov neboli v súlade. Dva príklady za všetky, web IDF Mobilites aj dva týždne po skončení olympiády uvádzal cenu lístka t+ 4 €, akoby to nemal kto aktualizovať na správnu mieru (správca webu asi čerpal dovolenku). Myslím, že som našiel rozdiel v otázkach, kde sa aký lístok dá kúpiť, nahrať a podobne.
Vzhľadom na uvedené, niektoré informácie k lístkom, ktoré som spracoval vyššie, nemusia byť na sto percent správne. Reálne mám skúsenosť iba s lístkom Paris Visite, iné druhy a typy lístkov sme nepoužili. Jazdili sme metrom, zopárkrát RER a električkou a raz aj autobusom.
Každopádne, už na začiatku pobytu, aj s vzhľadom na polohu ubytovacieho zariadenia, je dobre zvážiť, ako často asi budete cestovať, akými dopravnými prostriedkami a akými zónami. Pri lístkoch t+ musíte riešiť prípadné prestupy medzi rôznymi prostriedkami a pri jazde RER zostať len v zóne 1. Avšak pri používaní metra sa týmto netreba zaoberať (okrem letiska Orly). Trampoty by nemala byť pri denných a viacdenných lístkov, tam si treba ustrážiť zóny, ale na samotný Paríž bohato stačia zóny 1-3. A samozrejme, treba ustrážiť časovú platnosť, pri lístku t+ 90 minút, pri denných a viacdenných lístkoch do 24:00 hod. (posledného dňa). Lístky z/na letiská majú spravidla osobitné a vyššie cestovné.
Náš hotel bol v zóne 3 a v jeho blízkosti bola zastávka električky aj vlaku RER. Ak by som sa rozhodol pre lístky t+, prvý deň by som zo zastávky Saint-Denis Univesite použil metro a električku (2 lístky), z hotela do centra (k Eiffelovke) električku a metro (2 lístky) alebo drahší lístok na RER zo zóny 3 do zóny 1. Minimálne ešte jazda večer na hotel. A na druhý deň podobný scenár. Preto som sa rozhodol už na začiatku pre kúpu lístkov Paris Visite na dva dni po 22,65 € (pre porovnanie pripomínam, že jedna základná spiatočná letenka za let dlhý 1069 km stála 34 €). Nie je to málo, ale Paríž nie je lacný (povedal by som, že všetko na západ od strednej Európy je drahšie, možno výnimkou je Portugalsko), a takto máme neobmedzené cestovanie a nemusíme sa zamýšľať nad prestupmi ako by tomu bolo pri lístkoch t+. Aj tak sme ešte nachodili dlhé kilometre.
Matematické okienko
Kto sa nekamaráti s číslami, nech preskočí tento odsek. Lacná letenka (v našom prípade spiatočná letenka za 34 €) je prvým predpokladom „budget pobytu“. Potom sa to začne nabaľovať. Doprava na/z letisko Viedeň (palivo + parkovné) cca 60 €, letenky celkovo 100 €, doprava z/na letisko Beauvais 60 €. Spolu 220 €. Sumár je, že cestovné výdavky od opustenia bytu až do momentu ako vstúpime na pôdu Paríža, predstavujú 220 € / 4 = 55 € na jednu osobu a jeden smer.
Časové hľadisko, ak o 03:00 hod. odídeme z bytu a odhadujem, že okolo 10:00 hod. vystúpime z autobusu v Paríži, predstavuje to 7 hodín strávených cestovaním (autom teoreticky 14 hodín bez prestávok a zdržaní).
Tých 220 € beriem ako konštantné náklady, či budeme v Paríži 2 dni alebo 5 dní (nie je to úplne pravda, lebo pri dlhšom pobytu rastú náklady za parkovanie rádovo v desiatkach eur, ale to teraz nebudem brať do úvahy). Náklady za ubytovanie sú priamo úmerné počtu prenocovaní, napríklad v nejakom hoteli vyjde jedna noc na 100 €, dve noci na 200 € atď. (ani to nemusí byť pravda, lebo aj ceny v hoteloch môžu byť počas týždňa rozdielne, napríklad v piatok vyjde nocľah 85 €, v sobotu 105 € a sú tu aj iné faktory ako sezóna, obsadenosť, podujatia v meste, teda ekonomický jav ponuka/dopyt).
Podľa útvaru hodnoty za peniaze, ak sú konštantné (jednorazové) náklady vyššie, dáva ekonomický zmysel dlhší pobyt, lebo priemerné náklady rozpočítané na deň výletu sa znižujú. V načrtnutom príklade by nás 2 dni (=1 noc v hoteli) vyšli na 320 € (doprava 220 €, ubytovanie 100 €), čo je priemer 160 € na deň. Pri pobyte na 5 dní (=4 nocí) by to vyšlo na 620 € (220 € + 400 €), čo je nižší priemer 124 € na deň. Pre zjednodušenie som nezohľadnil ani útraty za cestovné v samotnom Paríži, stravovanie, vstupenky a iné výdavky.
Týmto som nechcel čitateľa donútiť pracovať s kalkulačkou, ale že je dobre čo-to si zbežne prerátať. Ak je v jeden deň na výber viac letov do destinácie, napríklad doobeda a večer, tak je racionálnejšie vybrať si skorší (ktorý však býva spravidla drahší ako večerný, na druhej strane, veľmi skorý let môže byť lacnejší ako let na obed) a užívať si destináciu už v prvý deň, a nie začať pobyt nocľahom.
Na ilustráciu uvediem ako príklad Thajsko, kde som síce nebol. Podľa vyhľadávača stoja spiatočné letenky do 600 €, ale pobyt tam (ubytovanie a strava) by mal byť lacný, preto sa tam necestuje na 4 dni, ale tak na 4 týždne. Obľubujú to nomádi aj hľadaní zločinci v pátraní, ktorí tam nachádzajú útočisko (alebo „útek-čisko“) pred spravodlivosťou.
+ + +
Ale vrátim sa na začiatok, že našich (odhadovaných) 32 hodín strávených na území Paríža pokladám za dostatočné vzhľadom na popísané okolnosti. A ak sa vyhneme michelinovským reštauráciám, ktorých je v Paríži cez 100 (1-hviezdičkových 106, 2-hviezdičkových 16 a 3-hviezdičkových 10; v celom Francúzsku vyše 600), tak ku koncu roka nemusíme konsolidovať rodinné financie.
Inak, niekde som sa dočítal, že výlet do Paríž sa odporúča na 7 dní. Len v Múzeu Louvre sa vraj dajú stráviť 2-3 dni, iné zdroje hovoria, že aj viac dní, ak chcete povymetať každú prístupnú miestnosť.
