5 miest za 5 dní. 4 noci v 3 hoteloch

Vo Francúzsku sme navštívili mestá Štrasburg (hotel na 2 noci), Colmar a Mulhouse (hotel na 1 noc), vo Švajčiarsku Zürich a Bazilej (hotel na 1 noc). Dalo by sa povedať, že tieto mestá v dvoch štátoch – Štrasburg, Colmar, Mulhouse, Bazilej a Zürich spája jedna železničná trasa.

Pre predstavu, kde čo je. (Budem používať podklady Google maps).

 

A keďže pre tento poznávací výlet bola východisková poloha letiska, začnem s ním. Potom sa faktograficky povenujem jednotlivým mestám, atrakciám a zaujímavostiam v nich a v krátkosti mestskej doprave. Nasledovať bude reportáž, mapky s odporúčaným trasami a malý výber z veľkého množstva fotiek.

Obsah

1.    Doprava

2.    Štrasburg

3.    Colmar

4.    Mulhouse

5.    Švajčiarsko

6.    Zürich

7.    Bazilej

8.    Reportáž

9.    Foto

 

1. Doprava

1.1. Letisko Bazilej

Letisko Bazilej je svojím spôsobom unikátne. Spoluvlastnia ho dva štáty, Francúzsko aj Švajčiarsko, a má viac trojpísmenkový kódov IATA. Oficiálny názov letiska je EuroAirport Basel-Mulhouse-Freiburg (tzv. metropolitný kód EAP). Názov letiska euro-airport, ktoré obsluhuje tri priľahlé štáty, je fakt výstižný. Skôr sa však možno stretnúť s názvom Letisko Bazilej-Mulhouse (nemecké mesto Freiburg im Breisgau je pomerne ďaleko), ale bežne sa používa jednoduché označenie Letisko Bazilej (kód BSL) alebo Basel EuroAirport, zriedkavo Letisko Mulhouse (kód MLH). Toľko wikipédia. Populárny FlightRadar24 však nepozná kódy EAP ani MLH, iba kód BSL. Rovnako ich nepozná ani webová stránka francúzskych aerolínií AirFrance. Zato FlightAware pozná všetky tri kódy.

Toto letisko sa nachádza na území Francúzska v katastri obce Saint Louis. Ale letisko na základe medzinárodnej dohody Francúzska a Švajčiarska z roku 1949 prevádzkujú oba štáty. Letisko je rozdelené na francúzsky a švajčiarsky sektor. Nejdem sa zaoberať ako je to s jurisdikciou (právny poriadok ktorého štátu sa tu uplatňuje, vízový režim pre príchod do Francúzska a pre príchod do Švajčiarska, colný režim). Ale letisko je s Bazilejom prepojené 2,5 kilometra dlhou bezcolnou oplotenou(!) cestou. Je to taká švajčiarska cesta na území Francúzska.

Letisko má dva východy – do Francúzska [Exit France] a do Švajčiarska [Exit Switzerland/Swiss]. Pre Nemecko sa používa francúzsky výstup. Je dôležité, ktorý východ použijete (po prílete), lebo zvonku pred terminálom sú tieto zóny oddelené ohradou! Pri príchode na letisko (pred odletom) je jedno, či vstupujete z francúzskeho alebo švajčiarskeho sektoru, aj tak je to všetko vnútri prepojené.

Na letisku Bazilej majú základne aerolinky easyJet a WizzAir.

1.2. Transfer

Transfer je možný autobusom do všetkých troch štátov. Na autobus vo Francúzsku a do Nemecka treba použiť francúzsky východ z letiska, na autobus do Švajčiarska švajčiarsky východ z letiska.

1.2.1. Francúzsko

St. Louis

Medzi letiskom a vlakovou stanicou v obci St. Louis (cca 3 km) jazdí autobus Distribus 11. Autobus jazdí každých 15 až 30 minút, jazda trvá do 10 minút. Lístok stojí 3 €. Možno si ho kúpiť u vodiča v autobuse (kartou alebo v hotovosti), cez QR kód, ktorý je zobrazený na zastávke, a vraj aj z automatu.

Z vlakovej stanice St. Louis možno prestúpiť na francúzsky vlak smer Mulhouse až Štrasburg, tento jazdí približne každých 30 minút, alebo aj na opačný smer Bazilej (ale to by bola asi zdĺhavejšia a drahšia alternatíva s prestupom).

1.2.2. Švajčiarsko

Bazilej

Medzi letiskom a vlakovou stanicou v Bazileji (hlavná stanica s označením Basel SBB; cca 9 km) premáva autobus linka č. 50. Autobus jazdí každých 7 až 10 minút, jazda trvá 20 minút. Lístok stojí cca 6 CHF (?, 3 zóny). Možno ho kúpiť v automate alebo v aplikácii. Kto má ubytovanie v Bazileji, môže zadarmo cestovať s využitím karty BaselCard (viac v texte).

Na stanici Basel SBB možno prestúpiť na vlak na Zürichu (hlavná stanica s označením Zürich HB =Hauptbahnhof), prípadne iných miest vo Švajčiarku ako Lucern, Bern.

1.2.3. Nemecko

Freiburg im Breisgau

Medzi letiskom a mestom Freiburg im Breisgau (cca 70 km) jazdí autobus Freiburger Reisedienst. Autobus jazdí každú hodinu a jazda trvá približne hodinu. Vo Freiburgu je možnosť prestúpiť na vlak v rámci Nemecka, napríklad do Karlsruhe, kde je napojenie na sieť vysokorýchlostných vlakov.

Alternatívou je ísť z letiska autobusom č. 50 do Bazileja, tam sa presunúť na vlakovú stanicu Badischer Bahnhof, odkiaľ jazdí vlak do Nemecka.

Poznámka: Nemýliť si nemecké mesto Freiburg a švajčiarske mesto Fribourg (fran.) = Freiburg (nem.).

Weil-am-Rhein a Lörrach

Bližšie k letisku v pohraničí sú mestá Weil nad Rýnom a Lörrach. Z letiska tam jazdí každých 30 minút autobus Freund 220. Je aj iná alternatíva, a to dopraviť sa do Bazileja a odtiaľ tam jazdí električka, možno vlak alebo autobus.

Záber na pohraničie. Letisko, Bazilej, Saint-Louis, Weil am Rhein, Lörrach, Mulhouse.

Určite medzi letiskom a významnými mestami (Štrasburg, Zürich) jazdia aj expresné autobusy (Flixbus, možno iné), ale zjavne nie často, takže väčšina cestujúcich použije uvedené transferové linky. Ceny taxi som nezisťoval. Popri letisku ide diaľnica a kúsok od letiska prechádza aj železničná trať, ale najbližšia vlaková stanica je v St. Louis.

1.3. Doprava – presuny

Ako spomeniem neskôr, železničná doprava na západe Európy býva drahá, drahšia ako autobusová doprava. Na Slovenska je všeobecne lacnejšia vlaková doprava oproti autobusovej (hoci aj v zahraničí je zrejme dotovaná osobná vlaková doprava). Toľko moja skúsenosť.

Na trase Štrasburg – Selestat – Colmar – Mulhouse – St. Louis – Bazilej jazdí francúzsky regionálny vlak TER (Transport Express Regional). Je to obdoba slovenského vlaku REX v tom, že zastavuje vo významnejších staniciach. V regióne Grande Est môže jazdiť pod značkou Fluo/TER Fluo, pričom Fluo je dopravná sieť v tomto regióne a nejde len o vlaky. TER na tejto trase jazdí dvakrát za hodinu, niekedy raz za hodinu, niekedy len v úseku Štrasburg – Mulhouse. Ceny lístkov sú pevné, nie sú tam miestenky a zrejme sú dve triedy (teda vlak má aj prvú triedu a tam je asi miestenka).

Skrínšot z mobilnej aplikácie SNCF Connect.

Pre predstavuje uvediem cestovné na niektorých úsekoch:

St. Louis – Mulhouse, cestovné 7,60 €, jazda 14 minút,

St. Louis – Štrasburg, 28,80 €, 70 minút,

St. Louis – Bazilej, 3,20 €, 8 minút,

Štrasburg – Colmar, 15,70 €, 30 minút,

Štrasburg – Bazilej, 30 €, 77 minút.

Na tejto trati jazdia aj francúzske rýchlovlaky TGV, buď TGV INOUI na trati Paríž – Štrasburg – možno s pokračovaním do Mulhouse, alebo TGV Lyria na trati Paríž – Dijon/Belfort – Mulhouse – Bazilej – Zürich. Cestovné je tu dynamické.

Príklad vlaku z Paríža do Zürichu.

 

Mne sa po krátkej skúsenosti v Španielsku a v Taliansku osvedčilo v západnej Európe používať na kúpu lístkov na vlak aplikáciu Trainline. Má prístup do rezervačných systémov viacerých vlakových dopravcov v západnej Európe (zjednodušene ide o krajiny od Rakúska na západ, ale môžu byť aj nejaké výnimky a obmedzenia), je v jednoduchej angličtine a je prehľadná. Niekedy si k základnej cene cestovného priráta menší poplatok (nie vždy, ale z niečoho musí žiť).

Avšak všeobecne platí, že pre konkrétnu železničnú spoločnosť je lepšie používať ich vlastnú aplikáciu. Nie sú tam žiadne poplatky navyše, môžu poskytovať viac informácií a spoľahlivejšie informácie. Napríklad nie je vylúčené, že Trainline nezobrazí všetky spoje na hľadanej trase. Na druhej strane, Trainline dokáže skombinovať vlaky viacerých spoločností. To je podobne ako keď hľadáte letenky na webe/v aplikácii Ryanair alebo vo vyhľadávači Kiwi.

Takže, keďže som plánoval zopár jázd francúzskymi vlakmi (národný vlakový dopravca SNCF), nainštaloval som si ich aplikáciu SNCF Connect. Aplikácia v mobile však komunikovala len vo francúzštine a v samotnej aplikácii sa nedá zmeniť jazykové nastavenie. Nebol by to taký neriešiteľný problém, intuitívne sa tam dá zadať miesto odchodu a príchodu a časy. Ako som zistil, keď som v mojom telefóne s OS Android nastavil ako sekundárny jazyk angličtinu, tak táto aplikácia už komunikovala v angličtine. Vytvoril som si účet (registráciu) ako aj uložil meno spolucestujúceho. Zarazilo ma, že nie je možná platba Google Pay, ale treba zadať údaje platobnej karty. Tie sa však nedajú uložiť vopred, ale najskôr až pri prvej platbe (a tak som čísla z karty zadával na vlakovom nástupišti v St. Louis pred príchodom vlaku a potom si dal uložiť kartu v aplikácii). Táto aplikácia zjavne funguje aj na vlaky vo Švajčiarsku, napríklad na kúpu lístkov v úseku Bazilej – Zürich bez nejakých poplatkov (čo sa môže hodiť, ako spomeniem v nasledujúcom odseku).

Tiež som si nainštaloval aj aplikáciu švajčiarskych železníc SBB Mobile (národný vlakový dopravca Schweizerische Bundesbahnen, ale častejšie sa možno stretnúť so skratkami SBB-CFF-FFS v troch jazykoch – v nemčine, vo francúzštine a v taliančine). Registrácia (vytvorenie účtu) sa mi nepodarila ani na území Slovensku, ani Francúzska, ani Švajčiarska. Neviem, či som robil niečo zle, alebo aplikácia/systém/telefón „nemali svoje dni“. Vo Švajčiarsku sme urobili dve jazdy, z Bazileja do Zürichu a späť a kupovali sme si papierové lístky v automatoch na stanici. Na moje prekvapenie, v čase písania tohto blogu som zase skúsil túto aplikáciu a už mi umožňovala kúpu lístka ako hosťovi (bez registrácie, len s uvedením emailovej adresy, kam by zrejme poslali lístok) s piatimi možnosťami platby (platobná karta, Google Pay a iné).

Upozorním, že základná cena lístka na trati Bazilej – Zürich je „od“ 18 CHF (takmer 20 €). Avšak táto cena platí pre tých, čo majú kartu SwissPass. Túto kartu majú vraj všetci domáci a poskytuje polovičné cestovné. Kto nemá tú kartu, v procese kúpy lístka, preklikávania, cena vyskočí na 36 CHF (39 €). Takže bohatý Švajčiar sa na tejto trase odvezie za 18 CHF, cudzinec za 36 CHF. Zdá sa, že keď si lístok kúpite skôr, napríklad deň predtým, cena je nižšia. V deň jazdy sme však kupovali jeden jednosmerný lístok za cca 40 €, takže presun Bazilej – Zürich a späť náš dvoch vyšlo na 160 €! Letenky boli lacnejšie! Vitajte v drahom Švajčiarsku. Dodám, že na trase Bazilej – Zürich jazdia predovšetkým regionálne vlaky InterRegio (IR), konkrétne IR 36 severnou trasou (cez Frick, Baden) a IR 37 južnou trasou (cez Aarau) a cestovné a čas jazdy sú viac-menej rovnaké.

