1. ÚVOD

          Rumunsko

          Bukurešť

          Niečo praktické

2. DOPRAVA

          Letisko (+transfer)

          Doprava v meste (MHD, cestovné)

3. ATRAKCIE

          Prehľad

          Mapa

          Turistické miesta v Rumunsku

4. FOTOREPORTÁŽ

          1. deň

          2. deň

          3. deň

5. ODKAZY

 

1. ÚVOD

Rumunsko

Rumunsko (anglicky Romania, rumunsky România) je takmer 5-krát väčšie ako Slovensko a má 4-krát viac obyvateľov ako Slovensko, približne 20 miliónov.

Do 19. storočia sa krajina nazývala Valašsko = Valašské kniežatstvo (južná oblasť súčasného Rumunska) a hlavným mestom bolo Târgovişte, neskôr mesto Bukurešť. Potom do roku 1947 existovalo Rumunské kráľovstvo (oblasť súčasného Rumunska a Moldavska; prvým kráľom bol Karol I., posledným Michal I.) a od roku 1948 socialistické zriadenie (Rumunská ľudová republika, neskôr socialistická). V roku 1989 došlo k prevratu (k pádu komunizmu podobne ako v Československu a v iných krajinách východného bloku) a odvtedy existuje štát Rumunsko (oficiálny názov neobsahuje slovo „republika“).

Ja osobne Rumunsko vnímam ako „vzdialenú“ a neznámu krajinu. Spomeniem štyri prepojenia so Slovenskom. Dve geografické: 1/ Pohorie Karpaty. 2/ Rieka Dunaj. Dve politické: 3/ V rámci akcie „Dunaj“ Rumunská socialistická republika ako štát Varšavskej zmluvy odmietla v auguste 1968 „zachraňovať“ Československo. 4/ Zato v roku 1945 sa rumunské vojská zúčastnili oslobodzovania Slovenska.

Dodám, že v Rumunsku žije aj slovenská menšina.

+ + +

Turisti si históriu Rumunska často spájajú s dvoma postavami – Drakula/Dracula a Nicolae Ceaușescu. Prvý krutovládca začal kariéru v meste Targoviste, druhý ju tam ukončil.

Drakula je hororový román írskeho autora o upírovi. Postava krvilačného grófa mala byť inšpirovaná kniežaťom Valašského kniežatstva s menom Vlad(o) III. (1431-1476), zvaný Drakula alebo Tepes, v preklade Narážač, či Napichovač (ľudí). Sídlo mal v meste Targoviste, zachovaný je tam kniežací dvor [curtea] s vežou.

Nicolae Ceausescu (1918-1989), po našom Čau-česku (píš ako počuješ), bol komunistický vodca a diktátor a od roku 1974 doživotný prezident Rumunskej socialistickej republiky. Jeho manželka Elena bola autoritatívna komunistická funkcionárka s prezývkou Matka národa. Okolo oboch sa vytvoril kult osobnosti.

Len v zopár bodoch spomeniem zo životopisu Čaučeska, že k moci sa dostal v roku 1965. Dal zbúrať časť Bukurešti (5 % územia Bukurešti, tisíce domov a kostoly), aby tam mohol byť postavený Palác ľudu, vtedajšie sídlo Komunistickej strany Rumunska. Za jeho vládnutia sa Rumunsko zadlžilo, v krajine bol hlad a potraviny na prídel. Nespokojnosť obyvateľov vyústila do protestov, ktoré však boli krvavo potlačené armádou.

Na upokojenie situácie Čaučesku zvolal na 21.12.1989 zhromaždenie na Palácové námestie v Bukurešti, kde rečnil z balkóna ústredného výboru komunistickej strany (v súčasnosti budova ministerstva vnútra, balkón nad hlavným vchodom). Zhromaždenie sa zvrhlo a armáda sa pridala na stranu protestujúcich.
Na druhý deň 22.12.1989 sa Čaučesku zase pokúsil prihovoriť ľudom, tí však obsadili objekt a Čaučesku s manželkou Elenou utiekli zo strechy pripraveným vrtuľníkom. Armáda však uzavrela vzdušný priestor, a preto sa ďaleko nedostali a o pár hodín boli zadržaní.
O tri dni 25.12.1989 v kasárňach v Targoviste improvizovaný súd vykonal krátky a zvláštny proces, kde boli komunistický diktátor aj s manželkou odsúdení na trest smrti, ktorý bol vykonaný okamžite. Pamätníci si možno pamätajú, že aj v československej televízii boli (v priamom prenose?) vysielané (zahmlené) zábery z popravy zastrelením. V súčasnosti je tam múzeum, pričom hrob manželov je na cintoríne Ghencea v Bukurešti, v jeho strede. Posledné dni Čaučeska, revolúcia, súd a poprava je napríklad na tomto videu.

Bukurešť

Bukurešť (anglicky Bucharest, rumunsky Bucureşti) je hlavné a najväčšie mesto Rumunska, má 1,9 milióna obyvateľov, čím patrí k najväčším mestám v Európe, a metropolitná oblasť cez 2,2 milióna obyvateľov.

Prvé písomné zmienky o Bukurešti sú z roku 1459, kedy sa Bukurešť stala sídlom kniežaťa Vlad III. O pôvode názvu Bukurešť existuje viac teórií. Jednou z nich je rumunské slovo bucurie = radosť, a preto sa Bukurešť nazýva aj mesto radosti. Hurá!

Vďaka elegantnej architektúre sa Bukurešť nazýva aj Paríž Východu alebo Malý Paríž a vraj veľa miestnych hovorí francúzsky. Rumunský a francúzsky jazyk majú niečo spoločné (môj príklad: názvy hlavných vlakových staníc – v Bukurešti Gara de Nord, v Paríži Gare du Nord; automaty na predaj lístkov v metre komunikujú aj vo francúzštine). Samozrejme, mesto je poznačené aj komunistickou architektúrou.

Rumunské písmo používa háčiky na písmenách hore aj dole, napríklad už uvedené România a Bucureşti, ale ja sa im budem v ďalšom texte skôr vyhýbať.

Mestom preteká rieka Dâmbovița. Tie úseky rieky, čo sme v centre videli, mi pripadali skôr ako umelý vodný kanál. Navyše pod fontánami na Piata Unirii je sčasti v podzemí. Dambovita sa ďalej vlieva do rieky Arges a tá do Dunaja asi 50 km južne od Bukurešti na južnej hranici s Bulharskom.

Hoci veľká časť historického centra bola zničená alebo poškodená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch mesto prežíva výrazný rozvoj. Rumunsko je seizmicky aktívna oblasť, v roku 1977 malo zemetrasenie s magnitúdou 7,2 a naposledy sa tam "triaslo" v roku 2023.

Rumunsko sa územne delí na župy. Bukurešť obklopuje župa Ilfov (na mape). Mesto Bukurešť a župa Ilfov vytvárajú metropolitný región/oblasť Bukurešť + Ilfov a tento pojem sa používa aj na účely verejnej dopravy (jazdí tam metropolitná doprava, viac uvediem v ďalšom texte).

Za stred mesta sa asi pokladá Námestie únie [Piata Unirii] alebo Námestie revolúcie [Piata Revolutiei]. Dominantnou ikonou mesta je megalomanský Parlamentný palác.

Čo sa týka náboženstva, najväčšie zastúpenie má rumunská pravoslávna cirkev (84 %), čo je poznať podľa kostolov.

Niečo praktické

Rumunsko je členským štátom Európskej únie od 1.1.2007.

Členským štátom schengenského priestoru (voľný pohyb osôb) je v plnom rozsahu od 1.1.2025, kedy sa zrušili kontroly na pozemných hraniciach. Pritom kontroly na námorných a vzdušných hraniciach (letiskách) boli zrušené už predtým 31.3.2024 (toto platí aj pre Bulharsko).

V Rumunsku sa používa východoeurópsky čas (skratka EET; UTC+2), teda o hodinu viac ako na Slovensku. Do elektrickej zásuvky nepotrebujete adaptér.

V Rumunsku je mena rumunský leu, v množnom čísle lei, skratka RON. Dodám, že v roku 2005 sa uskutočnila menová reforma a peniaze medzi staršou menou ROL [ROmanian Leu] sa previedli na nový RON [New = nový] v kurze 1:10000, aby ľudia nemali toľko núl v peňaženkách a na účtoch. Pre Slováka je podstatné, že približný kurz je 1 EUR = 5 RON, takže pri prepočtoch sumu v mene lei treba deliť piatimi. Napríklad 3-dňový integrovaný lístok na MHD stojí 35 lei = 7 € (mne pri platbe stiahlo z účtu presne 7,16 €). Nemal som v pláne kúpiť/vymeniť si tie ich „valašské dukáty“ a všade sme dokázali platiť kartou.

 

2. DOPRAVA

Autom z Bratislavy cez Maďarsko je to nejakých tisíc kilometrov a vyše 10 hodín jazdy. Z Košíc o polhodiny menej. Z Viedne a z Budapešti jazdí priamy autobus aj priamy vlak (z Budapešti autobus vyše 16 hodín a vlak vyše 15 hodín).

Letisko

Severne od Bukurešti sú dve medzinárodné letiská, hlavné a vzdialenejšie Otopeni a menšie a staršie Baneasa.

Letisko Otopeni (skratka OTP)

18 kilometrov od centra Bukurešti sa v meste Otopeni nachádza hlavné Letisko Henri Coanda. „Letisko Henriho“ je pomenované po rumunskom vynálezcovi a priekopníkovi aerodynamiky. Je to najvyťaženejšie letisko v Rumunsku, má dve dráhy a je hubom pre rumunské letecké spoločnosti – štátnu TAROM a malú AnimaWings. Základne tam majú aj Ryanair a Wizz Air (Wizz Air sa všeobecne zameriava na strednú a východnú Európu a hlavnú základňu má v Budapešti).

Na letisko Otopeni sa lieta z Viedne (Austrian Airlines vyše 30 letov týždenne, Ryanair 8 letov týždenne), z Budapešti (TAROM, v zimnom letovom poriadku 2024/25 aj Wizz Air) a z Prahy (TAROM).

Plánovaná dĺžka letu VIE – OTP je podľa Ryanairu 1:40 hod., bežne to trvá o 20 minút menej.

Letisko Baneasa (skratka BBU)

Bližšie, 10 kilometrov od centra, sa v bukurešťskej mestskej štvrti Baneasa nachádza Letisko Aurel Vlaicu. „Letisko Aurela“ je pomenované po rumunskom vynálezcovi a priekopníkovi letectva. Má jednu dráhu a do roku 1969 slúžilo ako hlavné letisko Bukurešti. V súčasnosti sa využíva predovšetkým pre súkromné lety a obchodnú dopravu.

Podľa Flightradaru je tam v letnom letovom poriadku 2025 len zopár letov denne, napríklad z okolia Slovenska tam lieta z Budapešti a z Krakova Wizz Air.

+ + +

Bratislava nemá aktuálne žiadne priame letecké spojenie s Rumunskom, sezónne sa lieta(lo) do druhého najväčšieho mesta Kluž (Cluj-Napoca; druhé najvyťaženejšie letisko v Rumunsku, skratka CLJ).

Transfer

Doprava z letiska Otopeni do Bukurešti je možná vlakom, autobusom a taxíkom. O transferi sa možno dočítať napríklad v článkoch tu (článok obsahuje aj mapu so zastávkami) a tu.

Vlak

Od roku 2021 premáva priamy vlak medzi letiskom (stanica s názvom „Aeroport Henri Coanda“ je pred príletovou halou v zastrešenej nadstavbe, vedú tam smerové značky) a hlavnou stanicou Gara de Nord v Bukurešti (stanica „Bucuresti Nord“).

Dopravu zabezpečuje štátny železničný dopravca CFR Calatori (Caile Ferate Romane, osobná doprava). Podľa webu letiska má vlak jazdiť v režime 24/7 každých 40 minút a jazda trvá 25 minút. Lístok by sa mal dať kúpiť v stanici v pokladni alebo v automate, online na internete (ich webová stránka cfrcalatori.ro mi prišla ťažkopádna) a zrejme aj vo vlaku, kde by mal byť označovač na kúpu lístka, na ktorý stačí len priložiť platobnú kartu (?, nemám overené). Za platbu bankovou kartou myslím aj priloženie smartfónu alebo smarthodiniek previazaných s bankovým účtom. Jednosmerný lístok má stáť 6 lei (1,20 €), spiatočný dvakrát toľko. Mal by to byť bežný osobný vlak, miestenka za 1,50 lei nie je povinná (asi skôr zbytočná).

Novšia informácia je, že na tejto trase už jazdí aj druhý súkromný dopravca TFC (Transferoviar Calatori). Cena by mala byť rovnaká 6 lei, ale platia naň iné lístky ako na vlak CFR. Domnievam sa, že lístky sa dajú kúpiť obdobne, a to v stanici v automate alebo aj priložením platobnej karty k označovaču vo vlaku. Ak som pozeral dobrý cestovný poriadok, tak TFC má s letiskom len zopár spojov denne, jazdí napríklad aj o polnoci, ale v čase 14-21 hod. nie. Príde mi to zvláštne, ale možno sa mýlim.

Pre cestujúceho je v podstate jedno, ktorý vlak využije (ten, čo odchádza prvý), len podľa toho musí kúpiť lístok. Praktickejšie je nastúpiť do vlaku a tu si na označovači bankovou kartou zaplatiť cestovné (že vraj lístok predá aj sprievodca, ale na to by som sa nespoliehal).

Vlaky CFR by mali byť v bielomodrej farbe, vlaky TFC v bieločervenej farbe. Pred odletom sme sa boli pozrieť v stanici. Vlak tam nebol žiadny. Bola tam pokladňa, ale nikto tam (v tom čase) nesedel. Pri pokladni boli dva automaty na lístky, asi na vlaky CFR, a tretí automat v červenej farbe, asi na vlaky TFC.

Autobus

Medzi letiskom a Bukurešťou jazdí expresný autobus č. 100, ktorý jazdí na trase letisko ↔ Piata Unirii. Pri letisku má dve zastávky, a to pred príletovou halou (zastávka Aeroport Sosiri, v preklade prílety) a odletovou halou (zastávka Aeroport Plecari, v preklade odlety). Ďalšie zastávky sú v obci Otopeni, pri letisku Baneasa a na námestí Piata Presei na severnom okraji Bukurešti. Potom pokračuje bulvárom po hlavnej dopravnej tepne so zastávkami na veľkých námestiach Piata Victorei, Piata Romana, Piata 21 Decembrie 1989/Univesitate (podľa smeru jazdy) a Piata Unirii (dve zastávky podľa smeru jazdy).