Zo zvedavosti som zavolal na pomoc umelú inteligenciu. Odpovedala takto:
Jazykové okienko
Základné slová a frázy sú napríklad tu. A čo výslovnosť?
Pri spracovaní zoznamu atrakcií a pri práci s mapou som spoznal nejaké cestovateľské slovíčka, napríklad ville = mesto, quartier = štvrť, rue = ulica, place = námestie, château = zámok, palais = palác, maison= dom, hôtel = hotel, cathédrale = katedrála, eglise = kostol, chapelle = kaplnka, cimetière = cintorín, musée = múzeum, tour = veža, arc = oblúk, école = škola, parc = park, jardin = záhrada, fontaine = fontána, pont = most, restaurant = reštaurácia, café = kaviareň, marché = trh, aéroport = letisko, gare = (vlaková) stanica, arrêt = zastávka, bateau = loď, caisse = pokladňa, entrée = vchod, sortie = východ, alebo vám niečo hovoria slová: carrefour = križovatka, boutique = obchod. Na rozdiel od češtiny by ste aj bez znalosti jazyka možno rozpoznali kalendárne mesiace (janvier, février, mars, avril atď.).
Počasie I
S blížiacim sa termínom pobytu sme začali sledovať predpovede počasia. A neboli priaznivé! V Paríži nás mal druhý deň zastihnúť dážď. Nebolo by to prvýkrát, čo sme nemali ideálnu predpoveď a nakoniec sa počasie umúdrilo, nepršalo alebo len minimálne. Ani na upršaných Britských ostrovoch nám dážď nepokazil výlet. Za posledné roky môžem zhodnotiť, že sme mali šťastie na počasie. Ale šťastiu je treba ísť oproti, a preto vyberám destinácie aj podľa toho, kedy je tam predpoklad dobrého počasia (na jar a jeseň južné destinácie, zimné mesiace bývajú nielen chladné, ale aj viac daždivé). Keď asi tri dni pred odletom bola predpoveď na stredu 100 % dážď, dokonca riziko záplav(!), „pre naše šťastie“ sme si do malej príručnej batožiny zbalili pršiplášte aj vyššie nepremokavé topánky a náhradné nohavice na prípadné prezlečenie sa. A urobili sme dobre.
4.1/ Deň prvý
Štart do dňa
Keď ma v utorok manželka zobudila pred 03:00 hod., chcel som byť teleportovaný a zobudiť sa až v Paríži v hoteli. Nočné transfery však majú výhodu v tom, že sú prázdne cesty a ani nie je riziko neočakávaných udalostí ako nehoda a kolóna, skôr hrozí stret so zverou. Auto sme zaparkovali na parkovisku Mazur. Už sme tam dávno neboli, naposledy asi pred kovidom. Parkovisko zrejme zmenilo majiteľa a zmena je aj v tom, že zastávka autobusu je hneď pri vchode pri rampách.
Na letisku Viedeň
Pred piatou hodinou bolo letisko ospalé, prevádzky boli ešte zatvorené. Prvé lety štartujú o šiestej, presnejšie okolo 05:40 hod. Rušno bolo len na bezpečnostnej kontrole. Manželku si vybrali a hľadali u nej drogy alebo výbušniny. Trochu som sa uškrnul, veď ona je ten najmilší človek v strednej Európe, ak do toho nerátam maďarské župy Segedín [Szeged], debrecínku [Debrecen] alebo čabajku [Békéscsaba]. Ja som si už zvykol, že mňa si na podrobnejšiu kontrolu vyberajú častejšie, asi vyzerám podozrivo aj oholený.
Napadá ma jeden vtip z Očovej. Rozhovor dvoch mužov: Čo by si robil, keby tvoju ženu napadol medveď? Nestaral by som sa, sám ju napadol, sám nech sa bráni.
Let tam
Mohol to byť taký ospalý let, keby letušky nemali za povinnosť ponúkať občerstvenie, losy a parfémy. Lietadlom vo farbách Lauda a s kapitánkou v kokpite vľavo sme načas pristáli na letisku Beauvais pri termináli T2. Bienvenue!
Transfer Beauvais → Paríž
Pri batožinových kolotočoch boli automaty na predaj lístkov na autobus do Paríža. Vyšli sme z budovy, naľavo asi 100 metrov je autobusová stanica, pri ktorej za oplotením parkovalo aspoň 10 autobusov. Stanica je zastrešená, je tam kamenná predajňa lístkov a pred ňou bol menší zástup ľudí. Tiež je tam aj miestnosť s ďalšími automatmi na kúpu lístkov. Pri plechovom oplotení oddeľujúcom čakajúcich od parkoviska s autobusmi bol zástup asi 20 ľudí.
Ja som si chcel kúpiť lacnejšie spiatočné lístky cez mobil. Dá sa to urobiť aj bezprostredne pred nastúpením do autobusu a netreba papierový lístok. Murphyho zákon schválnosti spôsobil, že mobil nechcel na francúzskom vidieku spolupracovať, hoci sa mu to nestáva, a tak som mu musel dohovoriť resetom. Medzitým do zástupu čakajúcich pribudlo ďalších najmenej 30 cestujúcich (možno priletelo ďalšie lietadlo).
Pri kúpe online na webovej stránke letiska som musel zadať mená cestujúcich, emailovú adresu a dátum a čas. Zvolil som si čas odchodu asi o 10 minút. Pre spiatočnú jazdu zase dátum a konkrétny čas. Zvolil som si čas 18:45 hod., to je 1:15 hod. na jazdu autobusom, plus odporúčané 2 hodiny na letisku pred plánovaným odletom. Kto má silné nervy, môže si dať aj menej času. Kto má nervy v kýblli, tak podľa jeho veľkosti.
Po online platbe som si na tom webe stiahol lístok vo formáte PDF a lístok mi došiel aj emailom. Na lístku bolo uvedené, že lístok je platný od 8.10.2024 do 7.10.2025, teda rok. Na lístku neboli uvedené žiadne konkrétne časy, ani len dátum návratu. Jediné, čo personál zaujíma pri vstupe, je QR kód na lístku. Zjavne nikto nerieši, aký čas spojenia ste si zvolili. Pasažieri nastupujú do autobusu v poradí ako sú v zástupe! Na druhej strane ani nečakajte, že ak prídete v čase, ako ste si zvolili pre cestu späť, že vás vpustia dopredu. Nie, postavíte sa do zástupu a počkáte, kým príde na vás rad.
