MALTA 2025 = Valletta + Mdina. S podtitulkom - Ako vyhľadávať letenky.

OBSAH

1. ÚVOD

2. ATRAKCIE

      UNESCO

      Valletta

      Mdina

      Ďalšie miesta

3. LETECKÁ DOPRAVA

      Letisko

      Transfer

4. DOPRAVA NA OSTROVE

      Autobusová doprava

      Iné druhy dopravy

5. SPRÁVA

Vyhľadávanie leteniek +++

      Mdina

      Valletta

6. LINKY

1. ÚVOD 

Geografia

Maltská republika je ostrovný štát medzi Sicíliou (82 km na juh) a severnou Afrikou (300 km). Pohľadom do mapy zisťujem, že Malta leží južnejšie ako najsevernejšie pobrežie Afriky, napríklad mesto Tunis.

Súostrovie Malty má rozlohu len 316 km2 (pre predstavu a porovnanie, rozloha Bratislavy je 367 km2) a pozostáva z 5 ostrovov. Tu je poradie podľa ich veľkosti:

• Malta, najväčší z ostrovov (246 km2, na dĺžku 27 km, na šírku 14,5 km). V ďalšom texte treba z kontextu rozlišovať, či pomenovaním Malta myslím celý štát alebo len hlavný ostrov.
• Gozo (67 km2).
• Comino (3 km2), leží medzi ostrovmi Malta a Gozo.
• Cominotto‎ (25 hektárov) pri ostrove Comino, akoby jeho súčasť.
• Filfla (6 hektárov), južne od ostrova Malta je skala vyčnievajúca do výšky 60 metrov, dávno-dávno tam bola jediná stavba – kaplnka, neskôr ostrov slúžil ako cvičný cieľ pre vzdušné sily, v súčasnosti je tam vtáčia rezervácia.

Obývané sú prvé tri uvedené ostrovy, pričom stredný ostrov Comino predovšetkým alebo len(?) počas letnej sezóny. Pohľad do mapy s rozmermi (zdroj).

 

Štát Malta má okolo pol milióna obyvateľov a vzhľadom na malú rozlohu tak patrí k najhustejšie obývaným krajinám na svete.

Malta je vápencový ostrov s členitým terénom, sú pre ňu typické útesy, zátoky a lagúny. Najvyšší vrch má výšku len 253 metrov nad morom. Na Malte nie je žiadna rieka ani jazero. A ako to na ostrovoch býva, trpí nedostatkom sladkej vody (zachytávajú dažďovú vodu a odsoľujú morskú vodu). Čítal som, že sa neodporúča piť vodu z vodovodného kohútika.

História

Názov Malta má viac vysvetlení. Jedným je fénické slovo Malet, čo v preklade znamená prístav alebo útočisko.

Malta bola osídlená už od praveku. Pre svoju strategickú polohu v Stredozemnom mori ju dobyli Feničania, Rimania, Arabi, Sicílčania, Francúzi a kto vie, kto ešte, a naposledy Briti. Malta bola v rokoch 1814-1964 britskou kolóniou a námornou základňou Spojeného kráľovstva. Hoci v roku 1964 získala nezávislosť, stále je členom Britského spoločenstva národov [Commonwealth]. Preto neprekvapí, že úradným jazykom je popri maltčine aj angličtina. Veľa ľudí vraj používa aj taliančinu, ktorá sa vyučuje na školách. A ako v Anglicku aj na Malte jazdia autá vľavo a do elektrických zásuviek treba adaptéry (moderné hotely často používajú USB porty).

Na rozdiel od Veľkej Británie je Malta

• členským štátom Európskej únie (od 1.5.2004 ako Slovensko),
• schengenského priestoru (od 21.12.2007 ako Slovensko), teda na letisku pri kontrole na gate stačí občiansky preukaz (mimochodom, v Taliansku vznikla iniciatíva, aby sa v rámci schengenských letov nevyžadoval doklad totožnosti, treba ho však aj tak mať kvôli náhodnej kontrole)
• a súčasťou eurozóny – používa menu euro (od 1.1.2008, Slovensko o rok neskôr). Dodám, že platobnú kartu sme vedeli použiť všade, dokonca aj pri vstupe na verejné WC. A ešte dodám, že pouliční predavači neboli dotieraví.

Maltčina

Maltčina je akási zmes taliančiny (sicílčiny), arabčiny (zo severnej Afriky) a angličtiny. V zemepisných názvoch sa možno stretnúť s (arabskými) predponami ako Il (určitý člen), napríklad Il-Valletta, zmenená forma Il na L- alebo L-i-, napríklad L-Imdina alebo L-Imtarfa, s predponami Ir (určitý člen) pri slovách začínajúcich na „r“, napríklad Ir-Rabat. V názvoch miest môže byť slovko Belt, čo vyjadruje mesto, napríklad Il-Belt-Valletta, alebo Hal, čo v arabčine znamená dedina, napríklad Hal Luqa. Pri niektorých mestách sú predpony ako Tas alebo Ta, ktoré vyjadrujú, že to patrí k miestu, napríklad Tas-Sliema alebo Ta´ Qali. Ďalšie používané predpony sú Iz alebo Is. Tieto mätúce predpony (il, ir, hal, tas) môžeme vynechať. V písme sa vyskytujú pre nás zvláštne písmená, práve Ħal s prečiarknutým písmenom H.

Ulice majú pomenovanie Triq, námestia Pjazza (v taliančine Piazza) a Palazzo je palác v maltčine aj v taliančine. Takže ozaj zmes slov, záleží aj od toho, aké textové popisy zobrazuje mapa. Napríklad St. Julian´s (v angličtine) a San Giljan (v maltčine) je jedno a to isté mesto.

Z každého rožku trošku

Podľa údajov na webovej stránke slovenského ministerstva zahraničných vecí sú ceny potravín asi 20 percent vyššie ako na Slovensku, ale snažíme sa ich dobehnúť. Ceny v reštauráciách sú vyššie o polovicu. Ceny v hoteloch pri hľadaní ubytovania mi prišli primerané(?), my sme zaplatili za jednu noc s anglickými raňajkami 73 € a bolo to fakt kvalitné ubytovanie.

Spomínam si, že na Maltu sa chodilo (stále sa chodí?) aj na jazykové pobyty, je tam anglofónne prostredie a životné náklady sú zrejme nižšie ako v Anglicku. A určite je tam krajšie počasie ako v Londýne.

Malta je katolícka krajina, údajne je na ostrove 365 kostolov (dočítal som sa aj o iných počtoch od 364 do 369). Ako sa niekto vyjadril: "kostol na každý deň" v roku. Patrónom Malty je svätý Pavol, ktorý prispel k šíreniu kresťanstva na ostrove, a veľa objektov je pomenovaných po ňom. Sviatok známy ako „stroskotanie sv. Pavla“ (okolo roku 60) patrí k najvýznamnejším sviatkom, oslavuje sa 10. februára, kedy sa vo Vallette, v Rabate a na ďalších miestach konajú náboženské procesie, omše aj festivaly.

Na Malte sídli známa humanitárna organizácia Rád maltézskych rytierov (Maltézsky rád alebo Maltézski rytieri). Pôvodne to bol katolícky, či nemocničný (hospitálsky) Rád sv. Jána z Jeruzalema, ktorý vznikol v 11. storočí ako spoločenstvo na pomoc pútnikom. Neskôr sa zmenil na vojenský rád. V roku 1565 počas veľkého obliehania maltézski rytieri pod vedením veľmajstra Jeana de Valette ubránili polostrov pred Osmanmi a zakrátko na tom mieste vybudovali pevnosť Valletta pomenovanú po veľmajstrovi. V súčasnosti sa Maltézsky rád venuje charitatívnej a humanitárnej pomoci.

Klíma na Malte je stredomorská a je ovplyvnená morom. Malta je slnečná, má 300 slnečných dní v roku. V lete idú teploty k 40 stupňov. Zimy sú krátke a mierne, najchladnejší je január s teplotami okolo 10 stupňov. Na výlet je najvhodnejšia jar, nie však na kúpanie, a jeseň, kedy sa síce kúpať dá, ale už bývajú dažde.

2. ATRAKCIE

Zopakujem, že Malta je malá, preto prehľad atrakcií zoberiem tak zoširoka, nielen v hlavnom meste.

UNESCO

Na celej Malte sú 3 objekty zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO (pozri tu a tu):

• Mesto Valletta.
• Hypogeum (Hal Saflieni Hypogeum) – je to podzemný chrámový komplex o rozlohe 500 m2 vytesaný do vápenca (oltáre, chodby, komory). Toto archeologické miesto z doby kamennej sa nachádza medzi Vallettou a letiskom, dostupné je autobusom MHD. Táto lokalita UNESCO je jediná svojho druhu na svete. Denne tam vpustia len 8 skupín po 10 ľudí, preto sa odporúča objednať sa online v predstihu niekoľkých týždňov. Vstupné 35 €.
• Megalitické chrámy – na rôznych miestach na Malte sa nachádza 6 starých chrámov z doby kamennej, pozostávajú z veľkých kameňov a patria k najstarším stavbám na svete (Temples: Tarxien, Ħaġar Qim, Mnajdra, Ta Haġrat, Skorba Temples, Ġgantija).

Malta sa usiluje o to, aby boli na zoznam UNESCO pridané dve nové lokality – 1/ mesto Mdina a 2/ Citadela na ostrove Gozo nad hlavným mestom tohto ostrova Victoria.

VALLETTA

Hlavné mesto Malty je Valletta (dve „ll“, dve „tt“), ktorá má len okolo 7 tisíc obyvateľov a rozlohu 0,6 km2 (našiel som údaje od 0,5 do 0,8 km2). Je to najmenšie hlavné mesto Európskej únie podľa rozlohy a najjužnejšie hlavné mesto v Európe. Celé mesto je zapísané v zozname UNESCO a má vyše 300 historických pamiatok.

Pre porovnanie, najväčším mestom na Malte je St. Paul´s Bay (do 40 tisíc obyvateľov, objavujú sa rôzne údaje), Valletta je v počte obyvateľov asi desiata v poradí, napríklad Sliema tretia (22 tisíc) a najmenšia je Mdina (do 500).

Malta je husto zastavaná a cudzinec si ani neuvedomí, že hoci prechádza jednou cestou, dom vedľa domu, prejde dve-tri obce, či mestá (aj keď vzhľadom na veľkosť by som ani nehovoril o mestách). Tak napríklad Valletta je na polostrove a hranice jej územia sú pri Fontáne Triton, hoci turista nevníma prechod do iného mesta Floriana (druhá polovica polostrova smerom do vnútrozemia). My sme mali hotel pri zátoke na hranici miest Gžira a Sliema, hoci celá oblasť bola súvisle zastavaná ako jeden celok. Snažím sa vyjadriť, že na Malte väčšinou nerozoznáte, že ste prešli z jedného mesta do susedného.

Podľa histórie po obliehaní Malty bolo potrebné vybudovať strategicky opevnené mesto, ktoré by chránilo ostrov pred ďalšími útokmi. Mesto bolo pomenované na počesť Jean de Valette, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri obrane ostrova. Založenie mesta sa datuje v roku 1566 a hlavným mestom Malty sa stalo už v roku 1571.

Valletta – atrakcie

Prehľad 25 atrakcií z portálu Visit_a_city a všetky sa nachádzajú blízko pri sebe:

1. Horné záhrady Barrakka [Upper Barrakka Gardens] web

Kolonádové záhrady sa nachádzajú na najvyššom bode mestského opevnenia. Slovo barrakka má vyjadrovať miesto na oddych s výhľadom.

2. Kokatedrála sv. Jána [St. John´s Co-Cathedral] web1, web2

Baroková katedrála zasvätená Jánovi Krstiteľovi spolu s múzeom. Katedrála sa pokladá za najkrajšiu stavbu na Malte. Sú v nej známe maľby Caravaggia. Vstupné 15 €.

Ak sú v ratingu turistov pred ňou záhrady barrakka, tak si to vysvetľujem tým, že záhrady sú prístupné verejnosti zdarma a určite ich navštívi viac turistov.

Hlavná katedrála na Malte je Katedrála sv. Pavla v Mdine ako historické sídlo maltského biskupa. Katedrála sv. Jána vo Vallette má názov ko(n)-katedrála, čo vyjadruje, že má rovnakú dôležitosť.

3. Palác veľmajstra [Grand Master´s Palace] web1, web2

Palác, odkiaľ Malte vládol veľmajster Rádu sv. Jána. Počas britskej vlády slúžil ako palác guvernéra, v súčasnosti slúži ako kancelária prezidenta a sídlo Snemovne reprezentantov, kde sa hostia štátne návštevy. Časť budovy je premenená na múzeum a je prístupná verejnosti. Vstupné 12 €.

4. Veľký prístav [Grand Harbour]

Hlavný prístav Valletty je v zátoke na juh a východ od Valletty. Bol dôležitý pre obliehanie a okolo neho bolo vybudované opevnenie. (Na sever až západ od Valletty je zátoka – prístav Marsamxett Harbour).