Pre úplnosť treba uviesť, že medzi letiskom a severným okrajom Bukurešti jazdí aj autobus č. 442 na trase Therme – letisko – Piata Presei. Spája aquapark/kúpele a severný okraj Bukurešti s medzizastávkou pri letisku.

Tu je náčrt trasy autobusu č. 100 aj č. 442 (PDF).

 

Tu je trasa v centre Bukurešti a tu interaktívna mapka.

 

Poznámka: v starších textoch o transferi sa spomínajú autobusy č. 780 a 783, čo už neplatí. Autobus č. 780 bol nahradený vlakom a autobus č. 783 bol v roku 2024 nahradený autobusom č. 100.

Autobus č. 100 má tiež jazdiť v režime 24/7, cez deň každých 15 minút, cez víkend možno každých 20 minút a v noci (v čase 22-05 hod.) každých 30 minút. Jazda do centra trvá do hodiny podľa premávky. Myslím, že autobus v centre používa vyhradený bus-pruh, takže predbieha autá.

Základný lístok na jednu jazdu stojí 3 lei, je platný 90 minút a možno s ním prestupovať. Jazda autobusom je teda najlacnejší spôsob transferu.

Cestovné možno uhradiť viacerými spôsobmi, napríklad si kúpite lístok v automate alebo v pokladni pri zastávke príletov alebo jednoducho platobnou kartou tým, že ju priložíte na oranžovú čítačku v autobuse. Viac informácií o lístkoch a cestovnom bude v nasledujúcej pasáži venovanej doprave.

Taxi

Niekde som čítal, že taxík vyjde na 60-100 lei podľa toho, kam idete. Na webstránke letiska sa uvádza cena taxislužby približne 3-4 lei za kilometer a taxík si možno objednať už v príletovej hale na dotykovom termináli.

Aplikácie Bolt aj Uber mi na jazdu z letiska na vlakovú stanicu Nord ponúkli cenu od 60 lei, do centra na bulvár Unirii od 70 lei.

 

Doprava v meste

Druhy dopravy

Cestovná sieť v metropolitnej oblasti mesto Bukurešť + župa Ilfov sa rozlišuje na pozemnú a podzemnú, prevádzkujú ju dve organizácie a s tým súvisia aj dva rozdielne systémy cestovného/lístkov.

Pozemná = metropolitná doprava → autobusy, trolejbusy a električky

Pozemná doprava, používa sa aj pomenovanie nadzemná alebo povrchová alebo metropolitná doprava – zahŕňa mestské autobusy, električky a trolejbusy. Túto dopravu zastrešuje Združenie samospráv TPBI (Transport Public Bucuresti + Ilfov = Verejná doprava Bukurešť + Ilfov), ktoré koordinuje verejnú dopravu v metropolitnej oblasti, t.j. v regióne Bukurešť + Ilfov. Ich webová stránka https://tpbi.ro/en/homepage/ sa mi nepodarila načítať.

Pozemnú dopravu zabezpečujú štyri dopravné spoločnosti:

• Najvýznamnejšia je spoločnosť STB (Societatea de Transport Bucuresti = Dopravná spoločnosť Bukurešť), ktorá prevádzkuje autobusy, električky a trolejbusy, teda klasické dopravné prostriedky MHD. Ich webová stránka https://www.stb.ro/ je len v rumunčine, akoby ešte neboli otvorení návštevníkom zo zahraničia.
• A ešte traja autobusoví dopravcovia (v okolitých mestách Voluntari, Mogosoaia, Buftea).

Podzemná doprava → metro

Podzemnú dopravu – metro zabezpečuje spoločnosť Metrorex. Ich webová stránka https://www.metrorex.ro/ sa mi nepodarila načítať, snáď neblokujú užívateľov zo zahraničia.

+ + +

Pozemná doprava funguje približne v čase 04:30-24 hod., metro v kratšom čase 05-23 hod. Po 23. hod. začínajú jazdiť nočné autobusy s označením N.

Cestovné

Keďže sa nemôžem úplne spoľahnúť ani na oficiálne stránky dopravcov, informácie som čerpal aj z článkov na weboch:

• myromaniantrip.com, ktorý napísal obyvateľ Bukurešti a ako na svojom webe uvádza: „píše na základe vlastných skúseností a ponúka realistický obraz...“.
• romaniatourism.com.
• romaniaexperience.com.
• visitbucharest.today.

Ani tieto zdroje nemusia byť úplne správne, lebo niektoré stránky zjavne nie sú úplne aktuálne. Dočítal som sa, že iné lístky boli na metro a iné na prostriedky pozemnej dopravy. Niektoré lístky sú papierové, niektoré s magnetickým prúžkom, niektoré sú vo forme kariet. Pri niektorých sa malo prejsť z papierového lístka na kartu. Niekde som sa dočítal, že na expresné autobusy neplatia bežné lístky ako na ostatné autobusy MHD a ani viacdňové lístky. Vydanie karty Multiplu je údajne spoplatnené a táto karta sa nedá použiť na autobus z letiska. Relatívne nedávno od roku 2022 bola zavedená tzv. integrovaná doprava, a teda spoločné lístky na pozemnú aj podzemnú dopravu. Začiatkom roka 2025 sa mala upravovať výška cestovného, minimálne na metro.

Taký informačný rumunský guláš! Čítal som, že pri zmenách sa aj domáci v strácali v tom, čo a ako použiť. Samozrejme, časom sa to naučia a zvyknú si. Ale konštatujem, že získať aktuálne a korektné informácie o cestovnom, lístkoch, spôsobe platenia a označovania lístkov nebolo príliš jednoduché. Je problém, aby na oficiálnych weboch boli prehľadné, stručné a zrozumiteľné informácie? Súvisí to s tým, že dopravu zabezpečujú dve firmy (alebo päť?, aj problém načítať weby z cudziny?).

Zase dávam za vzor londýnsku Oyster Card s kreditom alebo bežnú platobnú kartu, len prikladáte [tap] a neriešite... Odhliadnem, že londýnske cestovné je násobne vyššie. Poznamenám, že od júna 2025 dochádza k zmene v Integrovanom dopravnom systéme v Bratislave a služba platenia kartou sa bude volať „TAPnisa“. Čo by na to povedal ľudový Štúr?

Poďme k meritu veci alebo, ako sa hovorí v obci Močenok, „in medias res“. Cestovné závisí od časovej platnosti lístkov, nie od prejdenej vzdialenosti (nie sú tu územné zóny ako je to pri viacerých metropolách, napríklad v Paríži).

Typy cestovného

V podstate na všetky druhy dopravy sú k dispozícii:

• lístky na 1, 2 alebo 10 jednotlivých jázd, ktoré umožňujú aj prestupovanie,
• predplatné pasy (cestovné karty) na 24 alebo 72 hodín (niekde sa označujú ako denný alebo trojdňový lístok), týždenný a mesačný lístok a lístky na 6 a 12 mesiacov.

Tu som urobil zhrnutie.

Cestovanie prostriedkami pozemnej dopravy – autobusy, električky a trolejbusy – sa označuje ako doprava STB alebo metropolitná doprava, a preto sa lístky označujú ako lístky STB alebo metropolitné lístky. Lístky na jednotlivé jazdy (1, 2 alebo 10 jázd) platia 90 minút od prvého označenia vrátane prestupovania.

Lístky na jednotlivé jazdy v metre platia dovtedy, kým nevystúpite zo stanice metra, maximálne 120 minút vrátane prestupovania na iné linky metra.

Používanie pozemnej aj podzemnej dopravy, teda STB + metro, sa označuje ako integrovaná doprava, a preto sa lístky označujú ako integrované lístky alebo kombinované lístky (combo lístky). Tieto lístky na jednotlivé jazdy platia 120 minút od prvého označenia vrátane prestupovania.

Výška cestovného

Spracoval som prehľad cestovného na jednotlivé typy dopravy vrátane prepočtu na eurá.

Vyhodnotenie.

Ako je zrejmé, najnižšie cestovné je v prostriedkoch STB (pozemná doprava). Napríklad jedna jazda autobusom vyjde na 3 lei.

Vyššie cestovné je v metre (podzemná doprava). Pre porovnanie, napríklad lístok na 1 jazdu metrom stojí 5 lei, na autobus 3 lei, v prípade 24 hodinového lístka je to 12 lei namiesto 8 lei.

Cestovné v rámci integrovanej dopravy (metro + STB) je rovnaké ako v metre (lístky na 1 a 2 jazdy a na 72 hodín) alebo trochu vyššie (lístky na 10 jázd, 24 hodín, týždeň a mesiac).

Osobitné cestovné majú tzv. turistické lístky, ktoré platia 24 alebo 72 hodín na integrovanú dopravu a navyše aj jazdu vlakom (jedna jazda z letiska a jedna jazda na letisko?).

Lístok z letiska/na letisko

Letisko OTP je v metropolitnej oblasti, takže na transfer autobusom č. 100 (alebo č. 442) sa použije lístok STB (základný lístok vyjde na 3 lei) alebo lístok na integrovanú dopravu, ak chcete prestúpiť na/z metra (základný lístok vyjde na 5 lei). Rovnako môžete použiť aj lístok na 24 alebo 72 hodín, týždenný alebo mesačný lístok.

Jednosmerný lístok na vlak stojí 6 lei.

A špeciálne pre turistov prichádzajúcich z letiska je určený lístok na 24 alebo 72 hodín s využitím transferov vlakom. Prepočítal som, že ak by ste v Bukurešti strávili do 48 hodín, cena za 72 hodinový lístok (40 lei) je rovnaká ako keby ste si kúpili dva 24 hodinové lístky (2x 14 lei = 28 lei) a k tomu si dvakrát zaplatili jazdu vlakom (2x 6 lei = spolu 12 lei).

 

Autobusy, trolejbusy a električky

Spoločnosť STB prevádzkuje:

• vyše 100 liniek autobusov [autobuz], čísla liniek 100 a vyššie; niektoré sú tzv. expresné, čo znamená, že majú málo zastávok, napríklad práve linka č. 100,
• vyše 20 liniek električiek [tramvai], čísla v rozmedzí 1-55,
• takmer 20 liniek trolejbusov [troleibuz], čísla v rozmedzí 61-97,
• približne 20 liniek nočných autobusov [linii de Noapte], označené písmenom N a číslom v rozmedzí 1 až 122.; začínajú jazdiť po 23. hod. a všetky odchádzajú z Námestia Unirii (autobusová zastávka Piata Unirii 2) do rôznych štvrtí v meste.

Do týchto dopravných prostriedkov sa nastupuje a vystupuje všetkými dverami. Počas dňa zastavujú na všetkých zastávkach, avšak nočné autobusy zastavujú len na znamenie (treba stlačiť tlačidlo „stop“ alebo mávať na zastávke?).

Lístky na 1, 2 a 10 jázd platia 90 minút, v rámci ktorých možno prestupovať medzi autobusmi, trolejbusmi a električkami, pričom pri každom nastúpení do dopravného prostriedku treba označiť lístok v oranžovom označovači, kedy by mala zasvietiť zelená dióda a napíše sa správa.

Kúpa lístkov

Lístok sa nedá kúpiť u vodiča a vodič ani nekontroluje lístky.

Lístok si možno kúpiť viacerými spôsobmi:

• Priamo platobnou kartou. Po vstupe do autobusu priložíte kartu (debetná alebo kreditná, respektíve smartfón alebo smarthodinky) k označovaču. Ale pozor, možné je to len v autobusoch, čo majú na dverách nálepky Visa a Mastercard, je to väčšina autobusov značky Otokar a Citaro Hybrid. Dopredu to však cestujúci zvyčajne nevie, najmä zahraničný turista, domáci to možno poznajú. Takže tento spôsob platby je zvlášť pre turistu v tomto problematický, že až keď príde autobus, zistíte, či sa v ňom dá platiť kartou, a ak nie, nemôžete ním cestovať bez lístka. Čo som si trochu všímal, tie nálepky malo veľa autobusov a zrejme to postupne zavedú do všetkých autobusov. Domnievam sa, že to majú všetky expresné autobusy č. 100. Platba kartou je možná aj v niektorých električkách. Opakujem, v niektorých. Ak ste zaplatili cestovné kartou, tak pri prestupe sa má zase karta priložiť k čítačke (naozaj?). Jednou kartou je možné platiť aj za viac osôb, treba sa nejako preklikať na označovači. Aby to bolo zložitejšie, v prevádzke sú aj staršie označovače a na tých sú iné tlačidlá.
• Karta Activ s kreditom. Je to plastová zelená karta, ktorú si vopred kúpite na predajných miestach alebo v automatoch za 4 lei (alebo bez poplatku?), a funguje ako e-peňaženka, na ktorú si v kioskoch STB alebo online nahráte/dobijete peňažný kredit od 6 do 80 lei. Pri každej jazde – označení karty sa odčíta 3 lei za jazdu. Karta môže byť personalizovaná pre konkrétnu osobu alebo anonymná.
• Modrá karta Multiplu s nahratými lístkami. Je vhodná pre príležitostných cestovateľov ako sú turisti. Vydáva sa na predajných miestach a vo vybraných automatoch (asi aj na letisku), kde sa nahrajú najmenej lístky na 2 jazdy alebo predplatné na 24 alebo 72 hodín alebo na týždeň. Vydanie karty je zadarmo a nedá sa opätovne dobíjať lístkami.
• Aplikácia 24Pay. Do mobilu si možno nainštalovať túto aplikáciu a previazať ju s platobnou kartou. Pred nastúpením do dopravného prostriedku si v nej kúpite lístok.
• SMS lístok. Na telefónne číslo 7458 zaslať správu s textom „C“. Telekomunikačný operátor stiahne 0,62 € + DPH. Malo by to ísť aj u zahraničných operátorov. Tento lístok vychádza najdrahšie.