Nerozumiem, prečo sa niekde píšu, že autobus odchádza asi 25 minút po prílete. Tie autobusy jazdia s frekvenciou asi ako električky na začiatok Petržalky. Každých 15 minút, občas každých 10 minút, takže za jednu hodinu odíde asi 5 autobusov. Dopravca deklaruje, že medzi letiskom a zastávkou Saint-Denis Universite je 100 spojov denne každým smerom, to je aritmetický priemer každých 15 minút po celý deň. Ako som spomenul, na letisku sa nakopilo viac ľudí, a tak pristavili hneď dva autobusy. Väčšia batožina do podpalubia, menšia so sebou. Vodič ešte skontroloval, či je viac-menej plný autobus a vyrazili sme. Myslím si, že keď príde v krátkom čase veľa cestujúcich, tak sa snažia ich čo najskôr naložiť, a keď sa zaplní autobus, pričom každý pasažier sedí, pristavia ďalší. Ak je cestujúcich v nejakom čase menej, tak dodržia grafikon a autobus odíde aj poloprázdny v určenom čase.
Najskôr sme išli po poloprázdnej diaľnici spoplatnenej mýtom, avšak posledné kilometre na severe zastavaného Paríža sme sa už vliekli. Nič nemení na tom, že jazda trvala sľúbených 75 minút.
Počas jazdy som sa snažil z autobusu zahliadnuť Eiffelovku. Pred 9 rokmi som z prvého radu sedačiek v autobuse videl ten parížsky „stožiar“ a vtedy moje srdce cestovateľa poskočilo. Tentokrát sme ju nevideli. Na pravej strane bolo v diaľke badať mrakodrapy v La Defense. Ale ani v samotnom Paríži nečakajte, že najvyššia Eiffelovka bude vždy z každého miesta viditeľná.
Vitajte v Paríži
Vstúpili sme na územie veľkého Paríža. Autobusová stanica Saint-Denis Universite je pri okrajovej stanici metra M13. Lístky na MHD si kúpite buď v dvoch automatoch alebo v okienku s obsluhou. Neprekvapí, že tam bolo dosť kupujúcich (z letiska). My sme si kúpili dva dvojdňové lístky Paris Visite (2 x 23,65 € = 45,30 €). Na stolíku manželka na lístky dopísala vlastným perom naše mená a dátumy platnosti od-do.
Predbehnem a zhrniem, že my sme za dva dni urobili asi 15 jázd, ak rátam, že na prestup metro/električka by boli treba dva lístky t+, a to nerátam, že lístok na RER v zónach 1-3 by bol drahší ako lístok t+. Takže dvojdňové lístky sa nám určite oplatili.
Naša cesta smerovala na hotel. Na hotel sme prišli skôr ako je možný check-in, ale zobrali nám batožinu do úschovy a my sme vyrazili do centra.
Počasie II
V utorok bolo príjemné počasie, síce spočiatku zatiahnutá obloha, ale hlavne bez dažďa. Keď poobede vykuklo slnko a teplota dosahovala 19 stupňov, nachádzali sme sa pod Bazilikou Sacre Coeur a vyzliekol som sa do trička s krátkymi rukávmi. Zopár ľudí malo tiež krátke rukávy, bežne ľudia nosili dve vrstvy, niektorí aj zimné oblečenie. Hovorím si, v bazilike si dám dva „otčenáše proti dažďu“ a uvidíme. V bazilike som však bol taký uchvátený, že na modlitbu som zabudol. A to bola chyba!
Itinerár "Paríž na jeden deň"
Pôvodne som mal plán obehať top atrakcie a na druhý deň navštíviť miesta a objekty, kde sme ešte neboli, ani pred 9 rokmi. Keďže na nasledujúci deň malo výdatne pršať, chceli sme čo najviac vidieť v prvý deň. Asi neprekvapí, že sme začali s najznámejšou vežou. Išli sme vlakom RER C do stanice Champ de Mars Tour Eiffel, z okna vlaku som ešte videl na repliku Sochy slobody [Statue de Liberte] na ostrove Ile aux Cygnes.
# Eiffelova veža
Prvá fotka bola z mosta Pont de Bir Hakeim. V okolí veže bolo množstvo ľudí. Veža bola pri základni oplotená plexisklom, asi z organizačno-bezpečnostných dôvodov (neviem, či to súviselo s olympiádou alebo je to už takto zabezpečené), v minulosti sa každý mohol dostať pod vežu a k pilierom. Ďalej od Champ de Mars bolo akési stavenisko, zjavne ešte skladali veci po olympiáde. Snažíme sa nabažiť pohľadom na vežu odspodu až po anténu na špici.
V okruhu 200 metrov od Eiffelovky tu majú Afroameričania (ktorí s Amerikou nemajú nič spoločné, ale žijeme divnú dobu, kedy sa nepoužívajú pravé pomenovania, ale umelo sa vymýšľajú „korektné“ výrazy) rozložené plachty a na nich ponúkajú zmenšeniny Eiffelovky, modely veľké pár centimetrov až pol metra. Šmahom ruky to zbalia, prehodia na chrbát ako Janko Hraško na vandrovke a presunú sa o 50 metrov ďalej. Zohratí škrupinkári tu bez škrupúľ podvádzajú naivných turistov (gangy pravdepodobne z Balkánu, ktoré do EÚ exportujú svoje podnikateľské zručnosti), keďže v širšom okolí Eiffelovky sme nevideli ani jedného policajta. Vlastne ani si nepamätám, či som za dva dni videl nejakého policajta (buď rezignovali na túto pouličnú kriminalitu alebo čerpajú dovolenky za nadčasy z olympiády, najpravdepodobnejší dôvod je nedostatok policajtov). Je čas uvedomiť si riziko vreckárov na preľudnených miestach. O podvodných praktikách a iných nástrahách, konkrétne v Paríži, sa dá nájsť viac článkov.
Doprava na priľahlom moste Pont Iéna bola uzavretá. Sú tam však umiestnené olympijské kruhy a pri nich zástup ľudí, čo sa chcú odfotiť pri kruhoch v pozadí s Eiffelovkou. Kvalite fotky vadí, že slnko je oproti (Eiffelovku odporúčam fotiť prvú polovicu dňa z Champ de Mars, v čase obeda z juhu od mosta a večer zo západu od Trocadera; ergo, vždy so slnkom od chrbta).
# Trocadero
Presun k záhradám, kde tiež prebiehali nejaké post-olympijské práce, až k Palácu Chaillot, odkiaľ je pekný vyvýšený výhľad na vežu a okolie.