5. Kostol stroskotania sv. Pavla [Collegiate Parish Church of st. Paul´s Shipwreck] web

V doslovnom preklade Kolegiátny farský kostol sv. Pavla pri stroskotaní lode, skrátene Kostol stroskotania sv. Pavla. Kostol z roku 1582 patrí k najstarším kostolom vo Vallette a nesie meno patróna Malty. Má bohato zdobený interiér.

6. Národné múzeum archeológie [National Museum of Archaeology] web1, web2

V paláci sídli múzeum artefaktov od roku 5000 pred Kristom. Vstupné 5 €.

7. Dom Rocca Piccola [Casa Rocca Piccola] web1, web2

Palác zo 16. storočia so zbierkou maltského nábytku je rezidenciou jednej rodiny. Vstupné 9,50 €.

8. Nábrežie [Valletta Waterfront] web1, web2

Keď sa chcete poprechádzať, tak celá Valletta má po vonkajšom obvode približne 4 kilometre.

9. Divadlo Manoel [Teatru Manoel] web1, web2

Divadlo pre kráľovskú rodinu pomenované po veľmajstrovi maltézskeho rádu. Neskôr slúžilo aj verejnosti. Súčasťou je aj múzeum historických kostýmov. Prehliadka 10 €.

10. Vojnové izby [Lascaris War Rooms] web1, web2

Priestory v podzemí využívané počas 2. svetovej vojny (Malta bola jedným z najviac bombardovaných miest na svete). Sídlilo tam britské veliteľstvo, v súčasnosti je tam múzeum. Vstupné 20 €.

11. Národné vojenské múzeum – Pevnosť St. Elmo [Fort St. Elmo - National War Museum] web1, web2

V časti Pevnosti St. Elmo (cíp na pobreží) je múzeum artefaktov s vojenským významom pre Maltu, najmä z 2. svetovej vojny. Vstupné 10 €.

12. Mestská brána [City Gate] web

Mestská brána bola jediná brána na vstup do opevneného mesta. Prístup je po moste a pokračuje sa najznámejšou Ulicou Republiky.

13. Dolné záhrady Barrakka [Lower Barrakka Gardens] web

Tieto záhrady sú viac na severe ako horné záhrady. Z jednej záhrady je výhľad na druhú.

14. Námestie sv. Juraja [St. George´s Square] web

Pomerne veľké námestie s lávovou dlažbou je miestom rôznych podujatí. Nachádza sa tu Palác veľmajstra (3).

15. Delostrelecká batéria [Saluting Battery] web1, web2

Delostrelecká batéria na hradbách pod Hornými záhradami (1). Vstupné 3 €. V pondelok až v sobotu o 12. a 16. hod. sa má z kanónov strieľať.

16. Fontána Triton [Triton Fountain] web

Fontána gréckeho boha mora je pred Mestskou bránou (12).

17. Záhrada Hasting [Hastings Gardens] web

Malá záhrada postavená na počesť britského guvernéra Hastinga ponúka krásne výhľady.

18. Vojnový pamätník zvonu [Siege Bell War Memorial] web1, web2

Pamätník obetiam 2. svetovej vojny so zvonom „obliehania“, ktorý zvoní na poludnie.

19. Bazilika Panny Márie Karmelskej [Basilica of Our Lady of Mount Carmel] web

Bazilika zo 16. storočia s kupolou, ktorá je dominantná na celej Vallette (Karmel je pohorie v Izraeli).

20. Budova parlamentu [Parliament Building] web1, web2

Bola postavená pri Mestskej bráne len v roku 2015 (dovtedy parlament zasadal v Paláci veľmajstra). Na prízemí je výstava prístupná verejnosti. Vzhľadom na historické okolie je táto dvojbudova pre niekoho kontroverzná a pre perforovanú fasádu ju nazývajú „strúhadlo na syr“.

21. Pevnosť Rinella [Fort Rinella] web1, web2

Mimo Valletty, vo štvrti Kalkari, postavili Briti viktoriánsku delostreleckú batériu, kde bol najväčší 100 tonový kanón na svete. Dnes je tam múzeum a ukážky. Vstupné 14 €.

22. Kino 5D o Malte [Malta 5D] web1, web2

Kino, v ktorom sa v 5D formáte premieta film prezentujúci Maltu (v 17 jazykoch, bez slovenčiny a češtiny). Vstupné 10 €.

23. Kaplnka Našej Pani Víťazstva [Our Lady of Victories Chapel web

Pôvodne to bol kostol postavený z vďaky za víťazstvo nad osmanskými útočníkmi a zasvätený Narodeniu Panny Márie.

24. Maltézski rytieri [The Knights Hospitallers] web1, web2, web3

Stredomorské konferenčné centrum vrátane múzea (nemocničného) Rádu rytierov.

25. Múzeum pošty [Malta Postal Museum] web1, web2

Múzeum pošty, vrátane zbierky známok. Vstupné 7 €. Je tu aj centrum umenia, kde sa konajú výstavy.

+ + +

V meste sú ďalšie významné kostoly (Katedrála sv. Pavla, Kostol sv. Kataríny, Bazilika sv. Dominika a iné), paláce, múzeá, galérie, bašty, pamätníky a podobne.

Najznámejšie ulice sú Ulica Republiky [Triq Repubblika], najrušnejšia ulica vedúca naprieč celou Vallettou od Mestskej brány (12) k pevnosti Elmo, a súbežná Obchodná ulica [Triq Mercanti]. V strede mesta ich križujú ulice Starého divadla (kde je Divadlo Manoel) a Arcibiskupská ulica (kde je Arcibiskupský palác). Medzi dlhé ulice patrí ešte Old Bakery Street, Strait Street a St. Ursula Street. Ulice sú usporiadané do mriežky, do pravých uhlov, má to svoj účel z hľadiska mikroklímy (cirkulácia vzduchu, odtok vody z ulíc ako aj viditeľnosť pre účely obrany).

MDINA

Mdina je opevnené mesto, ktoré bolo v staroveku až v stredoveku hlavným mestom Malty. Mesto sa pôvodne volalo Malet, čo znamená „útočisko“, a podľa toho bol aj pomenovaný celý ostrov Malta. Mesto bolo okolo roku 1000 pred Kristom obohnané hradbami a dostalo názov Mdina, čo znamená „obohnaný múrmi“. V 11. storočí bol na mieste paláca rímskeho guvernéra postavený Kostol sv. Pavla. V Mdine sa vystriedalo viac vládcov, Normáni zo Sicílie, Španieli, Francúzi, dobýjali ho Osmani. Keď v 16. storočí začala výstavba Valletty, ktorá sa zakrátko na to stala hlavným mestom, Mdina strácala na dôležitosti a začali ju nazývať Staré Mesto [Old City, tal. Citta Vecchia]. Stavby v Mdine predstavujú zmes normanskej a barokovej architektúry, vrátane niekoľkých palácov, ktoré slúžia aj ako súkromné domy. V meste nie sú povolené autá, okrem áut domácich a služobných, preto sa mesto nazýva aj ako Tiché mesto [Silent City]. Príliš veľa názvov.

Hoci je Mdina najmenším mestom na ostrove, má len okolo 500 obyvateľov zo stredoveku:), ročne ju navštívi približne 1,5 milióna turistov. To musia mať domáci radosť! Podobne ako ženatý muž po sobáši, tiež musí byť šťastný, on už nemá na výber.

Mdina – atrakcie

Na Wikipédii je zoznam týchto pamiatok:

• Katedrála sv. Pavla, hlavná atrakcia lokalizovaná v strede mesta,
• Katakomby sv. Pavla,
• Kláštor sv. Petra a múzeum k nemu,
• Mestské hradby vrátane hlavnej brány Mdina, Gréckej brány a veže Torre dello Standardo,
• Palác Vilhena – Národné múzeum prírodnej histórie,
• Palác Falson (Normanský dom),
• Palác Gatto Murina,
• Palác Santa Sofia,
• Palác Costanzo,
• Banca Giuratale,
• Corte Capitanale (radnica),
• Kaplnka svätej Agáty,
• Kaplnka svätého Mikuláša,
• Kostol svätého Roquea,
• Väznice v Mdine,
• Karmelitánsky kostol a kláštor,
• Domus Romana (ruiny rímskeho mestského domu kúsok za mestom).

ĎALŠIE MIESTA

Valletta a Mdina, súčasné a bývalé hlavné mestá s bohatou históriou a pamiatkami, sú nepochybne top destináciami na poznávanie. Ale zaujímavých miest je na ostrovoch viac, záleží od preferencií turistu. Takže...

Čítal som, že treba navštíviť 5 miest – Valletta, Sliema, Saint Julian’s, Marsaxlokk a Mellieħa.

Sliema/Tas-Sliema – je to prístavné mesto severozápadne od Valletty. S Vallettou ich spája trajekt (v zátoke prístavu Marsamxett Harbour). Je to najhustejšie obývané mesto na Malte plné hotelov, obchodov, reštaurácií a barov. Na jeho pobreží je promenáda.

Saint Julian’s/San Giljan – je pobrežné letovisko, ktoré susedí s mestom Sliema. Jeho štvrť Paceville sa označuje za maltské miesto hriechu, známe je nočným životom.

Marsaxlokk – je rybárske mesto na východnom okraji ostrova (marsa – xlokk v preklade znamená východný prístav).

Mellieha – je mesto v severnej časti ostrova Malta, je to letovisko s pieskovými plážami. Neďaleko odtiaľ je v zátoke Dedina Pepka námorníka [Popeye Village], ktorá bola vybudovaná na natáčanie tohto filmu a v súčasnosti slúži ako zábavný park, či múzeum.

V rôznych zdrojoch sa spomína Trojmestie alebo Tri (opevnené) mestá Cospicua, Vittoriosa (Birgu) a Senglea juhovýchodne od Valletty. S Vallettou ich spája trajekt (v zátoke prístavu Grand Harbour).

V súvislosti s Mdinou sa možno stretnúť s pomenovaním „Tri mestá na kopci“ – Rabat, Mdina a Mtarfa.

Ďalšie atraktívne mesto na severnom pobreží je St. Paul Bay a jeho štvrť Bugibba s nočným životom.

K najstaršie osídleným miestam na Malte patrí mesto Mosta. Nachádza sa tam Rotunda alebo Dom, čo je kostol zasvätený Panne Márii s kopulou, ktorá patrí medzi najväčšie na svete.

Druhé najväčšie mesto na ostrove je Birkirkara (bazilika, palác so záhradou, veže, akvadukt, víťazný oblúk).

Na ostrove Gozo je zaujímavé hlavné mesto Victoria (pôvodný názov Rabat), kde je napríklad pevnosť Cittadella (akási pevnosť na spôsob Valletty, či Mdine).

Potom sú tu destinácie na kúpanie, potápanie/šnorchlovanie, či turistiku. Napríklad Modrá lagúna [Blue lagoon] medzi ostrovmi Comino a Cominotto, St. Peters Pool – záliv s jaskyňou na potápanie na východnom pobreží, či Modrá jaskyňa [Blue Grotto] na južnom pobreží s plavbami pre turistov. A ďalšie a ďalšie...

3. LETECKÁ DOPRAVA

Letisko

Súostrovie Malta má len jedno letisko s názvom Malta Airport (Malta Luqa International Airport, skratka MLA). Nachádza sa pri meste Luqa, 10 km južne od hlavného mesta Valletta.

Hoci je Malta malá krajina, letecké spojenie je intenzívne. Je to pochopiteľné, lebo spôsob dopravy na ostrov je možný len leteckou dopravou alebo pomalou lodnou dopravou z okolitých krajín. Po druhé, je to turisticky obľúbená destinácia, lebo... slnečné počasie po celý rok, čisté more, história a pamiatky, služby, možno aj priaznivé ceny. Podľa Flightradaru sa tam lieta z celej Európy, zo severu Afriky a z Blízkeho východu. Z našich končín sa tam lieta z letísk:

• Bratislava – Ryanair, v zimnom letovom poriadku 4 lety do týždňa, v letnom l. p. 5 letov. Ryanair uvádza dĺžku letu 2:20 hod., štatistický priemer je 2 hodiny, lebo padding...
• Viedeň – Ryanair a KM Malta Airlines, obe aerolinky majú lety každý deň.
• Budapešť – Ryanair a Wizz Air, konkurencia nízkonákladoviek, viac letov týždenne (dokonca aj z letiska Debrecín).

+ + +

I. Okienko do sveta letectva

Neodpustím si poznámku k maltským leteckým spoločnostiam, keďže do roku 2024 lietali dve rozličné aerolinky Malta Air a Air Malta.