V inom zdroji som sa dočítal, že k dispozícii je aj iná aplikácia na kúpu lístkov Bilet TB. V Google Play mi napísalo, že táto aplikácia nie je v mojom regióne k dispozícii. Esemeskou sa dajú kúpiť aj 24 a 72 hodinové lístky a týždenný lístok, vtedy sa do správy zadá text „AB1“, „AB3“ alebo „AB7“ (skratka abonament na 1, 3 alebo 7 dní).

Metro

Metro [Metroul] sa odporúča viac používať ako preplnenú pozemnú dopravu s hustou premávkou. V súčasnosti je prevádzkovaných 5 liniek s označením M1 až M5, ktoré obsluhujú vyše 60 staníc. Metro bolo uvedené do prevádzky v roku 1979, a tak niektoré vozne sú staršie. Vo výstavbe je linka M6 spájajúca letisko Otopeni, otvorenie je plánované v rokoch 2027-2028. V pláne je výstavba linky M7 a predĺženie súčasných liniek.

Mapa metra (aj s linkou M6; PDF).

 

Žltá linka M1 je okružná, ostatné sa napájajú na ňu, iba linka M2 je orientovaná sever – juh a v centre kopíruje trasu autobusu č. 100 (Piata Victorei – Piata Unirii).

Kúpa lístkov

Lístky na metro možno kúpiť v staniciach metra v predajných automatoch oranžovej farby, ktoré komunikujú okrem rumunčiny v angličtine a vo francúzštine. Platba je možná kartou a hotovosťou. Pri vstupe cez brány (turnikety) sa papierový lístok vkladá do otvoru vpravo (?), cestovná karta sa prikladá na označovač vpravo, čím vás brána vpustí do priestoru metra. Tieto lístky platia 120 minút, v rámci ktorých možno prestupovať medzi linkami metra, pokiaľ nevystúpite zo stanice metra. Pri výstupe z metra sa turniket otvára sám, netreba už použiť lístok.

Pri vstupe do metra boli bežne jeden alebo dva automaty. Ja som si vyskúšal tento automat, hoci lístky som nekupoval. Boli tam dve ponuky, jedna dobitie karty (akej?) a druhá ponuka kúpa lístkov na 2 alebo 10 jázd, týždeň alebo mesiac. Tieto lístky sa nedajú použiť na pozemnú dopravu.

Namiesto papierového lístka môžete na vstupnej bráne zaplatiť priamo bezkontaktne platobnou kartou, priložíte ju k čítačke a z karty sa stiahne 5 lei(?).Toto je praktický spôsob platby, ak nie sú pre vás zaujímavé zvýhodnené lístky na 10 jázd, 24 alebo 72 hodín. V metre sa dá vždy platiť kartou (na rozdiel od autobusov, kde to nie je možné vo všetkých). Nemyslím, že jednou kartou sa dá platiť cestovné za viac osôb.

+ + +

Cestovné STB + metro

Až v roku 2022 boli zavedené lístky, ktoré sa dajú použiť na pozemnú aj podzemnú dopravu, teda na prostriedky v STB v rámci metropolitnej oblasti a tiež na metro. Možno sa stretnúť aj s pomenovaním integrované alebo kombinované (combo) metropolitné lístky.

Ide o lístky na 1, 2 a 10 jázd za 5, 10 a 45 lei, 24 a 72 hodinové lístky za 14 a 35 lei, týždenné a mesačné lístky za 50 a 140 lei. Tie ceny sú rovnaké alebo vyššie ako u lístkov na samotné metro.

Lístky 1, 2 alebo 10 jázd platia 120 minút, v rámci ktorých možno prestupovať jednotlivými dopravnými prostriedkami.

Tieto lístky sa dajú kúpiť a dobiť na predajných miestach a v niektorých automatoch. K ich označovaniu platí, čo bolo napísané vyššie.

Cestovné STB + metro + vlak

Najmä pre potreby turistov boli zavedené turistické cestovné karty na 24 alebo 72 hodín alebo na mesiac za 20, 40 alebo 210 lei na používanie pozemnej dopravy v metropolitnej oblasti, metra a navyše aj vlaku, ale len medzi letiskom Otopeni a hlavnou železničnou stanicou Nord v Bukurešti.

+ + +

Aplikácie

V Bukurešti možno platiť cestovné cez aplikáciu 24Pay. Užitočná by mala byť aplikácia InfoTB, ktorá obsahuje mapy a plánovanie trasy. Ja som na navigáciu a hľadanie trasy tradične používal Google Maps, spoľahlivo ukázala spoje a prípadné prestupy.

Odporúčanie a moja skúsenosť

Teraz sa zamyslite, čo ste čítali posledné minúty a čo si z toho pamätáte. Ani môj prehľad nie je práve prehľadný. Aj z tohto dôvodu ja všeobecne preferujem denné alebo viacdenné lístky a v Bukurešti nie sú drahé.

My sme si na letisku v stánku STB kúpili (tzv. turistické) integrované 72 hodinové lístky na STB + metro (autobus MHD, trolejbus, električka, metro, nie vlak), jeden za 35 lei. Tie boli nahraté na karte Multiplu. Nie je to plastová karta, taký tvrdší papier, dočítal som sa, že ide o ultraľahkú kartu.

Moja karta Multiplu.

 

Tento lístok sme aktivovali, keď sme ho prvýkrát priložili k označovaču v autobuse na letisku. Vtedy to zapípalo, objavilo sa zelené svetlo, niečo to vypísalo (malo by ísť o zaželanie peknej cesty v rumunčine). Za celý pobyt sme jazdili len metrom, niekoľkokrát autobusom. Pri vstupe alebo prestupe do autobusu sme už lístok nepoužívali, teda neprikladali sme ho k označovaču. Pri vstupe do metra je potrebné ho vždy priložiť na čítačku turniketu, aby sa otvoril. Na displeji tuším napísalo, dokedy je lístok platný. Pri výstupe z metra sa lístok nepoužíva, lebo turnikety určené na výstup sa otvárajú samočinne, keď do nich vojdete.

Metrom sme jazdili len na linkách M1 a M2. Stanice, kde sme boli, boli dosť tmavé, nechcem povedať, že špinavé, často odstránené stropné dosky. Myslím, že tie novšie linky budú mať krajšie priestory, do pozornosti sa dáva vydláždená stanica Politehnica.

Priestory staníc boli veľké akoby sa pri tunelovaní neriešilo, či budú mať na šírku 15 alebo 30 metrov. Prístupové chodby boli dlhé. Keď vystupujete v stanici, ktorá je pod veľkým námestím (napríklad stanice Piata Unirii, Universitate, Piata Romana, Piata Victorei, Gara de Nord), tápete, ktorý východ použiť, lebo na povrchu môže byť napríklad veľký kruhový objazd, cez ktorý sa na inú ulicu chodec ťažko dostane.

Vo vagónoch metra boli informačné tabule, kde sa pohyboval text s informáciou o cieľovej stanici, najbližšej stanici a či sa vystupuje vľavo alebo vpravo. Ale zažili sme aj súpravu metra, kde také tabule neboli, vtedy sme sa snažili pri zastavení metra v stanici zistiť, aká to je, kde sa nachádzame. V stanici však neboli veľké nápisy s názvami staníc a cez fóliované okná to nebolo dobre vidieť. Ako zaujímavosť spomeniem, že súprava metra pozostávala z prepojených kĺbových vagónov, takže ak bola súprava v rovnom úseku, bolo vidieť od začiatku až na koniec a dalo sa prechádzať z vagónu do vagónu.

Autobusy mali podobne ako v Bratislave pod stropom displeje, ktoré ukazovali najbližšiu zastávku, ďalšie tri nasledujúce zastávky a naspodku cieľovú/konečnú zastávku, vrátane čísiel liniek, na ktoré možno prestúpiť. Denný autobus stál v každej zastávke, preto netreba stláčať tlačidlo „stop“ na stĺpikoch.

My sme za celý pobyt spravili okolo 15 jázd, zväčša metrom, takže trojdňové lístky sa nám oplatili.

Automaty na predaj lístkov na pozemnú dopravu nie sú veľmi rozšírené, vraj sú len na piatich miestach vrátane letiska. Lístky sa bežne kupujú v stánkoch STB, sú to také malé sivé búdky s obmedzeným časom predaja. Takže spoliehať sa, že lístok si kúpite bezprostredne pred jazdou na zastávke, nie je dobrý nápad. Kiosky STB sú len pri dôležitých zastávkach a aj to nemusia byť práve otvorené.

Vlaky

Vlaky nie sú integrované do MHD, a teda používajú osobitné cestovné/lístky. Výnimkou je už spomenutý turistický lístok, ktorý slúži na MHD aj na transfery vlakom. Tiež som už spomenul, že osobné vlaky prevádzkuje predovšetkým štátna spoločnosť CFR.

V Bukurešti je hlavná stanica Nord (na severozápade mesta), odkiaľ jazdia vlaky do väčších miest v Rumunsku a tiež do zahraničia, napríklad linka Bukurešť – Brašov – Cluj-Napoca s pokračovaním do Budapešti (15 hodín) alebo linka napríklad do Sofie a Istanbulu(?). Druhá významnejšia stanica je Obor (na severovýchode mesta).

  

3. ATRAKCIE

Prehľad

34 hlavných atrakcií podľa portálu Visit_a_city:

1. Palác parlamentu [Palace of the Parliament / Palatul Parlamentului] www

Palác parlamentu alebo Parlamentný palác, v Čaučeskovom režime zvaný Dom ľudu alebo Palác ľudu, je symbolom komunistickej éry v krajine.

Dočítal som sa, že je to najväčšia „administratívna“ budova na svete s rozlohou 365000 metrov štvorcových, má 1100 miestností, avšak väčšina stále nie je dokončená. Výstavba začala v roku 1984 na pokyn Čaučeska (po zemetrasení v roku 1977 chcel v Bukurešti vybudovať nové politické centrum) a v roku revolúcie 1989 bolo dokončených len 60 % stavby.

V Paláci parlamentu sídlia obe komory parlamentu – Senát a Poslanecká snemovňa, tri múzeá – Múzeum Parlamentného paláca (prehliadka so sprievodcom, cca 70 lei), Národné múzeum súčasného umenia (MNAC, 32 lei) a Múzeum komunistickej totality, ďalej banka a asi ústavný súd.

Stavba má pôdorys 270 x 240 metrov, vysoká je 84 metrov a pod zemou má 92 metrov, najnižšie je atómový bunker a kilometre tunelov. V rumunskej verzii wikipédie sa píše o 9 nadzemných a 9 podzemných poschodiach, v anglickej verzii o 12 poschodiach, v českej verzii o 12+8 poschodiach, tak si vyberte.

Odlišné informácie som našiel aj v tom, že najväčšou kancelárskou budovou na svete bol americký Pentagon, ale už ho prekonal komplex Diamantovej burzy v indickom meste Surat, a k maxistavbám patrí aj budova parlamentu Sappaya-Sapasathan v Thajsku. Okrem toho má byť tento palác v Bukurešti 3. najobjemnejšia stavba na svete a „promovaní inženýři“ vypočítali, že najťažšia stavba na svete.

2. Námestie revolúcie [Revolution Square / Piața Revoluției] www

Pôvodne to bolo Palácové námestie [Piata Palatului] podľa Kráľovského paláca. Na tomto námestí sa tvorili dejiny Rumunska, keď sa tu v decembri 1989 odohrala revolúcia (tzv. vianočná revolúcia alebo prevrat), kedy demonštranti obsadili budovu bývalého Ústredného výboru Rumunskej komunistickej strany, Čaučesku s manželkou utiekli a – zjednodušene povedané – padol komunistický režim. Námestie bolo premenované na Námestie revolúcie alebo Revolučné námestie.

V Kráľovskom paláci sídli Národné múzeum umenia (atrakcia č. 5), oproti je Centrálna univerzitná knižnica a pred ňou socha kráľa Karola I. na koni. Na juhovýchodnom okraji námestia sú tri ministerstvá v prepojenej budove, zľava ministerstvo práce, vnútra a zdravotníctva. V tej strednej sídlil ústredný výbor komunistickej strany a nad vchodom je balkón, z ktorého rečnil Čaučesku. Pred vchodom je pamätník k tejto udalosti. Pred ministerstvami je malý parčík, kde je 25 metrov vysoký Pamätník znovuzrodenia a pri ňom oblý múr s menami obetí revolúcie a sediaca socha politika Iuliu Maniu. Z druhej strany ulice je červený Kostol Kretzulescu (25). Vedľa ministerstiev je bývalé sídlo rumunskej tajnej služby Securitate (aj ochranka prezidenta), po páde režimu bola budova sčasti zbúraná a na spodnú časť nadstavili moderný blok, kde sídli Zväz rumunských architektov. V severnej časti námestia je divadlo Athenaeum (20) s parčíkom a Múzeum Theodor Arman (22). V okolí je viac galérií.

3. Kláštor Stavropoleos [Stavropoleos Monastery = The Church of the Stavropoleos Monastery] www1, www2

Pravoslávny kostol s kláštorom (18. storočie) pre mníšky. Názov z gréckeho Stauropolis znamená „Mesto kríža". Vstup do kostola zdarma, do kláštora dobrovoľný príspevok.

4. Víťazný oblúk [Triumphal Arch / Arcul de Triumf] www

Oblúk víťazstva vysoký 27 metrov je v strede veľkého kruhového objazdu, čím pripomína ten známejší v Paríži. Je symbolom národnej hrdosti, postavený bol k oslave zjednotenia Rumunska a konajú sa pri ňom vojenské prehliadky.

5. Národné múzeum umenia [National Museum of Art] www1, www2

Múzeum sa nachádza v Kráľovskom paláci na Námestí revolúcie. Na troch poschodiach ponúka zbierky rumunských a európskych malieb a sôch. Je tam viac galérií, vstupné od 24 lei. Na rezerváciu prehliadka kráľovských priestorov so sprievodcom.

6. Park Cismigiu [Cismigiu Gardens] www

Najstarší park v Bukurešti blízko Starého mesta. Súčasťou parku je jazero s možnosťou člnkovania sa. V parku je viac prvkov, napríklad chodník so sochami Rondul Roman a pamätník hrdinov, záhrada ruží. Na severnej strane parku je Palác Cretulescu (17), na južnej mestská radnica. Bukurešť je mestom parkov, záhrad a zelene.