# Víťazný oblúk
Presun metrom k Napoleonovej arche. Na kruhovom objazde je rušná doprava. Hovorí sa, že kto autom prejde tento kruháč, môže sa usadiť do Paríža. K stavbe vedie podchod. Je to obrovská stavba, sú na nej vyryté mená, dole horí večný oheň. Za poplatok možno vyjsť aj hore na terasu. Oblúk je na začiatku Champs Elysees so 6 (alebo 8?) jazdnými pruhmi. Jedným smerom je v diaľke vidieť objekt Louvre, opačným smerom ešte lepšie mrakodrapy vo štvrti La Defense vrátane Veľkého oblúku.
# Moulin Rouge
Kabaretný mlyn je akási medzizastávka k Sacre Coeur. Presunuli sme sa tam metrom a dali si obed vo fastfoode. Vysvietený mlyn chcem vidieť aj po zotmení. Kankán k narodeninám mi sľúbila manželka na izbe v hoteli. Pešo sa presúvame k bazilike. Na tejto ulici sú samé nočné podniky a sexshopy, po zotmení to tam zjavne žije.
# Sacre Coeur
Pešo k stanici Anvers a odtiaľ ulicou do kopca. Za davom. V predajni suvenírov sme si kúpili maketu baziliky. Magnetku a maketu Eiffelovku už máme doma z predchádzajúceho pobytu. Za chvíľu sa naskytne krásny výhľad na biely kostol na kopci. Turistov je tu všade veľa ako pod Eiffelovkou. Nepochybne na stádo číhajú vreckári a podvodníci.
Hore sme sa previezli lanovkou, kde hore-dole pendlujú dve kabínky. Slnkom vyhriate schodisko pod bazilikou je plné sediacich (nachodených?) turistov, ktorí sa tu kochajú výhľadom na Paríž z výšky. Má to len jednu chybu, cez stromy nie je vidieť Eiffelovka. Vlastne, dá sa nájsť miesto, odkiaľ ju uvidíte, ale aj tak je ďaleko. Zábradlia okolo schodiska a na hornej terase sú obvešané visiacimi zámkami zamilovaných. Voľakedy sa vešali na Most lásky, teraz tu, problém je nájsť voľné miesto, kde by ste pripli svoj zámok. Pouliční predavači tu predávajú visiace zámky, niektoré v tvare srdiečka, niektoré s nápisom Paríž. Ak by tí, čo sa už stihli rozviesť a rozísť, odstránili svoje zámky, bolo by tam stále dosť voľného miesta.
Vstup do baziliky je zdarma, formálne nám z bezpečnostných dôvodov nazreli do ruksaku. Interiér je úžasný. Za poplatok možno vyjsť aj do kupoly, vstup je zvonku zboku zľava.
# Place du Tertre
Na skok je toto malé námestie umelcov. Po obvode námestia aj v strede sú reštaurácie a kaviarne. Všade je veľa maliarov, či už krajiniek alebo hlavne portrétov. Dlhšie sme sa zdržali pozorovaním niekoľkých maliarov ako kreslili zákazníkov. V Prahe na Karlovom moste ich býva tak 5, tu ich bolo snáď 30. A tie kresby boli nádherné, zvlášť ma zaujali detaily očí. Aj tu bol biznisman-neumelec, ktorý maľovaným osobám ponúkal na predaj tuby v tvare valca, do ktorého si môžu zrolovať výkres s čerstvo nakreslenou podobizňou.
# Stena lásky
Trochu sme sa pomotali po okolí a presunuli sa k námestiu pri stanici Abbesses. V malom parčíku je múr lásky, kde je na obkladačkách na rozlohe 40 m2 vo viacerých jazykoch (250 jazykov) napísané „Milujem/ľúbim ťa“. Úloha bola nájsť slovenskú verziu. Potom sme vošli do stanice metra, dlhšie sme zostupovali točitým schodiskom s obrázkami. Nasledoval presun do centra.
# La Madeleine
Obrovský kostol pripomína skôr stavbu z Atén. Vo vnútri je veľký krásny priestor. Pred oltárom spievala dievčenská skupina, tak sme absolvovali aj koncert. Padlo vhod chvíľu si posedieť, lebo naše nohy už oťaželi.
# Place de Concorde
Veľké námestie s rušnou dopravou. V strede obelisk a dve fontány. Po obvode dva paláce, viac sôch, pohľad na Champs Elysee, za mostom parlamentný Palác Bourbon, v dohľade aj Eiffelovka. V okolí rozkladali tribúny, evidentne tu počas olympiády bolo nejaké športovisko ako na viacerých miestach v meste.
# Tuilerské záhrady
Na začiatku záhrad sú po stranách dve múzeá. Záhrady sú rozsiahle, išli sme stredom okolo dvoch umelých jazier, okolo ktorých vysedávali ľudia a vychutnávali si príjemné popoludnie. Na konci parku je menší víťazný oblúk Arc de Triomphe du Carrousel. Križuje to tam kruháč.
# Louvre
Veľké nádvorie z troch strán obkolesené bývalým kráľovským palácom a v strede so svetoznámou presklenou pyramídou. Povinná fotka. Bolo tuším po 17:30 hod., keď sa objavili zriadenci v oranžových vestách a posielali ľudí von z nádvoria. Zdá sa, že na noc je aj nádvorie uzavreté. Tak sme vyšli k brehu Seiny. Na druhom brehu sa dá vidieť Múzeum Orsay.
# Most lásky
Za chvíľu sme vkročili na Most umenia. Na železnej konštrukcii sú drevené latky, na zábradlí je plexisklo, aby tak znemožnili vešať tam zámky. Pred 9 rokmi sme to fotili plné zámkov. Neskôr buď časť zábradlia pod ťarchou spadla alebo hrozilo, že to spadne na nejakú loď, tak prijali takéto opatrenie. Na Street View ešte možno vidieť státisíce zámkov. Na druhej strane mosta sú zaujímavé budovy v strede s kupolou (Akadémia vied, Francúzsky inštitút, Akadémia výtvarných umení).
# Nový most
My sme neprešli na druhú stranu, ale išli sme na Pont Neuf na riečny ostrov okolo vežičkového komplexu budov Conciergerie.
# Conciergerie, Justičný palác, Svätá kaplnka
Na Bulvári de Palais je Palác Conciergerie, vedľa neho nádvorie Justičného paláca a zvonka je zboku vidieť aj Svätú kaplnku. Vstup do nej je asi od ulice. Tak tú kaplnku by som chcel vidieť aj zvnútra, ale večer bolo už zatvorené. Dnes sme začali pri atrakcii č. 1, finišujeme pri dvojke.