V blogu o Palerme som napísal kapitolu zameranú na leteckú spoločnosť Ryanair, respektíve Ryanair Holdings, ktorý pozostáva z 5 dcérskych spoločností – Ryanair (írska eseročka), Malta Air, Lauda Europe (predtým Lauda) a ďalšie dve firmy. Spoločnosť Malta Air bola založená spoločnosťou Ryanair a vládou Malty pomerne nedávno v roku 2019. Prečo? Vláda ostrovného štátu má potrebu zabezpečiť spojenie s kontinentom, ako som spomenul pred chvíľou. Firma Ryanair zase registráciou na Malte získala daňové výhody (Malta je označovaná za daňový raj v rámci Európskej únie). Originálny livery lietadiel Malta Air je veľký červený nápis „MALTA AIR“ a na chvoste maltézsky kríž. Avšak táto pomerne mladá spoločnosť má registrovaných okolo 200 lietadiel, lebo do nej prehlásili aj lietadlá (vo farbách) Ryanairu a tieto majú pri predných dverách malú nálepku „operated by Malta Air“. Zažili sme párkrát, že sme nastupovali do lietadla vo farbách Ryanairu a pri predných dverách bola nenápadná nálepka, že lietadlo je prevádzkované spoločnosťou Malta Air.

KM Malta Airlines je štátna letecká spoločnosť založená len pred rokom v roku 2024 vládou Malty po tom, čo Európska únia bránila štátu dotovať stratovú leteckú spoločnosť Air Malta (pozor, nezamieňať s Malta Air od Ryanairu Holdings). KM Malta Airlines ako nástupnícka spoločnosť prevzala od Air Malta jej 8 lietadiel Airbus 320 s livery s nápisom „malta“ a s maltézskym krížom na chvoste.

Registrácie lietadiel aj firiem sú na Malte zjavne obľúbené (je tam výhodný právny a daňový systém), veď na maličkej Malte je zaregistrovaných vyše 800 lietadiel a registrované sú tam aj dcérske letecké spoločnosti Lauda Europe (od roku 2020) a Wizz Air Malta (2022).

Transfer

Začnem tým, že na celej Malte funguje v rámci verejnej hromadnej dopravy len autobusová doprava. Dopravný systém na Malte má pomenovanie Tallinja [linja = linka, spoj].

Autobusy Airport Direct (TD)

Podľa webovej stránky letiska jazdia z letiska 4 linky zvané Airport Direct [voľne preložené „priamo z/na letisko“] alebo pod označením so skratkou TD (Tallinja Direct).:

• TD1 (smer: Rabat/Mdina, Bugibba, konečná Cirkewwa) – trasa vedie naprieč ostrovom na severozápad až do prístavu Cirkewwa, kde premáva trajekt na ostrov Gozo.
• TD2 (St. Julian´s, Pembroke) – trasa vedie na severné pobrežie.
• TD3 (Gżira, Sliema, St. Julian´s) – iná trasa vedie tiež na severné pobrežie bližšie k Vallette.
• TD4 (Valletta, Gozo Fast Ferry) – trasa vedie priamo do Valletty a ďalej do prístavu, kde možno prestúpiť na rýchly trajekt na ostrov Gozo (iný spôsob prepravy na Gozo ako u TD1).

Tu je fotka jedného z autobusov TD, v zadnej časti je informácia o miestach, kam jazdí.

 

Pred letiskovým terminálom sú v úseku 100 metrov tri autobusové zastávky s označením Airport1, Airport2 a Airport3 (v cestovných poriadkoch sú asi označené ako Hal Luqa). Dodám, že každá zastávka na Malte(?) má svoje číselné označenie pozostávajúce z troch alebo štyroch čísel. Autobusy Airport Direct sú diaľkové autobusy [v angličtine sa používa slovo „coach“], aj keď hovoriť tu o dlhých trasách je nenáležité. Ja ich nazývam zájazdové autobusy, sú komfortné, vyššie a s miestami len na sedenie. Platí v nich osobitné a jednotné cestovné 3 € bez ohľadu na prejdenú vzdialenosť, cieľ alebo čas jazdy. Lístok sa dá kúpiť v automate alebo jednoduchšie u vodiča. U vodiča je platba možná kartou alebo v hotovosti, vtedy je najlepšie mať presnú sumu. Pozor, trasa z letiska a trasa na letisko môže byť najmä v cieľovej oblasti odlišná (u TD2 a TD3 sú okružné trasy?), preto myslite na to najmä pri návrate na letisko.

Linka TD4: letisko – Valletta

Autobus do hlavného mesta jazdí približne každú polhodinu a jazda z letiska do Valletty zaberie 15 minút podľa hustoty premávky.

Tu je trasa TD4 z letiska do Valletty:

 

A tu detail trasy TD4 vo Vallette. Trasa vedie do Valletty

• na autobusový terminál v blízkosti Fontány Triton (zastávka je tu za zákrutou, sú k nej smerové značky pre peších)
• a do prístavu (zastávka Lascaris tu).

 

Iné autobusy

Ale z letiska/na letisko jazdia aj iné typické autobusy MHD [v angličtine sa používa slovo „bus“], nízke a s miestami aj na státie.

V prehľade všetkých autobusových liniek na Malte pozri letiskové „Airport Routes“:

 

Je tam napríklad linka X1A na univerzitu alebo linky 71 a 73 na trase Zurrieq – letisko – Valletta v línii juh – sever a podobne linka 72 na trase Qrendi – letisko – Valletta. Na tieto autobusy MHD je nižšie cestovné ako u autobusov TD, a to 2 € alebo 2,50 €.

Ešte dodám, že na letisku sa pohybovalo množstvo iných „zájazdových“ autobusov, ktoré evidentne jazdia pre cestovné kancelárie, na rezerváciu alebo možno pre hotely a rezorty.

+ + +

Keď som sa pred výletom snažil naštudovať dopravu, tak na webovej stránke bolo tiež uvedené, že z letiska jazdia aj 4 expresné linky X1, X2, X3 a X4, ktoré spájajú letisko takmer s celým územím Malty. Akoby viac-menej kopírovali trasy autobusov TD1 až TD4, ale s väčším počtom zastávok. Zdá sa, že som asi vystihol akési prechodné obdobie a v súčasnosti sú už linky X1 až X4 buď zrušené alebo pretrasované. Preto nie je vylúčené, zvlášť na takom malom území ako je Malta, že o polroka už bude iné označenie liniek alebo budú mať odlišnú trasu, zaniknú alebo pribudnú nejaké linky, takže aktuálne informácie treba hľadať v oficiálnych zdrojoch.

Toto potvrdzuje aj fakt, že v čase písania tohto článku pribudla ďalšia letisková linka TD5, ktorá tiež prechádza k Mdine (zastávka Rabat). Tak dúfam, že na tieto časté zmeny reflektuje aj Google Maps navigácia.

Taxi

Samozrejme možno použiť auto taxi. Na webovej stránke letiska sa píše o fixných cenách. Napríklad cesta z letiska do Valletty má stáť 17 €, čo je pre 2-4 osoby zaujímavá cena, keď vás v neznámom svete taxík vysadí pred dverami hotela (hovorí sa tomu odvoz „od dverí k dverám“ alebo, ako hovoria Záhoráci, „door–to–door“).

Overoval som aplikácie v mojom mobilnom telefóne a podľa toho sú na Malte dostupné aj taxislužby Bolt a Uber. Vzhľadom na krátke vzdialenosti v rámci ostrova by ceny nemuseli byť vysoké(?). Do Valletty okolo 20 €, asi trochu viac.

Keďže je tu rozvinutý cestovný ruch, niektoré hotely ponúkajú transfer (spomínal som zájazdové autobusy na letisku). Mnou rezervovaný hotel mi emailom ponúkol zabezpečiť taxi z letiska za 27 €. Pre nás to bolo bezpredmetné, lebo priamo od letiska sme išli do Mdiny. A ak by sme tam aj nešli, využili by sme aj tak autobus TD3, ktorý mal zastávku asi 50 metrov od nášho hotela na hranici miest Gžira a Sliema (hoci v mojom vnímaní to boli skôr štvrte ako samostatné mestá).

4. DOPRAVA NA OSTROVE

Hoci náš výlet sa sústredil na hlavné mesto Valletta, zámerne som nedal zaužívaný nadpis „doprava v meste“. Celé súostrovie Malty má rozlohu 316 km2, menej ako Bratislava, samotný ostrov Malta 246 km2. Takže zabezpečiť verejnú dopravu znamená zabezpečiť dopravnú obslužnosť každého mestečka a dediny na pomerne malom území.

Na celej Malte je prevádzkovaná len autobusová doprava. Žiadny vlak, električka, trolejbus, či nebodaj metro. A aby som nezabudol, funguje tu vodná doprava, čo je pre ostrov prirodzené. V rokoch 1883–1931 existovala železničná doprava medzi Vallettou a Mdinou. V súčasnosti je v meste v Birkirkare zachovaná stará vlaková stanica.

Autobusová doprava

Autobusy na obývaných ostrovoch Malta a Gozo prevádzkuje spoločnosť Malta Public Transport (MPT). V premávke sú autobusy:

• denné (bežné linky),
• nočné (linky N), jazdia v čase 23-02 hod.,
• eXpresné (linky X), týchto liniek je málo, majú menej zastávok, ergo zastávky sú od seba ďalej vzdialené ako pri bežných linkách,
• priame linky Tallinja Direct (linky TD), medzi ktoré patria hlavne letiskové spoje Airport Direct, využívané sú na rýchlejšie a pohodlnejšie spojenie medzi dôležitými miestami na ostrove, vrátane letiska, v podstate sú rýchlejšie ako expresné linky, lebo majú ešte menej zastávok.

V textoch som sa dočítal aj o špeciálnych linkách, ale nie je mi jasné, či sa pod tým myslia linky X a TD, alebo aj nočné linky.

Prehľad všetkých liniek je tu. Sú tam denné (bežné) linky, vrátane liniek na ostrove Gozo (číselné označenie 3xx), letiskové linky vrátane TD, ďalšie TD linky, expresné a nočné linky. Kliknutím na jednotlivú linku sa zobrazí nákres trasy v mape ako aj cestovný poriadok s názvami miest, cez ktoré prechádza, a s názvami zastávok spolu s ich číselným označením.

Tu je príklad cestovného poriadku linky TD4 (obsahuje zoznam všetkých zastávok na trase, ale útržkom len 4 spoje/stĺpce s časmi):

 

Komentár:

• Prvá zastávka je pri letisku v meste/v obci (Hal) Luqa, zastávka má názov Airport 1 a číselné označenie 2550 (frekvencia odchodu je 30 minút).
• Nasledujúce dve zastávky sú v meste (Il-Belt) Valletta, zastávky majú názvy Valletta B1, číslo 6436 (čas jazdy z letiska je 12 až 15 minút),
• a Lascaris, číslo 6393.
• Cestou späť na letisko je ešte zastávka Bombi 3 (je to dopravný uzol „pod“ Vallettou, presnejšie v meste Floriana).
• Posledná je výstupná zastávka na letisku, číslo 2552.

Pre pochopenie rozdielu medzi bežnými linkami a priamymi linkami TD vysvetlím, že:

• linka TD4 má z letiska do Valletty dve zastávky (Airport 1 – Valletta B1), čas jazdy do Valletty je do 15 minút,
• linka 71 má na podobnej trase 18 zastávok (Cintra pri letisku – ... – Bombi 2A – ... – Valletta č. 3018), čas jazdy údajne 20 minút, ale ak sa autobus zdrží na každej zastávke 10 sekúnd, bude to trvať asi dlhšie, ale stále je to dobrá alternatíva.

Nižšie je moja fotka označníka zastávky vo Vallette. Ide o zastávku s názvom B1 pre linku TD4 (s dodatkom Airport Direct), vpravo dole číslo zastávky 630x (nevidieť celé číslo).

 

Jedna zastávka spravidla slúži pre viac liniek, hoci na tomto príklade na fotke je to len jedna linka TD4, čím sa zdôrazňuje jej dôležitosť. Na významných miestach, kde sú dopravné uzle, je viac zastávok (prístreškov s označníkmi, ktoré môžu byť od seba vzdialené desiatky metrov) a pre rozlíšenie majú názvy ako Airport 1, Airport 2 a podobne, alebo v mojom príklade názvy Bombi 1, Bombi 2, Bombi 3, možno Bombi 3A a každý označník má iné číselné označenie.

Na webovej stránke dopravcu je aj plánovač trás. To by ste však museli presne poznať názvy staníc, čo je problém. Ja som používal navigáciu Google mapy pre verejnú dopravu, zadal som alebo jednoduchšie vybral cieľový bod na mape a všetko spoľahlivo fungovalo (čísla liniek, prestupné zastávky, časy).

Veľa liniek, samozrejme, spája hlavné mesto Vallettu. Vo Vallette je autobusový terminál poniže fontány Triton, nástupištia časť A (zastávky A1 až A14) a za zákrutou dole časť B a na opačnej strane ulice časť C. Taktiež z letiska sa s prestupom možno dostať do akéhokoľvek miesta, pretože autobusová sieť obsluhuje všetky kúty ostrova.