7. Národné múzeum dediny Dimitrie Gusti [Dimitrie Gusti National Village Museum] www1, www2

Múzeum vidieka a života na dedine etnografia Gustiho sa rozprestiera na rozlohe 10 hektárov vedľa jazera a parku Herastrau (24). V skanzene je vyše 100 stavieb ako domy, kostoly a farmy (exponáty poľnohospodárstva, poľovníctva, vinohradníctva). Vstupné 30 lei?

8. Národné múzeum rumunskej histórie [National Museum of History of Romania] www1, www2

Múzeum rumunských dejín sídli v bývalej budove Národnej poštovej služby a ponúka exponáty od praveku až po súčasnosť. Medzi artefakty patrí poklad a kráľovské korunovačné klenoty. Vstupné 20 lei.

9. Prírodovedné múzeum Grigore Antipa [Grigore Antipa Museum of Natural History] www1, www2

Prírodovedné múzeum pomenované po biológovi menom Antipa obsahuje exponáty fauny, flóry a geológie. Vstupné 20 lei.

10. Veľká synagóga – Múzeum holokaustu [Great Synagogue]

Veľká synagóga, nazývaná aj ako Poľská synagóga, je múzeum holokaustu, je tam stála expozícia. Denne sa tam slúžia obrady. Možnosť prehliadky so sprievodcom. V Bukurešti sú ešte ďalšie židovské objekty. Neďaleko Židovské múzeum (14), Koralový židovský chrám (30) a Holokaust Memorial.

11. Národné roľnícke múzeum [The National Museum of the Romanian Peasant] www1, www2

Roľnícke múzeum obsahuje aj odevy, textílie a keramiku. V minulosti tam bolo Múzeum dejín komunizmu. Vstupné 16 lei.

12. Bývalá rezidencia Ceausescu [Former Ceausescu Residence] www1, www2

Vila, kde žil komunistický vodca Ceausescu s rodinou 25 rokov. Tzv. Jarný palác je od roku 2016 prístupný verejnosti. Prehliadka (45 minút) je so sprievodcom v rumunčine alebo v angličtine, je aj možnosť zapožičať si audiozariadenia (jazyky GER, FRA, ITA, ESP; nie v slovenčine alebo v češtine). Vstupné je 70 lei; s premietaním dokumentárneho filmu (20 minút) 100 lei.

13. Palác Cotroceni [Cotroceni Palace] www1, www2, www3

Palác bol do roku 1939 domovom rumunských kráľovských rodín, ešte predtým tam bol kláštor Cotroceni. V súčasnosti má v paláci sídlo rumunský prezident a časť priestorov je sprístupnená verejnosti. V paláci je umiestnené aj Národné múzeum Cotroceni [National Museum Cotroceni] s artefaktami kráľovských rodín. Vstupné: prezidentský palác 40 lei (piatok-nedeľa); múzeum 40/50 lei; prezidentské priestory + múzeum 70 lei. Vstup do areálu paláca (záhrady, nádvorie) je zdarma.

14. Židovské múzeum [Jewish Museum] www

V synagóge sídli Múzeum židovskej histórie a kultúry.

15. Cintorín Bellu [Bellu Cemetery]

Najznámejší cintorín v krajine je miestom odpočinku slávnych občanov Rumunska. Pokladá sa za miesto histórie a umenia, nachádza sa tam ulička umelcov a ulička spisovateľov.

16. Múzeum umeleckých zbierok [Museum of Art Collections] www

Múzeum výtvarného umenia sídli v Paláci Romanit. Významnosť múzea je podobná ako u Národného múzea umenia (5). Vstupné 32 lei(?).

17. Palác Cretulescu [Cretulescu Palace]

Historický palác rodiny Kretulescu zaujme architektúrou. Nie je prístupný verejnosti.

18. Starý kniežací dvor [Curtea Veche]

Ruiny Starého kniežacieho dvora sú archeologické miesto stredovekého paláca valašského kniežaťa Vlada III. Drakulu.

19. Manucov hostinec [Manuc´s Inn] www1, www2

Pri tomto starom dvore je najstarší hotel v Bukurešti. Kedysi bol miestom stretávania sa obchodníkov. V objekte s veľkým nádvorím a balkónmi je v súčasnosti viac reštaurácií a barov. Konajú sa tam koncerty.

20. Rumunské Athenaeum [Romanian Athenaeu] www1, www2

Najväčšia a najpôsobivejšia koncertná sieň v Rumunsku je domovom filharmonického orchestra. Stavba v gréckej architektúre s kruhovou kupolou a stĺpmi. Zrejme je možná prehliadka interiéru.

21. Park Karola I. [Carol I Park] www

Francúzske záhrady (36 hektárov) s jazerom venované rumunskému kráľovi Karolovi I. V parku sú fontány, sochy a na kopci Pamätník hrdinov. Pri parku je Technické múzeum Dimitrie Leonida.

22. Múzeum Theodor Arman [Theodor Aman Museum] www1, www2

Múzeum v dome rumunského maliara Theodara Amana. Vstupné 14 lei.

23. CEC Palác [CEC Palace] www

V krásnej budove francúzskej architektúry sídli najstaršia rumunská banka CEC.

24. Park Harastrau [Herastrau Park = King Mihai I Park] www1, www2

Najväčší (187 hektárov) a najobľúbenejší park (kráľa Michala) pri jazere Herastrau s možnosťou člnkovania. V parku je aj skanzen dediny (7).

25. Kostol Kretzulescu [Kretzulescu Church] www

Pravoslávny kostol z 18. storočia.

26. Botanická záhrada [Botanical Garden] www1, www2

17 hektárová záhrada s 10 tisícami rastlín. Vstupné: vonkajšie priestory 10 lei, Botanické múzeum 10 lei, výstavné skleníky + pavilón tropického lesa 7 lei, v októbri-marci je vstupné polovičné.

27. Park mládeže Tineretului [Tineretului Park = Youth Park] www

Rekreačná oblasť južnej Bukurešti. Na 200 hektároch sú záhrady, jazero, ihrisko s detskými atrakciami (lunapark?), športová zóna a športová Sála Polivanta.

28. AFI Cotroceni www

Najväčšie obchodné centrum v Rumunsku.

29. Park Alexandru Ioan Cuza [Alexandru Ioan Cuza Park] www

Ďalej od centra je ďalší veľký park pomenovaný po prvom vládcovi rumunských kniežat. V parku je jazero Titan, ihriská, Kostol Zostúpenia Ducha svätého, na okraji parku obchodné centrum ParkLake.

30. Koralový/choralový(?) chrám [The Choral Temple] www

Židovská synagóga v maurskom štýle.

31. Palác Mosogoaia [Mogoșoaia Palace] www

Bývalé sídlo kniežaťa z 18. storočia sa nachádza 10 kilometrov od Bukurešti. Palác slúži ako múzeum a umelecká galéria, zaujme architektúra zvonka aj interiér, v okolí sú záhrady, jazero a kostol.

32. Národné vojenské múzeum [National Military Museum] www1, www2

Vojenské historické múzeum obsahuje artefakty od medailí až po ťažkú techniku. Vstupné 20 lei.

33. Železničné múzeum [Museum of the Romanian Railways] www

Pri vlakovej stanici Nord sa nachádza historické Múzeum CFR venované rumunským železniciam, vonku sú parné lokomotívy, vnútri aj modely vlakov. Vstupné 4 lei.

34. Múzeum „Malý Paríž“ [Little Paris Museum] www

Malomeštiacky dom vyzdobený francúzskymi prvkami. Vstupné 25 lei.

Mapa

Tu je mapa s hlavnými atrakciami na podklade Google Maps (PDF).

 

 Ak by som chcel pokračovať vo výpočte atrakcií, tak ďalšie napríklad Múzeum komunizmu (v centre, je to iné múzeum ako v Parlamentnom paláci), Múzeum zmyslov, Národné múzeum George Enescu, Národné múzeum starých máp a kníh, Múzeum Národnej banky Rumunska (a budovy Národnej banky Rumunska), Národná opera, Národné divadlo Luca Caragiale, Námestie Univerzity, Múzeum mesta Bukurešť, pasáž Macca – Vilacrosse a pasáž Victoria s dáždnikmi, kníhkupectvo Carturesti Karusel, náboženské objekty ako Patriarchálna katedrála, Kostol sv. Antona, Kostol sv. Mikuláša, Kláštor Antim, Kostol sv. Juraja, Kláštor Radu Voda, Katedrála sv. Jozefa, trh Obor, obchodné centrá (ak sa to dá označiť za atrakcie) MegaMall, Baneasa Shopping City, ParkLake, Promenada a Sun Plaza, Národný štadión, Futbalové múzeum, Aquapark Divertiland, ďalšie parky, galérie, pamätníky, sochy a ďalšie POI [points of interest].

Tu je moja zdieľaná ONLINE MAPA s atrakciami.

Turistické miesta v Rumunsku

V krátkosti som vyhľadal, čo ešte turisti vyhľadávajú v Rumunsku.

Na sever od letiska Otopeni je Aquapark Therme Bucharest. Je to veľký akvapark s termálnou vodou (asi aj kúpele), nachádza sa tam aj botanická záhrada. Vstupné od 63 lei. Z Bukurešti aj od letiska tam jazdí už spomínaný autobus STB č. 442.

V súvislosti s Rumunskom ste určite zaregistrovali názov Transylvánia. Je to región v strednom Rumunsku a jeho názov vychádza z latinského „krajina za lesmi“. Tento región sa nazýva aj Sedmohradsko (Transylvánia = Sedmohradsko) a názov je odvodený od 7 stredovekých hradov v regióne – hrady Bran, Râșnov, Făgăraș, Biertan, Poenari, Corvinilor (Hrad Korvín) a Deva.

Z nich najznámejší je Hrad Bran, lebo je spájaný s legendou o Drakulovi, a preto sa nazýva Drakulov hrad. Bolo to letné sídlo kráľovskej rodiny a podľa historikov Vlad III. na hrade nikdy nežil. Každopádne je to veľmi navštevované miesto, hoci som čítal, že hrad za veľa nestojí. Obec Bran sa nachádza necelých 200 kilometrov od Bukurešti a cesta autom cez Karpaty zaberie asi 3 hodiny.

Skutočná pevnosť Drakulu bol Hrad Poenari. Je tam výškový výstup a podľa fotiek sú tam figuríny napichnuté na koly. Vlad Tepes sa mal vyžívať v mučení a v popravách (napichovanie ľudí na kôl).

30 kilometrov od Hradu Bran je stredoveké mesto Brašov (13. storočie).

Zaujímavým mestom je Sinaia, kde aj Zámok Peleš, letné sídlo kráľa Karola I.

Historické mesto Kluž, neďaleká Soľná baňa Salina Turda a vzdialenejšia pevnosť Alba-Carolina Citadel. Väčšie mestá sú Temešvár, Craiova a Oradea, ďalej sú známe mestá Sibiu a Avrig.

Za dobrodružstvom sa jazdí (autom, motocyklom, karavanom) cez horský prechod Transfagarasan (alebo Transfagaraš). Sú to serpentíny s krásnymi výhľadmi cez („trans“) pohorie Fagarasan (Fagaraš alebo Fagarašské hory, sú najvyššie a najrozsiahlejšie v Rumunsku). Niektorí tú cestu označujú za najkrajšiu cestu na svete, nazýva sa aj „cesta v oblakoch“, najvyššie miesta sú vo výške 2000 m.n.m. Na trase je spomínaný Hrad Poenari, priehrada Vidraru a vodopád Balea. V zime je asi ťažko prejazdná, celoročne asi plná medveďov. Všeobecne sú tieto hory aj lákadlom pre horskú turistiku.

Ďalších dobrodruhov môže lákať delta Dunaja.

Na kúpanie v Čiernom mori sa odporúča prístavné mesto Konstanca.

 

4. FOTOREPORTÁŽ

Spoznávame Balkán

Hoci Bukurešť nebola môj cestovateľský sen, prečo nevyraziť na juhovýchod Európy na nepoznaný Balkán. Tak som upriamil pozornosť na metropolu Rumunska. Priznám sa, že mám isté predsudky voči balkánskym krajinám, tak to poďme prelomiť. A nebude tam tak draho ako v západnej Európe.

Posledné mesiace, či rok, som zachytil správy, že Rumunsko už predbehlo Slovensko v ekonomických parametroch. Tak som zisťoval v čom konkrétne. Rumunsko zaznamenalo rýchlejší ekonomický rast (vyšší rast HDP) ako Slovensko. Taktiež sa dostalo pred Slovensko v niektorých rebríčkoch konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia. Podľa Eurostatu bola v roku 2023 slovenská ekonomika na úrovni 74 % priemeru EÚ, rumunská sa dostala na 78 %.

Ešte aj v počte medveďov sú pred nami, hoci občas v rádiu hlásia, že "hladina Medveďov stúpa".

Aj Dácií majú viac, veď je to rumunská automobilka.

Moja posledná fotka z Bukurešti, snímka z Námestia revolúcie. Zľava vozidlo Dácia č. 1, č. 2, ..., č. 7, luxus. Lexus. Pre objektívnosť uvádzam, že ten vozopark bol ale podobný ako na Slovensku.

 

Narýchlo vyhľadané článkov k porovnaniu ekonomiky a životnej úrovne:

https://www.trend.sk/spravy/rumunsko-nie-je-chvoste-eu-hdp-obyvatela-predbehlo-madarsko-aj-slovensko,

https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/2976721/Ekonomicka-realita--Je-Slovensko-naozaj-chudobnejsie-ako-Rumunsko-

Pozrel som sa na rebríček Numbeo „najdrahších miest" v Európe z hľadiska životných nákladov (stav z mája 2025). Tento hovorí, že Bukurešť je lacnejšia na život ako Bratislava. Z rebríčka vyberám niekoľko hlavných miest: 80. Lisabon, 81. Praha, 83. Bratislava, 87. Varšava, 88. Záhreb, 99. Budapešť, 105. Bukurešť, 106. Sofia.

Ďalej som sa pozrel na priemerné mesačné mzdy, podľa údajov za rok 2023 je Slovensko aj Rumunsko niekde pri sume 1500 €.