# Notre-Dame
Katedrála je v rekonštrukcii, a tak pre verejnosť neprístupná. Okolo nej je plot a stavebný ruch so žeriavom, ktorý pravdepodobne zakrýval značku/bod nula. Pred priečelím bola postavená dočasná tribúna, kde si ľudia sadli a s obdivom hľadeli na priečelie vysokej stavby. A stavbári v prilbách z výšky na nich.
Vedeli sme, že nasledujúci deň toho veľa kvôli dažďu neuvidíme. Preto sme chceli ešte čo-to stihnúť večer. Hlava chcela, nohy už veľmi nie. Bol súmrak a po zotmení nemá zmysel objavovať nové miesta, ani pekné fotky sa už nedajú spraviť.
# Radnica
Tak sme sa presunuli k neďalekej mestskej radnici. Členitá fasáda ešte s olympijskou výzdobou. Olympiáda večne živá! V uličke som videl extravagantnú a farebnú stavbu Pompidou, ale tam už naše plány nepokračovali.
# Vojenská škola, Grand Palais Ephemere
Zotmelo sa a metrom s prestupom sme sa presunuli ku škole Ecole Militaire. Pred ňou je Grand Palais Ephemere, ktorý bol ale ohradený.
# Champ de Mars, nočná Eiffelovka
Odtiaľ sme prešli na Champ de Mars. Tento priestor k Eiffelovke bol tiež ohradený, boli tam asi zvyšky nejakého športoviska. Takže len fotka nočnej vysvietenej veže a autobusom presun na Place de Clichy.
Nákres našej trasy z prvého dňa (PDF). Červená linka zobrazuje náš pohyb, modrá linka presun metrom. Začali sme pri Eiffelovke od rieky, skončili pri Eiffelovke od Champ de Mars s finišom pri nočnom Červenom mlyne.
# Moulin Rouge po zotmení
Pár metrov od zastávky a sme pri vysvietenej stavbe najznámejšieho kabaretu na svete.
Pôvodný plán vrátiť sa ešte po zotmení na Sacre Coeur a vidieť zhora vysvietený nočný Paríž sme vzdali.
Návrat na hotel I
Vrátili sme sa na hotel. Ešte sa nám tuším nestalo, aby sme sa v hoteli zaregistrovali takto neskoro okolo 21:00 hod. a zároveň si vyzdvihli uloženú batožinu.
Unavené nohy a nočný kankán v malom priestore izby nejdú dokopy.
4.2/ Deň druhý
Počasie III
V noci začalo pršať. Hovorím si fajn, nech sa vyprší. Nepomohlo.
V stredu sme tiež zobudili do dažďa. Ani predpoveď po hodinách sa nepolepšila, pršať malo do večera. Otvorene hovorím, že nám to pokazilo pobyt. Ak ide človek niekde na 5 dní a jeden deň je zlé počasie, vyrovná sa s tým. Ak ideme na dva dni a jeden celý deň prší, pokazí to polovicu pobytu. Ešte je horšie, ak je to posledný deň pobytu, lebo už nemáme možnosť uchýliť sa do hotela. Vtedy by bolo lepšie ísť už na letisko, ale druhá komplikácia bola, že odlet bol až večer.
Počasie si človek nevyberie, zvlášť, keď letenky kupuje v predstihu niekoľkých týždňov až mesiacov.
Krízový scenár
Aspoň som sa tešil na raňajky. Na pravú čerstvú chrumkavú francúzsku bagetu [baguette] zaradenú na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO (aj keď tá moja bola zhmotnená na tanieri). Na hotel Ibis Styles to bola asi skromnejšia ponuka raňajok, ale nasýtil som sa dosť a zakončil to francúzskym croissantom.
Slovná hračka: na pulte bola aj makronka, a nemyslím tým manželku francúzskeho prezidenta Macrona. A čo tak slovné spojenia: francúzske zemiaky, francúzsky bozk, francúzsky kľúč, francúzsky balkón, Napoleonov syndróm.
Príjemnejšia časť dňa je za nami, musí nastúpiť krízový manažment. Hotel mal neskorší check-out, na izbe sme mohli zostať až do 12.00 hod., tak sme sa neponáhľali opustiť izbu a ako pokazená generácia sme vzali do rúk telefóny.
O 09:17 hod. mi Ryanair poslal upozornenie, že (dnes) v stredu môže byť z dôvodu silného vetra prerušená doprava do a z Francúzska.
Skrínšot z mobilu ohľadom letu.
No, ešte sa nám nestalo, že by sme odniekiaľ neodleteli. Ani neviem, ako by toto riešila letecká spoločnosť. Pristanú o 300 kilometrov inde alebo úplne zrušia let? Odvolajú sa na vis maior, vyššiu moc, čo nevedia ovplyvniť. Alebo mimoriadne zasadne vláda SR a pre svojich vzácnych občanov pošle vládny špeciál? Hlavou mi prebehla náhradná doprava vlakom cez Nemecko, čo by dvojnásobne predražilo výlet.
No, kľud, nebude to také zlé. Manželka ide v piatok na babský víkend na Liptov, všetko je dohodnuté, aj synatropné medvede. Synatropný znamená výskyt v blízkosti človeka. Keď som to slovo počul prvýkrát, rozumel som filantropný = ľudomilý, lebo ako novodobé slovenské príslovie hovorí: "keď ti medveď žerie z ruky, bude ti jesť aj z nohy". Súčasné medvede nerešpektujú ani vyhlásenie svojho šéfa ex-enviro-ministra bez budajky, že sú vegetariáni.
Čítal som si čerstvé správy. O 10:40 hod. som sa na portáli Pravda.sk dostal k článku o Parížskom syndróme. Ja som podobný článok spomenul v závere môjho prvého blogu o Paríži. Je náhoda, že práve dnes vydali updatovaný článok?
Skrínšot z mobilu, vyznačil som dátum zverejnenia.
Parížsky syndróm je jav, keď niektorí turisti zistia, že navštívené miesto nie je také, ako si ho predstavovali. Konkrétne tento šok postihuje najmä Japoncov, ktorí na tento účel zriadili aj poradenskú linku. Jedným z takých sklamaní je pre nich práve Paríž. Mne, naopak, prišiel Paríž krajší ako pri prvej návšteve. Naozaj!