Cestovné

Cestovné je na oficiálnom webe tu a tu.

Možno si kúpiť:

• obyčajný lístok na jednu jazdu (papierový lístok),
• karty Tallinja na viac jázd alebo na viac dní (fyzická karta alebo karta v aplikácii Tallinja).

Možno si teda nainštalovať aplikáciu Tallinja App, v ktorej možno nahrať cestovné, vyhľadať trasu, sú tam mapy.

Obyčajný lístok

Výška cestovného na autobus záleží od toho, či

• je letná sezóna (jún až október, teda obdobie 5 mesiacov) alebo zimná sezóna (november až máj; 7 mesiacov),
• deň alebo noc (správnejšie je rozlišovať dennú alebo nočnú linku).

Výška cestovného je pevná a nezávisí od prejdenej vzdialenosti, či autobusom idete jednu zastávku alebo na konečnú zastávku alebo prestupujete.

Cestovné na denné a expresné autobusy je v lete 2,50 €, v zime je to menej 2 €. Cestovné na nočné autobusy (označené písmenom N a číslom) je 3 € po celý rok. Lístky na tieto autobusy sú prestupné a platia 2 hodiny.

Všeobecne sa lístky dajú kúpiť u vodiča v autobuse bezkontaktnou bankovou kartou, respektíve smartfónom/smarthodinkami prepojenými s kartou, alebo v hotovosti, a vtedy sa odporúča platiť presnou sumou. Na vybraných frekventovaných miestach by mali byť aj automaty na lístky. Do autobusu sa nastupuje len prednými dverami. Počas dvoch hodín možno ľubovoľne prestupovať, pričom pri prestupe na iný autobus sa papierový lístok overí v čítačke u vodiča(?).

Na autobusy Airport Direct = TD je osobitné cestovné 3 € po celý rok a myslím, že s týmto lístkom nemožno prestupovať na iné autobusy, takže vystúpením z autobusu končí jeho platnosť.

Karty Tallinja [Tallinja Cards]

Cestovné karty s názvom Tallinja majú zvýhodnené cestovné. Karty sú buď fyzické/hmotné alebo digitálne/elektronické v aplikácii Tallinja. Tie papierové/plastové(?) karty je možné si zakúpiť v predajných a informačných kanceláriách (napríklad už v letiskovom termináli), niekde v automatoch a v ďalších spolupracujúcich predajniach.

Kariet je viac druhov:

Karta na 12 jázd [12 single day journeys]

Karta na 12 jednotlivých jázd za zvýhodnenú cenu 19 € (1,58 € za jednu jazdu). Malo by sa ňou dať aj prestupovať. Neviem, či platí aj na expresné a nočné autobusy.

Karta Tallinja Explore [Explore Card]

Kartu platnú 7 dní možno použiť na všetky autobusové linky (denné, nočné, TD). Ako vyplýva z názvu explore [objavovať], karta je vhodná pre turistu, čo chce za pár dní až týždeň preskúmať čo najviac miest na ostrove a s touto kartou má neobmedzené cestovanie na ostrovoch Malta a Gozo. Cena karty je 25 € (t.j. v prepočte 3,50 € na 1 deň).

Karta Tallinja Explore Flex [Explore Flex Card]

Na túto kartu sa nahrá kredit od 6 € a možno ju použiť na všetky autobusy (dobíjanie karty asi cez aplikáciu?). Ponúka flexibilitu v tom, že podľa plánov si dobijete kredit (aj opakovane) a nemusíte pri každej jazde kupovať lístky u vodiča. Na túto „flex“ kartu možno nahrať aj osobitné balíčky cestovného, napríklad:

• 4-dňový balíček [4-day package] za 19 € na 4 dni neobmedzeného cestovania autobusom (t.j. 4,75 € za 1 deň),
• balíček Krátky pobyt [Short stay] za 45 € na 4 dni cestovania autobusom a navyše deň na výlete vyhliadkovým autobusom hop-on-hop-off.
• obdobný balíček Cestovateľ [Traveller] za 49 € na 7 dní cestovania autobusom a navyše deň na výlete vyhliadkovým autobusom hop-on-hop-off.
• ďalšie alternatívy ako Gozo štandard [Gozo Standard] na 6 dní cestovania autobusom na tomto ostrove vrátane trajektu z Valletty alebo balíček ExplorePlus na 7 dní cestovania autobusom a naviac plavby trajektom a vyhliadkovú plavbu.

Personalizovaná karta [Personalised Tallinja Card]

Túto kartu síce turista nemôže získať, ale spomeniem ju, lebo sa bežne o nej dočítate a osobitná je aj tým, že umožňuje cestovanie zadarmo. Karta je vydaná pre konkrétnu osobu, obsahuje meno a fotku a môže ju získať len rezident Malty (osoba s trvalý pobytom alebo osoba, ktoré na Malte vlastní nehnuteľnosť; pri registrácii karty je potrebný doklad totožnosti vydaný Maltou?). Ide o kartu s kreditom, z ktorého sa odrátava cestovné. Avšak od októbra 2022 držiteľ takejto karty cestuje bezplatne na denných a nočných autobusových linkách a na trajektoch medzi polostrovmi Vallettou a Sliemou alebo Tromi mestami. Nejaký poplatok sa platí iba na autobusové linky TD.

+ + +

Uvedené karty na cestovanie a ich používanie nemám vyskúšané, možno moje popisy nie sú úplne korektné a nie je vylúčené, že o polroka už budú iné pravidlá.

My sme si za celý dvojdňový pobyt kupovali len papierové lístky u vodiča, a to

• na autobus TD z letiska do Mdine (3 €, na fotke nižšie prvý zľava),
• na denný autobus z Mdine k hotelu do oblasti Valletty (2 €, je to ten najväčší lístok, v jeho spodnej časti je vyznačená jeho platnosť)
• a naposledy na autobus TD z Valletty na letisko (3 €).
• Prehľad zakúpených lístkov dopĺňa lístok na trajekt zo Sliemy do Valletty (4 € za dvoch, na fotke tretí zľava).

 

Iné druhy dopravy

Okrem autobusovej dopravy spomeniem ako alternatívy verejnej dopravy taxíky a autá z požičovne. A keďže je Malta obklopená vodou, funguje tu aj lodná doprava.

Trajekty Valletta

Trajekt vo Vallette (lode v bielo-červenej farbe asi s nápisom Mapfre; viac tu a tu) premáva na dvoch linkách:

• Valletta – Sliema – Valletta; Sliema je mesto naľavo od Valletty, plavba v zátoke Marsamxett Harbour.
• Valletta – Cospicua (Tri mestá) – Valletta; Cospicua je jedno z troch miest napravo od Valletty, plavba v zátoke Grand Harbour.

Obe linky jazdia od rána do neskorého večera, plavba je každú polhodinu a zaberie 15 minút. Jednosmerný lístok má stáť 2 €, spiatočný 3,80 €, neskôr po 19:30 hod. je cena vyššia 2,50/4,20 €.

Tu je fotka cestovného poriadku a cenníka v prístave.

 

Dodám, že obe prístaviská trajektov vo Vallette spája okružná autobusová linka 133. Teraz som si na spodku plagátu (fotky) všimol, že medzi Sliemou a Tromi mestami má jazdiť zdarma free shuttle services.

Okrem toho jazdí množstvo lodí s okružnými a vyhliadkovými plavbami [cruises] pre turistov, viac ich kotví v Marsamxett Harbour – v zátoke pri Sliema v tejto oblasti, pričom na chodníku na nábreží je množstvo stánkov s predavačmi lístkov.

Trajekty na Gozo a Comino

Iný typ rýchlolode (Gozo fast ferry v bielo-zelenej farbe) spája Vallettu (konečná zastávka autobusu TD4) a ostrov Gozo (prístav Mgarr Harbour).

Zo severozápadnej časti ostrova Malta (terminál Cirkewwa, konečná zastávka autobusu TD1) premáva cez „kanál Gozo“ trajekt na ostrov Gozo do prístavu Mgarr Harbour (Gozo channel ferry) alebo na ostrov Comino do Modrej lagúny (Blue lagoon ferry). Predpokladám, že v tejto oblasti sú v ponuke aj iné zážitkové plavby.

Taxi

Na Malte je rozšírená služba Bolt, už aj Uber a pôsobí tu aj tradičná taxislužba eCab (čierne vozidlá s asi vyššími cenami?).

Požičovňa áut

Keďže Malta je malá, slobodu a flexibilitu pri objavovaní ostrova (nebyť viazaný na autobusové spoje a možnosť dostať sa do každého kúta na ostrove) poskytuje požičané auto. Viac požičovní je tradične na letisku. Požičanie auta na 24 hodín vraj začína od 15 €. V autopožičovni sa spravidla vyžaduje kreditná karta (nestačí „bežná“ debetná). Je to kvôli zabezpečeniu poskytovateľa (pre prípadnú spôsobenú škodu na vozidle alebo doplnenie paliva auta, ak nebolo vrátené s plnou nádržou).

Cestovateľka pod názvom Travelhacker odporúča pre poznávanie ostrova požičať si auto. Na druhej strane neodporúča jazdiť po tamojších cestách, vraj cesty sú zlé, vodiči divokí, je problém s parkovaním a odradiť môže aj pravostranné riadenie. Tak si vyberte. Tiež napísala články o požičiavaní áut, napríklad tu tu a tu. Odkazy na nejaké autopožičovne sú tu, tu a tu.

Vyhliadkové autobusy

Vyhliadkové autobusy Hop-on hop-off majú naprieč celým ostrovom Malta (nielen vo Vallette) dve trasy – severný a južný okruh, spolu 35 zastávok, cena cez 30 €.

 

Turistické karty

Našiel som dva druhy kariet.

Karta Malta Pass sa kupuje online a bude doručená do hotela (treba oznámiť minimálne 24 hodín vopred). Ponúka zľavy na vstupnom do rôznych atrakcií na 1, 2 a 3 dni (alebo 24, 48 a 72 hodín) za cenu 30, 43 a 53 €.

Karta Heritage Malta Multisite Pass je zameraná viac na historické objekty, ktoré možno navštíviť v priebehu 30 dní. Cena je 30 €. Sú tam aj iné kombinácie vstupov.

 

5. SPRÁVA

Ideme na Maltu!

„Na víkend ideme na Maltu“, znela v minulosti hláška Slováka. Ale nie betónovať na stavbu, ani nie cez víkend!

Malta sa dostala do mojej pozornosti pred rokom, spomenul som ju v roku 2024 v blogu o Aténach. V roku 2025 som sa na ňu zameral, začal si čítať nejaké cestopisy, zisťovať atrakcie a zaujímavé miesta. Urobil som si tak predstavu, že na poznávací pobyt len hlavného mesta nám budú stačiť 3 dni. A pri vhodných časoch odletov – tam ráno, späť večer – aj 2 dni, čo znamená ušetriť jednu noc v hoteli.

Moja predstava bola letieť tam už v marci, keďže Malta je na úrovni severu Afriky, takže teploty budú v pohode, alebo najneskôr v apríli. Keďže sa tam lieta z Bratislavy aj z Viedne, v hre bolo vhodne nakombinovať lety, napríklad tam z Bratislavy a späť do Viedne alebo naopak, a pritom si vybrať dobré časy odletov – tam doobeda (podľa možnosti nie príliš skoro ráno, aby sme nemuseli vstávať tak o tretej-štvrtej), návrat neskôr poobede až večer. Samozrejme, ideálne by to bolo z Bratislavy, aj návrat do Bratislavy, v porovnaní s letiskom Viedeň sa ušetrí čas presunu na letisko aj cestovné náklady. Na druhej strane, moja skúsenosť hovorí, že letenky z Viedne bývajú často trochu lacnejšie ako letenky z Bratislavy, lebo vo Schwechate je konkurencia viacerých leteckých spoločností. Ale ušetriť na letenkách z Viedne 20 € na osobu a minúť desiatky eur na cestovnom a parkovnom v Rakúsku nestojí za to.

Letenky

Očakával som, že Ryanair po roku zopakuje na Valentína 14/02/2025 akcie na letenky. Nestalo sa.

Asi o dva dni neskôr, keď som ráno ešte v posteli chytil do rúk telefón, tak bola priaznivá cena leteniek na lety BTS–MLA–BTS na 09-10/04/2025 za 50 €. Keď som prebral k životu (prečítal emaily a správy v mobile), cena letenky už poskočila. Vtipná vsuvka: Pán doktor, keď ráno vstávam, všetko ma bolí. Tak vstávajte poobede! Keďže na jar – na apríl sme už mali letenky do Palerma a na máj do Bukurešti a v kalendári aj ďalší zážitkový program, nebolo veľa časového priestoru, kde naplánovať ďalší výlet. Tak som nechal „maltu“ tak (stavbári tomu hovoria „zrenie malty“ ako technologická prestávka).