Horšie vyznieva tzv. parita kúpnej sily, kde sme na dne... už sa len odraziť. Parita kúpnej sily slúži na porovnávanie životnej úrovne medzi rôznymi krajinami s tým, že zohľadňuje platy aj cenové hladiny v krajine. Polopate napísané, kto žije v krajine s vysokými platmi aj s vysokými cenami, tiež môže žiť od výplaty do výplaty ako ten, čo žije v krajine s nízkymi platmi a s nižšími cenami. Pohľad cestovateľa: ak priemerne zarábajúci Slovák dokáže mesačne ušetriť 10 % z čistého platu, môže si za to kúpiť spiatočnú letenku v rámci Európy. Priemerne zarábajúci Nemec s trojnásobným platom si za 10 % mesačného platu kúpi k tej letenke aj dobrý hotel. Poďme na letenky.

Letenky

Prvý polrok 2025 som mal v pláne v apríli výlet do Palerma a v máji do Bukurešti. V januári som kúpil letenky do Palerma, vo februári do Bukurešti a o týždeň ešte aj na Maltu.

Našiel som letenky Ryanairu z Viedne (VIE) do Bukurešti (OTP) na 3 dni 15.-17. mája v dobrých časoch. Tam vo štvrtok 15.5.2025 o 12:20 hod., nie je to skorý ani neskorý let, tak akurát s raňajkami doma. Návrat v sobotu 17.5.2025 o 21:10 hod. miestneho času, takže v Bukurešti strávime dva plné dni. Letenky som kúpil v 3-mesačnom predstihu, čo je pre mňa pomerne skoro, ale pri cene 38 € za jednu spiatočnú letenku som už nechcel viac vyčkávať. Plus k tomu rezervované miesta (najnižšia cena 8 € na osobu a let) a celkový účet 108 € za dve osoby.

Nákup leteniek.

 

Pôvodne som myslel, že letenky do Bukurešti budú ešte v nižšej cenovej hladine, že nie je taký dopyt po letoch do Rumunska, čo by tlačilo ceny nadol, ani nie je vysoká kúpna sila časti cestujúcich z Rumunska. Asi to boli zase predsudky a oba lety boli plne obsadené. Pod psychologickú hranicu 100 € za oboch a za všetko som sa nedostal. Lacnejšie by to bolo autostopom, keďže po diaľnici D2 cez Bratislavu jazdia desiatky, či stovky dodávok, čo vozia jazdené a nabúrané autá z Nemecka, či skade, pre veľký nenasýtený rumunský trh.

Hotel

Na portáli Booking som rezervoval moderný hotel (rating 8,4; priehľadná sprcha priamo v izbe) v oblasti hlavnej vlakovej stanice v širšom centre Bukurešti. Cena za 2 osoby na 2 noci s raňajkami bola 135 €, ale „pocitovo“ to vyšlo menej. Totiž pri platení som využil nasporený kredit z odmien za predchádzajúce pobyty a z karty mi reálne stiahlo 110 €. Očakával som však, že ubytovanie v Bukurešti bude o niečo lacnejšie. Napríklad v Palerme nás hotel na 2 noci stál 122 € bez raňajok a bolo to podobné ubytovanie, čo sa týka kvality aj polohy v širšom centre. V Bukurešti sme boli na vyššom poschodí:-)

Deň odletu sa blíži

Dva týždne pre odletom som zachytil správu, že v Rumunsku sa konali prezidentské voľby. Prvé kolo vyhral antieurópsky kandidát a nasledujúci víkend sa v Bukurešti konali demonštrácie. Možno budeme mať ešte veselo. Pritom v meste som nebadal volebnú kampaň, nezažil žiadne mítingy, možno boli nejaké plagáty, ktoré som si nevšímal. Dodám, že v nedeľu, deň po našom pobyte, v druhom kole zvíťazil proeurópsky primátor Bukurešti.

Počasie

Keď som kupoval letenky, tak som dúfal, že v polovici mája bude Bukurešť na juh od Slovenska na krátke nohavice. Týždeň pred odchodom som sa začal zaujímať o predpovede počasia. Počasie tam bolo asi ako na Slovensku – aspoň tri týždne nepršalo, ale práve na naše dva hlavné dni malo pršať. Počasie je čoraz viac nepredvídateľné. A tento rok bol máj studený. Nevyspytateľné sú aj slovenské železnice, ako sa dočítate ďalej. Takže do malej príručnej batožiny (do 40 cm) som zbalil aj pršiplášť a natlačil aj náhradný pár topánok a džínsov pre prípad premočenia. Do bagáže mi tak nevošlo pyžamko s Mackom Uškom a papučky s brmbolcami.

Nakoniec to nebolo také zlé (nemyslím to pyžamko). Prvý deň krásnych slnečných 25 stupňov. Ďalšie dni ochladenie. Druhý deň do 18 stupňov, cez obed mrholenie, ale to sme viac-menej strávili na návšteve doma u Čaučeskových. V noci dosť pršalo, čo bolo dobre, nech sa vyprší. Tretí deň len 13 stupňov a trochu veterno, ale už bez dažďa. Boli sme na to pripravení.

Doprava na letisko Viedeň

Cesta na viedenské letisko mi prišla pohodlnejšia aj výhodnejšia verejnou dopravou. Našiel som dobré spoje, vlakom na hlavnú stanicu do Bratislavy (čím sa vyhneme ranným zápcham na diaľnici pri vstupe do Bratislavy a riziku častých nehôd), odkiaľ o 30 minút ide autobus Slovak Lines s príchodom na letisko presne 2 odporúčané hodiny pred odletom. Primerané časové rezervy, bezstarostná jazda. Zľavnené dva lístky na autobus za cenu jedného som kupoval v predstihu asi dvoch týždňov. Lístky na ranný vlak som chcel kúpiť už večer pred odchodom. Aplikácia ZSSK „Ideme vlakom“ však hlásila chybu, že server je nedostupný. Mimochodom, pár dní predtým mala ZSSK masívny výpadok, keď sa počas hodiny nedali online kúpiť lístky, a toto sa zopakovalo aj 16.5.2025.

Vo štvrtok ráno som cez mobil kúpil lístky, vlak prišiel načas, pekný deň pred nami. Avšak neskôr vlak odstavil v stanici asi 25 kilometrov pred Bratislavou. Kľud, povedal som si v duchu, za chvíľu sa rozbehne, máme polhodinovú rezervu na prestup, ešte v rámci dobrovoľníckej činnosti stihneme aj poupratovať okolie hlavnej stanice. Sprievodkyňa cez reproduktory oznámila, že je nejaký problém na nasledujúcej stanici a vlak bude meškať. Ako dlho? Cez okno som videl ako výpravca išiel za rušnovodičom, čo asi nie je bežné. Vlak evidentne stíchol, asi zhasol motor, aj cestujúci stíchli, asi rozmýšľali, ako to vysvetlia v práci, v škole, či kam majú namierené. Odsek ukončím mottom: „posledný nech zhasne“!

Kúsok od nás telefonoval mladík v obleku s maturantskou stužkou, že nepríde na čas, lebo vlak bude meškať 40 minút. Manželka to následne overila v mobile. To znamená, že prípoj na autobus nestihneme a na stres sme mali zarobené. Železnice, ďakujeme!
Nastupuje krízový manažment. Telefónne číslo na centrálu Ryanairu nemám, aby som vybavil, že lietadlo počká na dvoch batôžkárov zo západného Slovenska. Každou ďalšou minútou som si uvedomoval, že autobusový prípoj aj tak nestihneme, ani prípadný taxík z Bratislavy sa tak rýchlo neotočí, aby nás doručil na hlavnú stanicu. Manželka začala volať po rodine, či je niekto k dispozícii, aby pre nás prišiel na stanicu a odviezol nás do Bratislavy. Ja som zisťoval, že najbližšiu polhodinu idú z Bratislavy na letisko ešte dva autobusy, Slovak Lines a Flixbus, aj keď nie z vlakovej stanice, čo by nám mohlo stačiť na včasný príchod na letisko, a dúfať, že sa nezasekneme na bezpečnostnej kontrole ako naposledy. V týchto autobusoch boli ešte voľné miesta, cena za dva lístky bola okolo 30 €. Tak som uvažoval, že ak nás niekto dovezie do Bratislavy, to už bude rýchlejšie, istejšie aj lacnejšie (spotreba paliva), keď nás odvezie priamo až na viedenské letisko.
Podarilo sa nám zobudiť syna, vysokoškoláka v skúškovom období. Nie je to totiž samozrejmé, lebo súčasná generácia mladých nepoužíva telefón na klasické telefonovanie a má vypnuté zvonenie. Keď sme opúšťali vlak, chcel som spáchať dobrý skutok a prihovoril som sa tomu maturantovi, že príde pre nás auto, budeme mať jedno voľné miesto, môže ísť s nami. Čakaním na auto pred stanicou sme s ním viedli rozhovor. Gymnazista spomenul, že písal prácu o Rumunsku, tak nám o ňom aj čo-to porozprával. Milé.

Ešte v stojacom vlaku som sa trochu zmieroval s tým, že na letisko nedorazíme včas. Znamenalo by to prepadnutie vyše 200 € za zaplatené letenky a hotel, ale viac by ma mrzel tento negatívny zážitok. Ak má niekto zaplatenú dovolenku na týždeň alebo medzikontinentálny let, škodu by rátal aj v tisícoch. Všeobecne uvažujem, že ešte horšia situácia je, ak sa nestihne let späť. Letenky na najbližší let na okolité letiská návratu (Bratislava, Viedeň, Budapešť, Praha, nebodaj Brno) v priebehu 24 až 48 hodín sú drahé a ešte treba núdzovo nájsť ubytovanie. Pre zaujímavosť ako rastú ceny leteniek, uvediem, že deň pred odletom som pozeral letenky na náš let, respektíve ako bude zaplnené lietadlo, a jedna spiatočná letenka stála rovných 200 €. Päťkrát viac ako naša pôvodná.

Bola to taká smutná situácia. Človek chce využiť (ekologickú) verejnú dopravu, a keď táto zlyhá a vlak nie je schopný dopraviť ťa do cieľa, včas do cieľa, musí to operatívne zachrániť súkromné auto. A potom sa spoľahni na verejnú dopravu, cestuješ naprieč Európou a vlak ťa nechá v štichu už po pár kilometrov od domova. Ešte môžeme byť radi, že neodstavil niekde na poli, kam sa ani auto nedostane. Alebo vôbec, že ten vlak prišiel a nebol odrieknutý. Vlastne sme mali šťastie. Či? Na túto drámu budeme možno ešte s úsmevom spomínať.
Ako perličku uvediem, že v Japonsku sa za niekoľkosekundové nedodržanie grafikonu ospravedlňujú. Na Slovensku sa jazdí ešte v duchu "buď rád, že sa vezieš, a nefrfli", ale nepochybne nastáva posun k lepšiemu (pribúdajú nové vlaky).

Pre objektívnosť dodám, že zavinenie je skôr u ŽSR, správcu koľajníc, výhybiek a staníc, zaťaženého obrovským investičným deficitom. Už niekoľko rokov čítam ako sa modernizuje medzinárodný koridor do Čiech, ale mal som dojem, že každý deň pošlú asi 5 robotníkov v oranžových vestách s lopatami (ak vôbec), aby trať zrekonštruovali na 200 kilometrovú rýchlosť. Ako to na Slovensku chodí, termín sa nestíha (sú tam aj iné dôvody od Ukrajiny po Plavecký Štvrtok), a aby neprepadli eurofondy, presunuli ich sa na inú stavbu, takže dokončenie tejto modernizácie je v nedohľadne. Spoje budú aj ďalšiu päťročnicu vo výlukovom režime, čo v grafikone znamená, že na koľajnice pošlú menej vlakov, aby si na rozkopanej trati nezavadzali. Takto si tu žijeme!

Články napríklad tu (modernizácia železničnej trate mešká), tu (rekonštrukcia trate do Marcheggu a nekonečný príbeh modernizácie trate na hranicu s Českou republikou) a tu. Občas si prečítam nejaké články na tomto českom portáli zdopravy.cz a nie sú tam lichotivé komentáre na stav dopravnej infraštruktúry na Slovensku (železnice, cesty, mosty).

Tak sa to predsa podarilo! Autom sme došli na letisko krátko po tom, ako sme mali pôvodne prísť autobusom, na ktorý som v zmätku zabudol stornovať lístky. Na rozdiel spred mesiaca, keď sme z Viedne odlietali do Palerma, bezpečnostná kontrola prebehla veľmi rýchlo, možno rýchlejšie ako pri vedľajšom platenom fast-tracku.

Let

Ani v tomto blogu nevynechám malé okienko venované leteckej doprave. Spätne som na internete pozeral priebeh letu. Vzlietli sme na dráhe 34 (azimut 34 x10 = 340 stupňov, plus mínus 5 stupňov, t.j. približne na sever), otočili sa vpravo a pokračovali nad Bratislavou (presnejšie nad rakúskym Kittsee) a Budapešťou (asi 8 kilometrov od centra), a keďže bola čistá obloha, pasažieri pri oknách určite z toho niečo videli. Asi po 21 minútach od vzletu sme dosiahli želanú letovú výšku 37000 FT (približne 11 kilometrov), to sme už boli za Budapešťou asi v tretine dráhy letu. V tejto výške a pri rýchlosti cca 480 kts (približne 888 km/hod.) sme sa zdržali len 15 minút, čo sme boli – odhadujem podľa mapy – málo za polovicou dráhy. Ďalších 35 minút sme už klesali a znižovali rýchlosť a aj s oblúkom okolo letiska sme dosadli na zem. Vo vzduchu sme strávili približne 70 minút. Asi 10+4 minúty bol taxing po zemi na dráhach. Prekvapilo ma, že väčšiu časť letu (dokopy asi 56 minút) sme boli vo fáze stúpania alebo klesania, čo trochu popiera význam letu na krátke vzdialenosti. Ale stráviť na cestách alebo koľajniciach 12 až 20 hodín nie je alternatíva pre mňa.

Snímok časti dráhy letu FR679 zo stránky Flightradar24.