V aplikácii SBB je aj záložka EasyRide, ktorá ale vyžaduje registráciu. EasyRide by mala umožňovať platiť tzv. systémom check-in a check-out. V mobile musíte mať internet a zapnuté GPS kvôli polohe, pri nástupe do vlaku potiahnutím prsta označíte začiatok jazdy a po vystúpení z vlaku označíte ukončenie jazdy a systém sám vypočíta, akú trasu ste absolvovali a odráta najlepšie (najnižšie) cestovné. Táto aplikácia je univerzálna, vraj v celom Švajčiarsku sa dá takto kúpiť lístok aj na autobus, či električku, a netreba riešiť zóny a iné špecifiká v rôznych mestách a regiónoch.

Myslím, že tento spôsob úhrady zo Švajčiarska testuje alebo bude testovať aj slovenská ZSSK. Konkrétne má ísť o aplikáciu FAIRTIQ [fair = férový, tiq ako ticket = lístok], s ktorou nemám skúsenosť. A zdá sa, že aplikácia FAIRTIQ sa dá použiť aj v celom Švajčiarsku. Od júla 2026 mal byť v pilotnej prevádzke systém Cyril národného integrovaného cestovného lístka pre verejnú dopravu na celom Slovensku, kde na jeden lístok možno cestovať naprieč Slovenskom rôznymi dopravcami, ktorí sa do toho zapoja, či už vlakom, regionálnymi autobusmi a MHD v niektorých mestách. Bude k tomu mobilná aplikácia a sieť dopravcov sa postupne rozširuje.

Pri téme dopravy spomeniem ešte letiská.

Samozrejme, Zürich má vlastné letisko Zurich Airport/Zürich Flughafen (kód ZRH). Nachádza sa 9 km severne od mesta. Je to najväčšie letisko vo Švajčiarsku a je hlavnou základňou pre švajčiarske aerolinky Swiss Air Lines, ktoré lietajú do celého sveta, a dcérsku spoločnosť Edelweiss Air pre dovolenkové destinácie. Vzdušné prístavy Zürich a Viedeň sú aktuálne na 17. a 18. pozícii najrušnejších letísk v Európe a ročne vybavia zhodne vyše 32 miliónov cestujúcich. Z nášho regiónu sa do Zürichu lieta práve z Viedne. Možno povedať, že medzi týmito dvoma nemecky hovoriacimi mestami je „letecký most“, takmer 10 letov denne. V súčasnosti túto linku lieta Austrian a spiatočné letenky sú od 200 €. V minulosti tu lietal aj Swiss (absolvoval som to), ale to je na nich ako sa doma dohodnú, lebo Austrian a Swiss patria pod materskú nemeckú Lufthansu. Nízkonákladovky typu Ryanair alebo WizzAir, žiaľ, túto linku nelietajú, zrejme kvôli vysokým letiskovým poplatkom. Dodám, že nízkonákladovky nelietajú z Viedne ani do Mníchova, kam si chcem odskočiť. Informácie o transferi z letiska Zürich sú tu.

A nemôžem opomenúť, že je aj letecká linka Košice – Zürich, trikrát do týždňa ju lieta Swiss.

Čo sa týka vlakového spojenia, existuje priamy vlak Bratislava – Viedeň – Salzburg – Zürich, tuším jeden vlak denne, jazda trvá vyše 9 hodín a lacné to nebude.

Štrasburg má tiež letisko (kód SXB). Podľa Flightradaru má pomerne málo destinácií. Zo strednej Európy sa tam lieta aktuálne len z letiska Praha-Ryzek, aj to neviem, či ide vôbec o pravidelnú komerčnú linku.

Do Štrasburgu je schodná cesta asi aj cez nemecký Stuttgart, kam sa dosť lieta z Viedne. Myslím, že v nedávnej minulosti tam lacné letenky ponúkal aj Ryanair (spiatočné od 20 €).

Letisko má aj Colmar (kód CMR), ale podľa Flightradaru tam nie sú žiadne pravidelné linky. Skúste tam súkromný let.

 

 2. Štrasburg

Štrasburg (fran. aj angl. Strasbourg, nem. Strassburg) je hlavným a najväčším mestom regiónu Alsasko [Alsace], má približne 300 tisíc obyvateľov, metropolitná oblasť [Eurometropole de Strasbourg = EMS] približne milión obyvateľov. Mesto leží vo východnom Francúzsku pri hranici s Nemeckom, štáty tu oddeľuje rieka Rýn.

Alsasko striedavo patrilo Francúzsku (do roku 1871 / v rokoch 1918-1940 / od 1945 do súčasnosti) aj Nemecku (v rokoch 1871-1918 / 1940-1945), a teda stretáva sa tu francúzska aj nemecká kultúra, architektúra, jedlá, či jazyk. Tak napríklad názov mesta pochádza zo starej nemčiny, Strass znamená (vydláždená) ulica a Burg pevnosť, opevnené miesto. Historický región Alsasko spadá do administratívneho regiónu Francúzska Grand Est [Veľký východ].

V regióne Alsaska sú tradičné hrazdené domy, na ktorých je vidieť konštrukcia domu – drevený nosný rám (kostra, mriežka domu) vyplnený iným materiálom (tehla, hlina, omietka). V starých uličkách vytvárajú ikonický obraz – drevené trámy, farebné fasády, často vyzdobené kvetinami. Tieto domy vidieť okrem Štrasburgu aj v mestách Colmar, Riquewihr, Eguisheim, ale aj v južnom a západnom Nemecku a vo Švajčiarsku. Symbolom regiónu je bocian. Ten je aj neoficiálnym symbolom Štrasburgu, nájdete ho ako suvenír (plyšová hračka) alebo logo na budovách.

Štrasburgom preteká rieka Ill, ktorá vytvára ostrov Grande Ile [Veľký ostrov], na ktorom je historické jadro Štrasburgu, ktoré je zapísané v zozname pamiatok UNESCO.

Štrasburg sám seba označuje za hlavné mesto Európy, je tu oficiálne sídlo Európskeho parlamentu, sídlo Rady Európy (nie je to orgán EÚ) s Európskym súdom pre ľudské práva a ďalšie európske inštitúcie v tzv. európskej štvrti. Štrasburg bol vybraný ako sídlo europarlamentu z politických dôvodov – ide o symbol jednoty a povojnového zmierenia dvoch silných štátov Francúzska a Nemecka, ktoré sa najviac pričinili o vznik EÚ. Zjavne je to akýsi kompromis, lebo inak je nepraktické, že táto inštitúcia má priestory až v troch štátoch (Štrasburg – plenárne zasadnutia 720 poslancov, z toho 15 zo Slovenska; Brusel – zasadnutie výborov, tá podstatná práca poslancov; Luxemburg – sekretariát, administratíva).

Štrasburg je tiež známy ako „hlavné mesto Vianoc“ vďaka svojim vianočným trhom od roku 1570.

Edukačné okienko. Podľa pravidiel slovenského pravopisu sa nepoužíva prídavné meno štrasburgský (s „g“), ale štrasburský (bez „g“). Budem sa tváriť, že o tom neviem. A keď sme pri spisovnej slovenčine, tak Bazilej je mužského rodu, ale AI tvrdí, že je to tá Bazilej.

2.1. Atrakcie

34 atrakcií podľa portálu Visit_a_city:

1. Rohanský palác

Palác Rohan (18. storočie) nechali postaviť štrasburgskí biskupi z rodu Rohan. Palác stojí pri katedrále na brehu rieky Ill. V súčasnosti sa v paláci nachádzajú tri múzeá – Múzeum výtvarného umenia (17), Archeologické múzeum (25) a Múzeum dekoratívneho umenia (30).

2. Katedrála Notre-Dame

Rímskokatolícka Štrasburgská katedrála alebo Katedrála Panny Márie Štrasburgskej je jedna z najkrajších gotických stavieb na svete (dokončená v 15 stor.). Ružovohnedá pieskovcová fasáda je vyzdobená tisíckami sôch a reliéfov, v interiéri sú vitráže a astronomické hodiny (12). Katedrála bola do roku 1874 najvyššou budovou sveta, jej veža je vysoká 142 metrov (v súčasnosti je to 7. najvyšší kostol na svete; prvá je Sagrada Familia v Barcelone), ale stále je to najvyššia stavba na svete postavená v stredoveku. Katedrála bola miestom korunovácie francúzskych kráľov a je symbolom mesta aj celého regiónu Alsasko. Vstup do katedrály zdarma (vykonáva sa kontrola osôb), výstup na vežu po schodoch za 10 €.

3. Alsaské múzeum

Múzeum je venované tradičnému životu a kultúre pohraničného regiónu Alsaska a pokusom o germanizáciu. Sídli v troch prepojených meštianskych domoch (zo 17. stor.) na brehu rieky Ill.

4. Protestantský kostol sv. Petra [Saint-Pierre-le-Jeune]

Pôvodná kaplnka pochádza zo 7. stor., gotická loď bola dokončená v 14. stor. V interiéri zaujmú fresky.

5. Priehrada Vauban

Je to stredoveká obranná stavba (17. stor.) navrhnutá inžinierom Vaubanom, ktorá mala mať stavidlá s cieľom zvýšiť hladinu vody a zabrániť tak vstupu do mesta. Je to akýsi zastavaný most a na streche má byť vyhliadková terasa.

6. Múzeum moderného a súčasného umenia

Jedno z najväčších múzeí moderného umenia vo Francúzsku sídli v presklenej budove. Zbierky obsahujú umenie od roku 1870 po súčasnosť, konajú sa tam aj dočasné výstavy.

7. Múzeum diel Notre-Dame

Pri katedrále Notre-Dame je v stredovekej budove múzeum so zbierkami umenia zo 7. až 17. stor. z povodia Horného Rýna a Štrasburgu.

8. Historické múzeum Štrasburgu

Múzeum histórie mesta Štrasburg v budove (zo 16. stor.) pri rieke mapuje dejiny mesta od stredoveku po 20. stor. Výstava zahŕňa mapy, zbrane, obrazy a predmety každodenného života a zachytáva striedanie francúzskej a nemeckej nadvlády, revolúcie aj vojny.

9. Malé Francúzsko [Petite France]

Asi najfotografovanejšia časť Štrasburgu ako z rozprávky a jedna z najkrajších stredovekých štvrtí v Európe. Medzi ramenami rieky Ill sú hrazdené domy zo 16.-17. stor., ktoré slúžili garbiarom, mlynárom a rybárom (Garbiarska štvrť). Sú tu kanály, mosty, hrazdené domy s kvetinovou výzdobou, veľa turistov.

10. Námestie Kleber

Place Kleber je hlavné a najväčšie námestie v Štrasburgu. Nesie meno po štrasburgskom generálovi Kléberovi, ktorého socha (18) stojí v jeho strede. Námestie obklopujú historické budovy, obchody a kaviarne, konajú sa tu kultúrne podujatia a v zime vianočný trh.

11. Kammerzellov dom

Dom Kammerzell je jedna z najzachovalejších stredovekých stavieb (15. stor.) v Alsasku. Nachádza sa priamo pri katedrále a je neprehliadnuteľná. Hnedá fasáda má bohaté rezbárske výzdoby. Pôvodne to bol obchodný dom pre predajcu syra, v súčasnosti je tam reštaurácia.

12. Štrasburgský orloj

Astronomický orloj (19. stor.) sa nachádza v katedrále Notre-Dame. Je jedným z najzložitejších orlojov na svete, vysoký je 9 metrov. Okrem času ukazuje pohyb Slnka, Mesiaca, zatmenie, polohu planét, kalendár. O 12.30 hod. má byť prehliadka – figúrky apoštolov obchádzajú okolo Krista.

13. Námestie s prasiatkami

Stredoveké trhové námestie pri katedrále, kde sa v minulosti obchodovalo s ošípanými/odstavčatami. Obklopené je krásnymi stredovekými a renesančnými fasádami, kde sú dnes kaviarne a reštaurácie.

14. Rýnsky palác

Monumentálna budova postavená nemeckým cisárom (19. stor.) mala slúžiť ako cisárska rezidencia a symbol nemeckej moci. Dnes je to úradná budova. Na Námestí republiky s kruhovým objazdom je viac verejných budov ako aj Národné divadlo a Národná a univerzitná knižnica.