Avšak 19/02/2025 Ryanair prišiel s 20 % zľavou na vybrané letenky – objednáš do 20/02/2025, letíš v marci až v apríli. Tak som išiel do toho. V počítači na webovej stránke som sa preklikal rezerváciou leteniek až k platbe, ktorá však zlyhala. Nebolo to po prvýkrát, tak som nanovo začal proces kúpy leteniek. Potom však web prestal pracovať vôbec. Napadlo mi, že web je asi preťažený, keď tisíce ďalších „napadli“ rezervačný systém Ryanairu. Skúšal som to opakovane, na stránke sa už objavil oznam o „maitenance“ [údržbe], to som u nich ešte nezažil. Tak som išiel riešiť existenčné veci ako nákup potravín a po návrate z obchodu sa mi to už podarilo.

Jedna spiatočná letenka stála v akcii 47 €, za dvoch 94 €. Najlacnejšie sedadlo už nestálo zvyčajných 8 €, ale 10 €, a tak do Ryanairu odletelo našich 134 €.

Letenky BTS–MLA–BTS. Odlet ráno o 8:50 hod., odlet naspäť na druhý deň večer o 18:35 hod. Fajn časy a dva dni pobytu by mohli stačiť.

 

Predošlými odsekmi som chcel vyjadriť myšlienku, že ceny leteniek sa často menia, niekedy aj viackrát za deň. Cena zvyčajne rastie, rastie a občas klesne. Niekedy je to o načasovaní a trpezlivosti vyčkať si lepšiu cenu, ale bez záruky. Niekedy je to o náhode, či šťastí (naša spiatočná letenka z Bratislavy do Madridu za 30 € alebo z Bratislavy do Edinburgu za 31 € a nešlo o zimné mesiace, kedy sú ceny všeobecne nižšie).

Dynamická cenotvorba leteniek je hotová alchýmia. Moja skúsenosť s Ryanairom je, že ceny leteniek sa dajú do pohybu asi 3 mesiace pred odletom. Najskôr zvyčajne klesnú, aby sa podporil predaj (znížená cena naláka cestujúcich). Potom 10 až 6 týždňov (až 4 týždne?; nikto vám nepovie presné obdobie, lebo neexistuje) pred odletom sú obyčajne nižšie ceny, ale rôzne kolíšu. Neskôr s blížiacim sa termínom odletu ceny väčšinou rastú. Pár dní pred odletom bývajú ceny spravidla najvyššie (nie je výpredaj typu „last minute“, lebo na to by si ľudia zvykli), ale neplatí to absolútne. Tak napríklad 29/03/2025 (11 dní pred naším odletom) stála spiatočná letenka na náš termín 09-10/04/2025 iba 53 € bez akejkoľvek akcie. Pritom ani Google Flights, ani Kiwi, ani Azair neuvádzali správnu cenu. A dokonca 07/04/2025 (2 dni pred odletom) boli letenky za 47 €, rovnako ako pred mesiacom. Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo o najvyšších cenách pár dní pred odletom... Pre ilustráciu, cez Veľkú noc (lety nedeľa – utorok 20-22/04/2025, 10 dní po našom pobyte), keď milióny ľudí chcú využiť voľno na cestovanie, bola cena 380 €. Nech sa páči!

 + + +

II. Okienko do sveta letectva k téme vyhľadávania leteniek v rámci Európy.

VYHĽADÁVANIE LETENIEK ***

Existuje mnoho vyhľadávačov leteniek. Medzi globálne patrí napríklad SkyScanner, Kayak, Momondo (rovnaký dizajn ako u Kayaku, je medzi nimi prepojenie), Google Fllights (a čo tak toto?) alebo Kiwi z Brna. Niektoré vyhľadávače sú menej známe a objavujú sa nové.

Väčšina vyhľadávačov je zároveň aj online predajcom leteniek, lebo o biznis ide vždy. Niektorí predajcovia majú dobrú povesť, niektorí horšiu. Ako vyhľadávače leteniek slúžia aj cestovateľské portály (pre ubytovanie) ako napríklad Expedia, PriceLine, Opodo, Booking (presmeruje na Kayak), Google Maps (pri navigácii medzi dvoma mestami a pri voľbe „lety“ presmeruje na Google Flights) a dali by sa vymenovať desiatky ďalších.

Aké vyhľadávače používam ja?

Ja najčastejšie používam vyhľadávače:

• Kiwi,
• už menej často Azair,
• a už viac často Google Flights,
• a nárazovo Ryanair Fare Finder (ten je len pre lety Ryanairu Holdings).

Možno si niektorý obľúbite viac, ale odporúča sa používať viac vyhľadávačov, lebo nedávajú rovnaké výsledky, hoci by sa to čakalo. Je otázka, koľko času a námahy ste ochotní venovať hľadaniu leteniek.

Kiwi a Azair

Kiwi a Azair sú české projekty, komunikujú aj v češtine a v slovenčine a majú pre mňa jeden silný nástroj, čo mi chýba u iných vyhľadávačov, a to hľadajú letenky podľa dĺžky pobytu(!)

Pri vyhľadávaní možno zadať:

• mestá/letiská odletu, aj viac miest/letísk,
• mestá/letiská príletu, aj viac miest/letísk alebo kamkoľvek!! – bez voľby konkrétnych miest/letísk,
• obdobie letov, väčšina vyhľadávačov umožňuje zadať konkrétny deň, možno nejakú toleranciu 1 až 3 dni pred alebo po tomto dni, Kiwi a Azair umožňuje zadať obdobie letu tam od – do (spravidla na rok dopredu) alebo kedykoľvek!,
• dĺžku pobytu – rozpätie počtu nocí u Kiwi a počtu dní u Azair (napríklad 2 noci = 3 dni), toto je pre mňa pridaná hodnota, lebo mňa nezaujíma, že najbližšie mesiace je najlacnejšia spiatočná letenka s návratom o 27 dní, ale hľadám letenky napríklad na pobyt v trvaní 3 až 4 dni, nie viac, nie menej.

Ďalšie užitočné filtre pri hľadaní sú:

• časy odletov, napríklad si možno nastaviť, že let tam chcem mať skôr doobeda, ale nie príliš skoro ráno (napríklad 08-14 hod.), a let späť poobede až večer (napríklad 14-20 hod.), v prípade malých letísk typu Bratislava, kde sa nejaká linka lieta dvakrát do týždňa, a teda nie je z čoho preberať, môže byť tento filter kontraproduktívny,
• dni v týždni, kedy chcem letieť, napríklad chcem ušetriť dovolenku, preto chcem let na víkend, tak si nastavím odlet tam na štvrtok až sobotu; treba si však uvedomiť a platí to aj na predchádzajúcu položku, že všeobecne zúžením zadaných parametrov sa zmenší ponuka nájdených letov, respektíve už to nemusia byť najlacnejšie letenky medzi tými destináciami,
• či akceptujete návrat „Z iného“ letiska, na aké ste prileteli, alebo návrat „NA iné“ letisko, z akého ste odlietali; príklad na obe situácie: let tam Bratislava → Rím-Ciampino, let späť Rím-Fiumicino → Viedeň (návrat „z iného“ letiska ako Ciampino a návrat „na iné“ letisko ako Bratislava).

Samozrejmosťou je zvoliť si, či hľadáte jednosmerný alebo spiatočný let. To som mal uviesť na začiatku.

Kiwi ponúka aj hľadanie multicity letov pre návštevu viacerých destinácií, napríklad Viedeň → Madrid → Lisabon → Viedeň, ale nie veľmi to spĺňa moje predstavy, lebo sa tu nepoužíva parameter na dĺžku pobytu. Viem sa s tým trochu popasovať, ale sú to sekundy hľadania navyše s neistým výsledkom, viac prezradím inokedy.

Asi málokedy použijete voľbu priamy let alebo let s prestupmi, kde možno obmedziť ich maximálny počet. Pri letoch v rámci Európy by som nehľadal lety s prestupmi, iba ak je to nevyhnutné. Bavíme sa o letoch s nízkonákladovými dopravcami. Po prvé, tie negarantujú prestup ani na ich nadväzujúci let. Technicky vzaté, napríklad u Ryanairu si kupujete letenku z bodu A do bodu B a zvlášť letenku z bodu B do bodu C. Pravdepodobne budete musieť na letisku v bode B nanovo absolvovať bezpečnostnú kontrolu a, ak máte podpalubnú batožinu, určite si ju budete musieť vyzdvihnúť a zase odovzdať na ďalší let. Po druhé, ušetriť 40 € na lete s prestupom, a pritom stráviť cestovaním dva-trikrát viac času ako pri priamom lete, asi nestojí za to. Tá finančná úspora pri letoch s prestupom je skôr relevantná pri diaľkových letoch mimo Európu. Je vysoko nepravdepodobné, aby vyhľadávač namiesto letu nízkonákladovkou ponúkol ako najlacnejšiu letenku prestupný let u klasického dopravcu.

Myslím, že oba vyhľadávače, Kiwi a Azair, sa zameriavajú na nízkonákladové letecké spoločnosti. Kiwi má väčší záber, hľadá aj diaľkové lety u sieťových leteckých spoločností. Oba vyhľadávače dokážu skombinovať lety rôznych leteckých spoločností a prestupy, čo je tiež ich silná stránka. Mnohí cestovatelia chvália Kiwi, ktorý je aj predajca leteniek, avšak často radia kúpiť si nájdený let priamo u leteckej spoločnosti na ich webe alebo v aplikácii. V minulosti mal Ryanair spor s Kiwi, ale už sa dohodli na spolupráci (províziách za sprostredkovanie). Kiwi niekedy ponúka letenky Ryanairu drahšie alebo dokonca aj trochu lacnejšie ako samotný Ryanair. Azair letenky nepredáva (kde je potom ten biznis?, to ako moje nezištné blogovanie, forma samorealizácie a pomoc cestovateľom „pro bono“) a po kliknutí na vybraný let vás presmeruje na webovú stránku leteckého dopravcu, kde až potom často zistíte aktuálnu cenu.

Ceny leteniek sa môžu meniť aj viackrát za deň. Neviem ako často vyhľadávače aktualizujú tieto dáta z rezervačných systémov. U Kiwi sa mi viackrát stalo, že neuvádzal správnu cenu. Azair nie raz neuvádzal nielen aktuálnu cenu, ale často aj nesprávne časy odletov, čo je pre mňa veľký problém (napríklad ukáže let tam niekedy večer, o čo nemám záujem, pritom v skutočnosti je let doobeda, čo by som bral).

Google Flights

Pre túto nespoľahlivosť som začal používať aj tretí vyhľadávač Google Flights, poslovenčené ako „letenky Google“. Síce aj tam som už natrafil na nekorektné ceny, ale beriem, že dokonalé to nebude, ani Google nevie všetko. Tento vyhľadávač z dielne všestranného Google umožňuje hľadať lety na konkrétne dni, respektíve na pevnú dĺžku pobytu, pričom možno zadať aj viac letísk (cez znamienko +). Napríklad zadáte dátum letu tam a dátum letu späť o 2 dni a potom si môžete dať zobraziť dátumovú mriežku alebo graf. Ja preferujem graf, kde sa na časovej osi zobrazia stĺpce vyjadrujúce výšku ceny, pričom to uvádza ako 2-dňovú cestu (deň odletu + 2-dňová cesta = 3 dni pobytu aj s letmi). Najnižšie ceny v grafe sú síce evidentné, ale ak chcete preskúmať dlhšie obdobie, zvlášť na malom displeji mobilného telefónu, musíte sa posúvať na časovej osi. Teda tento vyhľadávač, na rozdiel od Kiwi a Azair, neukáže poradie najlacnejších leteniek v zadanom období. A výsledky ukáže len pre presný počet dní pobytu. Ak hľadáte alternatívu na pobyt na 4 dni, treba zmeniť nastavenie (ako 3-dňová cesta) a zase porovnať stĺpce na časovej osi za dva-tri mesiace. Výsledky spoľahlivé, ale zdĺhavejšie hľadanie.

Ryanair Fare Finder

Vyhľadávač najlacnejších letov [cheap flights] ponúka aj samotný Ryanair, ktorým bežný Slovák asi najčastejšie cestuje. Aj väčšina Európanov, keďže Ryanair prepraví v Európe najviac pasažierov. Ryanair Fare Finder je určite najspoľahlivejší, čo sa týka cien, veď to má z vlastnej kuchyne. Možno si zvoliť lety z jedného letiska do cieľového letiska alebo do všetkých destinácií, kam Ryanair lieta. Ďalej možno nastaviť kalendárne mesiace, dĺžku pobytu podľa rozsahu, prípadne dni v týždni, kedy môžu byť lety, a vo webovom rozhraní aj časy odletov (časové úseky, napríklad let tam v čase 07-15 hod.). Ak nie ste „Ryanair-negatív“, určite odporúčam občas použiť tento nástroj.