 

Letisko Bukurešť

Prvá destinácia v Rumunsku bola toaleta. Pri WC sme sa stretli s bývalým kolegom. Bol s ním jeho brat, ktorý už 3 roky pôsobí, dá sa povedať, v diplomatických kruhoch v Bukurešti. Opýtal som sa ho na demonštrácie. Povedal, že boli pokojné. Ešte nás povzbudil, že v týchto dňoch po prvom kole volieb oslabila rumunská mena voči euru, takže je vhodný čas na návštevu. Moja kalkulačka v hlave odhadla, že ak nastala zmena vo výmennom kurze rádovo v stotinách eur, tak počas pobytu možno ušetríme 1-2 euro na výdavkoch (cestovné, strava, vstupné, drobné nákupy) a výrazne sa tak priblížime k nášmu prvému ušetrenému miliónu vo vankúši:-) Chvíľu sme sa bavili, čo v Bukurešti. Pýtal som sa na Čaučeskov dom, odporučil nám, tuším, Palác parlamentu a Palác Cotroceni s tým, že síce tam ešte nikdy nebol, ale vraj sa tam treba rezervovať aj pol roka dopredu. Hmm?

Transfer

Nebol som jednoznačne rozhodnutý, či z letiska použijeme vlak, keďže ubytovanie v Bukurešti sme mali neďaleko hlavnej stanice, alebo autobus, ktorý jazdí častejšie, je o máličko lacnejší, ale treba nám ešte prestupovať. Určite som však chcel lístky na 3 dni na metro aj autobusy. Zistil som, že autobus odchádza skôr, avšak vlak je rýchlejší a v konečnom výsledku vlak aj autobus dorazia do Bukurešti približne v rovnakom čase. Zobral som prvé, čo malo prísť, a to autobus.

Pred pristávacou halou na prízemí (o poschodie nižšie ako sme prišli od lietadla) čakal autobus č. 100 s otvorenými dverami a bez vodiča. Hneď pri ňom bol až jeden automat na lístky. Z troch volieb na displeji bolo pri dvoch uvedené, že sú nedostupné. Ach jaj. O 20 metrov ďalej v rohu bola pokladňa STB. Tu som kúpil dva integrované lístky na 72 hodín, predavačka sa opakovane pýtala, či v tom chcem aj metro. Bankovou kartou som zaplatil dvakrát po 35 lei a ona nám vydala dve kartičky Multiplu.

Nastúpili sme do autobusu. Bus „stovka“ je typický kĺbový autobus na MHD s miestami na státie. Pri každých dverách je oranžový označovač, priložili sme naň karty Multiplu, píplo to, objavilo sa zelené svetlo, a tým sme si aktivovali cestovné lístky na 3 dni. Autobus sa zaplnil asi spolovice a za pár minút čakania sme vyrazili.

Na nasledujúcej zastávke do autobusu nastúpili traja revízori v modrých vestách. Skontrolovali cestujúcich a na najbližšej zastávke pri nejakom bufete vystúpili a išli dovnútra. Takže podľa mňa majú revízori najväčší dôvod kontroly na letiskových zastávkach, kde natrafia na neznalých a zmätených turistov prilietajúcich zo zahraničia. Ďalšia zastávka bola v obci Otopeni, tam už nastúpilo veľa domácich a autobus sa zaplnil. Teda tento autobus neslúži len na letiskový transfer a býva plný.

Ďalšia zastávka bola pri plote letiska Baneasa. Odhadujem, že letisková hala je asi 200-300 metrov od hlavnej cesty. Dodám, že v závere nášho pobytu pri ceste na letisko som na ploche letiska Baneasa videl len súkromné malé tryskáče a jedno lietadlo Wizz Air.

 

1. deň

Prílet o 15. hodine miestneho času, transfer do centra a presun na hotel, večera a bolo okolo 18 hodín. Potom sme metrom vyrazili do Starého mesta [Centrul Vechi].

Keďže ďalšie 2 dni boli kvôli počasiu ohrozené, cieľom bolo ešte prvý deň pobehať centrum a čo najviac nafotiť, ak by sa to už ďalšie dni nedalo alebo bolo sťažené. Aj večer bolo stále slnečno a teplota cez 20 stupňov na krátky rukáv. 

# Námestie Piata Unirii

Je to veľké námestie obklopené s budovami s reklamami. V južnej časti je kruhová sústava fontán, v severnej trávnik so stromami.

# Fontány

Ani neviem, či som niekde videl väčšiu sústavu fontán. Oni sa tiahnu po bulvári až k Parlamentnému palácu a sčasti aj opačným smerom k budovám Národnej knižnice a súdu. Okolo fontán je rušná doprava. Pri fontánach sme boli prvý deň večer a fontány boli v prevádzke. Niekde som čítal, že v období od mája do októbra (od piatka do nedele?) je o 20:00 alebo 20:30 hod. fontánová show oživená hudbou a svetlami. 

Nízke zapadajúce slnko nie je ideálne na fotenie, niečo sme fotili proti slnku, niečo od slnka, kde bol však často výrazný tieň, čo sa možno prejaví na kvalite záberov.

# Manucov hostinec (19)

Cez park sme prišli k tomuto historickému hostincu. Vo vnútri je dvor a drevené balkóny. My sme nazreli aj dovnútra, zákazníkov usádzajú k stolom. Pred vchodom do hostinca je malé námestíčko.

# Kostol sv. Antona

Oproti bol za zavretou ohradou je Kostol sv. Antona, takže bližšie sme sa nedostali. Pre Rumunsko sú vraj typické túlavé psy v uliciach (platí to asi skôr na vidieku), ale tu v centre (konkrétne pri tomto kostole) boli vypasené mačky.

# Starý kniežací dvor (18)

Bývalé sídlo kniežaťa Vlada Drakulu je zanedbané, skôr len torzo, tak ho pred zrakmi radšej skryli zakrývacími plachtami. Niečo bolo vidieť len cez diery. Neskôr sme sa k tomuto miestu dostali aj z druhej strany od ulice Strada Solareui, ale videl som len trámy. Keby toto videl gróf Vlado Drakula, o polnoci by sa v truhle obracal. Naľavo za plachtou je schované archeologické miesto. 

# Kostol sv. Demetriusa

Okolo Kostola sv. Demetriusa so zvláštnym zvonom

# Kostol/kláštor Stavropoleos (3)

sme prešli k malému Kostolu Stavropoleos na rohu ulíc. Vošli sme dovnútra, práve prebiehal nejaký obrad, bolo tam asi 7 veriacich a 10 turistov, takže fotky interiéru som nerobil.

Za kostolom je malý dvor, čo by mal byť objekt kláštora.

# Ulica Calea Victorei [Cesta víťazstva]

Odtiaľ sme zamierili na Calea Victorei. Je to historická ulica, je na nej viac atrakcií, ale nie je to ulica s pešou zónou a je tam dosť rušná doprava. Ulica je dlhá 3 kilometre, vedie od Námestia nezávislosti [Splaiul Independenței] na juhu cez Námestie revolúcie [Piata Revolutiei] až k Námestiu víťazstva [Piata Victorei].

# Palác CEC (23)

Jedným z prvých objektov na tejto ulici je sídlo banky CEC, takže nie je to bežne prístupná atrakcia. Architektonicky je zaujímavá budova, ktorú sme si odfotili z ulice.

# Národné múzeum rumunskej histórie (8)

Oproti banky je historické múzeum.

# Kostol Zlatari

Ulicou víťazstva sme pokračovali ďalej na sever. Po pár metroch napravo je kostol s bohatým interiérom.

# Pasáž Macca – Vilacrosse

Ďalej je napravo arkádová zastrešená pasáž v tvare písmena „U“. Sú tam reštaurácie a bary a odchytávači zákazníkov. Také útulné miesto, vraj miesto nočného života.

# Národný vojenský klub [Cercul Militar National]

Za väčšou križovatkou po ľavej strane bola pekná budova (aj s lešením).

# Divadlo Odeon

Zakrátko napravo divadlo s fontánou. Neviem, či je divadlo prístupné na prehliadku.

# Pasáž Victoria s dáždnikmi

O pár metrov vpravo je pasáž, kde sú zhora desiatky dúhových dáždnikov. Jednoduchý nápad, nakúpiť farebné dáždniky, uchytiť ich na drôt a o lákadlo je postarané. V pasáži je tuším len jedna pizzéria s českým pivom. Pasáž prechádza na ulicu Strada Academiei pri Kostole sv. Mikuláša.

# Námestie revolúcie (2)

Za chvíľu sme sa dostali na Revolučné námestie, kde je viac turisticky vyhľadávaných objektov. Na tomto námestí sa na Vianoce 1989 uskutočnil spoločensko-politický prevrat, kedy demonštranti obsadili budovu komunistickej strany a Čaučesku utiekol vrtuľníkom. Ale postupne...

# Kostol Kretzulescu (25)

Prvý sme si všimli tento kostol naľavo. Bol zatvorený, bolo už dosť hodín.

My sme boli pri ňom aj tretí deň, vtedy sme vošli dovnútra, kde v kruhu bolo asi 15 ľudí a náhle všetky oči na nás. Hmm? Zjavne tam bol súkromný krst.

# Pamätník znovuzrodenia

Je to stĺp a okolo je múr s menami obetí revolúcie. Pri ňom sú aj ďalšie pamätníky a fontána pri stene budovy.

# Ministerstvá

Napravo je veľká administratívna budova, vizuálne rozlíšená na tri časti. V strede je ministerstvo vnútra a pred ním nízky pamätník. V minulosti tam sídlila komunistická strana a počas revolúcie v decembri 1989 z balkóna nad vchodom rečnil Čaučesku.

# „Stará a nová budova“

Vedľa ministerstva je zvláštna stavba, dole stará budova a na ňu postavená nová presklená budova. V minulosti tam sídlila tajná služby prezidenta.

# Univerzitná knižnica

Vedľa je v honosnej budove Centrálna univerzitná knižnica a nadácia. Pred ňou je socha kráľa Karola I. na koni so zdvihnutým chvostom.

# Národné múzeum umenia (5)

Oproti na druhej strane je Kráľovský palác, v ktorom (v pravej časti?) sídli múzeum umenia.

# Athenaeum (20)

V severnej časti námestia je kupolová koncertná stavba s „predzáhradkou“.

# Múzeum Theodor Aman (22)

# Kostol Boteanu

Z Námestia revolúcie sme sa popri ministerstvách vydali okolo bieleho Kostola sv. Mikuláša k národnému divadlu. 

# Múzeum Fakulty architektúry

 V meste bolo viac takýchto pouličných hodín a išli presne. Čas 20:03 hod. a pomaly sa vraciame k fontánam na Piata Unirii.

 

 # Národné divadlo Luca Caragiale

Pred divadlom je skulptúra voza a naľavo socha rumunského spisovateľa Caragiale.

Pri divadle je ako orientačný bod vysoký Grand hotel Bukurešť so zaoblenými múrmi.

# Námestie univerzity

Južne je veľká kruhová križovatka so sochami v strede.

V meste je viac takýchto veľkých, často kruhových križovatiek (boli sme aj na Piata Unirii, Piata Romana, Piata Victorei, Piata Arcul de Triumf, Piata Charles de Gaulle), je tam rušná doprava, tlačenica áut, či sú tam alebo nie sú semafory, pre chodcov slúžia najmä podchody, pod niektorými týmito križovatkami sú stanice metra.

Od tejto križovatky napravo je vidieť na Námestie univerzity. My sme si ho prešli tretí deň.

# Múzeum mesta Bukurešť

Pokračovali sme popri hlavnej ceste južne smerom na Piata Unirii. Po pravej strane je Múzeum Bukurešti.

# Kostol Coltei

Naľavo, na druhej strane ulice, je Kostol Coltei.

# Klinika Coltea

Kostol je obklopený Nemocnicou Coltea, čo vyzerá ako palác. Tuším tam sídli Fakulta medicíny.

# Pamätník "Kilometer nula"

Asi o 100 metro naľavo je monument „kilometer nula“ označujúci vzdialenosti z Bukurešti do ďalších miest v Rumunsku. Tento je v ohradenom areáli Kostola sv. Juraja, bolo to zatvorené a k pamätníku sme sa bližšie nedostali.

# Kostol sv. Juraja

# Socha Kapitolskej vlčice

Na druhej strane ulice je socha vlčice ako kŕmi dvojčatá podľa legendy o založení Ríma (na kopci Kapitol v Ríme).

# Múzeum futbalu

Ďalej ma napravo zaujalo futbalové múzeum, či skôr predajňa (Fan shop) s futbalovými dresmi.

Neďaleko je aj najstaršia kaviareň v meste (Cafeneaua Veche 9) s cechovým štítom s rokom 1812.

Urobili sme okružnú „tour“ a po 20:30 hod. sme sa vrátili k fontánam na Piata Unirii, či zažijeme fontánové predstavenie. Ja som zmenu nezaznamenal, fontány striekali, pri súmraku už bolo lepšie badať osvetlenie fontán, ale hudbu som nepočul (neviem, čo je počuť, ak je tam premávka áut). Možno tá show býva až od piatka, možno sme došli neskoro a možno už žiadna show nebýva.

+ + +

Tu je mapka našej trasy z centra z prvého dňa (PDF). Ide o červený okruh, tour sme začali aj skončili na Piata Unirii pri fontánach.

 

Na dnes stačilo, treba nájsť stanicu metra a ideme domov. Domov na hotel.

V posteli som plánoval druhý deň. Rozhodli sme sa pre návštevu rezidencie Čaučeska. Na internete som našiel lístky na nasledujúci deň. Vstupy sú tam so sprievodom približne každú pol hodinu. Niektoré vstupy boli už vypredané, pri niektorých bol oznam, že sú k dispozícii posledné 2-3 lístky. Cez mobil som kúpil lístky na 12:30 hod. s tým, že sa tam máme dostaviť aspoň 15 minút predtým. Moja skúsenosť teda je, že lístky do tohto múzea sa dajú kúpiť aj v minimálnom predstihu, podariť sa to môže aj v deň v návštevy. Lístky sa dajú kúpiť aj na mieste v pokladni múzea, ale ak ich kúpite ráno so vstupom poobede, tak potom tam musíte merať cestu dvakrát.

Ešte som googlil lístky do Parlamentného paláca, ale k dispozícii boli až od budúceho týždňa. Tak mi z toho vyšlo, že do tohto paláca je dobre kupovať lístky v predstihu aspoň niekoľkých dní. A možno to ani nie je pravda, k tomu sa ešte dostanem.