15. Park Orangerie

Najstarší (17. stor.) a najobľúbenejší park v Štrasburgu s rozlohou viac ako 26 hektárov. Navrhol ho autor Versailleských záhrad. V parku je záhradný pavilón (oranžérium), jazierko s labuťami, kde sa dá člnkovať, detské ihrisko.

16. Kostol sv. Tomáša

Veľký protestantský kostol (15. stor.). Vzácny je organ (18. stor.), pokladá sa za jeden z najvzácnejších v Európe.

17. Múzeum výtvarného umenia v Štrasburgu

Múzeum s vyše 700 obrazmi európskych maliarov od 14. do 19. stor. sídli v Rohanskom paláci (1). Zbierka patrí k najvýznamnejším v celom Francúzsku mimo Paríža.

18. Pamätník generála Klebera

V strede Námestia Kleber stojí bronzová socha generála Klebera, rodáka zo Štrasburgu (1753) a jedného z najschopnejších generálov Francúzskej revolúcie. Pod sochou je pochovaná urna s jeho pozostatkami.

19. Záhrada dvoch brehov

3,5 kilometra na východ od katedrály preteká rieka Rýn, ktorá vytvára hranicu medzi Francúzskom (Štrasburg) a Nemeckom (mesto Kehl). Spájajú ich asi 4 mosty – cestný Most Európy, železničný, električkový a rozdvojená lávka pre peších a cyklistov, kde je z oboch strán záhrada.

20. Park Citadela

Mestský park pri citadele (mestskej pevnosti). Sú tam záhrady, ihriská, historické hrady (bastióny) a vodná priekopa.

21. Nadácia Notre-Dame

Nadácia je jednou z najstarších na svete (13. stor.). Sídli ako Múzeum Notre-Dame (7). Poslaním je ochrana a obnova katedrály Notre-Dame. Zabezpečuje reštaurátorské práce na katedrále aj na ďalších stredovekých pamiatkach mesta ako aj vzdelávanie remeselníkov v tradičných technikách.

22. Kanál Bruche

Vodný kanál Bruche na západ od Štrasburgu je historický prieplav (17. stor.) vybudovaný na dopravu stavebného materiálu na stavbu opevnenia Štrasburgu.

23. Park Contades

Park veľký 9 hektárov je pomenovaný po guvernérovi Alsaska v 18. stor.

24. Univerzitná botanická záhrada

Botanická záhrada patrí k Štrasburgskej univerzite a je jednou z najstarších vo Francúzsku (17. stor.). Na ploche niekoľkých hektárov sú tisíce rastlinných druhov z celého sveta vrátane skleníkov. Záhrada je otvorená pre verejnosť.

25. Archeologické múzeum

Sídli v Rohanskom paláci (1) a uchováva zbierky z praveku, staroveku a raného stredoveku zo štrasburgského regiónu.

26. Synagóga mieru

Je najväčšou synagógou v Alsasku a nachádza sa pri Parku Contades (23).

27. Park Pourtales

Anglický park na severovýchode Štrasburgu na ploche 63 hektároch. Pôvodne bol záhradou rodiny Pourtales a nachádza sa tam zámok Pourtales (19. stor.).

28. Zoologické múzeum

V blízkosti botanickej záhrady (24) je zoologické alebo prírodovedné múzeum, ktoré je súčasťou Štrasburgskej univerzity. Jeho zbierky zahŕňajú viac ako dva milióny exponátov – preparáty živočíchov, skelety, hmyz a ďalšie zoologické vzorky.

29. Múzeum Tomiho Ungerera – Medzinárodné ilustračné centrum

Múzeum obsahuje detské ilustrácie, politické karikatúry, kresby, plagáty. Venované je tvorbe ilustrátora a karikaturistu a štrasburgského rodáka Ungera.

30. Múzeum dekoratívneho umenia

Múzeum sídli v luxusných apartmánoch Rohanského paláca (1) a vystavuje pôvodné interiéry z 18. stor. – nábytok, porcelán, zlatníctvo, textil a ďalšie úžitkové umenie.

31. Múzeum seizmológie a zemského magnetizmu

Unikátne európske vedecké múzeum je venované histórii merania zemetrasení a geomagnetizmu. Nachádza sa v budove niekdajšej seizmologickej stanice (1900) a vystavuje historické seizmografy, magnetometre a ďalšie vedecké prístroje z prelomu 19. a 20. stor.

32. Múzeum Loď [Le Vaisseau]

Interaktívne vedecké centrum určené pre deti do 15 rokov. Jeho cieľom je vzbudiť u mladých záujem o vedu a techniku prostredníctvom hravého prístupu.

33. Múzeum Adolfa Michaelisa

Galériu sadrových odliatkov v budove univerzitného paláca zostavil archeológ Michaelis.

34. Kabinet grafík a kresieb

Galéria grafík, kresieb, rytín, fotografií a plagátov od 15. stor. po súčasnosť. Zbierka pokrýva obdobie od 15. stor. po súčasnosť.

Štrasburg - prehľad hlavných atrakcií. Modrou značkou je vyznačený riečny ostrov Grande Ile, historické centrum s najväčším počtom atrakcií (PDF).

V Štrasburgu je vyše 20 múzeí (mestské, univerzitné).

Bolo spomenuté, že historické jadro je fakticky ostrov obklopený riekou, je tam Malé Francúzsko na kanáloch, kanál vedie aj popri europarlamente, takže turistom sú ponúkané aj plavby, resp. si možno prenajať loďku. Plavby prevádzkuje spoločnosť Batorama a možno aj iné, hlavný prístav je pri Rohanskom paláci (tu) alebo o 100 metro ďalej (tu), požičovňa lodí je napríklad tu. V Malom Francúzsku je atrakcia otvárací most (tu) alebo plavebná komora (tu). Nejaké lode sa používajú aj na spoločenské podujatia – koncerty, divadlá a pod.

Štrasburg – centrálna časť mapy ↓ (PDF).

Štrasburg – európska štvrť na severe mapy ↓ (PDF).

2.2. Doprava

MHD v Štrasburgu zabezpečuje spoločnosť CTS [Compagnie des Transports Strasbourgeois] ktorá prevádzkuje električky (6 liniek A až F) a autobusy. Dokonca električka D jazdí na bežné lístky až do nemeckého mesta Kehl.

Rovnaké lístky platia na električky, autobusy aj vlaky TER na území metropolitnej oblasti Štrasburgu (EMS), je to jedna zóna, ktorá zahŕňa Štrasburg a 33 obcí v okolí.

Mapa električiek a dôležitých autobusov v Štrasburgu.

Základné lístky sú

• jednosmerný za 1,90 €, platí 60 minút,
• jednosmerný kúpený u vodiča za 2,50 €, využiť skôr výnimočne,
• 2 jednosmerné lístky (balík) za 3,60 €, mierne zvýhodnená cena, vhodné na spiatočnú jazdu,
• 10 jednosmerných lístkov (karnet) za 17,10 €, nie som si istý, či ešte existuje, môže ich použiť viac osôb cestujúcich spolu, vtedy lístok treba pri nástupe ako aj prestupe priložiť opakovane k označovaču podľa počtu spolucestujúcich,
• 24H SOLO za 4,60 €, platí 24 hodín od prvého označenia pre jednu (sólo) osobu,
• 24H TRIO za 10,20 €, platí 24 hodín od prvého označenia pre tri (trio) osoby,
• 72H SOLO za 10,20 €, platí 72 hodín od prvého označenia pre jednu (sólo) osobu; lístok pre 3 osoby na jeden deň alebo lístok pre 1 osobu na 3 dni za rovnakú cenu.

Papierové lístky možno kúpiť v automate na významnejších staniciach/zastávkach a v trafikách. V skutočnosti je to papierová bezkontaktná a dobíjateľná kartička, na ktorej sú nahraté lístky/cestovné. Pri kúpe sa za jej vydanie platí poplatok 20 centov, potom sa dá opakovane dobíjať.

Elektronické lístky sú dostupné v aplikácii CTS (inštalácia ďalších a nových aplikácií skôr odrádza). Aby to bolo komplikovanejšie, ide o dve formy, buď lístok s QR kódom alebo tzv. NFC lístok (Badgéo on mobile). Vraj v týchto mesiacoch sa testuje aj kúpa lístkov priložením platobnej karty k označovaču (systém Open Payment, podobne ako systém TAPni_sa v Bratislave alebo v Londýne), kedy sa stiahne 1,90 € a aplikuje sa denný strop 4,60 € (ako pri 24 hodinovom lístku). Tento praktický spôsob používania debetky alebo kreditky sa testuje len na nejakej linke, takže na všeobecné rozšírenie si treba počkať (do jesene?).

Pri všetkých lístkoch je možné prestupovať v rámci časovej platnosti. Zásadne platí, že lístok sa označuje pri nastúpení ako aj každom prestupe. A potom sú výnimky.

V autobuse sa papierový lístok/kartička priloží k označovaču (pri predných dverách = pri vodičovi). Rovnako sa k označovaču priloží QR kód z aplikácie alebo mobil s lístkom NFC.

V prípade električky sa papierový lístok/kartička priloží k označovaču, ktorý je na nástupišti, nie v električke. Teda označí sa ešte pred samotným nastúpením do električky. Elektronický lístok v mobile sa vraj neoznačuje, len sa aktivuje v aplikácii.

Ešte som sa dočítal o lístku Alsa+24H Regional za 43 €, ktorý platí pre jednu osobu 24 hodín na celý región Alsaska (autobusy, električky, vlaky), teda napríklad aj na Colmar, Mulhouse a iné destinácie. Alebo Alsa+ skupinový lístok za 45 €, ktorý platí pre 2 až 5 osôb 24 hodín na celý región Alsaska, ale len počas soboty, nedele alebo sviatkov.

Tých informácií som nazhromaždil viac. Zase som nachádzal rôzne pravidlá a výnimky z pravidiel, nejednoznačné alebo možno mnou nepochopené informácie, čo ma unavuje. Preto som bol rád, že historické centrum mesta treba aj tak obehať pešo a neriešiť MHD.

My sme len dvakrát použili autobus, a to z vlakovej stanice k europarlamentu a neskôr pri návrate z európskej štvrte do centra. V automate na zastávke sme si kúpili pre každú osobu balík dvoch jednosmerných lístkov za 3,80 € (poplatok 0,20 € za kartičku a 3,60 € za cestovné). Do autobusu sme nastúpili prednými dverami, kde sme lístky priložili k označovaču.

Hoci doteraz som nikdy nepoužil zdieľané bicykle, tu v Štrasburgu, najmä mimo centra (europarlament, rieka Rýn a Kehl a iné vzdialenejšie atrakcie) by sa to hodilo. Bicykle Vélhop sa dajú požičať na viacerých miestach, treba mať aplikáciu Velhop a vyjde to za rozumný poplatok. Štrasburg je označovaný za cyklistické hlavné mesto Francúzska a v meste bolo dosť cyklochodníkov.

2.3. Odkazy

https://www.obletsvet.sk/co-vidiet/francuzsko/strasburg

https://www.aktuality.sk/clanok/cil2v4E/pravu-francuzsku-romantiku-nehladajte-v-parizi-hlavne-mesto-europy-strasburg-vas-prekvapi-svojou-utulnou-atmosferou/

https://www.hanamachalova.cz/clanek-strasburk-colmar-mulhouse-nej-mesta-alsaska/

https://www.visitstrasbourg.fr/en/welcome-in-strasbourg/

 

 3. Colmar

Colmar je mesto s počtom obyvateľov približne 70 tisíc. Známym ho robí historické centrum so zachovalou stredovekou architektúrou. Priam rozprávkové miesto plné pestrofarebných hrazdených domov. Lákadlom je štvrť Malé Benátky s kanálom, kde sa dá plaviť na loďkách.

Colmar sa označuje za „najalsaskejšie“ z miest v Alsasku ako aj za hlavné mesto alsaských vín.

3.1. Atrakcie

11 atrakcií podľa portálu Visit_a_city:

1. Schwendiho fontána

Na námestí v centre je fontána so sochou alsaského vojvodu Schwendiho v zbroji, ktorá symbolizuje historickú vojenskú silu regiónu.

2. Malé Benátky [Petite Venise]

Najznámejšia, malebná a fotogenická časť Colmaru s kanálmi a farebnými domami. Možno sa prechádzať historickou stredovekou štvrťou ako aj sa plaviť loďkou po kanáli. Táto časť Colmaru, ale vo väčšom, má istú podobnosť s Malým Francúzskom v Štrasburgu (hrazdené domy a kanál).

3. Obchodnícka ulica [Rue des Marchands]

Historická ulica plná starých meštianskych domov a obchodov. V minulosti tu bývali bohatí kupci, čo vidno na zdobených fasádach budov, v súčasnosti je to živá pešia zóna s obchodmi a kaviarňami.