+ + +

Obdobný vyhľadávač cestovného má aj druhá nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air známa pre Slovákov – Wizz Air Fire Finder.

Potom existujú webové stránky a facebookové účty, ktoré ponúkajú akciové letenky, ako napríklad Letenky za babku, Pelikán, KadeTade, ObletSvet, Tour de svet – lacné cestovanie a mnohé ďalšie. A cestovateľské poradne a fóra na sociálnych sieťach. V tom prípade však asi treba akčne reagovať na zverejnenú akčnú ponuku.

Do pozornosti dám ešte agregátor Flightor, ktorý zhromažďuje letenky z týchto portálov s akciovými letenkami. Mne však nevyhovuje, lebo zvyčajne ponúkne letenky na týždňový pobyt, ale ja sa zaujímam o kratšie pobyty. Treba vyskúšať, veľké akcie označuje slovami ako super, paráda, bomba.

S vyhľadávaním leteniek by mala pomôcť aj AI [Artificial Intelligence], ako sa hovorí u nás, Ej-Aj (ruka hore), umelá inteligencia, fenomén súčasnosti. Pri jej využívaní sa odporúča precízne formulovať otázky. Nie som si však istý, či AI dokáže viac ako popísané vyhľadávače, možno nájde nejaké letenkové hacky. Každopádne, tieto technológie napredujú míľovými krokmi a možno o pol roka sa budem čudovať. Na troch platformách AI som vyskúšal zadanie „nájdi mi najlacnejšiu letenku viedeň - lisabon a o štyri dni letenku porto – viedeň“. Výsledok sa mi pozdával iba na jednej, ale cena nebola pre mňa akceptovateľná.

Občas si nechám poradiť na webstránke AirHint, či súčasná cena letenky na konkrétnej linke a na konkrétne dátumy je dobrá alebo vysoká, či odporúča kupovať alebo vyčkať s kúpou a v akom rozsahu bežne bývajú ceny leteniek na tejto linke. Portál pracuje so štatistickými údajmi a s nejakými predikciami.

Mnohé vyhľadávače leteniek ako aj Flightor umožňujú nastaviť sledovanie ceny, tzv. strážneho psa [watchdog, price alert, track price], aby vám poslali notifikáciu, keď sa zmení cena letenky (nadol aj nahor) podľa vami zadaných parametrov. Nie som si istý, ako rýchlo to dokáže zareagovať na zmenu ceny letenky po tom, ako to upraví dopravca. Upozornenie môže byť na konkrétne dátumy alebo aj na obdobie, potom však môže nájsť letenku na pobyt napríklad na 10 dní, čo nie je pre mňa zaujímavé.

A rada na záver. Všeobecne cestovatelia odporúčajú kúpiť to, čo sa práve objaví s výhodnou cenou. Natrafím na mimoriadne lacnú letenku z Bratislavy do Solúna..., nebol som tam..., beriem! Teda byť flexibilný a nájsť si voľno. Samozrejme, nie je to pre každého, lebo práca, škola, povinnosti, termíny. Najhoršie môže výber letenky dopadnúť, ak sa viažete na konkrétne dátumy (to môžu mať obchodní cestujúci, ale tí asi zvyčajne neriešia cenu letenku), zvlášť, ak ide o sviatky alebo iné spoločenské a športové udalosti v mieste destinácie.

Príspevkov s odporúčaním ako hľadať lacné letenky je veľa (tak v rýchlosti napríklad tu a tu), ale nečakajte zázraky.

+ + +

Itinerár

A naspäť mysľou na maltu. Sorry, na Maltu. Neplánoval som cestovať po ostrove, naším cieľom bola Valletta. Preto som sa rozhodol, že budem kupovať jednorazové lístky na autobus (u vodiča), a nie dopravné karty na viac dní. Ale samotná Valletta sa mi zdala malá na dva dni, preto som program rozšíril o návštevu historického mestečka Mdina. Vzdušnou vzdialenosťou sú od seba vzdialené asi 10 kilometrov.

PRVÝ DEŇ ísť z letiska rovno do Mdine, kde sa zopár hodín pomotáme s ľahkou batožinou na chrbte, prípadne ju v Mdine odovzdáme do nejakej úschovy. Do večera sa presunúť do mesta Sliema, kde máme hotel a ktoré od Valletty oddeľuje zátoka. Večer ešte prechádzky v okolí a na pobreží. Eventuálne aj krátka návšteva samotnej Valletty pri nočnom osvetlení.

DRUHÝ DEŇ, deň odchodu, nechať batožinu v hotelovej úschovni, asi trajektom sa presunúť do Valletty, pobehať ju krížom-krážom, potom sa vrátiť pre batožinu na hotel a autobusom TD na letisko.

Počasie

Malta je obľúbená aj pre svoje slnečné a teplé počasie. Keď sme my v apríli ráno odchádzali zo Slovenska, boli na autách namrznuté čelné sklá. Na Malte sme mali 16-18 stupňov. Zväčša bolo slnečno a hlavne bez dažďa. Ja som nosil dlhé nohavice, chvíľami aj krátke rukávy, avšak keď sa zatiahlo, bola dobrá aj mikina. Ale bežne sa tam pohybovali turisti s krátkymi nohavicami a sandálmi (žeby tí odolnejší zo severu Európy?) a niektorí naopak v teplých vetrovkách (pôvodom z juhu Európy?).

Let

Na bratislavskom letisku je všetko rýchle – kontrola a hneď na dohľad nejaká schengenská brána. V bufete sme si kúpili poldruhalitrovú fľašu vody. Takýto objem balenej vody nebýva na letiskách bežný, bufetom sa lepšie zarába na malých baleniach.

Z Bratislavy sme leteli 2 hodiny ponad chorvátsky Split a juh Talianska. Na snímke Flightradaru je posledný úsek dráhy letu od Sicílie po pristátie.

 

V polovici Sicílie sme už začali klesať a spomaľovať. Pasažieri na ľavej strane videli pri dobrom počasí do krátera sopky Etna pri Catanii. Sicília a Malta sú od seba vzdialené necelých 100 kilometrov. Asi 10 minút po prelete Sicílie sme pristáli na dráhe 13 (približne azimut 130 stupňov, t.j. na pomyselnom ciferníku smer do priestoru čísel 4 až 5). Piloti pri priblížení na letisko nasmerovali lietadlo tak, že sme nízko preleteli ponad celé súostrovie Malty, od ostrova Gozo na juhovýchod nad Comini na samotnú Maltu, takže tí pri oknách mali prehliadku celej Malty z vtáčej perspektívy. Díky Broňa!

Letisko

Na letisku na Malte lietadlá parkujú šikmo. Autobusy nás doviezli k terminálu. Potom sme išli dlhými kľukatými chodbami, iba holé steny akoby išlo o nové alebo dočasné priestory. Smer Exit a hľadať tabuľku WC, lebo v lietadle sa snažíme neobťažovať chodením na toaletu a pretláčať sa v uličke s ľuďmi a so servírovacím vozíkom. Asi sme boli čulí, lebo zrazu sme boli na čele davu z nášho lietadla. Myslím, že to bolo ešte pred opustením zóny (colnej kontroly), kde vpravo boli v slepej uličke zastrčené toalety. Odbočili sme k nim. Vtedy som si uvedomil zodpovednosť, otočil sa a dav sa valil za nami. Postál som pred dverami a sledoval, ako mnohí pochopili, že idú nechcene na toaletu, tak sa otočili a hľadali východ von už bez nášho vedenia.

Za chvíľu sme vyšli aj my. Oproti východu bol stánok dopravnej spoločnosti. Nechcel som tam kupovať cestovné lístky alebo karty a vyšli sme von z letiskového terminálu. Je to taká pekná jednoduchá budova.

Na príjazdovej ceste boli v úseku asi 100 metrov za sebou tri alebo štyri zastávky autobusov označené ako Airport 1, Airport 2, ... a tuším len jeden automat na lístky. Mal som zistené, že my ideme na autobus TD1 do Rabatu. Ten zakrátko prišiel na prvú zastávku. U vodiča som si vypýtal dva lístky a na dvakrát ich zaplatil kartou po 3 €. Sedeli sme vpredu, aby sme mali dobrý výhľad.

Krajina

Vyrážame a spoznávame novú krajinu. Na prvý pohľad ide o „suchú“ krajinu, a to letné horúčavy ešte len prídu. Všetky domy „na vidieku“ boli z tvárnic okrovej farby. Teda to tvrdí manželka, lebo ja rozlišujem len základné farby, aké sú v sade farbičiek pre deti. Vysvetlenie je jednoduché, stavalo sa z materiálu, čo je k dispozícii na ostrove. V podstate celá Malta je vápencová skala a takmer všetky staršie obydlia sú postavené z vápencového kameňa.

Cesty sú pomerne úzke a v intraviláne boli zaplnené. Človek si zvyká, že jazdíme po ľavej strane. Prešli sme viac kruhových objazdov, často takých malých, ale keď sme sa v nich točili v smere hodinových ručičiek, moja hlava to nebrala. To chce zvyk.

Mdina

Asi za 20 minút sa blížime k Mdine. Pred nami som na svahu zahliadol pevnosť s vysokými hradbami a s vežami katedrály. Na prístupovej ceste som si všimol, že v uliciach je veľa ľudí, takže sme na dobrej adrese. Prvá zastávka autobusu TD1 od letiska je až v meste Rabat, hneď vedľa nej je pevnosť Mdina (zastávka je pri parkovisku na pomedzí Rabatu a Mdiny).

Cez parčík ideme k hlavnému vchodu. Tu už čakajú na turistov, stánky, zmrzlina, konské povozy (Nataša, pŕŕŕ). Manželka si dala nejakú miestnu maškrtu.

Mdina je historické opevnené mestečko na kopci. Ak zavriem obe oči, budem tvrdiť, že má plochu približne štvorca o dĺžke cca 270 m, to je rozloha približne 0,7 km2 (je to skôr výsek z kruhu, nech mi moje učiteľky matematiky odpustia). Na internete sa uvádza údaj 0,9 km2, asi som nezarátal vonkajšie múry a priekopy z južnej strany:) Je to taká malá dedina. V podstate od juhu vedú tri ulice, ktoré sa spájajú na severnom okraji s vyhliadkou. Centrálna ulica Villegaignon je pomenovaná po kolonizátorovi a členovi Rádu maltézskych rytierov. Ďalšie dve sú na východnom a západnom okraji pevnosti. A tieto tri ulice sú naprieč pospájané ešte užšími uličkami.

Po vysokom moste vchádzame cez hlavnú bránu Mdiny na námestie.

 

Napravo v rohu je Múzeum väzenia, ďalej nádvorie s Palácom Vilhena, kde sídli Národné prírodovedné múzeum a vraj aj radnica.

Naľavo je veža Torre Standardo, kde je informačná kancelária. Priamo oproti je Múzeum Kláštora sv. Petra.

Vpravo okolo stanice policajtov sa ide k východnému okraju pevnosti, kde sú bašty, ale neviem, či sú dostupné verejnosti, a ďalej po Ulici sv. Pavla až ku katedrále z juhu.

My sme pokračovali kúsok vľavo, kde je na rohu Kaplnka sv. Agáty.

 

Cestou rovno sa úzkou uličkou možno dostať k západnému okraju pevnosti.

Pokračujeme vpravo po „hlavnej“ ulici Villegaignon na sever. Napravo je Kláštor sv. Petra, Palác Testaferrata, naľavo Palác Gatto so zaujímavými balkónmi (takých ešte veľa uvidíme vo Vallette), Múzeum Príbehy Tichého mesta, Banca Giuratale.

Dostávame sa na najväčšie Námestie sv. Pavla v strede Mdiny. Dominuje mu vežatá Katedrála sv. Pavla.

Z južnej strany katedrály je menšie námestie, kde je Arcibiskupský palác a Múzeum katedrály. Zo severnej strany sa dá pokračovať po ulici až na severný okraj.

Námestie sv. Pavla okrem katedrály obklopujú Snemovňa sudcov [Casa Del Magistrato], Šľachtičný dom Casa Gourgion a Palác Prelato. Na rohu je anglická červená telefónna búdka, ibaže je v nej zamknutý defibrilátor.

Z Námestia sv. Pavla ďalej uličkou Villegaignon na sever, kde je Palác sv. Sofie, Kaplnka sv. Roque, Kostol Zvestovania Panny Márie, Karmelitánsky kostol a kláštor, Palác Costanzo, Palác Costanzo a ulica končí na Námestí Bašty so studňou.

 

Tu vyúsťujú aj ulice z východného a západného okraja mesta. Pri severných hradbách je výhľad na časť ostrova aj s poľami, či na národný štadión (pri ňom má byť aj letecké múzeum). Vidieť pristávajúce lietadlá a niekto dovidí sčasti na letisko. Na dvojke pomyselného ciferníka je v diaľke vidieť iné vyvýšené miesto s kostolnými vežami. To je Valletta vzdialená asi 10 kilometrov.