Doplním, že po návrate na Slovensko som sa bavil s jedným známym o Paríži. Povedal, že v lete mali trip Paríž + Londýn. Z Paríža bol sklamaný, najmä kvôli množstvu bezdomovcov a asociálov. Zato Londýn ho v dobrom prekvapil. Spomenul som si na články pred začatím olympiády (jeden napríklad tu), že z Paríža sa snažia vysťahovať bezdomovcov, nelegálnych migrantov a squaterov (zo severu?), aby neboli príliš na očiach. Aby Paríž vyzeral krajší ako je realita (Potemkinove mesto). A skutočne, my sme natrafili len na niekoľko málo bezdomovcov.
Návšteva múzeí
Stačilo leňošenia, ide sa do ulíc. Uvítal som, že vlakom RER sme do centra išli takmer pol hodinu. Robil som plány ako stráviť daždivý deň. Riešením bolo navštíviť nejaké múzeá. Mal som vytipované asi tri – niečo s moderným umením, hrobka Napoleona a možno Orsay. Nie, Louvre ma nelákala, aj keď to by mohlo byť na celý deň. Dodatočne, až pri písaní tohto článku, mi napadlo, že sme mohli ísť do Prírodovedného múzea.
Vystúpili sme na stanici Pont de Alma a prešli most na druhú stranu. Eiffelovka bola pomerne blízko, ibaže jej horná polovica bola skrytá v oblaku. No, kto má rezervovaný lístok na hornú vyhliadku, veľa toho neuvidí. Stretli sme pouličného predavača, ktorý ponúkal na predaj dáždniky, pričom on samotný mokol. Prešli sme okolo monumentu Oheň slobody do Múzea moderného umenia v Paláci Tokyo.
# Múzeum moderného umenia
Pri vstupe bola vykonaná povrchná kontrola ruksaku. Pomotali sme, počudovali sme sa a konštatujem, že viac ako výtvarné umenie (obrazy, sochy) ma baví múzické umenie - divadlo (činohra, muzikál), veď do konca roka ideme na 2 premiérované muzikály v Bratislave, 2 muzikály v Prahe počas jedného víkendu, ďalej nás čaká divadlo, vianočný koncert a nejaké kino (kultúra vôbec nie je lacný špás a my ju takto podporujeme aj bez cafetérie). Preto ma ani tak neláka Monča Líza, ktorá je spomenutá práve v článku o parížskom syndróme ako sklamanie, keď sa malý Japonec snaží cez masu ľudí dovidieť na malý obraz.
# Invalidovňa – Vojenské múzeum, katedrála a hrobka Napoleona
Po Moste Alexandra III. sme išli cez Esplanádu invalidov, je to akoby lúka s cestou. V druhej časti pred Vojenským múzeum boli oplotené zvyšky športoviska. Pamätám si, že v čase olympiády som náhodne v televízii natrafil na súťaž v lukostreľbe s našou pretekárkou a malo sa to odohrávať na tomto mieste. Možno v tom bola symbolika – streľba pri vojenskom múzeu. Tak sme to obišli dookola okolo Múzea Rodina ďalej na juh, kde vyniká katedrála s vysokou pozlátenou kupolou.
Invalidovňa je komplex budov a nemal som jasno v tom, čo tam je a kde presne. Vchody sú zo severu aj z juhu a myslím, že na veľké nádvorie s delami sa možno dostať zdarma, že takto sme to mali aj pred 9 rokmi. Dnes sme tam išli z juhu. Zase bola formálna kontrola ruksaku, tentokrát policajtami. Hoci o vojenské múzeum som ani nestál, lístok za 15 € platí na hrobku, vojenské múzeum, katedrálu a ďalšie objekty. Vojenské múzeum je rozložené vo viacerých krídlach a na viacerých podlažiach, sú tam vystavení cínoví vojačikovia, uniformy, brnenie, zbrane až po kanóny, strašne veľa. Svoju sekciu má I. a II. svetová vojna, dobyvateľ Napoleon a generál aj prezident Charles de Gaulle. Z veľkého nádvoria je prístup do katedrály. Katedrálu od hrobky oddeľuje len sklo, ale k hrobke sa dá dostať iba zvonka južným vchodom. Interiér hrobky je veľkolepý, vysoká kupola a hrobka je taká veľká, že malých Napoleonov by do nej vošlo aj dvadsať.
Návrat na hotel II
Odtiaľ sme sa ešte metrom presunuli do centra k Opere, ale museli sme už riešiť neskorý obed. Po obede zostal čas už len na návrat na hotel pre batožinu a, ako hovoria naturalizovaní Bratislavčania z ďalekého východu, „ta het“ domov. Druhý deň som fotoaparát ani nevytiahol.
Pri jednom výstupe zo stanice RER mi prestal fungovať lístok. Vložil som ho do otvoru a nezobralo ho. Možno bol trochu pokrčený, lebo som ho stále nosil vo vrecku a viackrát s ním manipuloval, a možno mu uškodila voda, keďže v daždivý deň som mal pri manipulácii vlhké ruky. Keďže som nikde nevidel nejakého zamestnanca, aby mi pomohol, a nechcel som sa veľmi zdržiavať, lebo lietadlo nepočká, vymyslel som núdzový výstup. Akcia 2 v 1 s krycím názvom "lepeňák". S manželkou sme spolu pristúpili k bráne, ja som sa natesno oprel o jej zadok, manželka si označila svoj lístok a ako dvojjediní sme prešli turniketom. Tuším sa aj krátko spustil zvukový alarm, ale neriešil som to a hneď som išiel k pokladni vzdialenej pár krokov. Tu som plynulou francúzštinou so šampanským prízvukom (z regiónu Champagne) oznámil: „aj hev problem vit tikit“. Pani si bez slov zobrala lístok, pár sekúnd ťukala do klávesnice a bez poplatku mi podala nový nevypísaný lístok Visit Paris na dva dni. Manželke hovorím, že s týmto lístkom si môžem predĺžiť pobyt o jeden deň (streda–štvrtok) a ju odprevadím na autobus na letisko. Ona mi však vypísala platnosť lístka do stredy.
Skočili sme do hotela, vyzdvihli batožinu a pri odchode som hlasno pozdravil „merci a goodbye“! Mne príde sympatické, keď sa cudzinec na Slovensku snaží povedať niečo po slovensky, hoci aj lámavou nespisovnou slovenčinou s nesprávnym prízvukom. Snáď ma tiež takto vnímali Francúzi.
Čakala nás jazda električkou a potom prestup na metro. Električka bola plná a pomalá. Hovorí sa, že dobrých ľudí sa veľa zmestí. A odhadom tretina cestujúcich neboli pôvodní Francúzi. Ak platí naratív, že cudzinci, migranti a potomkovia z bývalých kolónií obohacujú kultúru, tak Paríž patrí k najkultúrnejším mestám v akom sme kedy boli. Bola to taká multi-kulti električka plná zmoknutých ľudí.