4. Kostol sv. Martina

Veľký gotický kostol sa označuje za katedrálu Colmaru.

5. Múzeum hračiek

Ponúka zbierku hračiek od 19. stor. po súčasnosť (bábiky, vláčiky, stolové hry a iné).

6. Múzeum Unterlinden

Múzeum sídli v bývalom kláštore a obsahuje umelecké diela a artefakty od praveku až po súčasnosť. Patrí medzi najvýznamnejšie múzeá vo Francúzsku mimo Paríža.

7. Prírodovedné múzeum

Múzeum zamerané na geológiu, faunu, flóru a etnografiu regiónu Alsasko.

8. Hansiho múzeum

Múzeum venované ilustrátorovi Hansimu, ktorý zobrazoval alsaský folklór, tradičný život a mestá regiónu.

9. Schongauerov dom

Historický dom (15. stor.) rodiny maliara Schongauera. V súčasnosti slúži na kultúrne účely a výstavy.

10. Dom rytierov rádu sv. Jána

Historická budova (17. stor.) bola kedysi sídlom rytierov Johanitov. Má historický a architektonický význam.

11. Mestské múzeum tovární

Mestské múzeum tovární v Colmar sa zameriava na priemyselnú históriu mesta a regiónu. Sídli na okraji mesta v stare budove s vodným čerpadlom.

Colmar - prehľad hlavných atrakcií v historickom centre (PDF).

Colmar – južná časť mapy ↓ (PDF). Štart od vlakovej stanice.

Colmar – centrálna časť mapy ↓ (PDF). Orientačné body 2 – vyhliadka v Malých Benátkach, 1 – centrum, 4 – katedrála.

Colmar – severná časť mapy ↓ (PDF). V strede záberu je katedrála (4).

Oblasť Colmaru je známa pestovaním vína. Prechádza tu Alsaská vínna cesta dlhá 170 km, ktorá vedie cez desiatky vinárskych obcí, vinice aj hrady. Stredoveké dedinky s tradičnými alsaskými domami s farebnými hrazdenými fasádami. Medzi najznámejšie obce na Alsaskej vínnej ceste okrem Colmaru patria Riquewihr, Eguisheim, Kaysersberg, Ribeauvillé a Bergheim. Malebné, čarovné, historické dediny s hrazdenými domami, niektoré boli ocenené ako najkrajšie dediny vo Francúzsku (hoci ich názvy skôr inklinujú k nemčine: -heim ako dedina, -wihr ako osada, -berg ako kopec):

Eguisheim – s kruhovým usporiadaním ulíc (historické jadro do kruhu), víťaz súťaže najkrajšia dedina Francúzska 2013.

Turckheim – s historickými bránami.

Kaysersberg – s kamenným mostom a hradom, víťaz súťaže najkrajšia dedina Francúzska 2017.

Riquewihr – so zachovanými stredovekými hradbami.

Ribeauvillé – konajú sa tam najstaršie ľudové slávnosti vo Francúzsku, v okolí sú zrúcaniny štyroch hradov.

Bergheim – víťaz súťaže najkrajšia dedina Francúzska 2022.

Rouffach – s kostolom Notre-Dame.

Niedermorschwihr – s historickou ulicou Rue des Trois Epis.

Wintzenheim – aj s okolitými hradmi.

Wettolsheim – s replikou Lurdskej jaskyne.

Munster – hlavné mesto alsaských bocianov.

Selestat – kde je napríklad Kostol sv. Juraja a Humanistická knižnica.

Selestat sa nachádza na železničnej trati Štrasburg – Colmar. Ostatné dedinky je vhodné skôr obehať autom ako miestnymi autobusmi. V okolí možno aj turistikovať. A že Alsasko je turisticky atraktívne, potvrdzuje aj obec Hunspach severne od Štrasburgu, víťaz o najkrajšiu dedinu Francúzska 2020.

Až prekvapí, že Colmar nie je v zozname pamiatok UNESCO. Najbližšie miesto od Colmaru zapísané v UNESCO je opevnené symetrické mestečko Neuf-Brisach so šachovnicovými uličkami.

Mesto Colmar je rodiskom sochára Bartholdiho, ktorý navrhol slávnu Sochu slobody pre New York. Vytvoril viac známych sôch, nachádzajú sa najmä vo Francúzsku (Socha leva v Belforte) a v USA. A niekoľko sôch a fontán je aj v Colmare, počnúc Schwendiho fontánou (1). Na jeho počesť je na severnom okraji Colmaru v strede kruhového objazdu pri letisku 12 metrová replika Sochy slobody.

V Colmar je množstvo ďalších atrakcií. Spomeniem Múzeum Bartholdiho v jeho rodnom dome, či replika bruselskej Sochy cikajúceho chlapca. Treba pozrieť kanál Malé Benátky, prejsť sa po ulici Grand Rue a túlať sa uličkami plnými obchodov, suvenírov a kaviarní.

Hoci je historické centrum Colmaru pomerne malé, je to trošku bludisko. V Colmare je však vyznačená 6 km dlhá turistická trasa zvaná Bartholdiho okruh alebo okruh histórie a dedičstva. Na chodníkoch (v dlažbe) sú pri zaujímavých miestach malé mosadzné trojuholníkové značky, kvázi šípky, so symbolom Sochy slobody a tie vedú návštevníka medzi hlavnými pamiatkami. Ja som túto mapku objavil večer pred návštevou Colmaru, v mobile je to malé, tak som išiel podľa svojej mapy. Ten okruh je tu.

Trasa okruhu.

V Colmare sa koná Medzinárodný festival klasickej hudby, Regionálny vínny veľtrh Alsaska a svoje čaro majú určite aj Vianoce.

3.2. Doprava

MHD v Colmare zabezpečuje spoločnosť Trace, ktorá prevádzkuje autobusy.

Základné lístky sú:

• jednosmerný za 1,50 €, platí 60 minút,
• jednosmerný kúpený u vodiča za 2 €, využiť skôr výnimočne,
• 10 jednosmerných lístkov za 11 €,
• 72 hodinový lístok za 7 €, platí 72 hodín od prvého označenia pre jednu osobu.

Papierové lístky sa dajú kúpiť v dvoch automatoch na vlakovej stanici a pri Divadle v centre a v trafikách. Ide o bezkontaktný dobíjateľný lístok BSC, pričom jeho vydanie stojí 0,20 €.

Elektronický lístok sa dá kúpiť v aplikácii Trace Colmar. Ešte existuje nejaká predplatná karta Simplicites, nahrávajú sa na ňu lístky, pričom jej vydanie stojí 5 €. A dobrá správa je, že tam má existovať systém Open Payment, že cestovné možno uhradiť priložením platobnej karty k označovaču pri vodičovi a z karty sa stiahne 1,50 €.

Lístky sa označujú pri každom nástupe do autobusu, teda aj pri prestupe, či už priložením papierového lístka, elektronického lístka alebo debetky/kreditky k označovaču.

V Colmare funguje aj bezplatná kyvadlová doprava, centrom mesta jazdí malý elektrický autobus, má trasu od vlakovej stanice do historického centra, je zadarmo, stačí len nastúpiť. My sme ten miniautobus videli a tuším bol prázdny.

Týmto autobusom som sa však nezaoberal, lebo od vlakovej stanice, kam sme prišli zo Štrasburgu, je to do historického centra (Malé Benátky) 1 kilometer, čiže štvrťhodinka pešo. Pre turistov jazdí v meste aj miniatúrny vláčik.

3.3. Odkazy

https://loudavymkrokem.cz/sk/colmar-francuzsko-benatky/

https://www.visit.alsace/colmar/

https://www.tourisme-colmar.com/en/

https://www.tourisme-colmar.com/en/booklets-pdf-maps brožúry a mapy

https://reservation.tourisme-colmar.com/medias/documents/documentation/documentation-PLANCOLMAR-UK.pdf mapa

 

    4. Mulhouse

Mulhouse (nem. Mülhausen, čo znamená Domy pri mlyne) má 108 tisíc obyvateľov a po Štrasburgu je to druhé najväčšie mesto v Alsasku. V minulosti malo prezývku „francúzsky Manchester“ kvôli silne priemyselnej a textilnej histórii. V súčasnosti je svetoznáme pre technické múzeá.

4.1. Atrakcie

8 atrakcií podľa portálu Visit_a_city:

1. Kostol sv. Štefana

Protestantský chrám Saint-Etienne sa vďaka svojej centrálnej polohe na hlavnom námestí a 97 metrov vysokej zvonici označuje za Katedrálu v Mulhouse.

2. Zoologický a botanický park

Na ploche 25 hektárov je ZOO aj botanická záhrada.

3. Národné múzeum automobilov

Múzeum nazývané ako Mesto automobilov je jedno z najväčších automobilových múzeí na svete. Vystavuje vyše 400 historických, luxusných a pretekárskych vozidiel od 97 rôznych značiek, vrátane najväčšej zbierky značky Bugatti.

4. Francúzske železničné múzeum

Múzeum nazývané ako Mesto vlakov je najväčšie železničné múzeum v Európe. Spravuje ho SNCF. Vystavuje vyše 100 kusov železničnej techniky, od parných lokomotív až po moderné vysokorýchlostné vlaky TGV.

5. Múzeum potlačeného textilu

Múzeum nazývané ako múzeum módy sa venuje histórii textilného priemyslu a tlače. Obsahuje zbierku látok a tlačových foriem. Najmä v 18. a v 19. stor. bolo Mulhouse centrom textilnej výroby.

6. Mestské historické múzeum

Múzeum histórie mesta sídli v budove starej radnice zo 16. stor.

7. Veža Belvedere

Historická kovová vyhliadková veža s výškou 20 metrov postavená na kopci ponúka výhľady. Nachádza sa neďaleko ZOO (2).

8. Múzeum Electropolis

Electropolis alebo Mesto elektriny je najväčšie múzeum v Európe venované histórie elektriny a jej využívaniu. Obsahuje vyše 10 tisíc exponátov (prístroje, stroje, spotrebiče). Nachádza sa neďaleko železničného múzea (4).

Mulhouse – prehľad atrakcií (PDF).

Mulhouse sa pokladá za hlavné mesto európskych vedeckých, technických a priemyselných múzeí. Vlaky a autá by mohli byť zaujímavé aj pre deti. Takisto zábavný Park malého princa neďaleko Mulhouse.

Dodám, že pri meste je fabrika Stelantis (Peugeot), podobne ako pri Trnave.

Mulhouse – centrum ↓ (PDF).

4.2. Doprava

MHD v Mulhouse zabezpečuje spoločnosť Solea, ktorá prevádzkuje električky (3 linky) a autobusy. Spomínajú sa električko-vlaky [tram-train], hybridný systém, keď v meste jazdia ako klasické električky a do vzdialenejších obcí jazdia po železničnej trati. Rovnaké lístky platia na električky a autobusy v zóna A, čo je mestská aglomerácia Mulhouse.

Základné lístky sú:

• jednosmerný za 1,60 €, platí 60 minút,
• karnet 10 jednosmerných lístkov za 15 €,
• 24 hodinový za 4,60 €,
• rodinný za 5,20 € je spiatočný lístok pre 3 až 5 osôb.

Papierové lístky sa dajú kúpiť v automatoch na zastávkach, v trafikách aj u vodiča. Lístky by mali byť dobíjateľné.

Elektronické lístky sa dajú kúpiť v aplikácii Solea alebo Compte Mobilite m2a.

Lístky sa označujú pri každom nástupe do dopravného prostriedku, teda aj pri prestupe. Papierové lístky sa označujú priložením k označovaču pri nástupe do autobusu alebo električky, ako aj pri prestupoch. Pri niektorých električkách môže byť označovať aj na nástupišti (podobne ako v Štrasburgu), preto je dobre si všímať ostatných čakajúcich cestujúcich. Elektronický lístok sa aktivuje v mobile tesne pred nástupom.

Mulhouse predstavuje významný železničný uzol, križovatku tratí, vlaky jazdia na všetky svetové strany – severne na Štrasburg, západne na Paríž, južne na Bazilej a Zürich aj východne do Nemecka. Podobnosť s Kysakom čisto náhodná.

4.3. Odkazy

https://www.turistika.cz/mylhuzy-33492

https://www.tourisme-mulhouse.com/en/

 

    5. Švajčiarsko

Predtým, ako prídem na Zürich a Bazilej, ešte zopár poznámok k Švajčiarsku.

Švajčiarsko, oficiálne Švajčiarska konfederácia, možno sa stretnúť aj s latinským názvom Helvétia alebo Helvétska konfederácia (Confederatio Helvetica, z čoho pochádza medzinárodná skratka CH), je federatívna republika, ktorá pozostáva z 26 kantónov. Federálne orgány sídlia v hlavnom meste Berne.