Od mora je vyvýšená Valletta.

 

Na západnom okraji pevnosti je z juhu Grécka brána na úrovni pomyselnej priekopy. V západnej časti pevnosti je Kaplnka sv. Petra, Kaplnka sv. Mikuláša, Múzeum Maltézskych rytierov a vyhliadky na západ.

Celé Mdina sa dá obehať za hodinu, ako píšem, z juhu na sever je to do 400 metrov. Všade je veľa turistov a ešte sa tam predierajú konské vozy s turistami. Úzke uličky vykladané dlažbou a lemované okrovými stavbami z tvárnic, kde sú reštaurácie, suveníry a iné obchodíky.

+ + +

Tu je pohľad na Mdinu (PDF). Ako je vidieť, je to pomerne malé územie. V ľavom dolnom rohu sú vyznačené autobusové zastávky pri parkovisku (od nich na juh je mesto Rabat). Ďalšie dva žlté krúžky označujú brány do pevnosti, hlavná brána s mostom je vpravo. Červenou úsečkou som približne vyznačil hlavnú ulicu Villegaignon s atrakciami. V červenom krúžku je katedrála ako top atrakcia.

 

Tu sú možné trasy. Záber na zaujímavejšiu východnú polovicu Mdiny. Hlavná červená trasa vedie od hlavnej brány po ulici Villegaignon až na severný okraj. Približne v strede ulice a vôbec v strede Mdine je námestie s Katedrálou sv. Pavla. Modré línie označujú vedľajšie uličky, najmä po východnom obvode.

 

Záber na západnú polovicu.

 

Mdinu sme obehali za hodinu-dve, neviem už presne. Mysľou sme už boli nastavení na Vallettu, tak do Rabatu sme nešli.

Rabat

Kto by mal záujem o prehliadku Rabatu, od autobusových zastávok stačí prejsť po hlavnej ulici asi 700 metrov a uvidíte hlavné atrakcie. Najbližšie od parkoviska sú rímske zrúcaniny Domvs Romana. Potom na juh Ulicou sv. Pavla je najbližšie Dom Bernard. V polovici úseku je centrálne Námestie sv. Pavla s hlavnou atrakciou Kolegiátnou bazilikou sv. Pavla. Vedľa neho Múzeum Wignacourt. Z námestia ďalej na juh Ulicou sv. Agáty je Kostol a katakomby Cataldus, Katakomby sv. Pavla, Kostol a katakomby sv. Agáty a Katakomby sv. Augustína. Zdá sa, že Pavol tu je ozaj svätý. Aj katakomb je dosť.

 

Názov Rabat sa používa(l) aj pre hlavné mesto ostrova Gozo, známe svojou pevnosťou Cittadella. Súčasný názov je Victoria, pôvodný Rabat. Takže Rabat (Victoria) na ostrove Gozo a Rabat na ostrove Malte nie je to isté mesto.

Pri Rabate a Mdine je ešte jedna dedina na kopci Mtarfa. Toto mestečko má vojenskú históriu a zaujímavá je tam hodinová veža.

Cesta na hotel

Čakala nás cesta na hotel v meste Sliema. Pozrel som navigáciu v Google Maps. Z týchto miest vedú autobusové linky do Valletty (tuším 50, 51, 52 a 53 aj iné), takže pri Vallette budeme ešte prestupovať. Prišli sme na zastávku a hneď ako prvý prišiel autobus č. 53.

Debetkou som kúpil dva lístky po 2 €. Lístok vo forme bločku bol asi dvakrát väčší ako lístok na autobus TD. V hornej časti bolo napísané „single journey, incl. transfer 2 hours, not valid for special and night routes [jedna cesta, vrátane prestupu počas 2 hodinách, neplatí na špeciálne a nočné trasy]. Na rozdiel od lístka na autobus TD, tento zobrazoval v dolnej časti QR kód (zrejme slúži na označenie lístka pri prestupe) a veľkým hrubým písmom údaj „valid until: 15:52 09/04/2025“ [platný do 15:52], čo boli dve hodiny od momentu kúpy.

Bol to typický autobus MHD s miestami aj na státie, klimatizovaný a mal USB zásuvky. V autobuse bol displej, ktorý ukazoval najbližšiu stanicu [next station] a konečnú stanicu – smer [direction]. Zastávky boli, tuším, na znamenie. Nastupovalo sa len prednými dverami u vodiča. Väčšina pasažierov, zjavne domácich, používala cestovné karty, a pri nastupovaní to bolo samé pípanie ako ich prikladali k označovaču. Neskôr bol autobus totálne plný, ešteže my sme neohrozene sedeli vzadu.

Cesta k Vallette merala síce len 12-13 kilometrov, ale cestovali sme asi 40 minút. Autobus mal veľa zastávok, mal som dojem, že v zastavanej oblasti stojíme každých 300 metrov. Navyše v intraviláne bola hustá premávka a viac-menej sme boli stále v zápche.

My sme prestupovali na zastávke Bombi. Kúsok odtiaľ je Porte des Bombes, klenutá brána na začiatku mesta Floriana. V blízkom okolí bolo viac zastávok a my sme dlhšie hľadali zastávku Bombi 4, ktorá bola pod mostom. Keď došiel náš autobus, tuším som vodičovi len ukázal naše platné lístky. Vodič ani nemal šancu na ne dovidieť a mávol rukou. Čakala nás ďalšia pomalá jazda okolo jachtárskeho prístavu. V mapovej aplikácii som sledoval, kde vlastne máme vystúpiť.

Nadobudol som dojem, že takmer všetci vodiči autobusov sú Indovia. Teda, myslím si, že to boli Indovia, čo by bolo aj prirodzené. India bola tiež britská kolónia, Indovia vedia anglicky a sú zvyknutí na pravostranné riadenie. V najľudnatejšej krajine na svete je nedostatok miesta na život aj problém uživiť miliardu ľudí.

Hotel

Rýchlo sme našli hotel. Izba s kúpeľňou bola taká veľká, že nepamätám, či sme mali na poznávačkách niekedy väčšiu. Bez preháňania mala len kúpeľňa plochu takú veľkú ako sme mali izbu s vlastnou kúpeľňou a WC v drahej Kodani, v hoteli s príznačným názvom Cabinn. Izba bola moderne zariadená. Na izbe bola dokonca k dispozícii aj žehlička a doska na žehlenie.

Prinesený adaptér do zásuvky sme nevyužili, lebo na izbe boli USB zásuvky. A vôbec, keď som hľadal ubytovanie na Malte a vytipoval si zopár hotelov, všetko bol taký lepší štandard. Veľa hotelov, aj náš, mal na streche malý bazén. V cene ubytovania sme mali aj vstup na verejné kúpalisko Aqualuna. Horúčavy neboli, kúpanie nás nelákalo, ale v lete to hostia ocenia, lebo v okolí nebolo veľa miest vhodných na kúpanie sa v mori.

Mal som nejaké informácie, že môže byť problém s pitnou vodou na izbe, preto sme si celý pobyt kupovali balené nápoje z obchodu so zmiešaným tovarom hneď pri hoteli.

Sliema

Na pobreží polostrova Sliemy od zátoky (ako je kúpalisko Aqualuna) je množstvo reštaurácií a obchodov. Také korzo pre turistov. Bolo tam množstvo ľudí a v letnej sezóny ich bude ešte viac. Dali sme si večeru. Potom sme sa boli prejsť po pobreží.

 

Bola to večerná prechádzka, nachodili sme asi 6 kilometrov zväčša po pobreží. V zátoke na nábreží bolo asi 20 stánkov, ktoré ponúkajú výlety loďou, napríklad na Gozo, Modrej lagúny, či potápať sa. Natrafiť sa dá aj na plachetnice. Zistili sme ako funguje trajekt na Vallettu.

 

Na pobreží je veľa hotelov, často len úzke budovy nalepené jedna vedľa druhej. Evidentne sú pripravení na tisíce turistov. Je to taká výkladná skriňa. Avšak keď sme boli „vo vnútrozemí“ (prechádzka od pláže s návratom na hotel), často boli domy ošarpané a zjavne aj opustené. Tam ma však zaujalo, že na mnohých domoch boli farebné drevené balkóny. Tie ešte spomeniem vo Vallette.

Prešli sme kus pobrežia, prechádzalo sa tam dosť ľudí. Ale to pobrežie nie je vhodné na kúpanie, to sú (klzké) skaly a kamene. Tak si dávam otázku, kde sa tí ľudia počas letnej sezóny kúpu? Takto si nepredstavujem pláž na kúpanie. To je tak dobré šmyknúť sa a rozbiť si hlavu alebo vás vlny obúchajú o skalu. Alebo pre selfíčkárov, aby sa pochválili ako si užívajú more. Takto by podľa mňa mohla vyzerať pláž, ale koľko sem vojde ľudí? 52? 64 bez nafukovačiek? Určite nie tisíce dovolenkárov, čo sú ubytovaní na Slieme. Asi preto má veľa hotelov vlastné bazéniky. Ale ísť na dovolenku k moru a čvachtať sa v bazéne asi nie je to pravé orechové.

Malta ako taká má na brehoch útesy a skaly. Iste, nájdu sa aj pláže, menšie zátoky a lagúny s pozvoľným vstupom do vody, ale nie som si istý, či uspokoja milión dovolenkárov počas leta. Ale to sú len moje dohady a odhady za dva dni. Viac pláži je na severe Malty (St. Paul Bay, najväčšia Għadira Bay, Armier Bay, Paradise Bay, Golden Bay), zaujímavá je Koralová lagúna [Coral lagoon], zátoky na ostrove Comino (Modrá lagúna) a pláž Ramla Bay na ostrove Gozo. Na juhu Malty sú skôr útesy a skalné útvary zaujímavé na výlety loďou alebo šnorchlovanie. Na južnom pobreží Malty je známa Modrá jaskyňa [Blue grotto], kam smerujú zážitkové plavby (aj z Valletty). Známe bolo aj tzv. Azurové okno – vápencová skalná brána v zátoke Dwejra na západe ostrova Gozo. Tento prírodný útvar bol vyhľadávanou atrakciou, objavil sa vo viacerých filmoch, žiaľ, v roku 2017 sa oblúk zrútil do vody. Matne si pamätám, že to dávali aj vo večernom spravodajstve.

Valletta

Druhý deň

Ráno sme začali výdatnými anglickými full raňajkami. Pôvodný zámer som mal nechať batožinu v hoteli, trajektom sa prepraviť do Valletty a po niekoľkých hodinách sa zase vrátiť na hotel na Slieme a hľadať zastávku autobusu TD v smere na letisko. Na taký návrat by sme si museli vyčleniť takú hodinu a pol. Manželka navrhla, že batožinu nenechávame v hoteli a budeme ju vo Vallette celý deň nosiť so sebou. Nie, nebol to problém nosiť ruksaky, kde máme spodnú bielizeň a tričko z predchádzajúceho dňa a nejakú drogériu.

Trajekt

Išli sme na trajekt. Loď tu jazdí každých 30 minút, počet pasažierov je limitovaný. V tom čase doobeda tam bolo dosť ľudí. Kúpili sme si lístky po 2 € a počkali na ďalší spoj. Ak sa dobre pamätám, medzi Sliemou a Vallettou premáva jeden trajekt, jazda v jednom smere trvá asi 15 minút aj s vykládkou a nakládkou. Nastupovali sme medzi prvými, vyšli sme na poschodie a sadli si do prvej rady, takže som sa cítil ako kapitán lode.

Pohľad z trajektu. Tá oblá kupola patrí Karmelskej bazilike (19). Ešte pred ňou je špicatá veža Katedrály sv. Pavla.

 

Vyšli sme z prístavu a vtedy som si uvedomil, že centrum Valletty je na kopci. Chcem tým povedať, že uličky vedúce do centra stúpali nahor, takto nejako to poznám z filmov zo San Francisca. Ulice hore a dole. Uličky boli rovnobežné, pravouhlé a často úzke. Takto nejako vyzerali ulice a domy s balkónmi.

 

Naša cesta viedla ku Katedrále sv. Pavla. Je to anglikánsky kostol, iný ako Kostol sv. Pavla (5). Pred katedrálou na Námestí nezávislosti bola ohradená skulptúra aj červená telefónna búdka. V skrytej uličke je Arcibiskupský palác.

 

Vstupné v kostole bolo dobrovoľné. Po ľavej strane boli vyvesené britské vlajky. Pamätám si tam na fotku súčasného panovníka Karola III., ktorý v minulosti navštívil tento kostol, a tuším aj britský premiér Churchill.

 

Na tomto námestí a neskôr aj na iných miestach vo Vallette a tiež v Mdine sme stretli skupiny žiakov zo základných škôl. Chodili v rovnošatách, zvyčajne to boli pestrofarebné šuštiakové súpravy s logom školy. Žiaci mali pri sebe papiere s podložkami a vpisovali niečo do nich. Podľa mňa to bolo ako na hodine vlastivedy, že priamo na mieste spoznávali významné miesta svojich krajiny. V rámci vyučovania nie je zložité pobehať celú Maltu.