Až pri spracovaní tohto blogu som natrafil na články, že predmestie Saint-Denis je "drsné", plné prisťahovalcov, chudoby, drog a gangov, je tu zvýšená kriminalita a je to jedno z najmenej bezpečných miest v celom Francúzsku, najmä v noci! Čo už... Pre turistov sú tam snáď len dve atrakcie - Bazilika Saint-Denis a národný štadión Stade de France.
Transfer Paríž → Beauvais
Z metra sme vystúpili na konečnej stanici Saint-Denis Universite. Práve odchádzal jeden autobus na letisko. Pri zastávke bol zástup okolo 80 ľudí, prví práve nastupovali do ďalšieho autobusu. Medzitým už za ním čakali pripravené dva prázdne autobusy. Ak má autobus kapacitu okolo 45-50 miest na sedenie, tak som odhadol, že do ďalšieho, teda druhého autobusu by sme sa mali zmestiť, eventuálne do tretieho v poradí. Tak aj bolo, nastúpili sme do druhého. Na zastávke sme sa zdržali do pol hodiny. Zdôrazňujem, nespoliehajte sa na to, na aký čas ste si kúpili lístky. Do autobusu sa nastupuje v poradí, v akom ste prišli na zastávku.
Očakával som, že prvé kilometre v intraviláne budú pomalé. Zhoršené počasie a plné cesty prácechtivých ľudí utekajúcich z práce. Jazda autobusu v štýle plyn-brzda-stojíme. Keď sme ani po dlhšom čase nemali plynulú jazdu na diaľnici, otvoril som si v mobile mapu. Veď my sme smerovali k letisku CDG (diaľničná výpadovka vedie pod letiskovými dráhami), čo určite nie je optimálna trasa na Beauvais! Za chvíľu som aj napriek zlej viditeľnosti (tma a dážď) rozoznal vzlietajúce blikajúce lietadlo. Tak ma napadlo, že na zaužívanej trase do Beauvais zrejme vznikol nejaký problém. Pointa je, že jazda na letisko trvala až 1:50 hod.! Na druhej strane, appka Ryanairu ma už informovala, že odlet sa predbežne sa posúva o hodinu neskôr a bude z terminálu T1. Očakával som to meškanie.
Na letisku
Letisko Beauvais má dva malé oddelené terminály. Prileteli sme na T2, ale odlietali sme z T1. Jednotkový terminál mi pripadal ako telocvičňa a veľmi proklientsky nebol. V ten večer mali vybaviť už len tri posledné lety, všetky s meškaním, a za chvíľu sme zistili, že aj let do Ríma s dvojhodinovým meškaním. To je odhadom najmenej 600 cestujúcich. Avšak v malom priestore bolo sedenie tak pre štvrtinu-tretinu z nich. Takže ľudia sedeli na podlahe opretí chrbtom o stenu. Ale ani steny nebolo dosť pre všetkých. Manželka si sadla na zem opretá o odbavovací pult. Ja som najskôr odolával s tým, že si ešte dosť posedím. Nakoniec som si sadol, či skôr sa oprel o kovový stojan Wizzairu určený na kontrolu rozmerov batožiny. Keď som si odbehol na WC, moje bidlo už obsadil iný cestujúci.
Na internete som zistil, kde sa nachádza naše lietadlo, čo nás ide „zachrániť“, a predpokladaný čas pristátia. Už predtým začali odbavovať cestujúcich nášho letu (boarding – kontrola leteniek a osobných dokladov). Prví boli „priority“, tých posunuli von do exteriéru (pod prístrešok) a ostatní čakali v interiéri. Taký paradox, že keď si priplatíte skorší nástup, pre nedostatok priestoru a urýchlenie nástupu do lietadla vás nechajú čakať vonku, môže aj pršať či mrznúť.
Let späť
Nastupovali sme do lietadla vo farbách Ryanairu, ale pri predných dverách bola nálepka „operated by Malta Air“. Bol to taký bežný let, posádka ponúkla občerstvenie, losy a potom konečne zhasli svetlá.
Pristáli sme pred 01:00 hod. a bol to určite jeden z posledných letov vo Schwechate. Autobusom sme sa štyri osoby odviezli na parkovisko Mazur. Napadlo ma, že prví cestujúci začnú prichádzať na letisko po 03:00 hod. takže kyvadlový autobus bude dve hodiny jazdiť zbytočne len s vodičom.
Návrat domov
Domov sme došli pred 03:00 hod. Tak som to aj predpokladal. Máme za sebou intenzívnu "Misiu 48" (hodín).
Záver
Napriek tomu, že počasie nám nedoprialo, prvý deň sme si Paríž užili. Naozaj, mal som z neho dobrý pocit. Vplýva na to viac faktorov. Nešli sme do neznáma, už sme mali istú skúsenosť Paríža z minulosti. Lepšie som mal naštudované atrakcie, mapu a systém dopravy. Pred 9 rokmi som používal papierovú mapu a nejaké poznámky, teraz všestrannú mapu Google maps a internet. A ani som nezažil kulturálny šok, už sme asi viac scestovaní.
V septembri sme boli v Rige. Výlet dopadol výborne, ale už sa tam asi nevrátim, lebo nie je prečo (nikdy nehovor nikdy). Ale viem si predstaviť, že taký Paríž v najbližšej päťročnici zase navštívim. Aj preto, lebo stále tam máme čo objavovať. V minulosti sme pochodili aj Latinskú štvrť (Luxemburské záhrady, Panteón, Sorbonne a iné) na juh od Louvre, aj sever od Louvre (Opera, obchody Lafayette a Printemps, teda skôr vyhliadku zhora, Námestie Vendome a Kráľovský palác). Neobjavená pre mňa zostáva oblasť v pomyselnom trojuholníku Louvre – Námestie Bastilly – stanica Gare Nord, štvrte Marais, Villette a ďalšie. Tak niekedy nabudúce?!
Cestovateľský rok som chcel ešte zakončiť výletom do Valencie v novembri. Spiatočná letenka sa dala kúpiť pod 60 €. V novembri majú na juhu Španielska teploty aj 20 stupňov, ale zimné mesiace sú viac upršané. Štatisticky to síce nie sú veľké úhrny zrážok, ale čerstvo ovplyvnený dažďom z Paríži som sa rozhodol, že si to radšej odložíme na jar. A dobre tak, lebo koncom októbra boli v regióne Valencie ničivé povodne s vyše 200 obeťami. Nie som si ani istý, či do jari vrátia mesto do pôvodného stavu.