Taktiež som pozeral lístky do Paláca Cotroceni, keďže od „diplomata“ som mal zaručené informácie, že treba sa objednať vo veľkom predstihu. Tu som natrafil na komplikované informácie. Do areálu s palácom sú najmenej dva vstupy. Počas týždňa (utorok-štvrtok) sa používa vstup zo severnej strany od ulice Șoseaua Cotroceni (od Botanickej záhrady), cez víkend (piatok-nedeľa) sa používa vstup z východnej strany od ulice Bulevardul Dr. Marinescu. Treba rozlišovať prezidentský palác (priestory prezidentskej administratívy) a múzeum paláca (bývalé kráľovské priestory, dekoratívne múzeum), oboje je spoplatnené. Prezidentské priestory sú prístupné len cez víkend (piatok-nedeľa) a asi bez sprievodu. Múzeum je cez víkend bez sprievodcu a počas týždňa sú (niektoré?) vstupy so sprievodcom. Aby sa v tom jeden vyznal! Vstup do areálu paláca (záhrady, nádvorie) je zdarma.

 

2. deň

Pomalé vstávanie. Na Čaučeska máme dosť času, vyrazíme niekam na sever a potom sa presunieme do múzea.

# Námestie Piata Victorei

Prestupovali sme na námestí Piata Victorei, tak sme to využili a hľadali sme zastávku autobusu č. 100 na zajtrajší odchod. Nie je to také jednoduché, je to veľký plac a z metra je viac východov. Po niekoľkých minútach sme to našli, v tom čase tam prišiel aj tento „letiskový“ autobus, takže zajtra už nebudeme tápať.

Odporúčam na navigáciu používať Google Maps, bola spoľahlivá a pri prestupoch dokonca ukázala, ktorý východ metra treba použiť. Totiž početné vchody/východy metra sú označené písmenami A, B, C, atď.

# Víťazný oblúk (4)

Dopravili sme sa k Oblúku víťazstva. Podobá sa na ten parížsky, ale.... Zatiaľ čo v Paríži sú pri ňom denne tisíce ľudí, pri tom bukureštskom sme boli len my dvaja. Stavba je obklopená rušnou kruhovou križovatkou, spočiatku som si myslel, že sa bližšie k oblúku, či pod neho, ani nedostaneme, ale je tam priechod pre chodcov (v Paríži vedie k nemu podchod). Apropo, moja skúsenosť z Bukurešti je, že na priechodoch pre chodcov sa veľmi dlho čaká na zelenú na semaforoch. Dostali sme sa k oblúku, keď z dverí označených „bilet“ vyšla pani, tak som sa opýtal, či tu vôbec môžeme byť. Ak tam predáva lístky, domnievam sa, že na vrch stavby. Ale opakujem, bolo tam ľudoprázdno.

V diaľke je vidieť zaujímavý vežičkový Dom slobodnej tlače na námestí Piata Presei.

Stálo by za to pozrieť si okolie tohto námestia, tak snáď inokedy.

# Park Herastrau (24)

Na okraji križovatky začína Park Herastrau. Začali byť náznaky mrholenia, išlo to podľa predpovede. Vošli sme do parku. Okrajom sme išli okolo ohradeného Národného múzea dediny (7), spoza oplotenia bolo vidieť zopár historických domov skanzenu.

Park Herastrau je rozsiahly, my sme si ešte odskočili do Japonskej záhrady, ale žiadna sláva.

Pôvodne som chcel zájsť až na breh jazera, ale aby sme sa nedostali do časového stresu, vyšli sme z parku na námestie Piata Charles de Gaulle.

# Dom Čaučeska (12)

Z námestia sme vošli do ulice Bulevardul Primaverii [Jarný bulvár], na konci ktorej je vila Čaučeska zvaná Jarný palác [Palatul Primaverii]. Je to taká pokojnejšia ulica, sídlia tam ambasády, sú tam reštaurácie aj Múzeum nedávneho umenia. Rezidencia vodcu je na konci ulice, predposledný dom vpravo, na ohrade je baner „Expozitia Casa Ceausescu“. V dome aj na pozemku je zákaz fotiť a, keďže rešpektujem pravidlá, urobil som fotku domu len z ulice.

Návštevníci čakajú pred vchodom do domu, skupina môže mať najviac 25 ľudí. Stretli sme tam jednu rodinu zo Slovenska, dvaja rodičia z Košíc (prileteli z Budapešti) prišli navštíviť syna a jeho priateľku, ktorí v rámci erazmu študujú na univerzite v Bukurešti. Keď prišiel náš čas, dali nám návleky na obuv ako v dobrej nemocnici. Pri vstupe mi z mobilného telefónu načítali lístky. My sme mali v rámci komentovanej prehliadky zaplatený aj dokumentárny film (30 lei naviac), tak nám dali na rozlíšenie visačky na krk.

V rámci prehliadky sme prešli takmer všetky miestnosti v dvojpodlažnom dome, pracovňu aj súkromné priestory, detské izby (Čaučeskoví mali tri deti, jeden syn stále žije), kúpeľne, wellness, videli dobový nábytok, podlahy, koberce, stropy, dekorácie, fotky. Mňa najviac zaujala zlatá kúpeľňa, autentický šatník a v suteréne mozaiková miestnosť s veľkým bazénom. Prehliadka končí na dvore, kde sa voľne pohybovali pávy, je tam aj predajňa so suvenírmi a s občerstvením. My, čo sme mali zaplatený aj film, sme ešte prešli do pivnice, kde nám v súkromnom kine premietli film v rumunčine s anglickými titulkami o živote a kariére Čaučeska a o Rumunsku v druhej polovici 90. rokov. Film však nestál za to, radšej si niečo prečítajte na internete, napríklad na wikipédii, alebo pozrite video, napríklad na YouTube.

Od Čaučeska sme odišli bez rozlúčenia a pešo a metrom sme sa presunuli na Piata Unirii. Mrholenie prestalo, ani fontány na námestí nestriekali, neviem prečo. Náš ďalší cieľ bol Parlamentný palác, ešte predtým sme sa naobedovali a prešli zopár objektov v okolí.

# Koralový chrám (30)

Bránka bola zatvorená. Prekvapilo ma, že od ulice bola strážna búdka a pohyboval sa tam policajt(?). Asi to bude významné, keď to strážia ozbrojenci. Alebo kvôli pretrvávajúcemu izraelskému konfliktu?

Vedľa chrámu bolo akési divadlo komédie, zaujali ma skulptúry pred ním.

# Židovské múzeum (14)

Neďaleko je aj židovský Chrám sv. únie. Taktiež zatvorené.

# Bulvár Unirii [Bulevardul Unirii]

Výstavba tohto bulvára ako aj Parlamentného paláca začala v roku 1984 na príkaz Čaučeska a kvôli tomu bola zdemolovaná nemalá časť historického centra. Táto ulica mala pripomínať Avenue des Champs-Elysees v Paríži. Dlhá je 3 kilometre, od fontán k palácu 1 kilometer, na opačnú východnú stranu 2 kilometre. Uvažoval som, že pri bežnej chôdzi s rýchlosťou 4 až 5 km/hod. nám cesta k palácu zaberie do 15 minút, takže som ani nemal snahu nájsť autobusové spojenie. Ale tá ulica bola nudná. Je široká, sú tam 2+2 jazdné pruhy pre autá oddelené fontánami, po stranách sú obchody a služby, ale ľudí bolo minimum. Toto nepripomína najznámejšiu parížsku ulica.

# Námestie ústavy

Došli sme na polookrúhle Námestie ústavy [Piata Constitutiei], ktoré slúži ako veľké parkovisko. Čakal som tam ruch, bolo tam však len zopár áut a autobusov. Videl som ako tam zastavil autobus, vystúpili z neho turisti, urobili fotky paláca a davaj preč. Nad námestím na kopci sa vyníma Parlamentný palác, z druhej strany námestia v tvare oblúka vládne budovy (ministerstvá, štatistický úrad, spravodajská služba, rôzne agentúry). Palác aj tieto staršie budovy mali v každom okne klimatizačnú jednotku (na Slovensku by to pamiatkári asi nedovolili). Na tomto námestí sa majú konať vianočné trhy, festivaly, koncerty, národné oslavy, kde sa zmestí okolo 70 tisíc osôb.

 

# Palác parlamentu (1) - východ

Ako mi prišlo ľudoprázdne námestie, tak mi prišiel prázdny palác, nevidel som žiadne známky života, len vlajky na streche. Palác je na kopci, z tejto strany bola za ohradou skôr zanedbaná zeleň.

# Palác parlamentu - juh

Chcel som ten palác prejsť dookola, hoci je to kus cesty. Vydali sme sa južnou stranou po ulici Calea 13. Septembrie, kde je v areáli paláca udržiavaná záhrada. Od ulice sú tam 2-3 vchody, tuším s označením ústavný súd alebo legislatívna rada(?), ale nebadal som tam žiadny pohyb ľudí. Keď som zastavil pri strednom vchode a opatrne pozeral dovnútra areálu, tak zo strážnej búdky sa na mňa natočila kamera, tak som usúdil, že to asi nie je vstup pre verejnosť, ale možno strážený vchod pre úradné osoby do parlamentu.

# Akadémia vied

Z druhej strany ulice je neprehliadnuteľný palác Akadémie vied. Dočítal som sa, že istý čas mu šéfovala Elena Čaučesková, hoci nemala dokončenú ani základnú školu. Stranícka príslušnosť a rodinkárstvo nadovšetko!

 # Palác parlamentu - západ

Na západnej strane je v areáli parkovisko, chystali sa tam nejaké ukážky áut.

# Múzeum súčasného umenia

Z tejto strany sú do paláca najmenej 2 vchody, jeden do senátu,

vzdialenejší do Národného múzea súčasného umenia.

# Národná katedrála

Od severnej strany paláca je krásne vidieť vysokú Národnú katedrálu Rumunska – Katedrála ľudovej spásy so zlatými kupolami, veď je to najvyššia ortodoxná katedrála na svete. Tam sme nateraz nechceli ísť.

Dodám, že tretí deň sme išli autobusom okolo katedrály z opačnej strany a okolie katedrály mi pripomínala skôr stavenisko, takže aj tak by sme sa dovnútra nedostali. V prednej časti od ulice Strada Izvor bol prístupný menší kostol.

Ja som predpokladal, že dookola Parlamentného paláca vedie aspoň chodník. Zjavne však nie, navyše na rohu paláca boli prehradené nejaké stavebné práce a, keď sme sa chceli dostať k poslednej severnej strane paláca (vzdušnou čiarou asi 150 metrov), museli sme to celé obísť (asi 1500 metrov), čo ma nepotešilo. Autobusové zastávky boli neviem kde, ani či je nejaké rozumné spojenie na opačnú ulicu paláca, takže sme sa vydali pešo-busom.

# Palác parlamentu - sever

Tak sme pozemok paláca obišli „proti smeru hodinových ručičiek“. Na rohu sme náhodou stretli spomínanú rodinu z Košíc. Bolo okolo 16:30 hod., asi 3 hodiny po skončení prehliadky rezidencie Čaučeska. Aká je tá Bukurešť malá! Povedali, že práve idú z prehliadky paláca. Vysvetlili, že oni sa ráno zastavili v pokladni paláca a podarilo sa im kúpiť lístky na ten deň so vstupom o 15:00 hod. Aj rezervácia do domu Čaučeska sa im tiež podarila v ten deň ráno. Takže pri troche šťastia alebo náhody sa dajú kúpiť lístky do týchto atrakcií aj v ten deň.

Zo severnej strany je parkovisko, bolo tam viac áut, aj desiatky ľudí. Vzhľadom na pokročilý čas som tušil, že dnes by sme sa do paláca nedostali ani teoreticky, ale aspoň si pozrieme ako to tam vyzerá, prípadne našli pokladňu a opýtali sa na lístky na zajtra. Vošli sme dverami a tu bola hneď kontrola policajtami alebo nejakými esbéeskármi ako na letisku. Oznam na dverách, že sa treba preukázať ID preukazom, za dverami na podlahe boli zanechané desiatky fliaš s tekutinami, takže evidentne nie je dovolený ani vstup s vodou. Potom nasleduje kontrola cez kovový rám a skener. Takže ďalej sme sa nedostali, strážnici boli skôr prekvapení, čo tu robíme. Ani som nevidel, či sú v tomto priestore nejaké pokladne, informačný kiosk, či čo. Prečo bolo pred budovou viac ľudí? Žeby sa z tejto severnej strany vychádzalo von z paláca?

Takže vlastne ani neviem, kde je vstup do Múzea paláca. Google Maps ukazuje značku na severnej strane paláca (ulica Bulevardul Națiunile Unite, od parku Izvor). Strážnik tuším spomínal opačný vchod na južnej strane (Calea 13. Septembrie, od Akadémie vied). Tam, kde ma na ulici zamerala kamera a kde som nevidel žiadny pohyb ľudí? Alebo je dokonca aj možnosť prehliadky paláca v rámci návštevy Múzea umenia? Neviem, ani som sa viac nedopátral.

# Park Izvor

Na dnes stačilo, nohy si žiadajú polohu ležmo. Tak sme od paláca prešli len parkom Izvor na stanicu metra a vrátili sa na hotel.

+ + +

Nedalo mi to a večer na posteli som ešte na internete hľadal informácie ako je to so vstupom do Paláca parlamentu. Zase som skúsil vyhľadať lístky, na nich by snáď bolo napísané, kde je vstup (presná adresa, popis, možno aj inštrukcie, čo je zakázané mať so sebou). A v dobrom ma prekvapilo, že už mi neponúklo voľné lístky až na nasledujúci týždeň, ale dokonca na zajtra doobeda. Síce len prehliadka v rumunskom jazyku, ale to by mi nevadilo, stál by som o vizuálnu prehliadku aj bez komentára. Zarazilo ma, že podľa pokynov zakúpené lístky treba stiahnuť a vytlačiť. Nechce sa mi veriť, že neakceptujú elektronické lístky (vo formáte PDF alebo v emaili v mobile ako to bolo pri návšteve domu Čaučeska), ale nenašiel som iné informácie a nechcel som sa do toho už nútiť a rútiť a vzdal som sa návštevy paláca. Už ste počuli hlášku cestovateľa: "aj tam som nebol, aj tam nie, tam možno pôjdem...".

Na posledný tretí deň som chcel voľnejší program „čo deň dá“. Moja predstava bola Palác Cotroceni, hoci som nemal jednoznačné informácie ako je to tam organizované, kde sú vstupy, kde je čo a ako dostupné. Ďalej vidieť nejaký park/záhradu, možno štadión a zavŕšiť to v centre Starého mesta. A bez stresu stihnúť odlet. Ak by pršalo, tak hľadať niečo v interiéri, nejaké múzeum. Dokonca som viac-menej náhodou zachytil, že v sobotu by mal byť medzinárodný deň múzeí a vtedy mávajú napríklad v Bratislave aj vstupy zdarma.