5 najväčších miest vo Švajčiarsko podľa počtu obyvateľov mesta:

1. Zürich, cca 430 tisíc obyvateľov, najväčšie mesto v krajine, finančné a hospodárske centrum.

2. Ženeva (angl. Geneva, fran. Geneve; ak natrafíte na názov Genova, tak to je taliansky Janov, v jednom filme bolo aj kniežatstvo Genovia, neďaleko od Ženevy je francúzske mesto Grenoble), cca 210 tisíc obyvateľov, mesto diplomacie, sídlia tam viaceré medzinárodné organizácie.

3. Bazilej, cca 175 tisíc obyvateľov, významné centrum kultúry a farmaceutického priemyslu.

4. Lausanne, cca 145 tisíc obyvateľov.

5. Bern, cca 135 tisíc obyvateľov, federálne hlavné mesto Švajčiarska.

V krajine sú štyri úradné jazyky – nemčina (hovorí ňou cca 60 % obyvateľstva, používa sa napríklad v mestách Zürich a Bazilej), francúzština (23 %, juhozápadná časť krajiny od Francúzska, napríklad Ženeva a Lausanne; dvojjazyčné Bern a Fribourg/Freiburg), taliančina (8 %, južné kantóny od Talianska, napríklad Lugano) a rétorománčinu (0,5 %, časť južného kantónu).

Švajčiarsko

• nie je členským štátom Európskej únie (a neplatí tu európsky roaming?),
• ale je v Schengenskom priestore (od roku 2008), takže (bežne) sa nerobia kontroly na hraniciach a na vstup stačí občiansky preukaz,
• používa menu švajčiarsky frank (CHF), prepočet 1 CHF = 1,09 EUR alebo 1 EUR = 0,92 CHF.

Švajčiarsko je neutrálny štát, aj preto tam sídlia viaceré medzinárodné organizácie, napríklad európske sídlo Organizácie spojených národov OSN, Svetová zdravotnícka organizácia WHO, Svetová obchodná organizácia WTO, Medzinárodný výbor Červeného kríža a ďalšie (všetky v Ženeve), FIFA (Zürich), UEFA (Nyon, neďaleko od Ženevy), Medzinárodný olympijský výbor MOV (Lausanne).

Švajčiarsko je jednou z najrozvinutejších krajín sveta, patrí medzi štáty s najvyšším HDP na obyvateľa.

S tým súvisí aj to, že sú tam vysoké životné náklady. Na webe Numbeo.com je rebríček najdrahších miest na život na svete: 1. Zürich, 4. Bazilej, 5. Ženeva, 92. Štrasburg, 267. Bratislava.

Až sa mi nechce veriť, že v top10 je až 8 švajčiarskych miest. Takých rebríčkov je viac, aj poradie sa líši, napríklad Expatistan.com, ale zdá sa, že Švajčiarsko vychádza najdrahšie. Z európskych krajín sú na špici drahoty ešte Veľká Británia, Holandsko a Írsko.

V tomto článku pre cestovateľov sa Štrasburg uvádza ako lacná destinácia.

 

    6. Zürich

Zürich (angl. Zurich, v češtine Curych v duchu „píš ako počuješ“) má približne 430 tisíc obyvateľov, aglomerácia vyše 1,3 milióna. Je to síce najväčšie a najvýznamnejšie mesto vo Švajčiarsku, ale nie je hlavné mesto.

Zürich patrí k svetovým finančným centrám, pravidelne sa umiestňuje na vrchole rebríčkov kvality života, ale aj nákladov na život. Mesto leží na severnom okraji Zürišského jazera, z ktorého vyteká rieka Limmat cez centrum mesta. Panoráme dominujú tri kostoly. Pre milovníkov luxusného nakupovania je tu slávna ulica Bahnhofstrasse.

6.1. Atrakcie

23 atrakcií podľa portálu Visit_a_city:

1. Vrch Lindenhof

Historický vrch Lindenhof [dvor s lipami] je vyhliadkové miesto, kde stálo rímske opevnenie (2.-4. stor.), na ktorom neskôr vznikol Zürich. Fakticky je to parčík (šutolina a lipy) v mestských hradbách na kopci 25 metrov nad riekou, takže ponúka panoramatický výhľad.

2. Kostol Fraumünster

Kostol Panny Márie (alebo aj kláštor; 9. stor.) s vitrážami. (Münster – v nemčine toto slovo vyjadruje významný kostol alebo kláštor). 

3. Kostol sv. Petra

Protestanský kostol [Kirche] sv. Petra (9. stor.) je známy najväčším ciferníkom kostolných hodín v Európe. Veža kostola kedysi slúžila ako mestská strážna veža.

4. Kostol Grossmünster

Najvýznamnejší protestantský kostol v meste. Podľa legendy bol postavený na mieste hrobov patrónov Zürichu, Felixa a Reguly. Charakteristické dvojveže, na ktoré sa dá vystúpiť.

5. Kunsthaus

V preklade Dom umenia patrí medzi najvýznamnejšie umelecké múzeá v Európe a je najväčšie umelecké múzeum vo Švajčiarsku. Obsahuje diela od stredoveku až po súčasné umenie, pričom bohaté sú zbierky švajčiarskych autorov. Poznámka: V Košiciach sa v minulosti hovorilo aj nemecky, tak tam majú Kunsthalle, znie je viac nevšedne.

6. Landesmuseum

Múzeum dejín a kultúry Švajčiarska od praveku po súčasnosť je jedným z objektov Švajčiarskeho národného múzea. Sídli v budove pripomínajúcej rozprávkový hrad hneď vedľa hlavnej vlakovej stanice.

7. Múzeum Rietberg

Múzeum mimoeurópskeho umenia sídli v historickej vile v parku. Sú tu zbierky z Ázie, Afriky a Ameriky. Patrí medzi najlepšie múzeá svojho druhu v Európe zamerané na svetové civilizácie.

8. Opera

Zürišská opera patrí medzi najuznávanejšie operné domy na svete. Doteraz som nedostal pozvánku.

9. Zürišské jazero

Má dĺžku približne 40 kilometrov a rozlohu 88 km2. Vyteká z neho rieka Limmat vedúca cez Zürich. Jazero je miestom oddychu, obľúbené sú plavby loďou, prechádzky po promenáde, či kúpanie.

10. Hvezdáreň Urania

Nachádza sa v 51 metrov vysokej veži v centre mesta. Observatórium patrí medzi najstaršie na svete. Je tam historický ďalekohľad a možnosť vyhliadky.

11. Cechový dom Meisen

Rokokový mestský palác (18. stor.) slúžil vinárskemu cechu. Vo vnútri sú luxusné dekorácie a tiež zbierka švajčiarskeho porcelánu a keramiky.

12. Múzeum hodín Beyer

Švajčiarsko je povestné hodinkami. Múzeum hodinárskej rodiny Beyer (18. stor.) vystavuje exponáty histórie merania času za 3000 rokov.

13. Múzeum dizajnu

Múzeum pre priemyselný dizajn, grafiku, architektúru a vizuálnu kultúru.

14. Tonhalle orchester

Koncertná sála orchestra.

15. Archív Thomasa Manna

Archív uchováva dokumenty, rukopisy a osobné predmety nemeckého spisovateľa Manna, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, ktorý časť života žil vo Švajčiarsku.

16. Bahnhofstrasse

Hlavná ulica [Strasse] v centre Zürichu spája vlakovú stanicu [Bahnhof] s jazerom. Je to exkluzívna obchodná ulica, vraj najdrahšia v Európe a tretia najdrahšia na svete. Nachádzajú sa tu obchody prestížnych módnych značiek a hodinárstiev a banky.

17. Botanická záhrada

Univerzitná botanická záhrada na ploche 5 hektárov. Sú tam tisíce druhov rastlín a skleníkové kupoly. V meste je ešte aj stará botanická záhrada.

18 Rýnske vodopády

Nachádzajú sa ďalej na sever od Zürichu. Sú to najväčšie vodopády Európy podľa objemu vody, široké 150 m a vo výške 23 m. Je pri nich vyhliadková plošina a plavia sa k nim lode.

19. Zoologická záhrada

Patrí medzi najlepšie ZOO v Európe. Rozdelená je do kontinentálnych oblastí. Obľúbená je hala Masoala s dažďovým pralesom.

20. Uetliberg

Hora (871 m.n.m.) na západnej strane Zürichského jazera na okraji pohoria Albis je miesto vhodné na výlety. Vedú tam turistické trasy a dokonca tam jazdí vlak. Na vrchole je vyhliadková veža, ktorá ponúka výhľady na mesto, jazero aj Alpy.

21. Múzeum Heidi Weber

Ide o stavbu modernej architektúry známe aj ako Centrum Le Corbusier. Je to dielo architekta Le Corbusier na objednávku mecenášky umenia Weberovej.

22. Cintorín Fluntern

Cintorín na svahu je nielen miestom odpočinku významných osobností, ale aj upravenou záhradou. V susedstve je ZOO (19) aj sídlo FIFA.

23. Centrum zbierok Švajčiarskeho národného múzea

Jedna zo 6 pobočiek Švajčiarskeho národného múzea v obci Affoltern am Albis slúži na uchovávanie, reštaurovanie a výskum zbierok národného múzea. Nie je bežne dostupné.

Zürich – prehľad hlavných atrakcií (PDF).

V meste sú ďalšie múzeá a body záujmu. Napríklad Prírodovedné univerzitné múzeum, Múzeum čokolády Lindt, Múzeum FIFA, Múzeum električiek, Múzeum Swiss Finance venované svetu financií a bankovníctva, Múzeum Mühlerama – múzeum mlynárstva a stravovania, Etnografické múzeum, Grafická zbierka univerzity, Haus zum Rech 800 ročný dom s archívom mesta a architektúry, Policajné múzeum a v inej budove riaditeľstva mestskej polície je vstupná hala „sieň malých kvetov“ označená za najkrajší vstup na políciu na svete, či Dom Lenina.

Zürich – severná časť mapy ↓ (PDF).

Zürich – južná časť mapy ↓ (PDF).

6.2. Doprava

Integrovanú dopravu v Zürichu a v kantóne Zürichukoordinuje spoločnosť ZVV (Zürcher Verkehrsverbund). Samotnú MHD zabezpečuje dopravný podnik VBZ (Verkehrsbetriebe Zürich).

Rovnaké lístky platia na električky, autobusy, trolejbusy, mestské a prímestské vlaky S-Bahn aj pravidelnú lodnú dopravu na rieke a jazere (Limmatschifffahrt, Zürichsee-Schifffahrt) aj lanovky (Polybahn od hlavnej stanice k univerzite ETH, lanovka na kopec Rigiblick, visutá lanovka Adliswil-Felsenegg na iný kopec). Kantón Zürichu je rozdelený do niekoľkých tarifných zón, ale tomu sa nejdem venovať.

Základné lístky pre mesto Zürich (zóna 110) sú:

• lístok na krátku jazdu za 2,80 CHF, platí 30 minút (teda na obmedzený počet zastávok),
• jednosmerný lístok za 4,70 CHF, platí hodinu,
• 24 hodinový lístok za 9,40 CHF, tento sa oplatí už pri dvoch jazdách počas 24 hodín.

Papierové lístky sa kupujú v automatoch na zastávkach. Platba je možná kartou alebo v hotovosti. Vraj akceptujú aj euromince (a čo eurobankovky?). Je to jednorazový lístok, ktorý sa nedá opakovane dobíjať. Dodám, že domáci zrejme používajú plastovú kartu SwissPass, na ktorú majú naviazané predplatné lístky.

Elektronické lístky sa kupujú v aplikácii SBB Mobile alebo ZVV Tickets. Už som spomínal, že aplikácia SBB Mobile má funkciu EasyRide. Pred nástupom do autobusu, električky, vlaku, lode či lanovky treba zapnúť check-in a po vystúpení svajpnúť check-out. Systém cez GPS presne vie, kde si sa viezol, a večer ti z karty strhne tú najvýhodnejšiu tarifu. Ak urobíš viac jázd v meste, zaúčtuje ti cenu 24-hodinového lístka 9,40 CHF.

Lístky sa nijako neoznačujú, a teda ani pri prestupoch. Papierové lístky platia momentom kúpy, kedy sa na lístok vytlačí čas.

6.3. Odkazy

https://bezmapy.com/co-vidiet-v-zurichu/

https://bubo.sk/blog/preco-je-zurich-najlepsim-mestom-svajciarska

https://loudavymkrokem.cz/sk/zurich-svajciarsko-co-vidiet/

https://www.obletsvet.sk/co-vidiet/svajciarsko/curych

https://www.zuerich.com/en

 

 7. Bazilej

Bazilej (nem. aj angl. Basel, franc. Bale) má približne 175 tisíc obyvateľov. Leží na trojmedzí Švajčiarska, Nemecka a Francúzska a rieka Rýn ho rozdeľuje na dve časti. Keďže okolo mesta je kantón Bazilej, niekedy sa mesto rozlišuje ako mesto Bazilej (nem. Basel-Stadt, angl. Basel-City).