Čo by kameňom dohodil, bola Karmelská bazilika (19) s tou obrovskou kupolou. Avšak z tých úzkych uličiek sa to nedá odfotiť, dôležité je nájsť nenápadný vchod z ulice do baziliky. Vstup bol zdarma. Na fotke je interiér, ale nie je zachytený vysoký priestor kupoly.

 

Pokračovali sme popri Divadle Manoel (9), pričom ťažko si všimnúť čo len vstupnú bránu do divadla, na obdĺžnikové Námestie sv. Juraja. Je to najväčšie námestie v samom strede Valletty. V strede námestia sú v dlažbe malé fontánky, čo zaujali deti. Inak, na moje prekvapenie, bolo na tomto pomerne veľkom priestranstve málo ľudí. Na námestí je Palác Veľmajstra (3), kde sú aj štátne miestnosti. Vstup bol spoplatnený a tuším sa tam vykonávala kontrola cez bezpečnostný rám.

 

Oproti je iná historická budova, v rohoch námestia fontány. Východisko tu majú malé autíčka, čo rozvážajú turistov po Vallette (tour za 5 €).

Týmto námestím prechádza hlavná ulica vo Vallette – Ulica Republiky. Tá sa tiahne naprieč Vallettou od Fontány Triton cez Mestskú bránu až k severo-východnému cípu polostrova k Pevnosti Elmo.

Z námestia sme vykročili juhozápadne, smer Fontána Triton. Hneď „za rohom“ je Námestie republiky, kde je terasa reštaurácie.

Vzadu je Národná knižnica a socha kráľovnej. Pokračujeme Ulicou republiky. Až tam som zistil, že ľudí je tu požehnane.

 

Tak som to vyhodnotil tak, že tisíce turistov prichádzajú od Fontány Triton, kde jazdia bežné autobusy MHD ako aj turistické zájazdy. Podľa mňa ten najrušnejší úsek v meste je 500 metrový úsek od Fontány Triton k Námestiu republiky a odbočka k Horným záhradám Barrakka, lebo však atrakcia č. 1.

Po pár krokoch je na ľavej strane ďalšie námestíčko so stánkami. Je tu Katedrála sv. Jána (2), pred ktorou stál dlhší zástup ľudí. Neviem, či regulujú počet návštevníkov alebo sa pri vstupe vykonáva bezpečnostná kontrola, a preto ľudia dlhšie čakajú.

 

Zvažoval som, či tam ísť. Nakoniec som sa rozhodol pokračovať ďalej, ešte som chcel toho dosť stihnúť. Ale keď som dodatočne doma na internete videl bohato zdobený interiér katedrály, určite by vstup za to stál. Na fotke hore je bočný vchod do katedrály. Oproti nej, na fotke dole, je Justičný palác.

 

Takto vyzerá priečelie katedrály. Pomerne nenápadné a na malom námestí bolo aj málo ľudí.

 

Na ulici prechádzame okolo Národného múzea archeológie (6), Kostola sv. Františka asi z Assisi, Kostola sv. Barbary a dostali sme sa na námestie, kde bol akoby skrytý amfiteáter vo „vyvýšenej jame“. Hneď za ním je futuristická budova parlamentu.

 

Po ľavej aj pravej strane sú dlhšie schody na hradby. Vľavo je Bašta sv. Jakuba – k tomuto miestu sa ešte dostaneme. Vpravo je Bašta sv. Jána a Záhrady Hasting (17), odkiaľ je dovidieť na Mdinu na kopci, pozná sa to podľa kupoly katedrály.

 

Takto vyzerá Mestská brána (12).

 

Za ňou je most, kde sa možno presvedčiť, aké vysoké a mohutné sú tu hradby.

 

A na veľkom námestí je Fontána Triton. Bolo doobeda a voda nestriekala, ale keď sme sa tam vrátili na záver prehliadky (cestou na autobus na letisko), bola už v plnej paráde.

 

Za fontánou vľavo je hlavný autobusový terminál, badať tam viac bielozelených autobusov. My sme pokračovali ešte rovno do podlhovastého parku, kde je Pamätník nezávislosti.

 

Fakticky sme opustili Vallettu a prešli do mesta Floriana. V parku sme si posedeli a oddýchli. Sú tam sochy, fontány, trochu zelene, bolo tam málo ľudí a dosť lavičiek.

Po ľavej strane bol veľký vydláždený priestor, dominoval mu Kostol sv. Publiju.

 

Potom sme sa vrátili do Valletty, ale nie cez Mestskú bránu, ale obišli sme autobusový terminál, aby sme zistili, odkiaľ nám pôjde autobus na letisko. V okolí terminálu je akýsi park a sú tam vojnové pamätníky (Monument tal-Gwerra s večným ohňom, Royal Malta Artillery Memorial WWll) a na fotke nižšie Pamätník leteckých síl Commonwealthu v tvare stĺpa na vrchu s pozláteným orlom.

 

Potom sme nejakým schodiskom vyšli hore na Vallettu, na jej juhovýchodný okraj. Je to najvyššie položené miesto vo Vallette. Je odtiaľ dobrý výhľad na prístav, ale ten ešte uvidíme. Dostali sme sa na Námestie Castille, kde je Palác Castille.

V blízkom okolí je viac zaujímavých objektov. Už spomínaná Bašta sv. Jakuba, Národná banka a Múzeum meny Národnej banky. Prešli sme poza budovy parlamentu okolo spomínaného amfiteátra, galérie, Námestia Jean de Valette, kde sú oproti sebe Kaplnka Našej Pane Víťazstva (23) a Kostol sv. Kataríny.

Zo spomínaného námestia naše kroky viedli do Horných záhrad Barrakka (atrakcia č. 1). Je to malý park s kolonádovými múrmi.

 

Do parku vedie aj výťah, približne od oblasti autobusového terminálu. Poplatok na osobu bol tuším 1 €. V tejto lokalite možno navštíviť Vojnovú izbu (10) a dostať sa o poschodie nižšie k delostreleckej batérii (15). Čo je v tomto rohu opevnenej Valletty najzaujímavejšie, sú výhľady. Na juh do Veľkého prístavu (4).

 

Na Trojmestie naproti, kde je ďalší prístav. V zábere je aj delostrelecká batéria. Spätne sa zamýšľam, že som nezachytil zvuky výstrelov z nich, hoci okolo 12. hod. sme asi neboli ďaleko od nich.

 

Ďalej je vidieť východný okraj Valletty s nábrežím, Dolné záhrady Barracka až vstup na otvorené more. Ale k tomu budú fotky, až tam prídeme...

Z horných záhrad sme sa vrátili na námestie a okolo Kostola sv. Kataríny sme pokračovali „dole“ Ulicou Merkanti, ergo Obchodnou ulicou. Ako z názvu vyplýva, je tam množstvo reštaurácií, obchodíkov a podobne.

V nejakom fastfoode sme vyskúšali miestnu špecialitu – pečivo pastizzi plnené hrachovou kašou. Iná verzia môže byť so syrom ricotta. Ďalšou špecialitou na Malte sú cestoviny ravioli plnené ricottou. Viackrát sme videli ponúkať cannoli, nám dobre známe z Palerma, na ktorých sme si pochutili len týždeň predtým. Vzhľadom na polohu Malty neprekvapí, že gastronómia je ovplyvnená talianskou kuchyňou, takže ľahko sa dostať k pizzi a k cestovinám. Za národné jedlo sa tu vraj považuje králik.

Prešli sme okolo Národného múzea umenia, Paláca Parisio, Kostola sv. Jakuba, kúsok od Katedrály sv. Jána (2) vľavo, Kostola sv. Pavla (5) vpravo, ten bol však zatvorený, až k tržnici. Tržnica je fakticky za Palácom veľmajstra (3), krátkou uličkou sa pod klenbou možno dostať na Námestie sv. Juraja (14), kde sme boli asi pred dvoma hodinami. V tržnici je viac obchodov a reštaurácií, kde sme si dali neskorý obed, a v supermarkete v suteréne si kúpili ešte niečo drobné.

Pokračujeme ďalej ulicou Merkanti až na severovýchodný cíp polostrova. Na najbližšej križovatke vľavo je Múzeum pošty (25), Palácová zbrojnica, či grécky kostol. Ulica sa zvažuje dole a pri Bazilike sv. Dominika hľadám odbočku vpravo k Dolným záhradám.

Dolné záhrady Barrakka (13) sú v akomsi výčnelku a pripomínajú tie horné záhrady. Je tam malý parčík a podobné múry.

 

A vyhliadky. Na blízky Vojnový pamätník zvonu (18) v rekonštrukcii. Vpravo od neho je socha spiaceho vojaka. V pozadí je vstup na otvorené more medzi vlnolamami, kde je aj červený most a vľavo od neho Pevnosť Elmo.

 

Výhľad na opačnú stranu, je tam vidieť Horné záhrady, loď v prístave a na nábreží pri výčnelku hradieb si možno všimnúť prístav pre trajekt, kde sa na kruhovom objazde točí autobus TD4.

 

Zo záhrad sme pokračovali po Mediterranean street [Stredomorskej ulici] po nábreží. Po ľavej strane je nenápadná budova Konferenčného centra Maltézskych rytierov (24). Na námestí viac zaujala nejaká budova Evansa.

Napravo bol vstup do Národného vojenského múzea Pevnosti Elmo. Areál múzea je rozsiahly, od prístupovej cesty až k samotnému cípu ostrova. Myslel som, že tento cíp bude sčasti voľne prístupný a že múzeum je len v nejakej menšej časti. Zdá sa, že celý cíp predstavuje areál múzea, je tam veľa objektov, také opevnené kasárne. Z ulice, ako sme prechádzali, bolo vidieť len nejaké hrdzavé kotvy.

Obišli sme to dookola, až sme videli na prístav trajektu, odkiaľ sme priplávali do Valletty. Takto nejako vyzerá Sliema, niekde tam sme mali hotel. V strede snímku je trajekt – loď.

 

Od pobrežia sme zase išli do kopca okolo Domu Rocca Piccola a po známej Ulici Republiky cez Námestie sv. Jakuba až k Mestskej bráne. Ešte snímka už striekajúcej fontány.

Za 200 metrov sme sa dostali na autobusovú zastávku TD4. Nastupovalo nás asi 15 ľudí, vôbec nebolo plno. Autobus nás ešte previezol do prístavu, krútili sme sa po polostrove akoby sme zablúdili. Keď som neskôr z autobusu zaregistroval Porte des Bombes, vedel som, že za pár minút sme na letisku.

Na letisku bolo plno, všetky lavičky obsadené. Neďaleko bol klavír, kto chcel, zahral všetkým. Niektorí si zaslúžili od čakajúcich potlesk, iným to nešlo. A to je koniec nášho výletu.

+ + +

Tu je Valletta s vyznačením hlavných atrakcií.

 

Tu je nákres odporúčaných trás, červená trasa je významnejšia (PDF).

 

Chodník Commonwealthu [Commonwealth Walkway]

V roku 2015 kráľovná Alžbeta II. slávnostne otvorila trasu, ktorá spája významné miesta vo Vallette a symbolizuje prepojenie Malty s britským impériom. Na pešej trase možno nájsť 20 bronzových značiek so značkou kráľovnej E^IIR.

6. LINKY

Mapy

www.google.com/maps/, www.worldatlas, www.visitmalta, veryvalletta

SK/CZ

https://sk.wikipedia.org/wiki/Malta

https://www.aktuality.sk/clanok/AAStsdF/malta-co-vidiet-a-ochutnat-top-60-tipov-pamiatok-miest-a-atrakcii/

https://www.obletsvet.sk/co-vidiet/malta/malta

https://travelhacker.blog/tag/malta/

https://bubo.sk/blog/destinacia/malta

https://pelipecky.sk/malta-sprievodca-tipy/

https://pelipecky.sk/dovolenka-na-malte-tipy/

https://www.cestujzababku.cz/jak-usetrit-na-malte-a-nejhezci-mista-podle-babky/

https://cestovanie.pravda.sk/more/clanok/713329-dovolenka-na-malte-sest-dovodov-preco-si-tento-rok-vybrat-ostrovny-stredomorsky-klenot/

EN

https://en.wikivoyage.org/wiki/Malta

https://www.visitmalta.com/en/ oficiálna turistická webstránka, je aj aplikácia VisitMalta+

https://heritagemalta.mt/explore/

https://en.gancarczyk.com/malta-attractions-map-itinerary-tours-the-most-beautiful-places-bus-map/#google_vignette

Doprava

https://www.publictransport.com.mt/

http://www.maltabybus.com/

https://mylittlemalta.com/malta-bus/

https://www.maltauncovered.com/travel-guide/public-transport-getting-around/

https://www.maltadvice.com/en/transport-malta/

https://www.vallettaferryservices.com/