Pred spánkom ešte kontrola počasia z okna. Pršalo a dosť, čo nám dávalo nádej do tretieho dňa, že sa minie voda z oblakov.

 

3. deň

Ráno už nepršalo a nepršalo už po celý deň. Spočiatku mokré ulice neboli problém a neskôr sme o daždi ani nechyrovali. Raňajky, pobaliť sa, check-out na recepcii, batožina do hotelovej úschovne a poďme dobyť Cotroceni.

# Palác Cotroceni (13)

Bola sobota, víkend, išli sme východnou bránou, kde stála stráž. Vošli sme za bránu, naľavo stáli dve obrnené vozidlá s vojakmi. Fíha, to je tak prísne strážené? Neskôr som pochopil, že armáda tam mala ukážky techniky a na ihrisku v areáli mala nácvik vojenská kapela.

Pre nás bolo podstatné, že po vstupe napravo bola kontrola policajtami. Už si nepamätám, či chceli vidieť doklad totožnosti. Vybrať všetky veci na stolík. V ruksaku sme mali fľašu s vodou, musel som z nej odpiť, či to nie je výbušné. Na zdravie! Prešiel som cez bezpečnostný rám, asi som zapípal, lebo ma zľahka prehľadávala policajtka. To sa môže? To bude asi mojou charizmou alebo dezodorantom. Viac som sa však sústredil na manželku, lebo v ruksaku našli fotoaparát, a tak musela urobiť fotku chodidiel (záber do zeme), aby si overili, že to nie je atrapa s iným účelom použitia.

Potom sme prešli k pokladniam. V ponuke boli tri typy lístkov: vstupné do prezidentskej administratívy, vstupné do múzea a kombinované vstupné prezidentské priestory + múzeum za zvýhodnenú sumu. My sme si kúpili vstup k prezidentovi za 40 lei na osobu. Podľa typu lístka nám dali na ruky farebné papierové náramky. Potešilo ma, že lístky sa dajú kúpiť aj na mieste a netreba robiť rezerváciu vopred a už vôbec nie mesiace dopredu. Prehliadka prezidentského paláca bola bez sprievodcu. O návštevu múzea som nestál, sú to priestory bývalej kráľovskej rodiny, podobné veci sa dajú vidieť aj na slovenských hradoch. Ale dodatočne som videl fotky z múzea na internete a je to tam krásne, tak zvážte návštevu.

Za pokladňou nám ďalšia slečna dala mapku areálu. Opýtal som sa jej, či môžem robiť fotky (aby som neohrozil bezpečnosť prezidenta a štátu). Prikývla. Ináč v areáli sa pohybovali aj sólo muži, tvárili sa ako turisti, ale mali rovnaké plášte, tak si skôr myslím, že to bola utajená ochrana v civilnom oblečení.

Vydali sme sa udržiavaným parkom až sme prešli k palácu na vyvýšenom mieste.

Vpravo je fontána a vstup do nádvoria.

 

Na nádvorí 

je kostol so zlatým oltárom.

Severný a východný blok paláca tvorí múzeum, vchod doňho je naľavo od kostola. Prezidentský palác je v južnom bloku, vchod je napravo od kostola. Pri vstupe do prezidentských priestorov sme dostali letáčik s popisom miestností a návleky na topánky. Priestormi sme prechádzali sami, čo ma až prekvapilo. Bolo tam minimum návštevníkov (väčšina návštevníkov si kupovala lístky do múzea), ale v každej miestnosti hliadkovala usmievavá pani. Ako prvé bolo honosné schodisko s červeným kobercom, ďalšie reprezentatívne sály, priestory na rokovanie, knižnica, kinosála. V jednej veľkej miestnosti bol rečnícky pult s logom prezidentského úradu a v pozadí zástavy, tak som si len za účasti manželky skúsil plamenný prejav. Zajtra moje miesto zaberie nový zvolený prezident. Prešli sme niekoľko veľkých miestností na prízemí, všímal som si zariadenie, podlahy, stropy, vitráže a tým prehliadka skončila.

Toto je už prechod z prezidentských priestorov do priestorov múzea.

Musím povedať, že toto bol pre mňa najväčší zážitok z Bukurešti, ja som ešte v takýchto oficiálnych priestoroch nebol a nadchlo ma to (myslím, že na Slovensku je jeden deň v roku - počas dňa otvorených dverí prístupná budova parlamentu a prezidentský palác). A vôbec prekvapilo, že tam vpúšťajú turistov (prezident chodí asi piatok na rybačku), ale nepochybne sme tam boli pod prísnym dohľadom (zamestnanci, kamery), takže sa nehodí špárať sa v nose. Predpokladám, že podobne honosné, ale ešte vo väčšom rozsahu, je to pri návšteve Parlamentného paláca. Nie nadarmo je to atrakcia č. 1, takže zvážte túto návštevu a radšej si zaobstarajte lístky v predstihu aspoň jedného týždňa.

Z nádvoria sme prešli západne na ďalšie nádvorie. 

Pri bránach boli dve dvojice čestnej stráže, také uvoľnenejšie, lebo nenápadne sa medzi sebou bavili, tí asi nie sú pod drobnohľadom. Jeden z nich v gumákoch mi pripadal ako Švejk.

 

V západnej časti areálu je možnosť občerstviť sa (a tiež WC, to je aj pri vstupe do areálu), bola tam aj strážená brána, ale neviem, či sa dá odtiaľ vyjsť z areálu. Prešli sme celý park a vrátili sme sa k miestu ako sme tam vošli.

+ + +

# Radnica

Zo zastávky na ulici sme mali autobusom namierené do centra do parku Cismigiu. Cestou sme prešli okolo Parku Eroilor a veľkej budovy Národnej opery a vystúpili sme pred budovou Magistrátu/Radnice mesta Bukurešti.

# Záhrady Cismigiu (6)

Oproti cez cestu je Park Cismigiu. Je tam viac chodníkov, zaujme väčšie (plytké) jazero, kde je možnosť člnkovania sa. V strede jazera je fontána a preklenujú ho dva zaujímavé mosty. V parku sme videli napríklad umelý vodopád alebo Rotundu sôch. Na severnom okraji parku je Palác Crețulescu (17), ale tam sme už nešli.

Pešo sme prešli k rieke, za ktorou bol Park Izvor, na autobusovú zastávku. Autobusom sme išli pozrieť futbalový štadión známeho futbalového klubu Steaua Bukurešť, ktorý v 80-tych rokoch patril k tomu lepšiemu v Európe. Prechádzali sme okolo prednej časti areálu s Národnou katedrálou. Cestou ďalej po bulvári Ghencea som si všimol, že napravo bol cintorín Ghencea. Manželku, čakajúc na semafore, zaujala materská škôlka, kde v každom okne boli zvonka umiestnené plyšové hračky. Fakt zaujímavé, ale v exteriéri tí plyšáci nebudú mať dlhú životnosť.

# Futbalový štadión Steaua Bukurešť

Moderný štadión Stadionul Ghencea má kapacitu okolo 27 tisíc sedadiel. Urobil som fotku zvonku a trochu sa mi podarilo nazrieť aj dovnútra. Pred štadiónom boli vystavené dva kanóny. Dosť zvláštne. Rozmýšľal som, či ide o armádny klub (podobne ako na Slovensku alebo v Čechách kluby s názvom Dukla; delá by sa hodili pred štadióny Zbrojovky Brno alebo Arsenalu Londýn), aj v tom kontexte, že oproti spomínanému cintorínu boli evidentne vojenské kasárne s ostnatým drôtom a tuším s názvom Steaua.

Našiel som, že v meste by mal pôsobiť iný klub s názvom Dinamo Bukurešť so starším štadiónom a podľa názvu by som tento tipoval za armádny klub. Okrem toho je na opačnom konci Bukurešti aj Národný štadión [Arena Nationala] s kapacitou pre 55 tisíc divákov, kde hráva futbalové zápasy reprezentácia a, čuduj sa svete, aj klub Steaua, ako som sa dočítal na wikipédii.

# Staré mesto

Deň sa dávno preklopil do druhej polovice a naša myseľ sa pomaly nastavovala na letisko. Autobusom sme sa vrátili do Starého mesta. Zopakovali sme si prechádzky okolo niektorých objektov z prvého dňa, od fontán okolo Manucovho hostinca, Kostola Stavropoleos aa okolo Národnej banky. Chodili sme krížom-krážom dláždenými uličkami historického centra.

# Pešia zóna historického centra

Viac sme sa túlali pešou zónou historickým centrom. Sú to úzke uličky vyložené kamennými kockami, kde je veľa reštaurácií a barov s terasami, obchodíky a v sobotu veeeeľa turistov (aj keď na tejto fotke to tak nevyzerá). Je to oblasť v pomyselnom obdĺžniku – na juhu ohraničená Parkom Unirii, respektíve riekou, na západe ulica Calea Victorei, na východe dopravná tepna – bulvár Bulevardul Ion C. Bratianu a na severe ulica Strada Lipscani, možno aj viac severne po Námestie Univerzity.

# Univerzitné námestie

Na námestí Piata Universitatii bola plachtou zakrytá budova univerzity, zrejme v rekonštrukcii. Na námestí bola výstava fotiek.

 

Na záver sme sa presunuli na Revolučné námestie, kde sme si to zase poobzerali. Úplne posledné miesto, kam sme nazreli, bol Kostol Kretzulescu. Tentokrát bol otvorený, tak sme vošli dovnútra, kde sa konal asi krst, tak sme rýchlo vycúvali von aj bez fotky.

+ + + 

Záver

Za chvíľu nám išiel autobus k hotelu, potom sme si dali neskorý obed, či skorú večeru, vyzdvihli batožinu a presunuli sa na letisko. Tu sme sa ešte išli pozrieť na vlakovú stanicu, ako som už vyššie spomenul.

Na letisku bol na security špeciálny rám, ešte som taký nezažil, rozkročiť nohy podľa značiek a ruky od seba. Mňa vycvičili aj vyzutím topánok. 

K lietadlu nás doviezli tri autobusy, v jednom boli pasažieri so službou „priority“. Avšak všetky autobusy nechali so zatvorenými dverami čakať pri lietadle a, až keď z lietadla dali pokyn, autobusári otvorili dvere a vyhrnuli sa davy akoby sa niekomu nemalo ujsť sedadlo. Pozemný handling zjavne kašľal na postup, aby najskôr umožnili nastúpiť pasažierom so zaplateným prednostným nástupom. Končila im šichta, mysľou už boli doma, čo tam po pasažieroch. Odlet bol načas.

Na Schwechat sme doleteli večer po zotmení, keď vonku už pobehujú bubuláci, a preto sme mali odvoz z letiska domov pre istotu (a z neistoty verejnej dopravy) zabezpečený autom.

Vyúčtovanie

Na otázku, aké sú ceny v Bukurešti, či sú nižšie alebo vyššie ako v Bratislave, nemám jednoznačnú odpoveď. Za nejakých 50 hodín strávených v Bukurešti to neviem relevantne posúdiť. Trojdňový lístok na neobmedzené cestovanie MHD za 7 € je priaznivá cena, zvlášť keď si to porovnám so západnými krajinami. V Bratislave sa od júna 2025 zvýši cena 72 hodinového papierového lístka na 10,70 € (elektronický lístok za 9,68 €), ale metro použiť nemôžeme a po rokoch stále ani električku na koniec Petržalky.

V reštauráciách sme minuli asi toľko, čo by sme zaplatili aj na Slovensku. Čo si pamätám, dvojlitrová fľaša coly a litrový džús nás v Carrefoure stáli viac ako u nás.

Letenky nás vyšli na 108 €, hotel reálne 110 €. V Bukurešti som všetko platil kartou a podľa výpisu z účtu bola celková úhrada približne 140 €. To sme niekde na sumáre 360 €. Lístky na vlak a prepadnuté lístky na autobus na viedenské letisko nerátam. Takže aj so spotrebou paliva autom na trase domov – letisko tam-späť a tam-späť nás to celé vyšlo do 400 €. Mne ten výlet za to stál!

Bukurešť? Za mňa áno!

Výlet do Bukurešti hodnotím pozitívne, je tam čo vidieť a navštíviť a za prijateľné ceny. Ja BUKUREŠŤ ODPORÚČAM!

 + + +

V priebehu mesiaca a pol sme absolvovali tri poznávacie pobyty – Palermo, Malta (Valetta) a Bukurešť. Ešte som nestihol dopísať prvý blog, už som sa zaoberal nasledujúcim výletom. A preto najskôr dokončím blog o Bukurešti, keď to mám ešte čerstvé v pamäti, a potom sa vrátim zaspomínať si k prvým dvom výletom.

 

5. ODKAZY

SK/CZ

https://www.aktuality.sk/clanok/Dbk4dui/bukurest-top-25-miest-pamiatok-a-atrakcii-ktore-treba-vidiet/ popis atrakcií

https://bezmapy.com/co-vidiet-v-bukuresti/ blog Milana bez mapy

https://lensbatohom.sk/co-vidiet-a-ochutnat-pocas-vianoc-v-bukuresti/ blog Lucky

https://zuzacestuje.sk/10-miest-ktore-musis-navstivit-v-bukuresti-za-24-hodin/ fotoblog Lucky 2

https://www.hedvabnastezka.cz/bukurest-pruvodce-hlavnim-mestem-rumunska/ blog Hanči

https://www.tulave-tenisky.sk/cestopisy/navstivit-bukurest-to-je-ako-vidiet-pariz-vychodu/ z januára 2025

https://tonydubravec.com/transfagarasan-roadtrip-rumunsko/ blog Tonyho, výlety v Rumunsku

EN

https://en.wikivoyage.org/wiki/Bucharest cestovateľská wikipédia

https://visitbucharest.today/ turistická stránka

https://visitbucharest.today/bucharest-public-transport/ doprava

https://visitbucharest.today/bucharest-attractions/ atrakcie

https://www.bucharest.net/

https://myromaniantrip.com/

https://romaniatourism.com/bucharest.html

https://lovinromania.com/

https://www.romaniaexperience.com/