Bazilej je považovaný za kultúrne srdce Švajčiarska, keďže na malej ploche je veľa múzeí a koná sa tu prestížny svetový veľtrh umenia Art Basel.

7.1. Atrakcie

19 atrakcií podľa portálu Visit_a_city:

1. Staré Mesto

Historické centrum mesta [Altstadt] sa rozprestiera na Rýne, najmä na ľavom brehu [Altstadt Grossbasel]. Sú tu úzke dláždené uličky, meštianske domy, malé námestia.

2. Bazilejský dóm

Pôvodne katolícka katedrála (11. stor.) je v súčasnosti protestanským kostolom. Exteriér je z červených tehál a má pestrofarebnú škridlovú strechu. Nachádza sa na kopci, za kostolom je výhľad na Rýn. V kostole je hrob učenca Erasmusa Rotterdamského, ktorý pôsobil v Bazileji, a jeho menom je pomenovaný  študentský výmenný program v rámci EÚ.

3. Katedrálne námestie

Veľký plac pri katedrále [Münsterplatz], kde sú okrem katedrály historické budovy. Konajú tu rôzne kultúrne podujatia a trhy.

4. Radnica

Je to výrazná červená budova (14. stor.) na trhovom námestí [Marktplatz]. Bohatá fasáda aj elegantné vnútorné nádvorie s freskami. Slúži ako sídlo kantonálnej vlády.

5. Múzeum výtvarného umenia

Zbierky zahŕňajú diela od stredoveku až po súčasné umenie.

6. Historické múzeum

Najväčšie historické múzeum predstavuje dejiny Bazileja od stredoveku po novovek, vrátane bazilejského pokladu z katedrály. Múzeum je rozdelené do štyroch častí, jedna časť sídli v bývalom gotickom kostole.

7. Múzeum papierne

Interaktívne múzeum papiera, písania a tlače. Pri výrobe bol používaný vodný mlyn. Sú tam nielen expozície, ale stále sa tam vyrába papier.

8. Umelecká galéria

Kunsthalle je galéria súčasného umenia v Európe.

9. Brána Spalentor

V Bazileji sú zachované tri pôvodné mestské brány (Tor; 14. stor.) ako súčasť opevnenia. Spalentor je najzachovalejšou z nich, patrí k symbolom mesta. Má dve kruhové veže a zdobené priečelie.

Ďalšie dve brány sú – najstaršia St. Johanns-Tor a St. Alban-Tor so zvyškom múra Letzimauer. Neďaleko od katedrály je Keltský múr.

10. Univerzitná botanická záhrada

Jedna z najstarších botanických záhrad na svete (16. stor.) ponúka tisíce druhov rastlín. Návštevníci môžu obdivovať tropické skleníky, kaktusy aj vzácne orchideje.

11. Múzeum histórie lekární

Múzeum farmaceutickej histórie je venované dejinám medicíny a farmaceutickej praxe. Patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu na svete.

12. Múzeum dizajnu Vitra

Múzeum sa venuje priemyselnému dizajnu, nábytku a architektúre. V areáli je viac ikonických stavieb. Dodám len drobnosť, že areál sa nachádza v nemeckom prihraničnom meste Weil am Rhein (len aby sa vedelo).

13. Múzeum Tinguely

Múzeum s dielami švajčiarskeho umelca Tinguely, ktorého preslávili pohyblivé mechanické sochy a netradičné kinetické umenie. Exponáty často vydávajú zvuky alebo sa pohybujú. Niečo z jeho tvorby vidieť aj vo fontáne pred divadlom.

14. Múzeum antického umenia

Múzeum venované kultúre Egypta, Grécka, Ríma a Blízkeho východu. Medzi najväčšie lákadlá patria sochy, mozaiky, šperky a mumifikované pozostatky.

15. Múzeum kultúr

Múzeum kultúr je etnografické múzeum zamerané na kultúry Európy aj iných kontinentov.

16. Kostol sv. Alžbety

Neogotický kostol (19. stor.) slúži nielen na bohoslužby, ale aj ako kultúrny a komunitný priestor, konajú sa tu koncerty. Má vysokú vežu (výstup s vyhliadkou??), farebné vitráže a pôsobivý interiér. Často sa tu konajú koncerty a podujatia.

17. Múzeum hračiek

Najväčšie múzeum hračiek v Európe. Na 4 poschodiach sa nachádza viac ako 6000 exponátov, z toho vyše 2500 plyšových medvedíkov. Ďalej sú tu bábiky, domčeky, historické hračky.

18. Zoologická záhrada

Najstaršia a najnavštevovanejšia ZOO vo Švajčiarsku, vraj najnavštevovanejšia platená atrakcia vo Švajčiarsku. Okrem ZOO je v Bazileji aj zvierací park.

19. Prírodovedné múzeum

Múzeum pre zoológiu, geológiu, paleontológiu a vývoj života na Zemi. Lákadlom sú kostry dinosaurov a preparované zvieratá.

Bazilej – prehľad hlavných atrakcií (PDF). Zelenou farbou je vyznačené letisko a vlaková stanica St. Louis a Basel SBB. Modrou farbou je vyznačené trojhraničie na Rýne a ďalšie hraničné úseky. Atrakcia č. 12 je v nemeckej obci Weil nad Rýnom.

Bazilej – južná časť mapy ↓ (PDF).

Bazilej – severná časť mapy ↓ (PDF).Bledomodrou farbou sú vyznačené dve kompy.

Bazilej je mesto umenia a farmaceutického priemyslu.

Bazilej je označovaný ako mesto múzeí. V samotnom meste a v prihraničnom regióne je vyše 30 múzeí, čo je vysoká koncentrácia vzhľadom na veľkosť mesta. Okrem vyššie uvedených sú to napríklad Fondation Beyeler, Múzeum architektúry, Múzeum karikatúr (komiksov a kresieb), Múzeum Klingental, Anatomické múzeum, Múzeum hudobných automatov, Hasičské múzeum, Prístavné múzeum, Múzeum grafík, Múzeum Rappaz, Múzeum električiek, Múzeum parných vlakov, Schaulager, či osobité Múzeum Hoosesagg s miniatúrami.

Bazilej je aj jedným z najdôležitejších centier galérií a výtvarného trhu v Európe, je tu vyše 30 galérií a výstavných priestorov. V júni sa tu koná veľtrh Art Basel, jeden z najprestížnejších veľtrhov súčasného a moderného umenia na svete.

V Bazileji pôsobí aj niekoľko farmaceutických a chemických firiem. Dve svetové firmy Novartis a Roche tu majú svoje základne, Novartis Campus a Roche Tower (najvyššia budova vo Švajčiarsku) sú čiastočne prístupné verejnosti.

Medzi obľúbená miesta na oddych patrí nábrežie Rýna, robia sa tam aj vodné športy. Na Rýne neďaleko od centra je hraničný trojuholník. Prekvapilo ma, že za celý čas som nevidel na rieke žiadnu loď. Pritom sú prevádzkované výletné plavby z Bazileja do Štrasburgu, prípadne ďalej cez Nemecko až do Amsterdamu.

7.2. Doprava

Integrovanú dopravu v Bazileji a v okolitých kantónoch koordinuje spoločnosť TNW (Tarifverbund Nordwestschweiz). Samotné MHD zabezpečuje dopravný podnik BVV (Basler Verkehrs-Betriebe), ktorý prevádzkuje zelené električky a mestské autobusy, a tiež iný dopravný podnik BLT (Baselland Transport), ktorý prevádzkuje žlté električky a regionálne autobusy. Električky jazdia aj do Nemecka do prihraničného mesta Weil am Rhein aj do Francúzska na vlakovú stanicu St. Louis. Systém TNW je rozdelený na veľa zón, od ktorých sa odvíja výška cestovného. Mesto Bazilej spadá pod jednu zónu 10. Rovnaké lístky platia na autobusy aj električky.

Základné lístky pre mesto Bazilej sú:

• lístok na krátku jazdu za 2,60 CHF, platí len 30 minút,
• jednosmerný lístok za 4,20 CHF, platí hodinu,
• denný lístok za 10,70 CHF, platí do 5. hod. nasledujúceho dňa v zónach 10 (mesto Bazilej), 13 a 14 (cesta na letisko) a 11 a 15.

Papierové lístky sa dajú kúpiť v automatoch na zastávkach. Automat má brať nielen franky, ale aj eurá. Tieto lístky sa nijako neoznačujú, lebo platia momentom kúpy, kedy sa na lístok vytlačí čas.

Elektronické lístky sú dostupné v univerzálnej aplikácii SBB Mobile. Je tam záložka EasyRide, kde sa pri nastúpení označí začiatok jazdy, po vystúpení koniec jazdy a aplikácia cez GPS spočíta trasu a na konci dňa strhne najlacnejšie možné cestovné. Ďalšie aplikácie sú TNW Ticket, Basel Go a öV Plus. Na vybraných linkách BLT sa od novembra 2025 zavádza systém Tap and Ride, kde stačí k označovaču priložiť debetku/kreditku. Ibaže cudzinec nevie na ktorých linkách, takže sa na to nedá spoliehať.

Možno nájsť množstvo informácií o doprave, pravidlách, výnimkách, zľavách, predplatnom, až sa v tom cudzinec stratí. Preto je super, že pre turistov ubytovaných v Bazileji je zdarma určená karta BaselCard.

Karta BaselCard ponúka bezplatné využívanie verejnej dopravy v meste Bazilej (zóny 10, 11, 13, 14, 15), vrátane cesty autobusom č. 50 z/na letisko, ako aj zľavy na niektoré atrakcie. Kartu dostane každý hosť ubytovaný v meste Bazilej po príchode na hotel (hostel, penzión, certifikovaný Airbnb) ako protihodnotu za zaplatenie mestskej dane. Karta platí počas celého pobytu, vrátane dňa príchodu (check-in) a odchodu (check-out). Dokonca platí aj na cestu z letiska na hotel v deň príchodu (teda ešte predtým ako obdržíte kartu), keď prípadnej kontrole stačí ukázať potvrdenie o rezervácii ubytovania. Dosť dobré, s týmto som sa ešte nestretol.

Doplním, že cez rieku Rýn vedú na štyroch miesta prievozy - kompy, ktoré prevezú zákazníkov na druhú stranu rieky. Lístok stojí 2 CHF (neplatí na to BaselCard) a prievoz je bez motora, využíva len prúd vody. Jeden prievoz je pod katedrálou.

7.3. Odkazy

https://www.obletsvet.sk/co-vidiet/svajciarsko/bazilej

https://bubo.sk/blog/bazilej-historia-sa-stretava-s-modernou-eleganciou-na-brehoch-ryna

https://www.basel.com/en

 

    8. Reportáž

Ešte nemám dopísané cestopisy z troch predchádzajúcich poznávacích pobytov z tohto roku, ale idem na „Bazilej“, ktorý mám najčerstvejšie v pamäti.

8.1. Pred dňom D

Nová linka Bratislava – Bazilej

WizzAir tento rok spustil linku Bratislava – Bazilej. Potešilo ma to, chcem som odbehnúť do Francúzska aj do Švajčiarska, možno aj do Nemecka. Dávam do pozornosti, že Francúzsko je najnavštevovanejšia krajina v Európe, ale z našich končín tam nízkonákladovky takmer nelietajú. Keďže trojhraničie okolo Bazileja je v našich zemepisných šírkach (47-48 stupňov severnej zemepisnej šírky), uvažoval som o výlete niekedy v apríli, najneskôr v máji, lebo jún už môže byť príliš teplý (čo sa neskôr naplnilo a zase a znova padali teplotné rekordy). Lenže v apríli sme mali naplánovaný už Solún a nejaké divadlo a od 15. apríla do 20. mája 2026 rekonštruovali na letisku v Bazileji letiskovú dráhu a WizzAir dočasne presmeroval lety do nemeckého Karlsruhe. Ak som sa destinácie Bazilej nechcel vzdať, nezostávalo nič iné, len nájsť lety koncom mája.

Letenky

Spiatočné letenky na marec až apríl začínali od 40 €, od mája boli drahšie. Ja som vo februári v predstihu vyše troch mesiacov kúpil letenky na prelom mesiacov 31.5.–4.6. 2026, nedeľa-štvrtok. Dobré časy odletov, z Bratislavy o 10.05 hod. a z Bazileja o 18.25 hod., ale WizzAir verný svojej povesti neskôr zmenil odlet na 17.35 hod. Jedna spiatočná letenka stála 51 €, pre dve osoby aj s rezerváciou sedačiek to vyšlo 120 €.