Konštatujem, že aj tento blog je dlhší viac ako som si na začiatku predstavoval. Ale Paríž je toho hodný a verím, že moje dielo ocenia „cestovatelia na vlastnú päsť“.
5/ LINKY
Na internete sú tisíce stránok venovaných Parížu, takže je čo hľadať a prečítať si. Budem sa snažiť obmedziť len na zopár tipov.
SK/CZ
https://www.aktuality.sk/clanok/XZKtjgi/pariz-co-vidiet-a-ochutnat-top-45-tipov-pamiatok-miest-a-atrakcii/ top atrakcie aj jedlá
https://www.cestee.sk/destinacia/francuzsko/pariz/co-vidiet prehľad atrakcií aj s mapou https://www.cestujlevne.com/pruvodce/francie/pariz/co-videt rovnaký obsah
https://www.cestee.sk/destinacia/francuzsko/pariz/metro doprava, lístky
https://bubo.sk/blog/pariz-1 blog cestovky
https://bezmapy.com/co-vidiet-v-parizi/ blog cestovateľa
https://www.lili-improvizuje.sk/top-10-atrakcii-v-parizi-tipy-a-rady/ dobré tipy, aj iné záložky
EN
https://en.wikivoyage.org/wiki/Paris cestovateľská encyklopédia
https://parisjetaime.com/eng/ oficiálna turistická webstránka „Paríž, milujem ťa“
https://www.visitparisregion.com/en oficiálna stránka regiónu Paríž
https://aviewoncities.com/paris
doprava:
https://www.ratp.fr/en/plan-metro mapy
https://francetravelplanner.com/go/paris/trans/ratp/tix/paris_visite.html lístky Paris Visite
https://www.introducingparis.com/transportation
https://www.bonjour-ratp.fr/en/
https://www.newinmycity.com/paris/the-guide-to-public-transportation-in-paris/
https://www.newinmycity.com/paris/the-ticket-pass-buying-guide-to-paris-public-transportation/#post-inner interaktívny výber lístkov podľa preferencií
športoviská, olympiáda:
https://olympics.com/en/paris-2024/venues
Vizuály
Ak už ste „pripravený“ na Paríž, tak na predstavu a orientáciu nejaké videá z vtáčej perspektívy, napríklad tieto:
https://www.youtube.com/watch?v=aFZ9xvwMZEE 4,5 min.
https://www.youtube.com/watch?v=wroGPb4-3yM 8 min.
https://www.youtube.com/watch?v=ghyvEAfxD8U 17 min.
https://www.youtube.com/watch?v=Oh6xIOa2jno 4 hod., po zhliadnutí takéhoto videa si aj na prvýkrát v Paríži pripadáte, že ste tam už boli.
Fotky, napríklad tieto sady:
https://www.istockphoto.com/videos/birds-eye-view-paris
https://www.gettyimages.com/videos/paris-birds-eye-view
https://www.shutterstock.com/video/search/bird%27s-eye-view-paris?consentChanged=true
6/ FOTO
A moje amatérske fotky z prvého dňa.
To je ONA!. Snímka z mostu Bir Hakeim.
Z výklenku mosta všetci fotili vežu. Objavil sa tam novomanželský pár z Ázie. Boli tam nejaké fotomodelky.
Na moste Pont Iena boli "zabudnuté" kruhy.
Pred nimi bol zástup ľudí, aby sa mohli s nimi odfotiť v pozadí s Eiffelovkou.
Pohľad od Trocadera.
Základňa veže je obohnaná (plexi)sklom.
Za vežou zeleň Champ de Mars, na jeho konci dočasná hala Grand Palais.
V pozadí naľavo od veže je mrakodrap Montparnasse.
Pohľad z námestia. Snímka proti slnku.
Na horizonte je badať pozlátenú kupolu Katedrály Saint-Louis-des-Invalides.
Víťazný oblúk v obkľúčení rušného kruhového objazdu.
Od Víťazného oblúku smerom na západ je vidieť mrakodrapy v biznis štvrti La Defense,
vrátane Veľkého oblúku v tvare akejsi kocky. Zdá sa to byť blízko.
Opačným smerom na východ je vidieť Avenue Champs Elysees plnú áut.
Ďalej stĺp s pozláteným ihlanom navrchu na námestí Place Concorde.
Línia pokračuje Tuilerskými záhradami a niekto tam zbadá aj tretí oblúk Arc de Triomphe du Carrousel.
A samozrejme veľký palác Múzea Louvre.
Moulin Rouge cez deň.
Bazilika Sacre-Coeur z prístupovej cesty odspodu.
Pred bazilkou je schodisko plné ľudí a tieto výhľady na mesto zhora. Kde je Eiffelovka?
Zábradlia sú obvešané zámkami. Vitajte v meste zaľúbených a romantikov.
Stena lásky. "Milujem ťa" v rôznych jazykoch.
Slovenčina má výsostné postavenie, nápis je úplne hore a v strede (pod tou oválnou tabuľkou).
Kostol Madeleine. Podobnosť s Aténami čisto náhodná.
Pohľad od tohto kostola na Place Concorde s obeliskom v strede.
V pozadí je parlamentný Palác Bourbon. A vpravo kúsok z kupoly Katedrály sv. Louisa.
Pohľady z námestia Place Concorde.
Jedna z fontán a obelisk. Vzadu sa demontujú tribúny z olympiády.
Elyzejské polia, Víťazný oblúk, mrakodrapy v La Defense.
Z námestia je vidieť aj na stožiar Eiffela. Nie je to samozrejmosť.
Druhá fontána a Palác Bourbon. Je tu rušná premávka.
Tuilerské záhrady. Jeden z bazénov.
Víťazný oblúk Carrousel. Louvre na dohľad.
Múzeum Louvre. Na nádvorí je ikonická sklená pyramída.
Na lávkovom moste Pont des Arts, kde je zábradlie obložené plexisklom, aby sa zabránilo vešaniu zámkov.
Pohľad ďalej na riečny ostrov Ile de la Cite a most Pont Neuf.
Justičný palác vpravo.
Atrakciou je však vysoká Sv. Kaplnka s vežičkou vľavo (treba vidieť zvnútra).
Katedrála Notre-Dame, priečelie a stavenisko okolo.
Radnica. Členitá budova s olympijskou výzdovou. Radní páni na čele so starostkou žijú ešte olympiádou.
Návrat k osvetlenej Eiffelovke za súmraku.
A do červena vysvietený Červený mlyn. Na ulici to žilo.
By accepting you will be accessing a service provided by a third-party external to https://www.go2trip.eu/
Komentáre