Spomeniem novú skúsenosť. Pri procese kúpy leteniek pri výbere sedačiek WizzAir ponúka produkt „sedieť spolu“. Cena je 5,5 € na osobu a let (teda nás by to stálo 22 €) s tým, že sedadlá budú pridelené až po dokončení nákupu tak, aby sme sedeli spolu. Nevidel som zmysel využiť to, keď mnou vybrané sedačky nás vyšli na 18 € (najlacnejšie stredné sedačky boli za 4 €, sedačky pri oknách za 5 €).

5 miest, 4 noci, 3 hotely, 2 štáty, 1 výlet

Pobyt mal byť takmer na 5 plných dní. Určite som chcel navštíviť Štrasburg, Colmar a Bazilej. Pobyt začneme najvzdialenejším miestom a ukončíme ho v Bazileji, ktoré je najbližšie od letiska Do itineráru som chcel pridať aj väčší Mulhouse, hoci som netúžil po tých technických múzeách, ktoré sú tam najväčšou atrakciou. Bolo to v duchu „už keď sme tam“. A lákal ma aj Zürich. Bol v dopravnej dostupnosti a kedy inokedy sa tam dostanem? Okrem toho, Zürich bola pre mňa destinácia tak na jeden deň a kvôli nemu by som si tam samostatný výlet zo Slovenska asi neurobil. V Bazileji sme chceli ukončiť výlet a, ak by nevyšiel čas na Zürich, nevadí. Aj slovenskí poslanci, ak nestihnú prerokovať program, odsunú to na jeseň, lietadlo na nich nebude čakať. Ešte som sa pohrával s myšlienkou zastaviť sa na hodinu-dve v Selestate, odbehnúť do historického centra a pokračovať vlakom do Colmaru. Dá sa to vôbec stihnúť? "Ak, aleže iba ak" by sme nevedeli čo s časom, odbehli by sme si aj do Nemecka. To už bola taká nereálna predstava, ako keby naši poslanci mali riadnu schôdzu počas leta.

Naplánovať túto poznávačku bola istá cestovateľská výzva (ešte na to nevyužívam AI). Výzva odhadnúť, koľko času potrebujeme na jednotlivé mestá a vidieť to podstatné, čo vôbec stihneme, a naplánovať, kedy a kde prespíme. Už som zvažoval, že tento rok by sme sa zamerali len na Francúzsko a niekedy v budúcnosti, možno o rok, by sme cez bazilejské letisko navštívili Švajčiarsko, prípadne aj Nemecko (Freiburg im Breisgau, Weil-am-Rhein, či nebodaj prameň Dunaja). Potom som ešte zohľadňoval ekonomické hľadisko, lebo Švajčiarsko je drahá krajina a je výhodnejšie mať ubytovanie vo Francúzsku. Dokonca v hre bolo, že poslednú noc strávime v Mulhouse alebo v St. Louis, odkiaľ vyrazíme na výlet do Švajčiarska.

Počasie

Koncom mája zasiahla Európu, vrátane Francúzska aj Slovenska, tzv. tepelná kupola, ktorá nad kontinentom uzamkla horúci africký vzduch a padali 100-ročné teplotné rekordy. To nie je dobré! V Štrasburgu sme mali mať okolo 28 stupňov, ale aj dážď, tak sme si pribalili pršiplášte a náhradnú obuv.

8.2. Deň 1 – Štrasburg

Lietadlo z Bratislavy nebolo plné (Airbus 321neo s 239 sedačkami). Ja mám skúsenosti najmä s Ryanairom, kde spravidla býva takmer vždy vypredané (najčastejšie Boeing 737-800 so 189 sedačkami).

Letisko Bazilej

Prešli sme letiskom. Pri výstupe z letiska sú neďaleko od seba dva východy označené Exit France a Exit Switzerland/Swiss. A teraz dilema, ísť do Francúzska, kde sa v Paríži hrá tenisový turnaj Roland Garros, alebo do Švajčiarska, kde v Zürichu vrcholí hokejový šampionát? No nič, naspäť do reality.

Vyšli sme francúzskym exitom. Hneď pred budovou boli zastávky autobusov. Pozrel som sa vpravo na švajčiarsku oblasť a delila nás ohrada, pri ktorej bolo, možno len zhodou náhod, vozidlo cudzineckej polície. Ešte som sa išiel presvedčiť, či sa nedá cez to oplotenie prejsť na švajčiarsku stranu, lebo tá ohrada mi prišla zvláštna až neuveriteľná. Už roky tu máme Schengen, patrí tam Francúzsko aj Švajčiarsko a tu ich oddeľuje ozajstná hraničná ohrada.

Transfer

Vrátil som sa na zastávku autobusu. Mal som načítané, že lístok na autobus sa dá kúpiť v automate (automat som však žiadny nevidel), SMS-kou na číslo 93400 (iba ak máte francúzskej telefónne číslo) alebo v aplikácii Distribus (nie je šťastné kvôli jednej jazde si inštalovať aplikáciu). Pri označníku zastávky bol baner s inštrukciami na kúpu lístka a QR kód rozmerov asi 50 x 50 cm na kúpu lístka. Naskenoval som, uhradil, na emailovú adresu mi prišiel lístok. Za chvíľu došiel autobus Distribus č. 11, nastupovalo sa len prednými dverami, musel som neohrabane na čítačke overiť lístok z mobilu. Zbytočne zložité, najjednoduchšie je kúpiť si lístok u vodiča kartou alebo v hotovosti. Dodám, v tom čase tam došiel aj autobus Reisedienst do Nemecka.

Za pár minút jazdy sme vystúpili pri vlakovej stanici St. Louis. Ešte som si všimol, že sú tam aj električkové koľajnice, čo ma zarazilo, veď v dedine St. Louis nebude električka. Asi za 20 minút došiel vlak TER z Bazileja s konečnou stanicou v Štrasburgu. Na peróne som v aplikácii SNCF Connect kúpil lístky. Ešte som musel vyťukať čísla platobnej karty, lebo vopred sa údaje karty nedali uložiť do aplikácie.

Bol to dlhý vlak, odhadom najmenej 8 vagónov, ale aj cestujúcich bolo neskôr dosť. Vlak bol pekný, mal také mäkké sedenie ako na gauči. Jazda na trase St. Louis – Mulhouse – Colmar – Selestat – Štrasburg trvala vyše hodiny. Na ľavej strane v smere jazdy sa dali postrehnúť na kopcoch nejaké hrady.

Vlaková stanica v Štrasburgu je akoby prikrytá oblým skleníkom.

Nebol to vyslovene zámer, ale všetky tri hotely, v ktorých sme boli ubytovaní, boli pri vlakových staniciach. Bolo to praktické, keďže boli v širšom centre miest, a po druhé, na presuny medzi mestami sme používali vlak.

Za 5 minút sme sa ubytovali a vybehli von sa najesť. Začalo pršať a bolo to snáď prvýkrát, čo som si počas poznávacích pobytov želal, aby napršalo. Vyše hodinu sme prečkali na hotelovej izbe, zatiaľ čo vonku riadne napršalo a príjemne sa ochladilo. Tak to má byť, tak je to správne!

Prvý deň sme obehali Malé Francúzsko na kanáloch, okolo Kostola sv. Tomáša, ktorý bol však zatvorený až k Palácu Rohan, kde je prístav výletných lodí. Potom centrum okolo katedrály. Tá mi pre svoju bohatú výzdobu zvonka trošku pripomínala katedrálu v Miláne. Vysokú vežu katedrály sme videli aj z okna hotelovej izby, napríklad v noci vysvietenú, či ráno hneď po prebudení.

Keď sme prechádzali uličkami, manželka viackrát spomínala bociany. Najskôr som tomu nevenoval pozornosť. Potom mi hlavou prebehla hláška „snáď nám dvom nenosí deti bocian“ z kultového filmu Ako vytrhnúť veľrybe stoličku. Chcela niečo naznačiť? Vysvetlila, že na viacerých domoch si všimla bocianov, presnejšie výzdobu s motívom bocianona. Potom som si to začal všímať aj ja a skutočne.

8.3. Deň 2

Ráno sme sa autobusom presunuli k Európskemu parlamentu. Vstup je zdarma a bez rezervácie. Ak zasadá parlament, čo je 12-krát v roku po 3-4 dni, sú tam obmedzenia. Pri vstupe je zbežná kontrola dokladov (teda je nevyhnutné mať osobný doklad, ale nie členský preukaz záhradkára), potom kontrola ako na letisku vrátane batožiny (dovolený je napríklad malý ruksak). Na samoobslužnom automate sme si vystavili vizitku s menom a pripli ju na tričko. Prešli sme cez nádvorie budovy, prešli do interiérov, odfotili sa pri zástavách a dostali sa do rokovacej sály [Hemicycle]. Keď si ju pozorne všimnete zvonka, je to skôr pologuľa [Hemisphere]. Pred vstupom sme dostali video-audio-zariadenie, na ktorom si možno navoliť jeden z 24 úradných jazykov používaných v EÚ vrátane slovenčiny. Multimediálny sprievodca prezentuje zaujímavé informácie o činnosti parlamentu, zasadací poriadok, tlmočenie, zaujímavosti. Strávili sme tam asi hodinku. Počas našej návštevy v samotnej sále pracovali 4 údržbári. Vlastne jeden brúsil stoly, dvaja sa hrali na mobiloch a štvrtý tuším spal medzi lavicami. Ja som si opakovane prehliadal miestnosť, ako ju poznám zo spravodajstva, a predstavoval si, ako tu europoslanci bojujú za náš lepší život. Zo sály sme vyšli von, prechádzali okolo výstav a interaktívnych tabúľ. Zanedlho sme opustili budovu.

Cez priľahlý kanál sú chodbou prepojené ďalšie priestory parlamentu. Pokračovali sme smerom na východ, naľavo bol v extravagantnej budove Európsky súd pre ľudské práva, napravo starší Palác Európy, kde sídli Rada Európy.

Ďalej sme prešli do Parku Orangerie. Je to upravený park, na budove na 4 komínoch boli hniezda bocianov. Až neskôr sme si všimli, že bociani hniezdili aj na okolitých stromoch, možno desiatky bocianov. Kúsok ďalej jazero s fontánou, umelý vodopád, možnosť člnkovania sa.

Autobusom sme sa vrátili do centra, konkrétne na Námestie republiky. kde je viac významných budov. Odtiaľ pešo do centra cez námestie Place Broglie, kde je radnica a opera.

Centrum sme pochodili krížom-krážom. Spomeniem katedrálu. Vstup je zdarma, ale kontrolovaný (zbežná kontrola batožinu, ľudia by nemali byť príliš odhalení). Vpravo vedľa oltára je orloj. Námestie Gutenberg po vynálezcovi kníhtlače, čo pracoval aj v Štrasburgu. Na námestí je stará radnica aj historický kolotoč. Veľké Námestie Kleber s fontánami. Neďaleko je Homme de Fer, dopravný uzol električiek. Odtiaľ ulica smerom k Malému Francúzsku až k mostu Vauban. Obchodné ulice Grand Rue, či Rue du 22 Novembre.

Večer na hoteli som zisťoval vhodný vlak do Colmaru. Vlakov tam jazdí veľa. Cena na vlak TER je 15,70 €. Ale okolo 9 hod. mal ísť na tejto trase aj vlak TGV inOui za porovnateľnú cenu a 1. trieda asi o 6 € drahšia. To bol môj tip, odviezť sa TGV prvou triedou. Lístok som zatiaľ nekupoval, uvidíme, ako sa ráno zobudíme.

8.4. Deň 3 – Colmar, Mulhouse

Ráno som zistil, že TGV bol z nejakého dôvodu odrieknutý. Čo už, dobrý bude aj TER.

Colmar

Za pol hodiny sme vystúpili v Colmare. Batožinu sme dali do blízkej úschovne.

Išli sme okolo vodárenskej veže na Most sv. Petra, kde sa dalo nalodiť na výletnú plavbu. Potom sme pokračovali do samotného centra. Krásne ulice, domy a milión turistov. Preto ma prekvapilo, že pri Soške cikajúceho chlapca nebol nikto, pritom bol vo výklenku za rohom v centre. Povinná zastávka je na moste v Malých Benátkach, kde sa robia fotky typické pre Colmar. Je tu prístav s loďkami.

Pokračovali sme po ulici Grande Rue k Schwendiho fontáne, čo je asi stred v centre. Odbehli si na tržnicu a zase ku kanálu. Potom sme sa vrátili a pokračovali obchodnou ulicou Rue des Marchands. Nakukli sme do domu Bartholdiho, na opačnej strane do katedrály. Ďalej sme sa dostali na Place Rapp, vybetónový plac s fontánou a nápisom Colmar až do Parku Champs de Mars. Odtiaľ sme sa pomotali v uličkách okolo Múzea Unterlinden. Trošku sa zmrákalo, trošku sme boli nachodení a trošku hladní, tak sme sa pred dažďom schovali do fajn pizzérie na obed. Neskôr sme sa zase prechádzali okolitými uličkami, je to tam nahustené, prešli okolo katedrály, ku kanálu a asi sme obehali všetko, tak sme zamierili na stanicu.

Mulhouse

Onedlho prišiel vlak a asi za 20 minút sme sa presunuli do Mulhouse. Ešte na začiatku mesta som si vpravo všimol pestrofarebnú budovu Železničného múzea.

Ubytovali sme sa a vyrazili do mesta. Vzhľadom na pokročilú hodinu som neočakával, že niekde budú na nás čakať. Prešli sme sa centrom. Ľudí v uliciach bolo dosť, ako vo veľkom meste. Katedrála však bola zatvorená, námestie pri nej prázdne. Ešte fotka radnice a išli sme sa túlať ulicami mesta, aj okolo starej radnice, najedli a vrátili sa na hotel. Na dnes bolo toho dosť.

Z hotela v Mulhouse som emailoval na hotel v Bazileji, ktorý bol pri vlakovej stanici, že zajtra ráno prídeme do mesta a či by sme si mohli u nich ešte pred check-inom odložiť batožinu. Akosi ma nepochopili a odpísali, že check-in je možný od 14. hod., ale urobia všetko pre to, aby nám izbu uvoľnili čím skôr. Ja som chcel len využiť úschovňu batožín. Švajčiarska diplomacia zlyhala.

Večer som v aplikácii pozeral lístky na vlak Bazilej – Zürich. Uvádzaná cena na jeden smer bola okolo 20 CHF. Lístky pre dve osoby tam a späť znamenali okolo 100 €. Pripomeniem, že základná cena dvoch spiatočných leteniek nás stála 102 €. V aplikácia sa, zdá sa, kupuje lístok na konkrétny vlak. Nevedel som, ako sa ráno vybavíme, tak som nechcel kupovať lístky v predstihu, uvidíme na mieste.

8.5. Deň 4 – Zürich, Bazilej

Ráno presun do Bazileja na vlakovú stanicu. Prekvapilo ma, keď som z vlaku na pravej strane videl dráhu letiska Bazilej a za plotom lietadlo pripravené na vzlet. Až vtedy som si uvedomil, že železničná trať vedie okolo letiska, hoci stanica St. Louis nie je bezprostredne pri letisku.

V Bazileji sme si v automate kúpili lístky do Zürichu. Jazdí tam veľa vlakov, najmä regionálne InterRegio (IR), konkrétne IR 36 severnou trasou (cez Frick, Baden) a IR 37 južnou trasou (cez Aarau). V oboch prípadoch jazda trvá vyše hodiny (IR 36 zvyčajne 1:13 hod., IR 37 zvyčajne 1:09 hod.) a cestovné je rovnaké alebo s minimálnym rozdielom. Ibaže lístok kupovaný v deň jazdy stál „od 18 CHF“, v skutočnosti 36 CHF pre osobu a smer, takže náklady na vlak Bazilej – Zürich – a späť nás dvoch vyšlo na 160 €! Díky Broňa.

Na tejto trase jazdia aj švajčiarske vlaky InterCity (IC), čo sú rýchlejšie švajčiarske vlaky, nemecké rýchlovlaky ICE aj spomenutý TGV. Lenže trasa vedie hornatým terénom, takže ani rýchlovlak nie je rýchlejší, nemá však medzizastávky.

Na začiatku Zürichu som si vľavo všimol hokejovú Swiss Life Arenu, kde sa pred štyrmi dňami hral finálový zápas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji (druhým dejiskom šampionátu bolo mesto Fribourg).

V Zürichu na stanici je úschovňa batožín, obe batožiny nám vošli do skrinky veľkosti S alebo M, čo stálo 5 CHF. Vyrazili sme do ulíc.

Zo stanice vedie obchodná ulica Bahnhofstrasse. Sú tu luxusné obchody, banky, hodinárstva, ktoré sa predbiehajú, kto ponúka najdrahšie hodinky. Podľa AI vo Švajčiarsku pôsobí vyše 30 svetoznámych výrobcov (značiek) luxusných a prestížnych hodiniek. Ktoré sú najrýchlejšie? Vraj turisti z Číny si tu kupujú hodinky ako suvenír. Turistom zo Slovenska stačí aj magnetka alebo iný drobný suvenír. A obchody s čokoládami.

Prešli sme Lindenhof, veľké kostoly, radnicu až k jazeru. Sú tu výletné lode. My sme sa trochu prešli po brehu. Voda bola čistá ako v tatranskom plese. Však majú aj rovnaký ľadovcový pôvod. Možno kŕmiť labute a kačice, niekto sa aj kúpal. Od jazera sme sa vracali starým mestom na druhej strane rieky. Také typické, obchody, kaviarne, dosť turistov. Nazreli do kostola Grossmünster v rekonštrukcii.

Stačilo, v Züriche sme sa zdržali asi 4 hodiny. Vrátili sme sa na vlakovú stanicu, vyzdvihli batožinu a v automate si kúpili lístok na vlak s odchodom asi o 15 minút.

Neskôr poobede sme sa ubytovali v Bazileji. Na recepcii pri checkine sme dostali kartu BaselCard. Bol to kriedový papier veľkosti A4, kde na jednej strane bol popis zliav, na druhej strane zoznam múzeí a mapka. V jednom rohu papiera sa dala odtrhnúť samotná kartička vo veľkosti kreditky.

Ešte sme vyrazili do ulíc. S BaselCard sme nasadli na prvú električku do centra k rieke. Katedrála, výhľady na rieku, potom sme prešli na druhú stranu Rýnu a motali sa tam. Miestni tam prevádzkujú vodné športy. Nohy unavené, už len nájsť električku a návrat na hotel.

8.6. Deň 5

Ráno sme sa odubytovali, batožinu sme dali do skrinky v staničnej v úschovni, čo sa nám osvedčilo. Zase sme išli do centra, tentoraz po iných uliciach, aj keď som sa začal strácať, v ktorých uliciach sme už boli a v ktorých ešte nie. Spomeniem radnicu v červených farbách, prístupné je aj zdobené nádvorie radnice, botanickú záhradu zdarma, Spalentor, námestie s historickým múzeom, kde je aj Múzeum hračiek, fontána Tinguely pred divadlom a zakončili to okolo Kostola sv. Alžbety obloženej lešením.

Päť dní na nohách dalo zabrať. Vrátili sme sa na vlakovú stanicu, vyzdvihli batožinu a nasadli na prvý autobus 50 na letisko. Cez územie Francúzska sme išli oplotenou cestou popri diaľnici, aby sme nebodaj nepozorovane nevkročili na územie Francúzska. Fakt zvláštne.

Na letisku sme absolvovali bezpečnostnú kontrolu, presunuli sa k oznámenej bráne odletu, kde sú pomerne stiesnené priestory. Vonku začalo pršať, snáď odletíme.

Ako sme sa blížili na Slovensko a citeľne klesali, bola dobrá viditeľnosť. Na ľavoboku sme videli z výšky mesto Viedeň, letisko (dráhy) Viedeň, dokonca v diaľke sa dala rozlíšiť aj dráha vojenského letiska Malacky-Kuchyňa, hrad Devín, preleteli nad Bratislavou (Karlovka, hrad), videli sme letisko (dráhy) Bratislava. Čo nás unášajú? Otočili sme sa nad Sencom doľava a vrátili sa do Bratislavy na dráhu 22. Výlet zakončený pekným vyhliadkovým letom.

8.7. Záver

Päť dní poznávania zaujímavých miest. Subjektívne ich zhodnotím.

Štrasburg. Pekné mesto, Malé Francúzsko s kanálmi, historické centrum s katedrálou. Zaujímavý bol aj europarlament a krásny park. V Štrasburgu je veľa čo vidieť a zažiť. Aj preto tam bolo veľa turistov.

Colmar. Rozprávková stredoveká štvrť umocnená kanálom s plavbami. Určite nevynechať. A turistov hlava na hlave. V niečom pripomína Malé Francúzsko v Štrasburgu, ibaže vo väčšom rozsahu (viac ulíc). V okolí je viac podobných dedín s historickými hrazdenými domami.

Mulhouse. Keďže som nemal v pláne navštíviť technické múzeá, ktoré sú hlavnými atrakciami v meste, bolo to také túlanie sa centrom väčšieho mesta. Pre mňa to bola skôr prestupná destinácia, lebo hotel.

Zürich. Keď som sa opýtal jednej známej, čo žila pri Zürichu (vraj) neďaleko vily Rogera Federera, čo mi odporúča vidieť, po chvíli uvažovania odpovedala, že jazero. A? Ja nehľadám aktivity pri alebo na vode. Obraz si možno urobiť aj z toho, že atrakcia č. 1 je námestíčko na kopci, kde sú lipy a šutolina. Okej, som rád, že som videl toto mesto a urobil si pomyselnú značku na cestovateľskú mapu, ale nie je tam atrakcia typu Koloseum, Big-Ben, či Eifelovka, ani iná atomofka á la Igor, ktorá ohúri.

Bazilej. Podobne ako v Zürichu. Túlať sa starým mestom, sledovať architektúru, poprechádzať sa na brehoch Rýna.

Päť miest počas piatich dní. Veľa sme videli, čo ma teší. Nachodili dlhé kilometre, ale ten cestovateľský zážitok za to stojí.

 

  9. Foto

A teraz vybrať obmedzený počet fotiek, aby som nezahltil pamäťové centrá.

9.1. Štrasburg

Katedrála. Ťažko sa robí snímok vysokej stavby v obmedzenom priestore. Katedrála je zbohato zdbbená.

Orloj v katedrále vedľa oltára.

Námestie katedrály. Hnedý Dom Kammerzell v strede.

Malé Francúzsko na kanáloch.

Nájdi na obrázku otvárací most.

Palác Rohan od rieky.

Námestie Gutenberg so starou radnicou a starým kolotočom.

Veľké Námestie Kleber.

 

 Europarlament. Štrasburg = európske hlavné mesto.

Budova Louise Weiss.

Rokovacia sála zvonka (prístup po moste vľavo) a zvnútra.

Európsky súd pre ľudské práva. Vyzerá ako dolná stanica lanovky.

Rada Európy v Paláci Európy, ktorý pripomína starší hotel. 

Park Orangerie s jazerom a s množstvom bocianov.

Námestie republiky. Rýnsky palác.

Národná a univerzitná knižnica.

Národné divadlo.

Fontána Janus.

Place Broglie. Vpravo radnica, vzadu Národná opera.

 

  

9.2. Colmar

 Most Saint Pierre s malým prístavom.

Fontána Roesselmann.

Malé Benátky.

Cikajúci chlapec. Malý chlapec.

Námestie so Swendiho fontánou.

 Kostol, či katedrála sv. Martina.

Place Rapp.

A niečo z architektúry.

 

 

9.3. Mulhouse

 Chrám/katedrála Saint-Etienne.

Námestie pri katedrále je takmer bez ľudí. Krikľavá budova vľavo je historická radnica. Na námestí je fontána a starý kolotoč.

Niečo z architektúry. Reštaurácia.

Stará radnica s múzeom. 

 

9.4. Zürich

Výhľad na staré mesto a rieku z kopca Lindenhof.

Hodinárstvo na Bahnhofstrasse. 

 

Architektúra v úzkych uličkách starého mesta.

 Kostol sv. Petra. Jednoduchý zvonka aj zvnútra.

Kostol Fraumünster. Vľavo je radnica.

Za mostom je Kostol Grossmünster, vysoké dvojveže sú obložené lešením. 

Zürichské jazero. Vpravo je prístav.

A toto je panoráma mesta od prístavu. Dominujú mu tri kostoly.

 

Budova opery.

 

 

9.5. Bazilej

Bývalá katedrála.

Veľké námestie pri katedrále bolo málo rušné.

Výhľady na staré mesto a rieku Rýn, kde je prievoz.

Červená radnica na Trhovom námestí.

Radnica, nádvorie.

Brána Spalentor.

Architektúra v uličkách starého mesta.

Fontána Tinguely, vpravo divadlo, vľavo Kostol sv. Alžbety v rekonštrukcii.

Bazilej, mesto umenia. Kinetická socha Muž s kladivom.

... a kopec ďalších v rodinnom archíve.